štvrtok 8. apríla 2021

RECENZIA: Balada o hadoch a vtáčatkách (Suzanne Collins)

Originálny názov: The Ballad of Songbirds and Snakes (2020)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 592
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná

Anotácia: KULTOVÁ SÉRIA HRY O ŽIVOT JE SPÄŤ! Vráťte sa do Panemu šesťdesiat štyri rokov pred udalosťami z bestsellerovej série HRY O ŽIVOT. 
Osemnásťročný Coriolanus Snow čaká len na to, ako zahviezdi v Hrách o život. Tento rok bude totiž iný. Tento rok bude mentorom jedného z vyvolených. Tvrdo drel, aby dokázal naplno využiť svoj šarm, vedomosti a zručnosti a doviesť svojho vyvoleného k víťazstvu. Lenže šťastena mu nepraje. Jeho vyvolenou je dievčina z dvanásteho obvodu, tá najodpornejšia spodina v celom Paneme. Ich osudy sú odteraz nerozlučiteľne prepletené, každé Coriolanovo rozhodnutie ich môže vyniesť na stupienok víťazov alebo úplne potopiť. V aréne to bude súboj na život a na smrť. Mimo arény sa v Coriolanovi prebúdzajú city... a tak sa musí rozhodnúť, či bude dodržiavať pravidlá, aj keď mu jeho pud sebazáchovy radí niečo úplne iné.

    Prezident Snow rozhodne nepatril v pôvodnej trilógii medzi moje obľúbené postavy. Nemôžem povedať ani to, že by som okamžite skákala od radosti, že táto očakávaná kniha zo sveta Hier o život bude práve o ňom. No potom sa začali kopiť nadšené ohlasy a ja už som sa nemohla dočkať. Poďme sa pozrieť, ako to dopadlo.

    Príbehom nás sprevádza mladý Coriolanus (ktorého meno aj po prečítaní knihy vždy pri vyslovovaní skomolím 😂), ktorý žije v povojnovom Sídle a snaží sa vybudovať si nejakú prestíž a meno. Musím sa priznať, že mi vôbec nedošlo, že Sídlo bude po vojne, ktorá viedla k vzniku Hier o život, tiež nejako poznačené. Keďže som ho mala zafixované ako to ligotavé farebné mesto s rozmaznanými obyvateľmi, ktorí sa zabávajú na utrpení obvodov, šokovali ma niektoré obrazy toho, ako vojna ovplyvní naozaj každého. Čo však bolo pre mňa najzaujímavejšie, ocitáme sa v dobe, keď boli Hry o život ešte len v plienkach. Zaujímalo vás niekedy, kto vlastne prišiel s nápadom hodiť do arény dvadsaťštyri detí a donútiť ich bojovať na život a na smrť? Mysleli ste si, že to vždy bola veľkolepá šou, ktorú sledovali obyvatelia Sídla so zatajeným dychom? Táto kniha vás vyvedie z omylu a zistíte, že vyvolení z Katnissinej doby mali v porovnaní s prvými súťažiacimi neporovnateľne väčšie výhody, o ktorých mohli kedysi len snívať.

    Ani v tejto knihe čitateľa neminie krutý opis priebehu Hier, no tentoraz sa spolu s Coriolanom ocitáme na stoličkách mentorov a tvorcov, ktorí všetko sledujú zvonka a priamo ovplyvňujú priebeh Hier. Z nejakého dôvodu to bolo pre mňa ešte nervydrásajúcejšie než byť spolu s Katniss v aréne, keďže osud vyvolených ležal v rukách ľudí, o ktorých sa nedalo povedať, že by boli práve najmilosrdnejší 😅 Bála som sa, že sa niekto zle vyspí a to sa odrazí na živote nejakého vyvoleného. Na druhú stranu ma však táto kniha naučila, že nikdy nemôžem hádzať všetkých do jedného vreca. Áno, v Sídle sa našla kopa ľudí, ktorí si mysleli, že ich život má väčšiu cenu ako život ľudí z obvodov. Našli sa ľudia, ktorí dychtili po utrpení a krvi, a umieranie nevinných detí považovali za spravodlivé. No našli sa aj obyvatelia Sídla, ktorí sa odvážili s režimom nesúhlasiť. Ktorí sa rozhodli pomáhať ako len vedeli a ktorí sa odmietali zmieriť so svetom, v ktorom sú nútení žiť. No aj tak sa to čítalo veľmi ťažko. 

    Coriolanus sám o sebe bol veľmi rozporuplná postava. Najhoršie je to, že všetci vieme, ako bude vyzerať jeho budúcnosť, akých činov sa dopustí a čo jeho konanie spôsobí. No popri tom vidíte, ako sa snaží postarať o svoju rodinu, ako sa stáva obeťou neprávosti, ako spochybňuje niektoré zákony... a tak trochu mu držíte palce. Počas celého čítania nad ním visí veľký otáznik a vy sa snažíte rozlúsknuť, či je to v tomto konkrétnom príbehu kladná alebo záporná postava. Či už ho označíte za kladného hrdinu alebo záporáka, u mňa bolo hneď jasné, že si ho veľmi neobľúbim 😅 V niektorých veciach som s ním síce aj ja súcitila, no to nemenilo nič na tom, aká nesympatická mi prišla jeho povaha. Ja neznášam povýšeneckých prospechárskych ľudí, ktorí idú aj cez mŕtvoly len aby niečo dosiahli. Nemyslím si, že jeden ľudský život je cennejší ako druhý a ak si niekto myslí, že je kvôli svojmu postaveniu, majetku alebo rase dôležitejší ako iný človek, automaticky u mňa padá do nemilosti. Coriolanus je naozaj komplexná postava, ktorá sa postupne vyvíja a je jasne vidieť, prečo bude v budúcnosti taký, aký bude... no aj tak som si ho absolútne neobľúbila 😂
    O ostatných postavách nechcem veľmi rozprávať, pretože ich význam (pre Coriolana aj celý príbeh) spoznáte až vtedy, keď si knihu sami prečítate, no viacerí mi prirástli k srdcu a vážne som sa bála o ich osud.

   Čo je však na celom príbehu podľa mňa najlepšie, sú rôzne malé detaily, ktoré odkazujú na pôvodnú trilógiu. Pamätáte si na Strom obesencov, pieseň, ktorú Katniss spieva v Drozdajke? Tu sa dozviete, kým je pieseň inšpirovaná. Chcete vedieť, prečo Snow tak miluje ruže? Prečo používa ako svoju signifikantnú zbraň jed? Tento príbeh ponúka množstvo takýchto detailov, no mne osobne prišlo najfascinujúcejšie to, že všetko zrazu dáva dokonalý zmysel. Ak ste niekedy pochybovali, že by obyčajné chudobné dievča z Dvanásteho obvodu dokázalo poraziť Snowa, po prečítaní tejto knihy všetky pochybnosti zmiznú. Katniss bola z jedného dôvodu pre Snowa jednoducho nevyhnutnou skazou, rovnako ako symbol Drozdajky bol jediný symbol rebélie, ktorý dáva absolútny zmysel. 

    A práve vďaka tomuto túto knihu zbožňujem a už teraz viem, že ju ešte niekedy prečítam znova, spolu s pôvodnou trilógiou. Svet Hier o život je neskutočne krutý, depresívny a v mnohých ohľadoch pôsobí bezútešne, no rovnako v sebe nesie veľmi dôležité posolstvo o ľudskosti, nezlomnosti ľudského ducha a nádeji. Balada o hadoch a vtáčatkách je pri tom čerešničkou na torte, ktorá vás nenechá na pokoji, kým ju nedočítate.  

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

sobota 13. marca 2021

RECENZIA: Krvavá dedička (Amélie Wen Zhao)



Originálny názov: Blood Heir 1 (2019)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 440
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná

Anotácia: V Cyrilskej ríši je mágia považovaná za podradnú a nevítanú. Kto ňou vládne, je zotročený. Nik nesmie zistiť, že korunná princezná Ana ovláda krv v živých bytostiach. Ak sa chce pomstiť za vraždu otca a očistiť svoje meno, potrebuje mocného spojenca. A len jediný človek je dostatočne šialený, aby sa k nej pridal – pán podsvetia Ramson. Aj ten však hľadí najmä na svoje vlastné plány. Podľahne Ana mámeniu temného podsvetia alebo v nej zvíťazí kráľovská krv, ktorá túži po spravodlivosti?


Ach... ako začať 😅 Dopredu vás upozorňujem, že toto bude možno trochu zmätočná recenzia, lebo aj ja som zmätená. V prvom rade musím povedať, že už neurobím tú chybu, že začnem čítať nejakú knihu len kvôli hypu okolo nej, keď mám sama vnútorný pocit, že ju teraz až tak nechcem čítať. Podľa anotácie je toto totiž taká klasická YA fantasy a v čase, keď som ju začala čítať, som asi mala chuť na niečo trošku iné. V inom období by som mala možno o niečo iné pocity, ale poďme sa sústrediť na to, čo cítim teraz.

Najprv by som chcela vyzdvihnúť plusy tohto príbehu, pretože táto kniha ich mala celkom dosť. V prvom rade – prostredie. Autorka zasadila príbeh do vymyslenej krajiny, ktoré ale veľmi silne pripomínala cárske Rusko. Studené podnebie, zasnežené tajgy, vežičkovité paláce... všetky ruské reálie od prostredia cez jazykové podobnosti až po náboženstvo boli skvelé. Už pár semestrov sa na výške učím ruštinu, pričom predtým som k nej nemala nijaký vzťah a začínala som ako úplný začiatočník (naučiť sa azbuku bol horor 😅). Čím ďalej tým viac však pociťujem náklonnosť k tomuto jazyku aj ruskej kultúre a táto kniha ma touto stránkou úplne uchvátila.

Páčila sa mi aj magická stránka tohto sveta – spriaznenosť, ktorú ovládali niektorí ľudia. Spriaznenosť v podstate znamená, že ste spojení s nejakým elementom, môže to byť čokoľvek – oheň, kovy, kvety, vietor... túto entitu vedia títo ľudia ovládať ako len chcú a ich sila je pre nich životne dôležitá. Aj hlavná postava Anastacya je spriaznená, konkrétne s krvou, čo je veľmi silná spriaznenosť a aj veľmi zriedkavá. No, bohužiaľ, ani táto fascinujúca schopnosť nedokázala spraviť z Any zaujímavú postavu... čo bol kameň úrazu celej knihy.

Ana je bezpochyby môj najväčší problém... ja som ju jednoducho nedokázala vystáť 😅 Začala to celkom dobre, predstavili nám ju ako princeznú na úteku, ktorú krivo obvinili z vraždy vlastného otca, za čo sa chce pomstiť. Dalo sa pochopiť, že bola zúfalá, ocitla sa v novom prostredí a v podstate nevedela, čo presne má robiť. Potom jej však cestu skrížil Ramson, prefíkaný zločinec a postrach celej ríše. Keď s ním uzatvorí dohodu, že jej pomôže nájsť skutočného vraha jej otca, tešila som sa, že on ju trochu potiahne a prestane sa správať tak naivne. Ale nie... namiesto toho sa správala jednoducho HLÚPO, pokazila každý jeden plán, ktorý spolu vymysleli a niekedy som mala pocit, že musela ako malá spadnúť na hlavu, pretože jej činy boli tak strašne naivné až hrôza. Vždy pokazila všetko, čo sa dalo, a ešte mala tú drzosť za to obviňovať ostatných... aaaaaach bože, žiadna postava ma asi ešte tak nevytáčala ako ona 😂

Ramson bol fajn, aj keď neviem, či to bolo tým, že bol dobre napísaný, alebo len popri Ane vyzeral každý ako skvelá postava. Každopádne mal silnejšiu backstory, bol rozumný a jeho pohnútky sa dali pochopiť. Trochu ma však mrzel spôsob, akým sa autorka rozhodla rozvíjať jeho správanie voči Ane. Som rada, že táto časť nebola príliš zameraná na romantickú linku, no ja by som ešte ubrala 😅 Za mňa to bolo trochu pokazené tým, že hneď od začiatku pri interakcií s Anou mení autorka Ramsonov charakter. Keď ho Ana prvýkrát stretne, je opísaný ako väzeň so zlou povesťou, čo bolo super, je vykreslený ako zákerák a aj ju hneď podrazí... no potom tam autorka zapracovala takú tu typickú ,,nenápadnú" poznámku v štýle: ,,Ramson NIKDY nikomu nepomôže, ak z toho nič nemá, vždy rozmýšľa len racionálne a robí len to, čo je preňho najlepšie... No pri Ane sa zachová inak, ani sám nevie prečo...” Viete, čo tým myslím, však? Jednoducho mi prekáža, keď je na začiatku vyzdvihnutá nejaká vlastnosť postavy, ale HNEĎ ako stretne
druhú postavu, o ktorej od začiatku vieme, že sa ich osudy nejako prepletú, tak sa zachová inak... Bola by som radšej, keby sa ich vzťah a ich povahy rozvíjali pomalšie.
Navyše, vážne nechápem odkiaľ sa vzalo to, že Ramson si bral Anu za vzor dobra. Jeho minulosť vraj bola strašne temná, no on počas celého príbehu nikoho nezabil len tak. Pričom Ana každú chvíľu niekoho bez rozmýšľania vysala z krvi a potom ešte mala tú drzosť poučovať jeho, ako sa má zamyslieť nad svojimi činmi a vybrať si, či chce stáť na strane dobra alebo zla.


V tejto knihe by teda bolo fajn zapracovať na postavách. Anu by som buď zabila a dosadila na jej miesto niekoho iného (😂) alebo veľmi drasticky zmenila jej správanie, lebo toto bol naozaj extrém. Ramson bol fajn, sympatický a racionálny, jeho jediná chyba bola, ako ho Ana ťahala dolu. No a vedľajšie postavy by potrebovali trošku viac priestoru, pretože niektoré boli fakt zaujímavé, no nestihla som si k nim vybudovať vzťah. A to malo za následok to, že keď ich postretlo niečo zlé, bolo mi to v podstate úplne fuk, lebo mi ich osud veľmi neležal na srdci. 

Kniha sa inak čítala veľmi dobre, autorka má pekný štýl písania, dokáže do príbehu nenútene zapracovať pekné myšlienky a nestíhate sa nudiť, lebo sa vždy niečo deje. Akcia tam v podstate bola od prvej kapitoly a stalo sa tam toho toľko, že by to podľa mňa vystačilo aj na tri knihy 😂 
Zhrnula by som to teda asi tak, že ide o dobrú YA fantasy s úžasným prostredím, zaujímavým dejom, no strašnou hlavnou postavou, bez ktorej by to bolo 100000x lepšie. Takže ak sa od nej dokážete odosobniť viac ako ja, určite dajte tomuto príbehu šancu. Ja to budem musieť ešte trochu predýchať 😅 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

utorok 2. marca 2021

RECENZIA: Deviaty spolok (Leigh Bardugo)

Originálny názov: Ninth House (2019)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 472
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia:  Niekoho ako Galaxy „Alex" Sternovú by ste medzi prvákmi na Yalovej univerzite nečakali. Nedokončila ani strednú a naplno sa vrhla do sveta randenia s drogovými dílermi a oveľa, oveľa horších vecí. Dvadsaťročná Alex je navyše jedinou preživšou brutálnej viacnásobnej vraždy. Človek by povedal, že jej život sa skončil. Namiesto toho však dostane druhú šancu: začať zdarma navštevovať jednu z najprestížnejších svetových univerzít. V tom musí byť nejaký háčik, no nie? 
Nová kniha od Leigh Bardugo nás spolu s hlavnou hrdinkou zavedie do sveta tajných školských spolkov a okultných aktivít, kde zlovestné nadprirodzeno číha doslova za každým rohom kampusu.


Keď si predstavím, že túto knihu som sa spočiatku ani nechystala čítať... ach, o čo všetko by som prišla 😅 S Leigh Bardugo mám taký dvojaký vzťah – úplne zbožňujem jej dilógiu Vrania šestka, a preto som sa vrhla aj na jej prvotnú sériu Griša. Tá ma však až tak neoslovila. Ten svet je stále skvelý, baví ma, no trochu to za mňa padá na postavách... no, ale aby som sa vrátila k Deviatemu spolku. Nebola som si istá, či mám do tejto knihy ísť, či to nebude len ďalšia kniha, ktorú budem porovnávať s Vraňou šestkou. No ostala som veľmi príjemne prekvapená.

Bardugo vytvorila tajomný a fascinujúci príbeh, zasadený do prostredia Yalovej univerzity. Tá vyzerá ako v reálnom živote – staré tehlové budovy, rozsiahly kampus, náhliaci sa študenti. Okrem toho tam však v tajnosti fungujú okultné spolky zaoberajúce sa rituálmi a mágiou. Musím povedať, že atmosféra takéhoto prostredia bola úžasná. Všetko pôsobilo veľmi reálne a živo, sychravé jesenné a zimné počasie dotváralo atmosféru tajomna. Milujem knihy z univerzitného prostredia, takže by ma potešilo už len to behanie na prednášky, zariaďovanie internátu a fakultné párty... no toto všetko okorenené mágiou? OH YES 😍

Hlavnou postavou knihy je Alex s veľmi pochybnou minulosťou, ktorá by sa za iných okolností na Yale určite nedostala. Kvôli jednému jej tajomstvu ju však osloví Léthé, organizácia, ktorá dohliada na všetky magické spolky. Alex sa učí o histórií týchto spolkov, o ich schopnostiach a popri tom sa snaží zvládať školu, na ktorú vlastne ani nemá. Musím povedať, že Alex bola ako postava napísaná naozaj skvele. Autorka ju vykreslila ako drsnú, a taká aj naozaj bola, jej charakter sa len tak nemenil, ako je to v niektorých knihách zvykom. Nebála sa povedať si svoj názor, bola vulgárna, drzá a za svojim si išla aj cez mŕtvoly... doslova 😅 A napriek tomu, ako odpudzujúco môže pôsobiť, bola mi veľmi sympatická a asi som v príbehu nenarazila na žiadne miesto, kde by mi liezla na nervy. Veľmi ma prekvapilo, ako rýchlo som si k nej a ostatným postavám v jej okolí vybudovala vzťah. Doteraz ich mám živo pred očami a uvedomujem si, že tento príbeh sa mi zaryl naozaj hlboko pod kožu.

Deviaty spolok je niečo úplne iné, než čo doteraz autorka napísala. Badať v ňom síce nejaké prvky, ktoré Leigh Bardugo charakterizujú, no úplne sa odklonila od toho, o čom písala doteraz. Najväčším rozdielom je asi to, že už nejde o Young Adult žáner, a tak si mohla dovoliť do príbehu zakomponovať prvky, ktoré by inak neboli úplne vhodné. Prichystajte sa teda na témy ako drogová závislosť, zneužívanie, násilie, vraždy... v istom bode to začne byť naozaj, naozaj temné a niektoré scény som musela doslova predýchavať. Bardugo sa to však podarilo všetko uchopiť tak nenútene a prirodzene, nemala som pocit, že tlačí na pílu, nič tam nebolo nasilu. Všetko do príbehu pasovalo a aj keď sa mi niektoré scény čítali ťažko, veľmi som ich ocenila, pretože každá jedna mala nejakú funkciu.

Musím spomenúť aj magický aspekt príbehu, o ktorom vám však nechcem veľa prezrádzať, pretože je zážitok o tom čítať. Prezradím však, že sa môžete tešiť na organizovanú mágiu, ktorú spolky využívajú – portály, veštenie, prírodnú mágiu, rôzne čarovné predmety na oklamanie mysle... Opäť, všetko to pôsobilo veľmi reálne a vedela som si predstaviť, že by niečo také naozaj existovalo. Magické boli aj rôzne budovy, do ktorých mala Alex prístup a tie v sebe tiež niesli úžasnú čarovnú a starobylú atmosféru... tá mágia tam jednoducho dýchala vo všetkom a ja som to hltala jedným dychom. 

Deviaty spolok je za mňa jedno z najväčších knižných prekvapení tohto roka. Je to perfektný komplexný príbeh plný skvelých postáv, napínavých scén a magickej atmosféry, ktorý vás nenechá spať, kým ho nedočítate. Ja osobne mám chuť sa do toho pustiť znova a už sa nemôžem dočkať pokračovania.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

piatok 29. januára 2021

RECENZIA: #5 - Krst ohňom (Andrzej Sapkowski)


Originálny názov: Wiedźmin #5: Chrzest Ognia (1996)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 368
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Dryády dokázali zázraky a vyliečili Geraltovo zlomené telo. Rany na jeho duši však bolestivo tepú, keď precitne do sveta bez Ciri. Nedokáže vystáť, že je z nej len politická figúrka. Napriek nevôli dryád sa s novou spoločníčkou unáhlene vydáva na neistú záchrannú výpravu. Samotársky zaklínač by najradšej putoval sám, no cesta ho zvedie dokopy s tými najneočakávanejšími kumpánmi. Prebrodia sa vojnou zdevastovanou krajinou k Ciri včas alebo dievča zhltnú nemilosrdné hry osudu?



V Zaklínačovi postupne napredujem a mám pocit, že každým dielom je táto séria lepšia a lepšia. Po minulej časti som sa síce obávala, či toho už na mňa nebude priveľa, pretože som mala problém sledovať všetky tie komplikované politické vzťahy, ktoré autor veľmi komplexne rozvíja. No našťastie tu vystriedal rôzne porady a taktiky priamy boj, takže sa mi dalo do deja lepšie vcítiť a viac vecí si zapamätať.

V predošlej časti mi trošku chýbali niektoré moje obľúbené postavy, teda mala som pocit, že scén s nimi je pomenej. Išlo najmä o Zaklínača Geralta a jeho priateľa Blyskáča. V tejto časti sa to však opäť zvrtlo a dej sa zameriaval práve na nich. Cirina linka tak, naopak, trochu ustúpila, no stále sme mali možnosť sledovať jej prekvapivý osud. No čo ma prekvapilo najviac, bol príchod novej postavy, ktorú som si nečakane rýchlo obľúbila a užívala som si jej prítomnosť. Bola to Milva, dievča žijúce s dryádami, skvelá lukostrelkyňa a žena, ktorá si nenechala skákať po hlave. Jej podrezaný jazyk a sebavedomie boli skvelým oživením a perfektne fungovala v spojení s Geraltom, podobne ako Blyskáč. Postupne sa k nim pridalo aj zopár ďalších postáv – Cahir, tajomný Regis a trpaslíci, až z toho napokon vznikla skvelá skupinka, ktorej interakcie som si veľmi užívala. Dialógy medzi nimi boli veľmi živé a v plnej miere sa v týchto častiach prejavil autorov humor, ktorý som si už naozaj obľúbila. Pri niektorých rozhovoroch som sa nahlas smiala a nanovo žasla nad skvelou atmosférou, ktorá je súčasťou tohto príbehu. No a hoci sú nové postavy naozaj skvelé a vo veľkej miere práve oni posúvali dej a starali sa o akciu, najvzácnejšie mi stále prišli momenty, v ktorých sa prejavilo priateľstvo medzi Geraltom a Blyskáčom, a áno, mám na mysli aj scény, v ktorých si nadávajú a navzájom na seba šomrú 😂
zdroj

Ako som už spomínala, tento diel je výraznejšie akčnejší, čo sa politiky týka. V krajinách totiž vypukla vojna, a to naozaj ničivá a krutá, v ktorej zomiera veľa nevinných ľudí. Mali sme možnosť sledovať rôzne nájazdy vojsk, vypaľovanie dedín, priamy boj jeden na jedného a dokonca aj hrozné kruté praktiky, ktorých sa obe strany dopúšťali. Ako postavy postupne putovali naprieč krajinou, všade vládla temná atmosféra a veľmi výrazne som cítila ten strach a napätie, ktoré sa okolo nich väčšinu času vznášalo. Na dennom poriadku bolo nekončiace sa lúpenie, vraždenie a schovávanie sa, až som sama cítila takú beznádej a nevedela si veľmi predstaviť, ako takýto konflikt môže skončiť.
 
Navyše oceňujem niekoľko detailov, ktoré robili z čítania tejto knihy ešte väčší zážitok. Jedným z nich bolo rafinované stupňovanie napätia v poslednej časti knihy. Autor nám prostredníctvom Geralta predostrel nepríjemnú situáciu, do ktorej sa postavy dostali, no nevysvetlil hneď, čo sa deje. Namiesto toho sa retrospektívne pomocou Geraltovho rozprávania vracal o niekoľko dní naspäť a postupne spomínal, ako sa začali veci kaziť a že ho mrzí, že si niektoré veci nevšimol. Tak nám autor pomaly po kúskoch odhaľuje problém a udržiava nás až do posledného momentu v napätí.
No a druhým detailom, ktorý som chcela spomenúť a ktorý (pre mňa) dodáva tejto knihe úplne iný rozmer, je jedna pomerne krátka scéna, ktorá sa mi ale vyryla do pamäte. Išlo o krátky úsek, v ktorom vysvitne, že do toho momentu vyrozprávané udalosti vlastne rozpráva nejaký potulný rozprávkar deťom v dedine. Dievčatá zaujíma najmä čarodejnica Yennefer, chlapcov zas mocný Geralt a všetko berú ako napínavú rozprávku z ktorej chcú počuť čo najviac. Odohráva sa to niekoľko desaťročí po všetkých udalostiach a Geralt so svojimi priateľmi sa tak stáva bájnou postavou, legendou, ku ktorej ostatní vzhliadajú. Neviem, prečo ma ten úsek až tak zaujal, ale ako vravím, celý zaklínačský svet tak pre mňa nadobudol úplne iný rozmer a túto sériu tak zbožňujem ešte viac.
 
Aby som to zhrnula, táto časť Zaklínača bola pecka od začiatku až po koniec – plná akcie, napätia, humoru a epických scén. A samozrejme skončila tak, že už teraz túžim po ďalšej časti, takže mi nezostáva nič iné, než čakať. No na dobré sa oplatí čakať, však? 😊❤️


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

štvrtok 31. decembra 2020

RECENZIA: Posledná ilúzia (Giovanna & Tom Fletcher)

 


Originálny názov: Eve of Man #3: The Eve Illusion (2020)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 312
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Druhá časť dystopickej trilógie o poslednom dievčati na Zemi.
Prvých šestnásť rokov života strávila Eva v izolácii – bez možnosti vyhnúť sa úlohe Spasiteľky ľudstva. Až kým nenadišla jej chvíľa a ona dostala šancu na únik.
Eva konečne získala toľko vytúženú slobodu a spolu s Bramom, do ktorého sa zaľúbila, uteká pred režimom a pridáva sa ku skupine zúfalých rebelov, bojujúcich proti systému. Vtedy Eva zistí, že jej vo svete za múrmi Veže hrozí oveľa väčšie nebezpečenstvo, aké si kedy dokázala predstaviť.
Majú Eva s Bramom šancu prežiť, keď všetci a všetko stojí proti nim?


Poďme sa porozprávať o tom, čo sa stane, keď sa k vám kniha dostane v nesprávnom čase 😅 Áno, hovorím o pokračovaní Dcéry ľudstva. Aby som všetko uviedla na pravú mieru a pochopili ste, čo tým myslím, tu máte niekoľko zákulisných informácií:
1. Prvá časť, ktorú som čítala minulý rok sa mi veľmi páčila a vnímala som ju ako veľmi vydarený úvod k novej dystopickej sérií
2. Pamätám si, že som si niekoľko postáv naozaj veľmi obľúbila a kniha sa mi čítala naozaj rýchlo
3. Za ten rok a pol, čo prešiel odkedy som čítala prvú časť, som trošku pozabudla, že sa mám tešiť na pokračovanie
4. Keď vyšla Posledná ilúzia, vôbec som to nezaregistrovala a keď som sa spamätala, hneď som sa k nej chcela dostať a vrhnúť sa na ňu
5. Keď som ju začala čítať, nastal nejaký problém a nakoniec som s ňou bojovala dosť dlho

ALE!

Tu sa dostávame k tomu, že zjavne sa táto kniha ku mne dostala v nesprávnom čase. Keď som ju pred pár týždňami začala čítať, išlo mi to neskutočne pomaly. Napriek tomu, že kniha má pomerne veľké písmená a krátke kapitoly, som vždy naraz zvládla len niekoľko strán. Jej čítanie som prekladala inými knihami a tie som síce dočítala, no tiež mi to trvalo pomerne dlho. Stres zo školy, korony a iných osobných vecí sa mi pretavil do neschopnosti čítať a tak som sa s prvou vyše polovicou knihy trápila veľmi dlho. No predvčerom som sa zaťala, spravila si pohodový večer... a knihu som dočítala na jeden záťah (síce mi to trvalo do jednej ráno, ale stálo to za to). Všetko, čo ma v prvej polovici knihy vôbec nebavilo postupne vystriedala vytúžená akcia a ja som nadránom konečne mohla zaklapnúť knihu s pocitom, že som úspešne dočítala poriadny akčný román.
Preto som presvedčená, že keby sa táto kniha ku mne dostane v inom čase, mám ju zvládnutú za dva dni a s nadšením budem vyčkávať záverečný diel. Bohužiaľ, nebolo mi to dopriate 🙈😅

No a teraz už k samotnej knihe. Prvý diel pripravil super základ, na ktorom mohli autori ďalej stavať. Svet v budúcnosti, ktorý zničila prírodná katastrofa a ktorý je odsúdený na zánik, pretože sa prestali rodiť dievčatá, je už len sám o sebe veľmi zaujímavým námetom. Mňa osobne na ňom najviac zaujalo to, ako sa ľudia zhostili úlohy zachrániť ľudskú rasu a ako sa pomaly odhaľujú praktiky spoločnosti EPO, ktorá to má na starosti. V tomto pokračovaní prenikáme ešte hlbšie do politiky a hierarchie tejto spoločnosti, máme možnosť nahliadnuť do veľmi zložitého a spletitého plánu na záchranu ľudstva, no aj do zjavných nekalých praktík, ktoré ho sprevádzajú. Šokovala ma krutosť a surovosť niektorých postáv, ktoré v EPO pracovali, no práve to bolo pre mňa to najzaujímavejšie. Keďže Eva a Bram sú na úteku a teda sa nachádzajú mimo EPO veže, pohľad z vnútra sme ako čitatelia dostávali prostredníctvom postavy Michaela Turnera. Je to člen Najvyššej stráže, ktorá vnútri ochraňovala Evu a po jej úteku sa ich povinnosti trochu zmenili. Tento pohľad ma bavil a zaujímal zo všetkých najviac a som veľmi vďačná, že sme ho dostali. Michael prechádzal rôznymi osobnými konfliktami a bolo zaujímavé sledovať, aká osobnosť sa z neho vyformovala.

Kameňom úrazu boli pre mňa v tejto knihe zvyšní dvaja rozprávači – Eva a Bram. Kým v prvej časti ma obaja veľmi zaujímali, v tejto som nad každou ich vetou a skutkom prevracala očami. Je pochopiteľné, keďže Evu celý jej život klamali a jej vlastný život sa otočil o 180 stupňov, že bude trochu neistá a zmätená. No podľa mňa bola okrem toho navyše maximálne naivná a hlúpa. Jej názory ma rozčuľovali a keby som bola na mieste ostatných postáv, nemohla by som ju vystáť. Áno, rozumiem tomu, že je momentálne najdôležitejší človek na planéte a že ľudia na ňu pozerajú až s posvätnou úctou, no ja by som jej záchranu sveta do rúk určite nevložila. Podobne to bolo s Bramom. Akoby v tejto časti úplne stratil svoju osobnosť, v podstate sa len vliekol za Evou a ničím do príbehu neprispel. Pamätám si, že som ho mala rada a rovnako aj jeho vzťah s Evou, no tu som nič také necítila. 

Našťastie, keď sa všetci rozprávači spojili a ja som sa dostala do poslednej tretiny knihy, všetko toto mi už prišlo nepodstatné. Akcia sa poriadne rozbehla a na svetlo sa dostali rôzne tajomstvá a záhady, ktoré dovtedy postavy nevedeli rozlúsknuť. Už som konečne zažívala aj to napätie, akciu a zvraty po ktorých som túžila. Záverečné kapitoly poriadne zamiešali karty a niektoré veci ma v nich úprimne prekvapili. Záver ma opäť navnadil na pokračovanie, no zdá sa, že si budem musieť poriadne premyslieť, kedy sa doňho po jeho vydaní pustím, aby som si znova nepokazila zážitok z čítania.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

streda 23. decembra 2020

RECENZIA: Zaklínač #4 - Čas opovrhnutia (Andrzej Sapkowski)


Originálny názov: Wiedźmin #4: Czas pogardy (1995)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 360
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia:
Vojská Nilfgaardu nezastaviteľne postupujú a čarodeji už nie sú ochotní nečinne sa prizerať. Snem, na ktorý smerujú Geralt, Ciri a Yennefer, má rozhodnúť o ďalšom osude sveta. V Geraltovi sa stupňuje nepríjemný pocit. Toľko čarodejnej moci na jednom mieste môže uvrhnúť noc stretnutia do čistého chaosu. Rozutekajú sa životné cesty osudom prepletenej trojice do celkom iných smerov? Zradili čarodeji svoje kráľovstvá alebo je za tým väčší plán?


Predpokladala som, že to príde a naozaj sa to stalo. Zaklínač sa stáva jednou z mojich najobľúbenejších sérií. A paradoxne to viem práve preto, že tento diel sa mi páčil o niečo menej ako predošlé. Hneď vysvetlím prečo a ako to, že ma, naopak, neznechutil.

Prvé dve knihy boli taký rozbeh, postupné predstavovanie sveta a postáv okorenené dávkou akcie. Trojka už bola komplexnejšia a načrtávajúca dlhší príbeh, ktorý sa bude ťahať ďalšími knihami. No a toto štvrté pokračovanie je už vážne dielo so všetkým, čo k nemu patrí. Staré známe postavy, kopa nových, ktoré posúvajú dej a vzápätí umierajú, bojové scény a veľa VEĽA politiky. Toto bol ten bod, keď už toho bolo na mňa trošičku priveľa a cez niektoré strany som sa musela prehrýzať. Už v predošlej časti som s tým mala problém a to ešte nebolo v takom množstve ako tu. Autor má dopodrobna premyslené všetko, čo sa v jeho svete odohráva a k tomu politika a mocenské systémy, samozrejme, patria. A dokázala som sledovať postup niektorých vojsk a hlavné dve strany konfliktu. No všetky tie dohody, pakty, prevraty, stratégie... to bolo nad moje sily 😅 Viem si však predstaviť, že pre čitateľov, čo sa v takýchto veciach vyžívajú, musí byť tento román priam raj. Možno sa jedného dňa dostanem aj ja na ich úroveň, no ja si zatiaľ užívam scény s Geraltom a mojim milovaným Blyskáčom.

No a tu sa dostávame k tomu, prečo ma práve táto časť ubezpečila, že toto je jedna z najlepších sérií, na aké som narazila. Je to jednoducho preto, že napriek tomu množstvu strán, ktoré som si až tak neužívala a napriek žalostne malému počtu scén s mojimi obľúbenými postavami, som sa jednoducho nemohla  zastaviť. Strašne už chcem ísť na ďalší diel, strašne už chcem vedieť, ako to všetko dopadne... a neviem si predstaviť, že by som niekedy zabudla na Geralta z Rivie, na neposednú Ciri a vyškereného Blyskáča. Tieto postavy so mnou ešte určite zostanú veľmi veľmi dlho a už teraz viem, že sa k tejto sérii určite budem vracať. 

Znova musím vyzdvihnúť autorov štýl písania a teda aj prácu prekladateľa. Vo všetkých tých krvavých scénach vynikajú krásne opisy okolia alebo pocitov postáv, ktoré pôsobia magicky a zahrievajú ma na duši. Netreba totiž zabúdať, že Zaklínač je plný mágie a to nehovorím len o rôznych magických bytostiach a čarodejoch. Tu  pôsobia aj vyššie sily, niečo ako osud, niečo ako predurčenie... a práve táto záhadná stránka tohto príbehu mu dodáva niečo nenapodobiteľné, čo ma opantalo už po prvých stránkach prvej knihy. 

V mojich recenziách sa snažím neprezrádzať veľa z deja, lebo si myslím, že to do recenzie nepatrí. No ak vás zaujíma, na čo sa môžete tešiť, tak by som vyzdvihla honosný bál čarodejov, spletité uličky veľkomesta, záhadné dryády z lesa Brokilon, nekonečnú spaľujúcu púšť a na nej nečakané stvorenie... bolo tam naozaj veľké množstvo fascinujúcich scén a veľkolepých obrazov... no a nemôžem zabúdať na humor. Ono sa to nezdá, ale v tejto sérií je ho naozaj dosť. Väčšinou zaň môžu Geraltove ufrflané reakcie, ale aj interakcie medzi prostými ľuďmi či magickými tvormi... jednoducho sa pri čítaní týchto kníh vždy cítila príjemne, usmievala som sa a pomáhalo mi to prekonávať niektoré naozaj ťažké momenty, ktorých je táto séria tiež plná 😅

Takže ak to ešte z tejto recenzie nie je jasné, ZAKLÍNAČA ODPORÚČAM VŠETKÝMI DESIATIMI. Je to fascinujúci príbeh, plný mágie, kúzel, no aj utrpenia a krutosti... a Geralta jednoducho nejde nemilovať 🙈😍

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.