sobota 28. marca 2020

RECENZIA: Všetci sme snehové vločky (Holly Bourne)


Originálny názov: Are We All Lemmings and Snowflakes? (2018)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 384
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Šestnásťročná Olive trávi leto v tábore – Tábor Reset však nie je to taký, na aké sme zvyknutí. Chodia doň mladí ľudia s psychickými problémami. Olive nepozná strednú cestu. Buď prespí celý deň, alebo sa jej nepodarí zaspať ani v noci. Nezvláda chaos sveta naokolo ani vo svojom vnútri. 
No čo ak je to všetko inak? Čo ak je to práve ten svet, čo treba opraviť? Nie ju a jej priateľov z tábora. Čo ak sa len zmenou celého sveta dajú vyriešiť všetky problémy? Všetci sme len snehové vločky, ale aj krehké vločky vedia spustiť lavínu!



Tak toto bola fakt super kniha! Zaujímavá, vtipná, svižná a navyše sa zaoberá témou duševných chorôb, čo sa zdá byť v poslednej dobe v YA žánri veľmi aktuálne. Čítalo sa to takmer samo a bavila ma od začiatku až do konca.

Z veľkej časti to bolo vďaka hlavnej postave. Olive bola naozaj zaujímavá. Raz bola s nervami v koncoch, potom ju zas niečo totálne nadchlo a nikto ju nemohol zastaviť. Myšlienky jej lietali kade-tade a sama sa v nich občas nevyznala. Niekedy bola naozaj sympatická a v niektorých chvíľach by som ju za jej konanie najradšej prizabila. Myslím, že by ju skvele vystihovalo slovo chaos.
Zaujímavé bolo aj to, že nechcela poznať svoju vlastnú diagnózu. Bola si vedomá toho, že má nejaký problém, bojovala sama so sebou a túžila po tom, aby bola "normálna". No nechcela, aby ju onálepkovali, aby sa z nej stala len diagnóza.. to mi bolo na nej sympatické. Navyše, autorke sa podarilo naozaj autenticky zachytiť príznaky jej choroby, celé to vyznelo veľmi reálne a knihe to dodávalo na uveriteľnosti.

zdroj
Olive sa naskytne príležitosť zúčastniť sa na experimentálnej liečbe duševných porúch v novo otvorenom zariadení pre tínedžerov. Chopí sa tejto príležitosti a dúfa, že jej to pomôže. Zozačiatku som si nebola istá, či tomu naozaj verí a chce, aby jej bolo lepšie, alebo to robí skôr kvôli svojim rodičom, voči ktorým sa cítila previnilo. Z jej rodičov som mala rozporuplné pocity. Samozrejme, že ju mali radi a v tomto jej rozhodnutí ju podporovali, no pripadalo mi to skôr tak, akoby len chceli, aby sa vyliečila a oni s ňou už nemali starosti. Akoby sa starali viac o to, aby bola Olive "normálna", než reálne o ňu a o jej pocity. Potom neskôr v priebehu knihy sa to trochu zmenilo, vyplávali na povrch veci, ktoré netušila ani sama Olive a ktoré vrhali na veci iné svetlo.

Ďalším veľkým plusom bolo prostredie. Samotná Olive nevedela, do čoho ide a ja som si tiež  nevedela predstaviť tábor pre deti s psychickými poruchami. A vlastne to ani nebol tábor, skôr niečo ako luxusný rezort s dôrazom na pomoc klientom s ich duševným zdravím 😄 Ja by som sa tam cítila ako na dovolenke - nové pekné izby, dobré jedlo, krásne prostredie a množstvo aktivít... no samozrejme nemôžeme zabúdať na terapie, skupinové aktivity a liečbu. Ja osobne by som asi mala problém s rozoberaním svojich problémov pred inými ľuďmi, no na druhú stranu, musí byť fajn stretnúť sa s ľuďmi, ktorí vám rozumejú. A myslím, že nejako takto to brala aj samotná Olive. Bavilo ma sledovať jej denný program, všetky aktivity a systém, ktorí odborníci vymysleli a prispôsobili tak, aby dosiahli čo najlepšie výsledky. Občas ma normálne iritovalo, keď sa Olive rozhodla neplniť to, čo mala a radšej si našla iný program, pretože som stále rozmýšľala, čo ostatní asi tak rozoberajú 😂

Ako to už býva, všade, kde je nejaká komunita ľudí, sa skôr či neskôr začnú tvoriť nejaké skupinky. Aj Olive našla ľudí, ktorí jej boli sympatickí a s ktorými chcela tráviť čas, no aj takých, s ktorými nemala dobré vzťahy alebo si ich vôbec nevšímala. Mne bolo sympatických viac postáv, napríklad Lewis, Jamie alebo Gabriella, ktorí, podobne ako Olive, bojovali s nejakým problémom. Keďže príbeh bol rozprávaný v prvej osobe a Olive nebola práve, hm, najempatickejšia, často sa príliš nezaujímala o vnútorný svet iných ľudí, čo mi bolo trochu ľúto, lebo by som rada spoznala hlbšie aj ostatné postavy. No o každom som mala možnosť zistiť minimálne to, akou poruchou trpí, s akými každodennými problémami sa kvôli tomu musí vysporiadavať a ako vďaka tomu vidia svet.

Zaujímavé bolo aj to, aké rôzne postoje zastávali. Niektorí boli na seba príliš citliví a urážliví, mysleli si, že svet sa točí len okolo nich a ich diagnózy. Iní zapierali, že im niečo je a že ich niečo obmedzuje a najradšej by sa vrátili domov a na všetko sa vykašľali. Zopár ľudí malo tendenciu za všetko viniť seba a nahovárať si, že si za to môžu sami a tak ďalej... donútilo ma to zamyslieť sa nad tým, čo by som asi v takej situácií robila ja a aká by som bola. Vážne by ma to zaujímalo 😅

No a keď sa všetko toto spojilo - šialená a chaotická hlavná hrdinka, zaujímavé prostredie, vtipné situácie, no aj vážnejšie a hlbšie témy - vznikla naozaj pútavá a super kniha, ktorej čítanie som si užívala. Takže či už sa zaujímate o tématiku psychických chorôb alebo len hľadáte knihu, pri ktorej sa dá vypnúť a zabaviť sa, toto je určite ona 😊



Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart
Knižky si môžete zakúpiť TU.

nedeľa 22. marca 2020

RECENZIA: Návrat Sherlocka Holmesa (Arthur Conan Doyle)



Originálny názov: The Return of Sherlock Holmes (1905)

Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 448
Vydavateľstvo: SnowMouse Publishing
Väzba: pevná


Anotácia: Sherlock Holmes, podobne ako mnohí veľkí umelci, žil pre samo svoje umenie a často odmietol pomôcť boháčom a mocným tohto sveta, ak v ňom ich prípad neprebudil záujem. Na druhej strane obetoval týždne tej najintenzívnejšej práce záležitostiam obyčajných ľudí, fvfak sa ich prípady vyznačovali čímsi zvláštnym alebo dramatickým, čo prebúdzalo jeho predstavivosť a čo bolo výzvou pre jeho mimoriadne schopnosti. Jeho neustále sa šíriaca povesť prinášala so sebou aj čoraz rozsiahlejšiu prax a z detektíva sa stal veľmi zamestnaný človek. Doktor Watson vo svojich zápiskoch uchoval podrobnú dokumentáciu o prípadoch, ktoré spolu riešili, a ako sám otvorene priznáva, z toho obrovského množstva je preňho mimoriadne ťažké vybrať tie, ktoré si zaslúžia zverejnenie. Podkladom pre drobné príbehy v zbierke poviedok Návrat Sherlocka Holmesa sa nakoniec stali kauzy, ktoré vzbudili záujem ani nie tak brutalitou zločinu, tvoriaceho ich jadro, ale skôr dômyselnosťou a dramatickosťou ich riešenia. Návrat Sherlocka Holmesa je piatym zväzkom série a rovnako ako v predchádzajúcich častiach, príbehy preložil Ján Kamenistý a ilustroval Julo Nagy.

Do príbehov o Sherlockovi Holmesovi som sa zaľúbila asi pred troma rokmi, keď začala vychádzať nádherná edícia týchto poviedok a románov z dielne SnowMouse Publishing. Návrat Sherlocka Holmesa je už piata časť a ani tejto som nedokázala odolať. Navyše, čím viac kníh z tejto edície mám, tým krajšie vyzerajú pokope na poličke. Viem, že to nie je najdôležitejšia vec, čo sa kníh týka, ale povedzme si pravdu, ktorý knihomoľ sa nevytešuje z krásnych obálok? 😄 Celé spracovanie, od originálnych ilustrácií Jula Nagya, cez látkovú záložku, až po krásnu oriezku... je to fakt skvost. No poďme aj na obsahovú stránku.

Piata časť z tejto série obsahovala až 13 poviedok, pričom každá sa zameriavala na prípady, ktoré Holmes s Watsonom riešili na sklonku 19. storočia po tom, čo sa Holmes znovu objavil vo Watsonovom živote. Niektoré poviedky boli naozaj krátke, no aj na takom malom priestore dokáže autor rozpovedať zaujímavý a zamotaný príbeh. To, čo ma vždy fascinuje najviac je to, že všetky prípady sú vždy veľmi tajomné a na prvý pohľad absolútne neriešiteľné. To si vždy myslia aj postavy, ktoré prichádzajú za Holmesom s prosbou o pomoc. Keďže rozprávačom je Watson, ktorý nevie o nič viac, ako ostatné postavy, aj samotný proces riešenia prípadov zostáva zahalený rúškom tajomstva. Hoci Holmes vždy na konci prípadu ozrejmí, ako ku všetkým svojim záverom došiel, jeho myšlienkové pochody pred nami zostávajú skryté. Zaujímavé je, že keď sa všetko vyrieši, ukáže sa, že to vlastne bolo všetko veľmi jednoduché, stačilo len všetko pospájať. A presne v tom je Holmes neprekonateľný. Občas ma síce trochu pobavili niektoré "metódy" vyšetrovania, ktoré by v tejto dobe pravdepodobne už nefungovali. Najmä to, že sa polícia aj Holmes veľmi spoliehajú na to, že každý "gentleman" je čestný a keď ho vyzvú, povie vždy absolútnu pravdu. To by teraz asi veľmi neprešlo 😄

Niet pochýb o tom, že A.C. Doyle mal veľký talent na písanie a jeho štýl je veľmi pútavý a jedinečný. Pre mňa je však najsilnejšou stránkou jeho príbehov práca s postavami. A tým myslím hlavne Holmesa a Watsona. Sherlock Holmes je ako postava jednoducho nekonečne fascinujúci. Človek nikdy nevie, čo od neho čakať, no veľmi rýchlo si ho zamiluje. Vždy som celá očarená sledovala, ako mení nálady, čo ho dokáže rozrušiť a čo ho nadchýna... mám pocit, že bol úplne iný ako všetci ostatní muži jeho doby. Tí sú vykreslení ako konzervatívni gentlemani, vždy sa snažiaci pôsobiť vznešene a uhladene, pričom Sherlock je absolútny opak. Veľmi zaujímavý je aj Watson, ktorý stojí akoby v strede medzi týmito dvoma svetmi. Na jednu stranu je viac-menej obyčajný, zapadá medzi ostatných obyvateľov Anglicka. Jeho stretnutie s Holmesom ho však na 100% poznačilo a mám pocit, akoby mu už obyčajný život lekára nestačil. Už zažil, čo dokáže ponúknuť priateľstvo s takým geniálnym a neobyčajným človekom a život bez toho je jednoducho o niečo nudnejší a menej uspokojivý. Veľmi sa mi páči aj to, ako Watson všetky tieto ich dobrodružstvá podáva. U jeho rozprávania je jasné, že Holmesa už dobre pozná a že si ho ako človeka veľmi váži. Dokonca aj jeho zvláštne nálady opisuje s dávkou úcty a lásky a za to zase milujem ja jeho 😄

Ako som už spomínala. autor má aj skvelý štýl písania, takže kniha sa čítala veľmi rýchlo a ľahko, nenarazila som na žiadne hluché miesta. Milujem tú jedinečnú atmosféru, ktorú v sebe majú príbehy predošlých storočí a táto kniha ňou bola priam presiaknutá. No a ďalšia vec, ktorú som si nesmierne užívala. bolo to, že ako fanúšikovi seriálového Sherlocka od BBC, mi veľa poviedok z nejakého hľadiska prišlo povedomých. Či už ide o názvy samotných poviedok, ktorými sa tvorcovia seriálov inšpirovali pri pomenovávaní epizód, alebo niektoré konkrétne scény, ako Holmesov návrat, jeho falošné zásnuby alebo prípad s rozbitými bustami... Bolo toho fakt veľa a všetko mi ešte viac umocňovalo skvelý zážitok s čítania.

Takže ak ste sa ešte nedostali k príbehom o Sherlockovi Holmesovi, odporúčam vám ich všetkými desiatmi! ♥️



Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem PreŠkoly.sk
Knižku si môžete zakúpiť TU.

streda 4. marca 2020

RECENZIA: Pôjdem tam, kam pôjdeš ty (Nina LaCour)


Originálny názov: Hold Still (2009)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 256
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: pevná


Anotácia:  
V tú noc Ingrid sľúbila Caitlin: „Pôjdem tam, kam pôjdeš ty.“ Na druhý deň je však všetko inak. Ingridin náhly odchod zastihne Caitlin nepripravenú. V novom živote bez umenia, smiechu, hudby a radostí, ktoré spolu zdieľali ako najlepšie kamarátky, nenachádza svoje miesto. Nanešťastie tu po Ingrid niečo ostalo. Na papier zaznamenala tomuto svetu a ľuďom v ňom svoje bolestivé zbohom. Caitlin na stránkach plných žiaľu odznova prežíva svoju obrovskú stratu a snaží sa nájsť nádej do budúcna.

V prvom rade musím spomenúť, že táto kniha, spolu s druhou od autorky, Všetko je tak, ako má byť, ma od prvého momentu, ako som ju zbadala, úplne dostala svojou obálkou. Fotky a tváre na obálkach nie sú nič pre mňa a fascinujú ma práve takéto kreslené... no a tieto s kontrastnými farbami a takým tým papierovým povrchom, sú za mňa dokonalé. Kniha je navyše krásne spracovaná aj vnútri, čo samozrejme nie je najdôležitejšie, ale je to super bonus 😄 A som rada, že nezostalo len pri úžasnom spracovaní, ale že aj príbeh bol skvelý a  jeho čítanie som si veľmi užívala.

Nina LaCour má talent na verné zachytenie emócii vo svojich príbehoch a tento nebol výnimkou. Hlavná postava Caitlin sa vyrovnáva so stratou najlepšej kamarátky a tento ťažký sužujúci smútok cítiť na každej stránke. Postupne sa mi dostával pod kožu a úplne som chápala, čo cíti Caitlin. No napriek tomu, že je tento príbeh až presiaknutý bolesťou a smútkom, autorka doň vkladala krásne myšlienky a opisy, ktoré nenápadne naznačovali, že nič nie je stratené a že nádej zomiera posledná.

To, že som sa dokázala do hlavnej hrdinky vcítiť bolo určite aj tým, že na mňa pôsobila veľmi sympaticky. Z jej rozprávania bolo jasné, že nebola dokonalá a že v živote porobila pár chýb, no o to autentickejšie Caitlin pôsobila. Nie vždy som súhlasila s jej názormi a činmi, ale to je, myslím, normálne. Oveľa dôležitejšie bolo, že som cez Caitlin vnímala všetko, čo chcela autorka týmto príbehom povedať a že ma to nútilo nad mnohými vecami rozmýšľať.
Ilustrátorka
Aj ďalšie postavy boli zaujímavo vykreslené a realistické. Veľa sme sa toho dozvedeli o Ingrid, Caitlininej najlepšej kamarátke, aj keď priamo v príbehu, samozrejme, nevystupovala. Mohli sme ju však spoznávať cez jej zápisky, ktoré zanechala Caitlin a aj cez Caitlinine spomienky. Navyše sa mi veľmi páčilo, ako bol zobrazený ich vzťah, znova veľmi realisticky. Väčšina ľudí má so svojimi kamarátmi unikátne puto, niečo iné, než je to s rodinnými príslušníkmi alebo partnermi. Často sú to pre nás tí najbližší ľudia, no na druhú stranu, ani takýto vzťah nie je vždy harmonický a nezaobíde sa bez konfliktov. Caitlin sa nesnažila z Ingrid spraviť niečo, čím nebola a chýbala jej aj so všetkými svojimi chybami.

Mám pocit, že v YA knihách sa často zabúda na rodičov hlavných postáv. Niekedy sú úplne vynechávaní, no keď sa tam už objavia, často sú tam len na to, aby sa hlavná hrdinka mala s kým sem-tam pohádať a mohla tráviť čo najviac času mimo domu. To však nebol prípad tejto knihy. Caitlinini rodičia možno neboli výrazné postavy, no bolo veľmi cítiť, ako sa ich problémy ich dcéry dotýkajú. Aj do nich som sa vedela vcítiť, chápala som, ako sa o svoju dcéru boja, hoci ona nebola tá, ktorá sa rozhodla ukončiť svoj život. Navyše ma to núti premýšľať nad vzťahom medzi rodičmi a ich deťmi, ktoré od istého veku trávia veľa času mimo domu a rodičia už na nich nemajú taký dosah, ako kedysi. Musela som sa vďaka tomu zamyslieť, ako to berú rodičia a čo všetko musia zvládať.

Dej nebol veľmi akčný, išlo predsa o život obyčajného dievčaťa z malého mesta, no aj tak som mala pocit, že sa tam stále niečo deje. Caitlin sa denno-denne snažila nájsť vôľu a chuť k životu, nadväzovala nové vzťahy a niektoré ukončovala, venovala sa novému netradičnému koníčku a často  sa strácala v spomienkach... Stránky mi veľmi rýchlo ubiehali a ako som sa blížila ku koncu, vedela som, že toto je príbeh ku ktorému sa ešte vrátim.

Ak máte chuť na knihu, ktorá vás zasiahne, donúti premýšľať nad mnohými vecami, no pri ktorej si zároveň oddýchnete a načerpáte inšpiráciu, toto je určite skvelá voľba.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

utorok 25. februára 2020

Drahokamy #1: Červená ako rubín (Kerstin Gier)

Originálny názov: Rubinrot (2009)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 344
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: pevná

Anotácia: Mať rodinu s kopou tajomstiev nie je pre šestnásťročnú Gwendolyn vždy jednoduché. Jedného dňa sa z ničoho nič ocitne na dobre známej londýnskej ulici – lenže na prahu minulého storočia! Vtedy pochopí, že tým najväčším rodinným tajomstvom je práve ona sama. Zároveň si však musí uvedomiť, že pri skákaní v čase by bolo lepšie sa nezaľúbiť – lebo to veci ešte väčšmi skomplikuje…
Obľúbená autorka Kerstin Gierová vo svojej úspešnej trilógii oživila najkrajší cit na svete!
Napätie, smiech i trápenie – to všetko nájdete v príbehu Gideona a Gwen, ktorí svojou láskou prekračujú hranice času.



Táto kniha nie je na knižnom trhu žiadna novinka a tak je jasné, že som ju už z počutia poznala a veľmi často ju vídala na bookstagramoch a kade-tade po internete. Vždy som bola na ňu zvedavá, a tak keď vyšla v slovenčine, už som sa jej jednoducho nemohla ďalej vyhýbať. Musela som zistiť, o čom to všetci hovoria.

Pri čítaní som myslela na to, že ide o knihu pre mladšie ročníky, a tak som ju neposudzovala veľmi prísne. Dokonca ma prekvapilo, keď som sa do nej po pár stranách poriadne začítala, ako svižne sa číta a ako dej napreduje. Jediné, s čím som mala zozačiatku trochu problém, boli pomerne zložité rodinné vzťahy v rodine Gwendolyn. Nevedela som si zapamätať, kto je stará mama, prateta a stratená sesternica... no, bolo toho dosť 😅 No po nejakom čase, keď sme dostali možnosť spoznať tieto postavy trochu lepšie a nahliadnuť do ich minulosti a životných príbehov, tak trochu sa to ustálilo a začala som sa v tom orientovať. Jediné, čo ma trochu mrzí je to, že som si zatiaľ nenašla žiadnu obľúbenú postavu. Nijaká mi na prvý pohľad nepadla do oka, no niektoré majú skvelý potenciál. Zaujímala ma tajomstvom opradená Gwendolynina sesternica Lucy a jej manžel Paul a aj samotná Gwendolyn bola zaujímavá. Niekedy som sa na jej výrokoch a reakciách naozaj schuti zasmiala, nerobila nič, čo by mi nejako výrazne prekážalo a dokázala som sa do nej vžiť. Páčilo sa mi aj to, že nebola hneď od začiatku adeptom na hlavnú hrdinku, ktorá má na starosti spasiť svet alebo niečo podobné. Vlastne sa do všetkého zamotala tak trochu náhodou, rozhodne nie svojou vlastnou vinou a to mi bolo sympatickejšie, ako keby sa tam nasilu dotlačila.
<3

V takýchto tínedžerských knihách s magickými prvkami samozrejme nemôže chýbať nejaká tá romantická linka 😄 Tu ju máme pomerne okato naznačenú, čo nie je veľmi môj štýl, no bolo to také celkom milé a keby som mala o pár rokov menej, tak to určite žeriem 😂 Vyskytlo sa tam niekoľko klišé na spôsob, že hlavná hrdinka sa potkne a dotyčný potenciálny nápadník ju zachytí a ona niečo pocíti, napriek tomu že sa od prvého momentu neznášajú... ale ako vravím, tu to bolo také milé a fungovalo to.

Najzaujímavejšie na celej knihe bola rozhodne téma cestovania v čase. Ja osobne som ešte veľa kníh s týmto prvkom nečítala, no vždy keď na niečo také narazím, veľmi sa mi to páči. Keďže ide o prvý diel, veľa vecí ešte zostáva, samozrejme, trochu zahalených tajomstvom, ale také základné informácie sa nám dostali a zatiaľ to znie veľmi zaujímavo. Gwen sa vlastne dostane do akéhosi tajného spolku, ktorý sa cestovaniu v čase venuje a ktorý spĺňa tajnú misiu, siahajúcu stovky rokov do minulosti. Páčila sa mi tá tajomná atmosféra, ktorá okolo toho vládla a že Gwen nebola hneď do všetkého zasvätená a spolu s čitateľom postupne odhaľuje tajomstvá.

Veľmi som si užívala aj to, keď sa ocitla v minulosti a musela "splynúť s prostredím", čiže musela nosiť rôzne šaty a kostýmy podľa vtedajšej módy. Takéto opisy mám v knihách vždy veľmi rada a tu to bolo rovnako zaujímavé. Dúfam, že v ďalších častiach bude môcť Gwen preskúmať ešte ďalšie nové miesta a doby, pretože zatiaľ toho ešte určite nemám dosť.

Červená ako rubín je naozaj skvelým úvodom do série, ktorá má čo ponúknuť a ktorá sa môže vydať rôznymi neočakávanými smermi, takže som naozaj zvedavá, ako sa vyvinie. Dúfam, že sa pokračovania dočkáme čo najskôr a ak aj vy túžite po milom oddychovom čítaní s dávkou tajomna, toto je dobrá voľba! 😊




Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

utorok 18. februára 2020

RECENZIA: Motýliky #2 (Alice Oseman)




Originálny názov: Heartstopper Volume 2 (2019)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 328
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná

Anotácia:

Pokračovanie najzamilovanejšieho komiksového románu!
Dvaja chalani. Jedna lovestory. Nick a Charlie sú najlepší kamoši. Nick vie, že Charlie je gej a Charlie si je istý, že Nick je na baby. Ale... Láska chodí po nečakaných chodníčkoch a Nick sa učí počúvať svoje srdce, aby zistil pravdu o sebe, o svojich kamarátoch aj o svojich najbližších príbuzných. Motýliky – Lietajú v tom obaja je druhý diel zo série komiksových románov.


Konečne som sa dočkala pokračovania! Možno ste zachytili, že prvá časť tohto komiksu sa mi veľmi páčila a musela som so sebou bojovať, aby som počkala na knižné vydanie druhej časti a nepozrela si ho na internete, kde ho autorka uverejňuje. Ale čítať tento príbeh v knižnej podobe má pre mňa väčšie čaro a tak som vydržala.

V pokračovaní Motýlikov sa znova stretávame s Charliem a Nickom, hneď po udalostiach z konca prvej časti. Tu je také krátke zhrnutie toho, čo sa stalo: Za tých pár mesiacov, odkedy sa spoznali, sa z Charlieho s Nickom stali skvelí kamaráti, ktorí spolu trávia takmer všetok čas. Charlie však cíti čosi trochu viac a síce vie, že Nick mu to nemôže opätovať, rozhodne sa spraviť ďalší krok. Ten však nevyjde úplne podľa predstáv a Nick utečie, nechajúc Charlieho samého a zmäteného... a takýmto cliffhangerom skončil prvý diel!!! 😅 Veľmi ma zaujímalo, ako to bude pokračovať, hoci to nie je nejaký extra originálny a prepracovaný príbeh, takže veľa sa toho dalo domyslieť. No celé je to také milé a zlaté, že som nemohla nič iné, ako im dvom držať palce a chcieť od ich príbehu viac.

Po tom, ako si všetko vyrozprávali a Nick si sám pred sebou a Charliem priznal, že to cíti rovnako, nastal ďalší problém. Nick si nikdy nemyslel, že by sa mu mohol páčiť niekto rovnakého pohlavia a musí sa s tým trochu vysporiadať. Viem si predstaviť, že s týmto sa trápi väčšina ľudí, ktorá má inú ako heterosexuálnu orientáciu. Nick si tiež nevedel predstaviť, ako to oznámiť iným ľuďom a či to vôbec urobiť. Týmto sa s Charliem zaoberajú podstatnú časť tejto knihy a spolu sa to snažia vyriešiť.

Keďže teraz spolu trávia ešte viac času, snažia sa jeden druhého zatiahnuť do svojho sveta, napríklad tým, že si navzájom predstavia svojich kamarátov. Charlie mal vždy menšiu skupinu priateľov, len niekoľko ľudí s ktorými sem-tam trávi čas mimo školy, a tak Nicka nemusel predstavovať veľkej skupine. Nick je, naopak, veľmi obľúbený a spoločenský, takže ho viac-menej všetci poznajú. Tieto stretnutia nešli práve hladko a Nick aj Charlie si tak toho veľa uvedomili.

Páčilo sa mi, že v tejto časti dostali trochu priestoru aj iné postavy. Párkrát sa tam zjavila aj Charlieho sestra Tori, čo ma znovu začalo lákať na autorkinu prvotinu Solitaire, kde vystupuje Charlieho sestra ako hlavná postava. Túto knihu registrujem už veľmi dlho, tak hádam sa k nej po tomto už konečne dostanem.
Okrem Tori spoznáme trochu viac napríklad Taru, Nickovu kamarátku, ktorá bola kedysi v podobnej situácii ako Nick. Na konci je dokonca bonusový komiks o nej a jej priateľke Darcy.

Páči sa mi, že Alice Oseman sa aktívne venuje fanúšikom a niekoľkokrát do týždňa pridáva na svoje sociálne siete rôzne mini komiksy alebo ilustrácie k jej knihám. Zdá sa, že jej vlastné postavy sú jej veľmi blízke, čo je podľa mňa skvelé a mňa ako čitateľa to osobne veľmi motivuje do čítania 😄. Pretože keď vidím, že autor má k svojim postavám vzťah, že ich nevytvoril len tak, aby v knihe vypĺňali priestor, ale že sú ako živé bytosti, mám z daného príbehu úplne iný zážitok. A určite lepší.
Preto sa mi páči, že na konci Motýlikov (prvej aj druhej časti) sú rôzne bonusové ilustrácie a mini komiksy o rôznych postavách. Máme tak možnosť postavy viac spoznať a porozumieť im.

Takže ak máte radi milé, nenáročné príbehy vo forme komiksov, myslím si, že táto séria je skvelou voľbou. Sympatické postavy, milé situácie a krásna grafika - čo viac si priať! 😁❤️

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

nedeľa 9. februára 2020

RECENZIA: Spev o Achillovi (Madeline Miller)

Originálny názov: The Song of Achilles (2011)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 272

Vydavateľstvo: Tatran

Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: V dávnom veku hrdinov vypovedali nesmelého gréckeho princa Patrokla za mladícku nerozvážnosť z vlasti do Ftie. Z dediča trónu sa razom stal bezvýznamný dvoran žijúci v tieni kráľa Pelea a jeho výnimočného syna Achilla. Najväčší grécky hrdina Achilles bol pravým opakom Patrokla – silný, krásny, rozumný, odvážny, obratný v boji oplýval všetkým, čo zdobí a ctí muža, a navyše bol synom bohyne. Za normálnych okolností by sa nikdy nestretli, no Achilles sa jedného dňa rozhodne rozprestrieť nad potupeným princom ochranné krídla. Ich váhavý vzťah čoskoro vystrieda vrúcne a nerozlučné priateľstvo. Z chlapcov vyrastú mladí muži, udatný bojovník a nadaný liečiteľ. Ich vzájomná náklonnosť sa aj napriek nevôli Achillovej matky Tetidy, krutej morskej nymfy, ktorá nenávidí smrteľníkov, čoraz väčšmi prehlbuje. Nad šťastím priateľov však visí hrozba neblahej veštby. Keď sa Gréci dozvedia, že spartskú kráľovnú Helenu, najkrajšiu zo smrteľných žien, uniesol trójsky princ Paris, rozhodnú sa spojiť sily a zaútočiť na mocnú Tróju. Aj Achilles sa dá zlákať prísľubom veľkej slávy a vypláva s ostatnými do boja. Nerozhodný Patroklos sa zmieta medzi láskou a strachom, ale nasleduje ho. Netuší, že ďalšie roky, plné strastí a vojenských útrap, podrobia skúške všetko, čo sa obaja naučili a čo im je drahé, a že čoskoro bude musieť prenechať priateľa neodvratnému osudu, aj keď na to nebude pripravený. 

Stalo sa vôbec niekedy, že by ma nejaký mytologický príbeh sklamal? Nemyslím si. Grécka mytológia je niečo, čo zbožňujem a o čom budem rada čítať stále dookola, či už budem o danom príbehu niečo vedieť alebo nie. Navyše som si už overila, že Madeline Miller má na písanie naozaj talent a jej Kirké ma uchvátila. Spev o Achillovi je síce jej prvotina, no je to rovnako prepracovaný a nádherne napísaný román, ktorý vás chytí a až do konca nepustí.

Prvé, čo chcem spomenúť je to, že ma zaskočil rozprávač tohto príbehu. Keďže som si ani neprečítala anotáciu a hneď sa vrhla do čítania, prekvapilo ma, že príbeh je písaný v prvej osobe, no nie z pohľadu Achilla. Keď sa na to pozerám spätne, dáva to zmysel a je to podľa mňa oveľa lepšie, ako keby bol rozprávačom samotný Achilles. Máme totiž možnosť vidieť Achilla - bájneho hrdinu - očami obyčajného človeka. Patroklos bol síce pôvodom princ, no jeho detstvo bolo dosť ťažké. Nemal najlepší vzťah s rodičmi, jeho otec bol krutý kráľ a o syna sa vôbec nezaujímal, pretože mu pripadal príliš slabý a nehodný trónu, ktorý by mal po otcovi zdediť. Patroklov život sa rýchlo skomplikuje a ocitne sa vo vyhnanstve, zbavený svojho postavenia a všetkého, čo poznal. Určite nečakal, že to ešte nie je nič v porovnaní s tým, kam bude jeho život smerovať, keď stretne Achilla. A tam sa to všetko začína.

Patroklos & Achilles
Achilles má rovnaký účinok na všetkých ľudí. Jeho krása, talent a božská stránka, ktorú zdedil po matke, očaria úplne každého. Patroklos nebol výnimka, no okrem tohto všetkého ho fascinovala aj Achillova osobnosť a myšlienky. Rýchlo si uvedomil, že je to jediný človek s ktorým chce tráviť svoje dni, jediný priateľ, ktorého chce mať pri sebe. Ich vzťah sa postupne vyvíja a napokon sa z nich stanú priatelia, ktorí už nie sú bez toho druhého úplní. Bolo fascinujúce sledovať tento vývoj, prehlbovanie ich priateľstva a to, ako sa vzájomne ovplyvňovali. Boli sme svedkami ich premeny z chlapcov na mužov, z bezstarostných detí na dospelých, ktorí musia niesť nejakú zodpovednosť. Zasahovalo ma to najmä u Achilla. Patroklove myšlienky som poznala, no Achilles bol preňho často záhadou. Preto ma vždy neskutočne zahrialo pri srdci, keď práve Achilles dal najavo, čo preňho Patroklos znamená. Neskôr, keď dej trochu pokročí a obaja chlapci sa ocitnú vo víre udalostí, ktoré sa zapísali do histórie ako jeden z najznámejších vojnových konfliktov, sa ukáže, ako jednému na druhom v skutočnosti záleží. Tento ich vzťah mi prišiel naozaj výnimočný. Navzájom sa ochraňovali, boli ochotní jeden pre druhého zomrieť, ak by to bolo nutné. Hlavne Patroklos bol vždy v pohotovosti, pripravený Achillovi s čímkoľvek pomôcť. Akoby bol jeho strážny anjel. No páčilo sa mi, že Patroklos nebol zaslepený a videl aj Achillove zlé stránky. V niektorých momentoch bol totiž trochu sebestredný a zaslepený. No vždy mal pri sebe Patrokla, ktorý ho naviedol na správnu cestu.

Autorka znova bravúrne zvládla spracovať históriu a mytologické prvky prítomné v tomto príbehu. Okrem Achilla tu vystupujú aj ďalší známi a slávni grécki hrdinovia ako napríklad Paris, Hektor alebo Odyseus. Dodalo mi to trochu perspektívu, pretože niekedy sa ťažko datuje, kedy ktorý hrdina žil a kto vtedy panoval. To určite spôsobuje aj prítomnosť bohov, ktorí sú nesmrteľní a tak vystupujú v každom jednom príbehu. Tu je však jasne dané, kto je momentálne považovaný za najväčšieho hrdinu tých čias a kto sú ďalší slávni polobohovia. V tom čase, keď sa začalo hovoriť o Achillovi bol už veľmi známy Odyseus s ktorým sa hlavné postavy aj stretnú. Spomínajú napríklad aj Herakla a Persea, ktorí sú už však aj pre nich legendami a tak je jasné, že žili dávno pred nimi. Fascinuje ma, ako dokáže autorka oživiť mytologické postavy staré tisícky rokov a vdýchnuť im ľudskosť, dať im
<3
osobnosť a charakteristické črty. Veľmi sa mi páčili napríklad rozhovory medzi Odyseom a Diomedom, ktorí sa neustále doberali a vtipkovali. Zaujímavé bolo sledovať aj politiku a rôzne zvyky, ktoré zachovávali králi pri riadení svojich kráľovstiev. V príbehoch často počúvame napríklad o uzatváraní manželstiev medzi princmi a princeznami rôznych kráľovstiev, aby spečatili spojenectvo a podobne... často zabúdame, že to boli reálni ľudia, ktorí tiež majú svoje túžby a sny a ktorých životy sú takto ovplyvňované inými ľuďmi. Toto všetko sem autorka zapracovala a tak pôsobila celá kniha veľmi reálne.

Keďže ide o príbeh inšpirovaný mytológiou, kniha je samozrejme plná rôznych fantastických a magických prvkov. Jedným z tých najväčších sú prirodzene samotní grécki bohovia. V tomto príbehu boli o niečo menej prítomní ako v Kirké, síce sa často spomínali a niekedy aj zasahovali do deja, ako postavy vystupovali len boh hudby a liečiteľstva Apolón a morská nymfa Tetis. Okrem bohov sa tu však objavovali aj iné mytologické tvory, napríklad najznámejší kentaur Cheirón. Cheirón je známy ako učiteľ mnohých slávnych polobohov a hrdinov, a tak nemôže chýbať ani v príbehu o Achillovi. Tieto kapitoly s Cheirónom som si veľmi užívala, možno aj preto, že som si vďaka nim spomenula na sériu Percy Jackson, čo je moja srdcovka, ako veľa ľudí určite vie.

Musím vyzdvihnúť aj nádherné lyrické opisy, plné emócií a citov, ktoré Patroklos ako rozprávač vnímal veľmi živo. Nejaké emócie uňho dokázali vyvolať aj úplné maličkosti, či už zlatý odlesk Achillových vlasov, žblnkot vody alebo praskot ohňa. Každou stránkou som si ho ako rozprávača cenila čoraz viac a ako postava mi veľmi prirástol k srdcu. Hoci Patroklos je v porovnaní s božským Achillom nevýrazný, fyzicky oveľa menej zdatný a často ľuďmi nedocenený, je to neskutočne hlboká postava, ktorá napokon veľmi ovplyvnila smerovanie Trójskej vojny a udalostí, ktoré nasledovali po nej.

Táto kniha bola pre mňa neskutočným zážitkom a som presvedčená, že uchváti každého, či už ide o milovníka gréckej mytológie alebo o čitateľa, ktorý si chce jednoducho prečítať napínavý príbeh o láske, vojne a zrade, podčiarknutý brilantným štýlom písania, ktorý vo vás zanechá výraznú stopu.



Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem 
PreŠkoly.sk
Knižku si môžete zakúpiť TU.