piatok 16. novembra 2018

Newbie #17


Neviem, prečo sa ešte vôbec snažím vydávať tieto články pravidelne 😅 posledný článok vyšiel koncom leta, takže toto bude také jesenné zhrnutie 😁 Poďme na to!


Ako prvú tu mám septembrový recenzák od Slovartu, a to záverečný diel z Havranieho cyklu - Havraní kráľ od Maggie Stiefvater. Bola to pre mňa jedna z najočakávanejších kníh tohto roka a rozhodne nesklamala! Recenziu si môžete prečítať TU.


Koncom septembra som sa rozhodla potešiť a kúpiť si knihu, na ktorú som si brúsila zuby celé roky a to Portrét Doriana Graya od Oscara Wilda. Kedysi som klasiku až tak často nečítala, v poslednom čase však narážam na stále lepšie a lepšie exempláre a kopa klasických autorov sa zaradila medzi moje srdcovky ❤️ A môžem povedať, že ani táto nebola výnimkou. Príbeh bol zaujímavý, plný krásnych opisov ktoré človeka vtiahli priamo do neskorého 19. storočia a hlavne plný zaujímavých postáv medzi ktorými najviac vynikal práve Dorian. O knihe som už samozrejme čo-to vedela a videla som aj film, no to mi nijako nepokazilo zážitok z čítania a knihu som zhltla veľmi rýchlo.


Ďalej tu mám knihu All the Crooked Saints od Maggie Stiefvater, ktorú som dostala od skvelej @lilianalovesbooks ❤️ Kniha je nádherná, čoskoro vyjde aj v slovenčine a ja som neskutočne zvedavá, či sa mi bude páčiť rovnako ako Havraní cyklus.


V septembri sa mi darilo aj v súťažiach a na blogu Čaja z Paláca som vyhrala dve knihy a poukážku do Panta Rhei. Prvou z nich je Červený zápisník od Sofie Lundberg.


A druhou Náš milý synáčik od Silvie Antalíkovej.


Poukážka tiež nezostala dlho nevyužitá a ja som ju premenila na knihu Spomienky na Sherlocka Holmesa od A.C. Doyla. Toto je už štvrtý zväzok Sherlockovských poviedok a románov od Snow Mouse Publishing a je rovnako nádherný ako predchádzajúce.


Októbrovým recenzákom od Slovartu bola kniha Počúvaj nôž od Patricka Nessa a... ja som sa zaľúbila 😍 Bol to neskutočný príbeh, plný akcie a zvratov, jednoducho všetkého, čo má dobrá dystópia obsahovať. Už sa nemôžem dočkať druhej časti ktorá by mala vyjsť začiatkom budúceho roka a ak chcete vedieť viac o mojich pocitoch, už je vonku aj recenzia.


Ako druhý recenzák som dostala knihu Láska nie je lotéria od Kasie West a hoci na recenzii ešte len pracujem, môžem prezradiť, že sa mi veľmi páčila a zasa som bola veľmi príjemne prekvapená z postáv a ľahkosti, akou príbeh plynie. Kasie ma už prekvapila svojou prvou aj druhou a tak netuším, prečo som ešte stále vždy prekvapená 😂 Jednoducho píše veľmi dobré romány so skvelými postavami, pri ktorých si človek oddýchne a zasmeje sa.


V októbri sa na mňa opäť usmialo šťastie a ja som vyhrala knihu V znamení ametystu priamo od autorky Majky Danihelovej! Neskutočne sa na ňu teším, všetci ju chvália a tak som veľmi zvedavá, čo za svet to vymyslela.


V rovnakom mesiaci mi spravila radosť aj mama, ktorá mi darovala Dievča v snehu od Danya Kukafka. Trilery síce nie sú niečo, čo bežne čítam, ale rada si rozšírim obzory a aj mama mi vravela, že sa jej kniha veˇmi páčila, dokonca ju dokázala vytiahnuť z dlhotrvajúcej čítacej krízy!


Radosť sa mi rozhodlo urobiť viac ľudí a od kamaráta som dostala Lesní lišky, ktorú som už dlho obdivovala pre jej naaadhernú obálku. Obsahuje fantasy poviedky od nórskych autorov a bolo to mimoriadne zaujímavé čítanie!


November bol pre mňa veľmi očakávaný mesiac, pretože 8.11 - 11.11 sa konala Bibliotéka, na ktorej som nikdy pred tým nebola a tak som sa jej nevedela dočkať. Samozrejme som si odtiaľ odniesla aj nejaké úlovky, konkrétne 4 knižky. Prvou z nich je cestovateľský denník Kde všade som (ne)zomrel od Petra Popluhára. Peťa sledujem už dlhé roky na YouTube, kde najprv nahrával paródiu Dano Drevo, neskôr natáčal nejaké vtipné videá a posledné roky sa venuje najmä tým cestovateľským. Táto kniha obsahuje zbierku príbehov o jeho cestách po Afrike a Južnej Amerike. Niektoré som už poznala zo spomínaných videí, no aj tak som si čítanie neskutočne užila. Milujem jeho humor a väčšinu čítania som sa nahlas rehotala, z čoho musela mať moja spolubývajúca neskutočnú "radosť" 😂

Nemohla som odolať ani Severskej mytológií od Neila Gaimana. Nikdy som sa o ňu nejako nezaujímala, no keď som si prečítala Magnusa Chasa od Riordana, začala ma zaujímať stále viac a viac a preto som bola nesmierne happy že vyšla. Navyše sa mi veľmi páčila kniha Oceán na konci ulice od Gaimana tak som rada, že mám ďalšiu jeho knižku. A bola fakt skvelá, zhltla som ju za jeden deň. Milujem mytologické príbehy a v spojení s Gaimanovým rozprávačským talentom som sa od nich nevedela odtrhnúť.


Ešte som si urobila radosť Vrahyňou v podsvetí, jednej z noviel k sérii Trón zo skla. Dúfam, že mi spríjemní čalanie na posledný diel, ktorý má u nás výjsť až niekedy budúci rok.

No a poslednou knihou z Bibliotéky je Zabuchnutá v knižnici od už spomínanej Kasie West, ktorú ale teraz nemám u seba. Naozaj ma zatiaľ každá jedna kniha od nej bavila tak sa aj na túto veľmi teším!

A hoci som mala predsavzatie, že si pred bibliotékou nebudem kupovať žiadne knihy, raz som ho predsalen porušila a kúpila si knihu Šťastná sedmička od Holly Goldberg Sloan, ALE... stála len niečo vyše 2€ takže to sa ani nepočíta, však? 😅 (tiež ju nemám u seba a tak ju nemôžem odfotiť)

nedeľa 11. novembra 2018

RECENZIA: Počúvaj nôž (Patrick Ness)


Originálny názov: The Knife of Never Letting Go (2008)
Rok vydania u nás: 2018
Počet strán: 423
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Predstavte si, že žijete v Prentissove – meste, kde každý dokáže počuť vaše myšlienky. Predstavte si, že ste ustavične ponorení do otravného myšlienkového mraku – Šumu, ktorý spája mysle všetkých obyvateľov mesta a nikdy vás nenechá na pokoji. Pre Todda je to realita, no práve keď už odpočítava dni do trinástych narodenín, objaví niečo nemožné – miesto, kde žiaden Šum nie je. Todd tak zároveň nechtiac prenikne k tajomstvám, ktoré mali ostať navždy ukryté, a musí sa aj so svojím verným psom vydať na útek, aby si zachránil holý život. Ako však uniknúť prenasledovateľom, keď vďaka Šumu dokážu počuť každú vašu myšlienku?

Pri tejto knihe nejde nespomenúť obálka. Na tomto obrázku to nie je vidieť, ale na mojom Instagrame nájdete fotku, kde je to o trochu lepšie, no i tak ju budete musieť držať v rukách, aby ste z nej mali úplný zážitok. Na čiernom pozadí sa lesknú útržky viet v rôznych veľkostiach, písmach a dĺžkach, niektoré sa zlievajú a iné sú len nezmyselné zhluky slov. To všetko perfektne vystihuje hlavnú myšlienku knihy a aj pocit z nej.
Celý čas hlavného hrdninu Todda prenasleduje Šum- myšlienky ostatných ľudí a aj jeho vlastné. Nikde nie je ticho, nikde nie je sám, dokonca aj zvieratá majú svoj vlastný šum. Celé je to veľmi hlučné a chaotické a strašne ma fascinovalo, ako to vedel Ness zachytiť pomocou písania. Prispôsobil si jazyk aj na rozprávačskej rovine- často to boli len také dlhé prúdy myšlienok, pocity a chaotické dojmy.
Todd, ako najmladší v celom meste, bol na šum zvyknutý, pretože sa do sveta postihnutého týmto vírusom narodil. Starší muži s tým však mali oveľa väčší problém, čomu sa vôbec nečudujem. Žiť vo svete bez súkromia musí byť strašne frustrujúce.
Zaujalo ma, že zozačiatku nebolo isté, čo za svet to vlastne je a ako sa tam ľudia dostali. Až neskôr sa to začalo postupne odhaľovať. Autor čitateľovi ponúka nejaké drobné náznaky, že ide o úplne iný svet, napríklad dlhšie trvanie roka alebo dva mesiace na oblohe.
Pri dystópiách ma vždy najviac zaujíma minulosť, ako sa svet do daného štádia dostal, čo všetko tomu predchádzalo a či sa to dalo nejako zvrátiť. Som rada, že aj v tomto príbehu sme dostali nejaké to vysvetlenie, hoci napokon sa ukázalo, že všetko je inak, ako sa zdalo.

„Lebo ten zvuk... Ako by som ho len opísal? Možno tak znejú hviezdy. Alebo mesiace. Ale nie hory. Na hory je to moc vzdušné. Znie to, ako keď jedna planéta spieva druhej, vysoko s napäto a s množstvom rozličných hlasov, čo začínajú v rozličných tónoch a klesajú k iným rozličným tónom, ale všetky sú spletené do jednej nite, smutnej, ale nesmutnej, pomalej, ale nepomalej, a všetky spievajú jedno slovo.‟
Človek by povedal, že vo svete, kde existuje šum, neexistujú tajomstvá. Todd sa však postupne dostáva do situácií, kedy zisťuje, že celý jeho život bol jedno veľké klamstvo a že takmer každý, koho v živote pozná, niečo ukrýva. Zrazu už nie je v jeho rodnom meste bezpečne a musí sa vydať na útek, inak mu hrozí, že príde o život. No kam ísť, keď za takmer trinásť rokov nevystrčil päty z mesta?
Keď už sme pri jeho veku, veľmi ma prekvapilo, že má Todd len necelých trinásť rokov. Nejde o to, že vo väčšine podobných kníh sú hrdinovia o niečo starší, skôr o to, že Todd sa správal naozaj vyspelo. Jeho myšlienky aj činy by som pripísala oveľa vyzretejšiemu človeku a nevidela som v ňom takú tú detskú bezstarostnosť. Možno to bolo celým tým šialeným svetom, možno to núti deti vyrásť rýchlejšie... Každopádne, keby aj Todd taký nebol odzačiatku, udalosti, ktoré ho postretli, by ho určite vyformovali.

Dej plynul veľmi svižne a rýchlo, čo ma v spojení s originálnym námetom a netradičnou formou nútilo hltať jednú stránku za druhou. Každú chvíľu nastal nejaký nečakaný zvrat alebo sa postavy zachovali úplne inak, než som očakávala.
Vo väčšine dystopických kníh sa dá odhadnúť, akým smerom sa bude dej uberať alebo čo je tým tajomstvom, ktoré všetko zastiera. Tu som však bola neustále prekvapená, nečakala som, čo je tou záhadou, ktorá zastiera celé mestečko ani čo sa stane na konci.
Záver ma vlastne dosť šokoval, pretože som si myslela, že mi do konca ostáva ešte niekoľko desiatok strán, že sa všetko ešte nejako zvrtne... a zrazu to skončilo a ja som nevedela, čo so sebou. Zabudla som totiž, že na konci je ešte jedna bonusová poviedka, ktorá sa mi síce páčila ale skoro mi spôsobila zástavu srdca.

Počúvaj nôž bol skvelý úvodný diel trilógie Nespútaný chaos, ktorý odviedol veľmi dobrú prácu a navnadil ma na ďalšie časti. Na druhú časť sa môžeme tešiť už začiatkom nového roka a rovnako onedlho do kín poputuje aj film, v hlavnej úlohe s Tomom Hollandom, na čo sa neskutočne teším!
Takže ak máte radi naozaj dobré a prepracované dystópie s príjemnými postavami, dychberúcimi zvratmi a nikdy nekončiacou akciou, Počúvaj nôž je niečo presne pre vás.

pondelok 15. októbra 2018

Knižná spoveď TAG

1. Darovala si niekedy knihu, ktorú si sama dostala?

Hmm... určite nie pokiaľ to bol narodeninový darček alebo niečo podobné. No ak som sa ku knihe dostala iným spôsobom, napríklad som ju vyhrala, potom prečítala a nebola tak celkom pre mňa, rada ju posuniem ďalej. Nevidím zmysel v tom mať doma knihy, ktoré sa mi nepáčia, keď môžu potešiť niekoho iného :)
2. Povedala si niekedy, že si nejakú knihu čítala aj keď to nebola pravda?


Pokiaľ sa to netýka povinného čítania v škole (čo sa stalo snáď milionkrát), tak nie. Väčšinou keď už sa s niekým rozprávam o knihách, čo bohužiaľ nie je tak často ako by som chcela, snažím sa povedať a aj dostať čo najúprimnejší názor. Prečo by vlastne niekto v tomto klamal? 😅
3. Požičala si si niekedy knihu a nevrátila ju?

Určite nie, pertože sama to N-E-N-Á-V-I-D-Í-M a nechápem, ako môže mať niekto tú drzosť a nevrátiť niečo, čo si požičal. A ešte k tomu knihu! Možno som trochu emotívna, pretože ešte niekedy v máji si jednu knihu požičala moja teraz už bývalá spolužiačka a dosť sa bojím že ju už nikdy neuvidím 😭 (knihu, nie spolužiačku :D)
4. Čítala si niekedy sériu v nesprávnom poradí?


Áno, ale nie vedome. Raz som si v knižnici požičala Crescendo od Becci Fitzpatrick pretože ma zaujala a vážne som si jej čítanie užívala. Občas sa v nej síce objavilo niečo, čo ma trochu zmiatlo, nejaké situácie alebo rozhovory ktoré odkazovali na niečo, čo sa už stalo a ja som sa čudovala, ako to mám dopekla chápať. Až keď som ju dočítala a išla si po ďalší diel, zistila som, že to bola druhá časť a ja som preskočila prvý diel Zavrhnutý 😅
5. Prezradila si niekedy niekomu knižný spoiler?

Na toto si tiež väčšinou dávam pozor, pretože sa mi veľmi často stáva že sa sama nechtiac vyspoilerujem, čo je nekonečne frustrujúce.
6. Spravila si niekedy na knihe somárie uši?


Napriek tomu, že si na knihy dávam veľký pozor, stalo sa mi, že som knihu nechtiac ohla, pokrčila alebo natrhla stranu. Vtedy to vždy niekoľko minút predýchavam a vyzývam Dia aby ma trafil bleskom... ale naschvál somárie uši nerobievam, radšej používam záložky a keď nemám nič také poruke, niekde si zapíšem stranu, kde som prestala čítať.
7. Povedala si niekedy niekomu, že nejakú knihu nevlastníš, aj keď ju v skutočnosti máš?

Rozmýšľam, či sa stal nejaký takýto konkrétny prípad ale viem si predstaviť, že by si niekto chcel požičať knihu na ktorej mi veľmi záleží a ja by som mala obavy, že sa mi nevráti. Vtedy by som rozhodne klamala, len aby som ju ochránila. 😁
8. Povedala si niekedy niekomu, že si nejakú knihu nečítala, aj keď si ju čítala?


Spomínam si, že keď som bola mladšia, nahliadla som do Päťdesiat odtieňov sivej, pretože som vedela že je trochu, ehm, kontroverzná a ja som bola zvedavá. Veľa ľudí ju vtedy odsudzovalo a tak som sa najprv nepriznala, že som ju čítala. Teda, technicky vzaté, nečítala, bolo to len pár pasáží... Až neskôr, keď už to nebol taký "big deal" a vedela som, že veľa mojich kamošiek videlo aj filmy, som sa tým už netajila 😁
9. Preskočila si niekedy v knihe kapitolu alebo nejakú časť?

Aj keď sa mi nejaká kniha číta ťažko alebo pomaly, bojím sa takto preskakovať, aby som neprišla o niečo dôležité. Človek nikdy nevie, možno by som preskočila jedinú dobrú časť. Takže sa nedá povedať, že by som úpne vynechávala a preskakovala nejaké časti, no keď som už naozaj strašne znudená a neviem si s knihou rady, čítam ju tak akoby letmo, že jej veľmi nevenujem pozornosť a snažím sa cez ňu jednoducho nejako dostať (ehm, Tisíc chlapčenských bozkov, ehm).

10. Ohovárala si niekedy knihu, ktorá sa ti v skutočnosti páčila?

Nemyslím si. Ak už aj niekto mal negatívny názor na knihu, ktorá sa mne páčila, vždy som taká, že ho dokážem vypočuť a aj niektoré veci pripustiť, no nehanbím sa povedať svoj názor. Myslím, že každý má právo povedať svoj názor a hlavne by sme mali chápať, že čítanie je veľmi subjektívne a každému jednoducho sadne niečo iné.

streda 3. októbra 2018

RECENZIA: Havraní kráľ (Maggie Stiefvater)


Originálny názov: The Raven Cycle #4: The Raven King (2016)
Dátum vydania u nás: 2018
Počet strán: 376
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Už sú to roky, čo Gansey márne hľadá strateného waleského kráľa. Postupne sa k nemu na jeho nebezpečnej misii pridali ďalší: Ronan, ktorý dokáže privádzať veci zo snov. Adam, ktorý žije v ustavičnej lži. Noah žijúci len napoly. A blue, čo verí, že jej je súdené zabiť Ganseyho. Napriek tomu sa púšťa s nevyspytateľnými Havraními chlapcami do záverečnej partie smrtiacej hry, v ktorej sny a nočné mory splývajú v jedno a najúprimnejšiu lásku od najťažšej straty nejde oddeliť. Ničomu mŕtvemu nemožno veriť. Nič živé nie je v bezpečí.


Určite poznáte také tie zmiešané pocity, keď sa vám do rúk dostane posledná časť nejakej úžasnej série, ktorú ste si postupne veľmi obľúbili a neviete či sa tešiť, že sa konečne dozviete k čomu celý príbeh smeroval, pretože vám je zároveň ľúto, že sa sa to celé končí. Ani Havraní kráľ nebol výnimkou a ja som túto knihu brala do rúk s veľkými očakávaniami aj obavami.

POSTAVY

Havraních chlapcov som prvý krát vzala do rúk pred vyše rokom aj pól a postupne ako som čítala ďalšie časti, mi postavy stále viac a viac prirastali k srdcu. Preto som veľmi dúfala, že sa to pre nich skončí šťastne. Potom som si však uvedomila, že ani neviem, čo to pre nich znamená. Nájsť Glendowera? Alebo odísť z Henrietty? Problém bol, že hoci si boli všetci naozaj blízki, každý v skutočnosti túžil po niečom inom.

Adam vždy chcel jediné- vyrovnať sa ostatným. Prvý krok bol odísť od rodičov, zohnať si niečo vlastné (v jeho prípade auto a bývanie) a úspešne ukončiť školu. Zdalo sa, že je tým posadnutý, stále riešil peniaze, neznášal keď niekto niečo platil zaňho, lebo mu to pripadalo ako charita. Potom keď sa spojil s Cabeswaterom sa trochu upokojil a som rada, že tomu tak je.
Ronan bol vždy zaujímavá a komplikovaná postava, hlavne odkedy sme mali možnosť zistiť viac o jeho schopnostiach. Je skvelé, že tým sa to nekončí a každým dielom zo seba odhaľuje stále viac a viac. Mieša sa v ňom agresivita a zatrpknutosť s láskavosťou a vášňou. Páči sa mi, že ho autorka nevykreslila ako takú tú typickú tajomnú drzú postavu, ktorá tak pôsobí len pre štýl a nie je za tým nič hlbšie. Ronan má mnoho stránok a mnoho vrstiev osobnosti, pričom každá je zaujímavejšia než tá predošlá.
Gansey. Kráľ celej skupinky, vodca výpravy, začiatok všetkého. Už v predošlých dieloch bolo jasné, že on je ten, kto všetkých drží pohromade a ku ktorému všetci vzhliadajú. Má v sebe nejaké čaro, iskru, ktorá ho robí neuveriteľne sympatickým a zaujímavým. No aj on sa postupne vyvíjal a v tejto záverečnej časti bol trochu iný ako na začiatku. Mala som pocit, že hoci ho vášeň neprešla, začal sa na veci pozerať trochu inak a viac o nich premýšľať.
Noah a jeho úloha v príbehu sa veľmi ťažko opisuje, no je jasné, že je neoddeliteľnou súčasťou ostatných chlapcov a vždy do deja vnesie niečo nečakané. V tejto časti nebol až taký prítomný a zjavoval sa veľmi nečakane, no vždy ma to potešilo.
Blue je postava z ktorej som bola vždy najviac zmätená. Je to taká tá hrdinka, ktorá mi neprekáža, no nemám k nej vytvorený nejaký hlboký vzťah. Dlho som nevedela prísť na to, čo ju vlastne definuje alebo aká je. Čo v živote chce. No potom mi došlo že najvýraznejšia je na nej jej túžba byť so svojimi Havraními chlapcami, ktorých miluje a myslím, že to úplne stačí.
V tomto diele sa objavila nová postava, ktorú som si z nejakého dôvodu veľmi rýchlo zamilovala a to Henry. Objavil sa nečakane a až do konca som vlastne nevedela, čo presne má za lubom alebo aká je jeho úloha, no bol príjemným osviežením.

Okrem týchto hlavných postáv sú v príbehu ešte nejaké, čo stoja za zmienku, hlavne ženy z Blueinej domácnosti, Pán Sivý a Gwenllian, ale musím priznať, že na nich mi nezáležalo až tak ako na Havraních chlapcoch a Blue. Neviem, či to bolo tým, že hlavné postavy boli také výrazné, alebo vedľajšie nevýrazné.

„Obloha nad Monmouth Manufacturingom pripomínala blatisté jazero. Vzduch bol chladný, ale Ronanovo petrolejové srdce blčalo.”

DEJ

Ako tak zisťujem, nič v tejto knihe nie je jednoduché opísať 😅. To čo bolo na začiatku príbeh o štyroch chlapcoch a dievčati, ktorí sa spoločne vydali na misiu nájsť strateného kráľa Glendowera a zažiť aspoň závan niečoho nadprirodzeného, sa zmenilo na čarovný príbeh plný mágie a nečakaných zvratov. Postavy prešli neuveriteľnú cestu a kadečo si spolu preskákali. Zmenili sa ich túžby a sny, rovnako aj oni sami. Dej sa rovnako vyvíjal a posledná časť série nezaostávala čo sa týka nových šokujúcich udalostí a rôznych dejových liniek.
Zmenila sa aj atmosféra- miestami to bolo fakt strašidelné. Už je jasné, že svet v ktorom sa postavy ocitli, nie je úplne obyčajný a postupne sa musia vyrovnávať s mágiou, ktorá začala ovládať ich životy. O tom však viac až v ďalšom bode. Ešte som chcela spomenúť, že mám tak trochu rozpoluplné pocity ohľadom veci, ktorá bola v popredí už od začiatku- snaha nájsť Glendowera. Nepoviem, ako to dopadlo, no každopádne som čakala niečo trochu iné... na jednej strane ma to trochu zarazilo, no čím viac nad tým premýšľam, možno to bolo takto lepšie.
Občas som mala problém aj s častým skákaním pohľadov. Nevadilo mi to pri hlavných postavách, no čo sa týka vedľajších, tie som si až tak neužívala. Aj keď je jasné, že to bolo dôležité pre pochopenie deja, pretože autorka má tendenciu podávať veci bez vysvetlenia- vždy sa jednoducho niečo stalo, všetci to prijali a ja som ostala zätená 😅. To sa mi na tom však páčilo, bolo to nezvyčajné, no zaujímavé, pripomínalo mi to magický realizmus.

MÁGIA

Prvok tejto série, ktorý ma uchvátil zo všetkého najviac. Už som to spomínala v predošlých recenziách, no to, aká je mágia v tomto príbehu čistá a nezvyčajná a iná... je to strašne elektrizujúce. Vždy, keď sa nejako prejavila, naskočili mi zimomriavky. Najlepšie je, že je taká nespútaná a vlastne nie je jasné, čo všetko dokáže. Nemá pravidlá- nezáleží jej na čase a mieste, všetko plynie do kruhu.
Úžasným prvkom bola latinčina- jazyk, ktorým hovoria stromy a dá sa prostredníctvou nej s nimi a aj inými magickými vecami komunikovať. Vždy, keď sa nejaká latinská fráza objavila, mala som tutkanie si ju preložiť a zapamätať.


Obloha vonku bola ťažká a sivá, rozorvaná štítmi nad hnedo-červeno-čiernymi stromami Cabeswateru. Z miesta, kde stáli, si ľahko vedeli predstaviť, že je to iba ďalší obyčajný les v normálnych virgínskych horách. No ak se do Cabeswateru žmúrili správnym spôsobom dosť dlho, videli ste medzi stromami ukryté tajomstvá. Tiene parohatých zvierat, ktoré sa nikdy nobjavili. Šum nespočetných krídel obrovského kŕdľa, zatajeného pred pohľadom ľudí. Mágia.

ŠTÝL

Ani štýl rozprávania nie je úplne bežný. Súbežne s dejom sa objavujú rozsiahle takmer až lyrické opisy, poetické obrazy a podobné umelecké prvky. Čitateľ vlastne nikdy celkom nevie, čo je len predstavivosť a čo sa deje naozaj, pretože sa zdá že v tom svete to nie je až také podstatné a všetko splýva dohromady. Veci sa v tomto príbehu jednoducho dejú, bez zbytočného vysvetľovania ako a prečo. 

PREČO SI TÚTO SÉRIU PREČÍTAŤ?

Pretože je iná.
Pretože je magická.
Pretože si zamilujete postavy a ich vzájomné vzťahy.
Pretože tiež budete chcieť zažiť niečo ako oni.
Pretože z rúk nepustíte pero a neustále si budete zapisovať citáty a značiť skvelé pasáže.
Pretože je to naozaj zážitok a myslím, že si zásluži väčšiu pozornosť.


rex corvus, parate regis corvi.

štvrtok 6. septembra 2018

RECENZIA: Zachráňte Amelie (Cathy Gohlke)

Originálny názov: Saving Amelie (2014)
Dátum vydania u nás: 2017
Počet strán: 397
Vydavateľstvo: i527.net
Väzba: pevná

Anotácia: Rachel Kramerová dostane počas pobytu v Nemecku záhadný list s prosbou od dávnej priateľky. Kristine, manželka dôstojníka SS Gerhardta Schlicka, si uvedomuje meniacu sa situáciu v spoločnosti a obáva sa, že manžel považuje ich dcérku Amelie, ktorá je od narodenia hluchá, za škvrnu na svojom árijskom rodokmeni.
Rachel, ktorej Schlick kedysi dvoril, vie, že je nebezpečný rovnako ako hákové kríže, ktoré visia na berlínskych budovách ako čierne pavúky. Má podozrenie, že jej otec, popredný odborník v eugenike, vie o Hitlerových plánoch s ľuďmi, ako je Amelie, ktorých režim považuje za nehodných života. Keď sa odváži preskúmať jeho tajné dokumenty, odhalí aj šokujúce tajomstvá o vlastnej minulosti a rodine, ktorú nikdy nepoznala.
Rachel, ktorú si SS vezme na mušku, sa obráti o pomoc k Jasonovi Youngovi, ambicióznemu americkému novinárovi a pochybnému spojencovi, ktorý jej a Amelie pomôže utiecť z mesta vďaka kontaktom v odboji. Všetci traja sa ukryjú v bavorskom mestečku Oberammergau, známom svojimi pašiovými hrami, kde Jason a Rachel riskujú životy – a pozývajú k tomu aj iných –, aby zachránili neznámych ľudí, ktorých si tak veľmi obľúbili.

Téma druhej svetovej vojny je ešte aj v dnešných dňoch aktuálna a mnohí spisovatelia sa snažia cez svoje knihy šíriť posolstvo, ktoré kvôli týmto strašným časom vzniklo. Americká spiosvateľka Cathy Gohlke sa vo svojej tvorbe zameriava na rôzne skutočné príbehy ľudí, ktoré prostredníctvom svojich románov dokáže podať tak, že čitateľa chytia za srdce a prinútia ho zamyslieť sa. Kniha Zachráňte Amelie je srdcervúcou výpoveďou toho, čo sa dialo v Nemecku a mnohých iných štátoch pod vládou fanatického Adolfa Hitlera, ako jeho činy odsúdili na smrť milióny ľudí a ako toto šialenstvo vlastne začalo.

Napriek tomu, akú ťažkú tému tento román spracúva, príbeh sa číta veľmi rýchlo a ľahko, za čo môže autorkin skvelý štýl, ktorý vás donúti prevracať stránky jednu za druhou. Na dynamike pridalo aj striedanie rôznych pohľadov, ktoré prispelo k tomu, že sme mali možnosť sledovať príbeh z rôznych strán. Napríklad priamo od jednej z hlavných postáv Rachel Kramerovej, vychovanej ako dcéra váženého doktora spolupracujúceho s nacistickými výskumníkmi. Tá sa v priebehu celej knihy zmenila úplne najviac. Zo ženy, ktorá verila každému slovu svojho otca, ktorá mala od malička všetkého dostatok a patrila do šťastnej skupiny ľudí, ktorých nacisti považovali za "dokonalú rasu nadľudí" sa postupne stávala odvážna rebelka, ktorej sa otvorili oči a rozhodla sa bojovať proti tejto šialenej ideológií.
Veľmi jej k tomu dopomohol americký novinár Jason Young, asi moja najobľúbenejšia postava z celej knihy. Jason ako zahraničný korešpondent cestoval po Nemecku a podával správy, čo sa aktuálne na verejnosti deje. Kvôli prísnej cenzúre, ktorá sa začala po krajine rozmáhať samozrejme nemohol práve kriticky písať o všetkom, čo sa dialo, no on vždy našiel spôsob ako so správnou dávkou irónie upozorniť na šialenstvá, ktoré sa diali všetkým pod nosom. Ako novinár mal navyše veľmi cenné postavenie- mohol takmer bez problémov cestovať po krajine, spoznávať mnoho užitočných ľudí a hlavne pomáhať tým, ktorí to potrebovali. To, s akým zápalom no pri tom eleganciou prenikol do odboja vďaka ktorému mohol pomáhať rôznym ľuďom prenasledovaným režimom, si ma úplne získal.
Amelie, okolo ktorej sa príbeh vlastne točil, zosobňovala všetky nevinné obete tej doby, ktoré sa neprevinili ničím, okrem svojho pôvodu alebo fyzických nedokonalostí, ktoré nacisti vyhlásili za nehodné života. Štvoročné dievčatko, ktoré nikomu nikdy neublížilo, ktoré ešte ani nemalo možnosť zažiť život, bolo odsúdené na smrť za niečo, čo nikdy nemohlo. A rovnako tak každé iné dieťa, každý muž a žena, či už Židia, ktorí boli obeťami holokaustu alebo ľudia ako Amelie, síce narodení v "správnej" rodine a národnosti, no fyzicky nedokonalí.
Príbeh sa zameral aj na ľudí z alpskej dedinky Oberammergau, preslávenej svojimi pašiovými hrami. Tu autorka poukázala na ďalší aspekt vzmáhajúcej sa Hitlerovej moci a to obmedzovanie kresťanov, ktorí síce boli uznávaní ako tí lepší od Židov, no museli prijať kult osobnosti Hitlera, ktorý mal byť ako jediný oslavovaný a uznávaný ako Najvyšší.
Obyvateľkou tejto dedinky bola aj Lea Hartmanová, žena ktorá nemohla mať to, po čom najviac túžila- deti. Jej manžela Friedricha odviedli na vojnu a tak toto bremeno znášala sama v prítomnosti svojej Omy- starej mamy. Jej osud sa pevne prepletie s Racheliným, keď obe zistia, čo majú vlastne spoločné, no zároveň aké sú si odlišné.

Tento román do hĺbky rozoberá ideológiu, ktorá to všetko vlastne začala; skutočnú Hitlerovu politiku a priebeh vojny; zachytáva ako sa pomaly menila spoločnosť, čo vojna znamenala pre obyvateľov Nemecka a bežných ľudí, ktorí sa museli chtiac-nechtiac podrobiť novým nariadeniam; cenzúru a neslobodu a neschopnosť obyčajných ľudí s tým niečo robiť- to všetko cez osudy rôznych odlišných ľudí, ktorí ale mali niečo spoločné... nádej. Nádej v lepšiu budúcnosť, v odpustenie a v pokoj. Každý ju síce hľadal prostredníctvom niečoho iného, buď modlitieb a Boha, pomáhaním prenasledovaným alebo len snahou ochrániť svojich najbližších, no všetci boli vďaka tomu vlastne rovnakí.
Autorke sa podarilo dokonale zachytiť atmosféru strachu, ktorú všetci tí ľudia vtedy pociťovali, tú neistotu, napätie a nekončiace obavy. Vojna a vláda nacistov sa dotkla každého, najtragickejšie samozrajme Židov a všetkých prenasledovaných ľudí, no aj obyčajných obyvateľov, ktorí často trpeli hladom, nemohli verejne hlásať svoj názor, nemohli len tak cestovať alebo opúšťať krajinu, čítať zahraničné noviny alebo počúvať zahraničné rozhlasové stanice, museli dodržiavať večerný zákaz vychádzania a vo všetkom vyhovieť členom SS a gestapa... neviem si predstaviť, aký to musí byť pocit byť uväznený vo vlastnej krajine, ktorá sa zmenila na nepoznanie.

Táto kniha je plná krásnych myšlienok, opisuje činy obrovskej odvahy a lásky, všetko inšpirované skutočnými príbehmi, čo jej dodáva na neskutočnom čare. Mal by si ju prečítať úplne každý, pretože si myslím, že každý človek v nej nájde niečo, čo ho donúti zamyslieť sa nad životom, svetom v ktorom žije a hodnotami, ktoré by sme si mali osvojiť. A myslím si, že presne toto by mala každá dobrá kniha ponúknuť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu i527.net
Knihu si môžete zakúpiť TU :)
https://www.i527.net/kniha/zachrante-amelie/