pondelok 19. júla 2021

Tiene medzi nami (Tricia Levenseller)


Originálny názov: Shadows Between Us (2020)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 320
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná

Anotácia:
Alessandra už má po krk toho, ako ju všetci podceňujú. Rozhodne sa preto zviesť Tieňového kráľa – získať korunu a hneď po svadbe ho zabiť. Alessandra sa opatrne vpletá do dvorného života, no chrániť si musí najmä vlastné srdce. Kráľ ju totiž okúzľuje viac a viac. Jeho zelené oči a havranie vlasy. Jeho neochvejné sebavedomie a rozhodnosť. Alessandra spriada plány plné intríg a úskokov, zatiaľ čo sa urputne snaží nezamilovať do muža, ktorého plánuje zabiť. No o kráľov život usilujú mnohí, preto ho musí za každú cenu ochrániť. Aspoň kým sa nenaplní jej túžba po moci.


Tiene medzi nami bola moja prvá kniha od autorky a v podstate som vôbec netušila, čo od nej môžem očakávať. Klasickú fantasy romancu? Alebo niečo nové a neokukané? Keď sa tak nad tým zamyslím, vlastne to bol taký mix. Prostredie a zápletka, ktoré ste už určite niekde videli, no zároveň nádych niečoho sviežeho, čo ma nútilo čítať stále ďalej a ďalej. Knihu som zhltla za pár hodín a ťažko sa mi odkladala. Do príbehu som sa rýchlo zažrala a chcela som vedieť, ako skončí, aj keď niektoré veci som dopredu odhadla. To mi však vôbec nepokazilo zážitok a môžem skonštatovať, že to bola skvelá jednohubka, ktorej čítanie som si veľmi užila. Nechcem vás zaťažovať zbytočnými rečami, oveľa radšej by som bola, keby sa vám moja recenzia čítala tak dobre, ako sa mne čítala táto kniha. Preto som sa rozhodla zhrnúť svoje dojmy do niekoľkých bodov, ku ktorým by som sa chcela najviac vyjadriť.

Šaty, plesy, lordi a dvorné dámy, intrigy a úskoky... znie vám to povedome?

Ako som už spomínala, tento príbeh môže svojim prostredím pôsobiť na prvý pohľad trochu okukane. Veď koľko fantasy príbehov odohrávajúcich sa na kráľovskom dvore ste už čítali? Ja pomerne dosť. No aj tak má pre mňa takéto prostredie isté čaro, akoby to už bola taká osvedčená klasika, ktorá ma dokáže zakaždým niečím zaujať. Hlavná postava si sama navrhuje šaty a hoci ja sama nie som nejaká módna znalkyňa, opisy jej módnych kreácií ma vždy veľmi bavili. Rovnako aj rozruch, ktorý nimi spôsobovala na dvore, reakcie aristokratov v jej okolí a podobné pletky. Och, a opisy jedla... niektorí už určite viete, že mám úchylku na opisy jedla v knihách. 😆 Neviem objasniť prečo a ani som sa nesnažila vypátrať, kam táto moja slabosť siaha, no opis poriadnej hostiny ma určite neurazí. Tu toho nebolo až tak veľa, no aj tak ma nejaké pasáže dosť potešili. A nechali hladnú. 😄 Každopádne, ja som sa do prostredia kráľovského dvora naplno ponorila a ani na chvíľu som sa nepristihla pri tom, že by ma niečo z toho nudilo. Takže ak radi čítate o plesoch, oficiálnych hostinách s kráľom, či o súkromných kráľovských komnatách, tu toho dostanete viac než dosť.

Straaašne temní záporáci, ktorí sú ale v hĺbke duše dobráci? Tak to nehrozí.

Čitatelia milujú záporákov. To je proste fakt. Určite nie všetci, ale ruku na srdce, nenadchol vás niekedy tmavovlasý tmavooký zloduch s temným tajomstvom, ktorý sa ale nakoniec prejaví ako dobrák a s hlavnou hrdinkou odcvála na koni v ústrety západu slnka? Aj to je niekedy fajn. Ale ja osobne sa často pristihnem pri tom, že pri takomto type postavy prevraciam očami. Buď nech je nejaká postava naozaj zákerná a ak už sa aj nakoniec zmení, nech nie sú všetky jej činy nejako chabo ospravedlnené. Ak to aj vám vadí, Alessandra aj kráľ sa vám budú pozdávať. Najmä Alessandra. Ona je jednoducho vypočítavá, chladná a ambiciózna a nebojí sa ísť cez mŕtvoly. Od začiatku viete, čo od nej môžete očakávať a presne to aj dostanete. Žiadne výčitky svedomia, moralizujúce chvíľky či obraty osobnosti o 180°. Je to proste sviňa a presne to sa mi na nej páčilo. 😄 Kráľ jej bol dosť podobný, aj keď bol oveľa rezervovanejší a menej prejavoval svoje emócie. No opäť - medzi jeho ambície patrilo dobývanie cudzích kráľovstiev, rozširovanie moci a upevňovanie svojho postavenia. Žiadne vznešené ciele a ospravedlňovanie svojej krutosti. Lebo áno, občas bol fakt nemilosrdný. Mal aj svetlé stránky, ktoré ich vyvažovali, no nepôsobilo to silene. Obaja boli naozaj osviežujúco úprimný k sebe samým, nebáli sa svojich démonov a ja som ich za to žrala.

Pomalá gradujúca napínavá spaľujúca... presne romantika, ktorú mám rada. 

Nie som veľkou fanúšičkou romantických kníh. Nebavia ma príbehy, ktoré sú len o vzťahoch a sem-tam do nich autor všuchne nejakú zápletku. Nudí ma to, otravuje a mám pocit, že z toho nič nemám. Dokonca ma niekedy romantické linky otravujú aj vo fantasy či dystopických knihách, ktoré sú inak fakt skvelé a originálne a jediné, čo mi prekáža, sú uplakané postavy so zlomeným srdcom. No keď už si mám užiť nejakú romantiku, mala by byť presne takáto. Ak poznáte pojem ,,slow-burn," to je presne to, čo mám rada. Pomaly sa formujúci vzťah, zdržanlivosť medzi postavami, čoraz hustejšie napätie a čo najviac naťahovania toho osudného momentu, keď sa medzi postavami niečo odohrá... to je fakt moje 😁 Takže vzťahy v tomto príbehu mi fakt sadli a to pritom nebola Alessandra žiadne neviniatko. Autorka dosť jednoznačne vyjadrila názor na ženskú sexualitu, emancipáciu, ktorá kedysi v podobných aristokratických kruhoch chýbala a podobne. Takže za mňa aj za toto dostáva autorka kopu bodíkov.

...

Ďalšie veci už prezrádzať nebudem, pretože dej z veľkej časti tvorí aj taká mini detektívna linka, ktorú nechcem nijako vyspoilovať. Tá bola fajn, aj keď niektoré veci boli trochu predvídateľné a niečo mi pripadalo trochu unáhlené. Viem si predstaviť, že autorka by z tohto príbehu spravila sériu a všetko sa vyvíjalo trochu pomalšie, no predsa len ide o fantasy stand-alone, takže je to pochopiteľné. Takže keď si odmyslím niekoľko drobných nedostatkov, Tiene medzi nami je skvelou jednohubkou s osviežujúcimi postavami, od ktorej sa človek ťažko odtrhne, kým ju celú neprečíta. A ak sa mi dostanú pod ruku aj nejaké iné autorkine knihy, určite sa na ne chcem pozrieť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

pondelok 21. júna 2021

V tejto rodine kopte hlbšie (A.S. King)

Originálny názov: Dig (2019)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 376
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná

Anotácia: Zrnko predsudkov a rasizmu je zasiate v každom z nás. A stačí málo, aby vyklíčilo.
Hemmingsovci sú presvedčení, že ich sa to netýka. Starí rodičia sú však touto burinou prelezení skrz-naskrz. Ich deti zhnitú úrodu zožali, aj keď od rodičov nič iné nedostali. A ich najmladšie potomstvo, piati tínedžeri, ktorí to s rodinou už nemôžu vydržať, padajú do tunela neistoty. Napriek tomu sa všetci chystajú na oslavu Veľkej noci, akoby ich veľkolepá výzdoba a varená šunka mohli zachrániť. Nik nerieši, že jedno z vnúčat je nezvestné. Nik neuvažuje, kam sa z tejto rodiny vytratila láska.
Keď však začnú kopať trochu hlbšie, dávno pochovaná pravda sa postupne odhaľuje. A najmladší prichádzajú na to, že sú tou generáciou, ktorá môže všetko zmeniť k lepšiemu.

,,Táto kniha má byť nepríjemná. Ospravedlňujem sa, ale nemrzí ma to." – Toto sú slová autorky, ktoré nájdete v poďakovaní a podľa mňa ich pokojne mohla umiestniť aj niekde na začiatok. Ja som síce nečakala nejaký milý oddychový príbeh, keďže som už čítala Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte, no myslím, že niektorým ľuďom by to pomohlo. Pretože niektoré postavy boli svojim správaním až šokujúco otrasné a zarazilo ma, koľko odporu môžem cítiť ku knižnej postave. Ale pekne poporiadku.

V tejto rodine kopte hlbšie je román určený mladým, no myslím si, že by si ho mohol prečítať úplne každý a niečo si z neho zobrať. Téma rasizmu, predsudkov a nenávisti sa totiž týka každej generácie a bolo by dobré s tým niečo robiť. Podobne ako sa o niečo snažili hrdinovia tejto knihy – niekoľkí tínedžeri, ktorých rodičia a starí rodičia patrili presne k týmto šíriteľom nenávisti. Každodenne sa museli stretávať s vecami, o ktorých vedeli, že nie sú správne, no ťažko sa na ne pozeralo z nadhľadu, keďže sa priamo týkali ich blízkych. Je ťažké spracovať, že niekto, koho máte radi a on je zároveň dobrý k vám, robí niečo nesprávne a ubližuje iným ľuďom. S týmto všetkým autorka pracuje a vytvára tak príbeh, ktorý sa možno ťažko číta, no zároveň vytvára atmosféru nádeje, že každý mladý človek má šancu niečo zmeniť.

Hoci znie takýto opis celkom priamočiaro, forma tohto príbehu vôbec nie je taká jednoduchá. Autorka stavila na zaujímavý spôsob rozprávania, ktorý spočíva v rôznych kratších mini-príbehoch, ktoré zozačiatku akoby spolu vôbec nesúviseli. V texte sa však začnú objavovať rôzne náznaky a vodítka, ktoré začnú kapitoly prepájať a nakoniec z toho vznikne jeden veľký komplexný príbeh. Bavilo ma odhaľovať tieto náznaky, pripisovať postavám prívlastky, ktoré boli roztrúsené po celej knihe a v hlave si postupne vytvárať predstavu kto je kto a aké vzťahy medzi postavami panujú. Dobre, musím sa priznať, že niektoré vzťahy som si musela nakresliť na papier podobne ako rodostrom, lebo som sa bála, že sa mi to popletie 😅 Nakoniec som to však úspešne zvládla a takáto mini aktivitka mi popri čítaní robila veľmi dobre. Už ani nechcem čítať priamočiare knihy, kde hneď na začiatku predstavia Jožka a jeho sestru Aničku... kde je v tom zábava?? Ja chcem zvláštne prezývky ako Odhŕňač, Akovámpomôžem? , Čudáčka a podobne. 😆

Do príbehu navyše autorka prepašovala jeden tak trochu magický a paranormálny prvok, ktorý som, pravdupovediac, neočakávala a bola to ďalšia malá záhada, ktorú som sa snažila počas čítania rozlúštiť. Aj vo Vere bolo síce niečo na podobnú nôtu, no vôbec mi nenapadlo, že by sa niečo také mohlo zjaviť v takomto realistickom a drsnom príbehu. No bol to ďalší skvelý detail, ktorý robil túto knihu neobyčajnou a výnimočnou, takže ho hodnotím veľmi pozitívne. 

Ťažko sa opisuje kniha, ktorá je založená na tajomstvách a záhadách, preto vám nebudem prezrádzať nič z deja a vzťahov medzi postavami. Pripravte sa však na jeden veľký chaos, ktorý postupne s autorkou spoločne upracete; na silné a znepokojivé myšlienky; na drsnosť a surovosť sveta, v ktorom žijeme a na veeeeľa zemiakov 😄 Nie, toto nebol autocorrect. Táto kniha je aj o zemiakoch a o tom, čo dokáže takáto nevinná entita spôsobiť. Ak chcete zistiť, o čom to točím, nezostáva vám nič iné, než si knihu prečítať. A to naozaj odporúčam, pretože A.S. King stvorila skvelý príbeh, ktorý si zaslúži, aby ho ľudia čítali. Pretože sa týka každého z nás.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

piatok 18. júna 2021

RECENZIA: Dámsky gambit (Walter Tevis)


Originálny názov: The Queen's Gambit (1983)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 296
Vydavateľstvo: Premedia
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Dámsky gambit je literárnou predlohou jedného z najúspešnejších seriálov posledných rokov spoločnosti Netflix. Román o živote fiktívnej nesmierne talentovanej mladej šachistky nás zavedie do päťdesiatych rokov minulého storočia. Osemročná sirota Beth Harmonová je mĺkve nenápadné dievča, ktoré z letargie prebudí až jej prvá šachová partia. Už ako šestnásťročná súperí so špičkou a stáva sa z nej najlepšia americká šachistka. Čím vyššie sa však dostáva, tým osamelejšia je. Únik hľadá v alkohole a tabletkách na upokojenie. Veľmi rýchlo zisťuje, že musí čeliť nielen súperom, ale aj svojim démonom.

Ako mnohí čitatelia, aj ja som najprv podľahla čaru seriálu The Queen's Gambit a veľmi ma potešila správa, že sa chytá slovenský preklad knižnej predlohy. Nemohla som sa Dámskeho gambitu dočkať a ani mi nenapadlo, že by sa mi kniha nemusela páčiť. Chcete vedieť, ako to napokon dopadlo? 😁

Na začiatok chcem povedať, že sa väčšinou snažím vyhýbať tomu, že si najskôr pozriem seriál a potom prečítam knihu. Seriál je, prirodzene, vždy o niečo iný a často si prispôsobuje rôzne súvislosti. A potom ma frustruje, keď čítam knihu a nesedí napríklad opis vzhľadu niektorej postavy a aj keď čítam o vysokom tmavovlasom mužovi, do podvedomia sa mi natíska obraz seriálového obsadenia, ktorý môže byť úplne iný. To, našťastie, nebol prípad tohto príbehu. Niektoré postavy síce boli opísané trošku inak, no v konečnom dôsledku odviedli tvorcovia seriálu úžasnú prácu. Veľmi verne sa držali knižnej predlohy a takmer každú scénu som si tak dokázala jasne predstaviť. 

Podobne ako pri seriáli, veľmi ma prekvapilo, že šach by mohol byť taký zaujímavý. Kedysi som šach síce vedela hrať, no teraz už neovládam viac než pár základných pravidiel. No napriek tomu ma neskutočne bavilo čítať o rôznych šachových partiách a problémoch, každý ťah Beth Harmonovej ma fascinoval a s každým jej vyhratým zápasom moje nadšenie vzrastalo. Dokonca som doma našla našu šachovnicu, rozostavila som si figúrky a niektoré ťahy opísané v knihe som si sama prehrávala, aby som si ich vedela lepšie predstaviť. Túžila som dostať sa Beth do hlavy, byť taká inteligentná a prežívať víťazstvá nad majstrami sveta. 

Šach však, samozrejme, nebol jedinou témou tohto príbehu. Beth si musela v živote veľa preskákať – od smrti jej matky, cez život v sirotinci po problémy so závislosťami, ktoré sa u nej začali prejavovať už v mladom veku. Beth nebola ako postava veľmi výrečná, aj jej myšlienky boli skôr úsečné a pragmatické, takže niekedy bolo trochu náročné sa do nej vcítiť. No napriek tomu bola skvelou protagonistkou a vo všetkom som jej držala palce.

Kniha má len necelých tristo strán, no zachytáva pomerne veľký úsek Bethinho života a ja osobne som sa ani chvíľu nenudila. Niekedy som bola trochu netrpezlivá, keď som čakala na nejakú svoju obľúbenú seriálovú scénu, no inak sa dej niesol svižným a príjemným tempom. Emócie sa vo mne striedali ako na bežiacom páse a knihu som nevedela pustiť z ruky. Naozaj to bolo skvelé čítanie.

Či už ste šachový nadšenec, ktorý spozornie pri každej zmienke o slávnych šachových majstroch alebo komplikovaných herných stratégiách, alebo ste úplný laik, ktorý by bez pomoci nevedel ani rozložiť figúrky na hraciu plochu – Dámsky gambit vám stopercentne odporúčam. A rovnako aj seriál. Beth si jednoducho zamilujete.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem PreŠkoly.sk

Knihu si môžete zakúpiť TU.

utorok 8. júna 2021

RECENZIA: Zaklínač #8 - Búrková sezóna (Andrzej Sapkowski)




Originálny názov: Wiedźmin #8: Sezon Burz (2013)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 400
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Vydajte sa opäť do sveta zaklínača Geralta v samostatnom príbehu z pera Andrzeja Sapkowského.
Zaklínač Geralt z Rivie netuší, čo ho čaká, keď prichádza do Keracku. Najprv je neprávom obvinený z podvodu, potom je z väzenia záhadne prepustený a nakoniec zistí, že jeho vzácne zaklínačské meče, ktoré po vstupe do mesta zostali v zbrojnici, zmizli. Geralt sa opäť zapletá do rafinovaných intríg čarodejov. Po boku mu stojí verný, no občas otravný trubadúr Blyskáč. A aj keď sa neustále snaží zabudnúť na čarodejku Yennefer, ich osudy sú pevne prepojené. Nad svetom zaklínača sa sťahujú temné mračná.


Toto je presne tá kniha, ku ktorej sa po rokoch po prečítaní pôvodnej série vrátite a opäť sa do celého sveta zaľúbite. Ja som tento samostatný príbeh síce čítala hneď po finálnej časti série, no aj tak som zažívala akési pocity nostalgie, keďže príbeh sa odohráva v čase medzi 1. a 2. dielom a ja som s čítaním Zaklínača začala cca pred rokom. A toto pripomínalo presne tie prvé poviedkové knihy s rôznymi mini príbehmi zameranými na Geralta, ktoré nás pomaly pripravovali na to, čo príde v románových častiach.

Na úvod musím povedať, že ma veľmi príjemne prekvapilo, ako veľmi dobre prepracovaný príbeh bol. Napriek tomu, že je to vlastne len bonusová kniha, ktorá nemá s hlavnou dejovou linkou veľa spoločného, môžete sa tešiť na zamotaný dej, kopu vedľajších postáv a veľa akcie. Príbeh je veľmi svižný a neustále sa mení prostredie, v ktorom sa Geralt nachádza a stretáva množstvo postáv, ktoré ho nejakým spôsobom ovplyvňujú. Okrem starých známych postáv, ako sú napríklad nenahraditeľný Blyskáč alebo Yennefer, sa stretneme aj s takými, ktoré už síce boli v predošlých knihách spomenuté, no len veľmi okrajovo. Konkrétne to bola Koral, čarodejka, ktorej osud už poznáme, no až doteraz nebolo jasné, odkiaľ sa s Geraltom poznali. A hoci táto kniha veľmi dobre funguje ako samostatný príbeh, sem-tam sa v nej objavia nenápadné náznaky odkazujúce na hlavný príbeh, napríklad elfské porekadlo Niečo sa končí, niečo sa začína alebo postava Nimue a jej životná cesta, ktorá nám bola predstavená až vo finálnej časti Zaklínača.

Aj tu sa sem-tam vyskytli zaujímavé vsuvky, ktoré nepriamo naznačili, čo sa deje na miestach, ktoré boli príliš vzdialené od hlavnej postavy – boli to napríklad rôzne listy, ktoré si posielali postavy alebo krátke textíky z fiktívnych encyklopedických či básnických diel. Ako som už spomenula, hoci je toto len bonusový príbeh, veľmi pekne zapadá do zvyšku série a nie je o nič menej prepracovaný a komplexný než ostatné knihy. A toto je niečo, čo sa mi na tejto sérii páči asi najviac a čo ju bezpochyby radí medzi najkvalitnejšie fantasy diela.

Podobnosť s prvými dvoma poviedkovými časťami evokovali aj rôzne rozprávkové motívy a pasáže, ktoré pripomínali klasické rozprávky a legendy. Dokonca aj epilóg bol taký zvláštne magický a veľmi pekne odkazoval na koniec Pani jazera. Znova vo mne vyvolal taký ten pocit vytrženia, ktorý som mala aj pri čítaní finálnej časti a opäť som dostala chuť začať čítať celú túto sériu odznova. Takže som si na 100% istá, že sa k nej ešte vrátim a bezpochyby si čítanie užijem rovnako, ak aj nie viac ako po prvý raz.

Ak ste sa ešte nepustili do čítania Zaklínača, naozaj vám túto sériu odporúčam. Má naozaj všetko, čo by dobrá fantasy mala mať a dokonca aj niečo navyše, čo sa nedá presne pomenovať, no čo pocítite hneď, ako sa do príbehu začítate. 💙

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

sobota 22. mája 2021

RECENZIA: Zaklínač #7 - Pani jazera (Andrzej Sapkowski)

 



Originálny názov: Wiedźmin #7: Pani Jeziora (1999)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 576
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Vkročte so zaklínačom Geraltom na cestu k veľkolepému záveru série. 
Niečo sa končí a niečo sa začína. Dieťa Predurčenia, princezná Cirilla je centrom minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Veža Lastovičky ju zaviedla do ríše elfov, ktorá by ju chcela zhltnúť. No ona túži len po jednom – nájsť zaklínača Geralta a zachrániť ich spoločný osud aj život, ako ho poznali doteraz. Neúprosný svet ju zocelil, aby sa v tejto chvíli postavila na jeho obranu.


Tak toto je presne prototyp toho, ako má vyzerať dobré finále knižnej série 😍 Už prvé stránky ma doslova vcucli a knihu som nedokázala odložiť, kým som nedostala nejaké odpovede. Wau. Pokúsim sa vám bez spoilerov vysvetliť, prečo to bolo také skvelé.

Záver predošlej časti už naznačil, že príbeh sa bude vyvíjať nečakaným a prekvapivým smerom a tomu autor prispôsobil aj štýl rozprávania. Doteraz sa v predošlých častiach sem-tam mihol nejaký netradičný rozprávač a Sapkowski načrtol, že udalosti, ktoré sa v celej sérii postupne rozuzľujú, sa stanú podkladom pre legendy, ktoré si budú ľudia neskôr rozprávať v hostincoch pri ohni. V Pani jazera je však celá kopa podobných motívov, odkazov na folklór a dokonca aj iné známe legendy. Táto rozprávkovosť podčiarkla 
tú nenapodobiteľnú atmosféru, ktorú celá séria Zaklínač vyžaruje, a tak sa pre mňa prečítanie každej ďalšej strany tejto knihy stalo veľkým zážitkom. 

Najviac ma potešil prudký nárast magických prvkov, na ktoré som už istý čas čakala. Samozrejme, nachádzame sa vo fantasy žánri a už samotný svet Zaklínača je magický, no od začiatku sú nám podsúvané narážky na to, že príde niečo veľké, že niekto bude disponovať obrovskou mocou, ktorá môže ovplyvniť osud sveta... a naozaj to tak bolo. Tento aspekt ma prekvapil, ale veľmi, veľmi sa mi páčil a pasáže opisujúce túto magickú stránku príbehu som si nesmierne užívala. Navyše bol do príbehu veľmi pekne zapracovaný motív efektu motýlích krídel, keď napohľad bezvýznamná maličkosť rozpúta obrovskú reťazovú reakciu, ktorá vedie k veľkým veciam.

V predošlej recenzii som hovorila o tom, ako sú v každej časti trochu inak usporiadané pomery prvkov, ktoré by mala každá fantasy obsahovať. Pri predošlej časti som mala pocit, že je do príbehu na môj vkus zakomponovaných príliš veľa rozprávačov a politických vzťahov. Musím povedať, že pri finálnej časti bolo všetko v dokonalom pomere. Politika sa namiesto intríg teraz premietla do skutočnej vojny, scén z frontu a naozaj akčných a krvavých pasáží. To vyvažoval humor, ktorý sa zjavoval aj na nečakaných miestach, ako napríklad v scénach z lazaretu, kde ošetrovala skupinka medikov ranených. O zábavu sa starali aj staré dobré postavy vyskytujúce sa v Geraltovej prítomnosti, ktoré som si veľmi obľúbila a ktoré dodávajú príbehu na dynamike a odľahčenosti.

Celou sériou sa nesú motívy putovania, veď už samotný Geralt má v náplni práce cestovať po kontinente a zabíjať obludy. Tentoraz sme však mali možnosť navštíviť rôzne netradičné miesta, prekvapivo krásne aj znepokojivé krajiny, dokonca sme mali možnosť nahliadnuť aj do budúcnosti. Bolo cítiť, že príbeh vrcholí a celá mozaika príbehov a motívov, ktoré sa postupne nabaľovala, teraz do seba pekne zapadla. Jednoducho... wau.

Musím sa priznať, že počas čítania som zažívala rôzne protichodné pocity. Často som sa smiala, otvárala ústa nad rôznymi epickými scénami a vzápätí sa mi tlačili slzy do očí nad osudom niektorých postáv. To som znášala asi najťažšie a boli to chvíle, keď som si musela dať pri čítaní trochu pauzu. Zároveň som pociťovala akúsi nostalgiu, keď sa vynárali niektoré postavy z prvých dielov alebo sa uzatvárali linky, ktoré sa ťahali celým príbehom. No jednoducho, táto kniha ma nenechala ani chvíľu oddýchnuť si, oči som mala neustále na stopkách a striehla na ďalšie náznaky a prípadné nadchádzajúce emotívne časti.

No a ten koniec... páni. Prezradím, že to nie je taký klasický koniec, ani uzavretý, ani nejaký cliffhanger... má niekoľko vrstiev a priznám sa, že som ho musela prečítať viackrát, aby som si naň utvorila názor. Dokonca som prebrázdila niekoľko internetových fór, lebo mi bolo jasné, že mi mohlo niekoľko detailov uniknúť. V konečnom dôsledku to však bolo naozaj príznačné a solídne zakončenie takej komplikovanej a komplexnej série. Už teraz viem, že sa jedného dňa dám na rereading všetkých častí a poviedok, pretože toto je svet, do ktorého sa oplatí vrátiť. A verím, že pri ďalšom čítaní odhalím kopu detailov a motívov, ktoré mi unikli a že to bude o to väčší zážitok.
 
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

streda 12. mája 2021

RECENZIA: Zaklínač #6 - Veža lastovičky (Andrzej Sapkowski)


Originálny názov: Wiedźmin #6: Wieża Jaskołki (1997)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 480
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Svet požiera neľútostná vojna. Za okenicami chalupy obrastenej machom však popolavovlasé dievča rozpráva svoj príbeh. Pri svetle sviečok šepká o kľukatej ceste bojovníčky, o ohrdnutej sirote a zlomenom srdci. Škaredá jazva na jej tvári nepristane k zeleným očiam dieťaťa. Cirilla nedokáže zaklínačovi Geraltovi a Yennefer odpustiť, že ju nechali napospas temným silám. No ona prinúti svojich nepriateľov striasť sa strachom. O jej osude nebude rozhodovať nik iný.

Čoraz viac mám pocit, že v Zaklínačovi si každý fanúšik fantasy nájde to svoje. Rôzne obludy, epické súboje, štipku romantiky, veeeľa spletitých dejových liniek, magických prvkov a komplexných politických vzťahov. Záleží už len na čitateľovi, čo podľa neho najviac funguje a v akom množstve. Viem, si predstaviť, že podľa toho, ako to autor namiešal, si každý dokáže vybrať niekoľko dielov zo série, ktoré považuje za skvelé a niektoré sa mu zas javia ako slabšie. Ako to dopadlo v mojom prípade?

Úvodné kapitoly ma strhli, pretože sa v nich miešali rôzne formy rozprávania a postupne dávali dokopy skladačku, ktorá sa začala odhaľovať v predošlých častiach. Navyše pôsobili vďaka rôznym prvkom priam až rozprávkovo a knihu som nevedela pustiť z ruky. Retrospektívne pasáže osvetľovali nedávne udalosti, ktoré sme v predošlej časti nemohli sledovať priamo, keďže najviac priestoru dostávalo Geraltovo putovanie. Tu bola zas hlavnou hviezdou Ciri, ktorá si toho naozaj veľa preskákala a ktorej život sa začal uberať nečakaným a nebezpečným smerom. Stále sme však zostali v spojení aj s Geraltom a jeho ,,družinou" prostredníctvom Blyskáčových zápiskov a dokopy tak autor vyskladal skvelé dynamické rozprávanie.

Ako sa však kapitoly nabaľovali, začali pribúdať aj rozprávači a rôzne komplikované a zamotané zápletky, ktoré síce robia z celej série úžasný komplexný príbeh, no občas... pôsobia trošku nudne. Ak sa teda, podobne ako ja, nevyžívate v zamotaných paktoch a vojenských dohodách, ak vás až tak nezaujímajú vojenské stratégie a podrobné opisy plánov vedľajších postáv, sem-tam narazíte na miesto, ktoré by ste najradšej čo najrýchlejšie preleteli, len aby ste sa dostali opäť k Ciri a Geraltovi. Týchto miest nebolo veľa, no niekedy boli pomerne dlhé a odrádzali ma od ustavičného čítania. Potom však vždy prišla nejaká ďalšia epická scéna, ktorá vo mne rozdúchala zvedavosť a ďalších pár desiatok strán som zvládla ako nič.

Veži lastovičky však nemožno uprieť to, aká je nabitá akciou. Aj pri zdĺhavejších scénach, ktoré som spomínala, sa stále niečo deje a prúdia k nám nové informácie odhaľujúce tajomstvá, ťahajúce sa celou sériou. Navyše, zaznamenala som tu obrovskú koncentráciu bojových a krvavých scén. Ak vás bavia súboje zblízka, jeden na jedného, odseknuté hlavy a prsty, toto si užijete 😆

Zo všetkého najlepšie však podľa mňa boli záverečné scény v poslednej kapitole. Pri nich som bola napätá ako struna, striedavo a smiala a otvárala ústa od prekvapenia a párkrát som musela prestať čítať, aby som si naplno vychutnala silu niektorých scén. Záver ma navyše hneď naladil na ďalší diel, keďže sľubuje viac mágie, viac tej čarovnej atmosféry, ktorá sa nesie celým príbehom a sem-tam výraznejšie zažiari. Už som Pani jazera aj začala čítať, a páni, zatiaľ to vyzerá na jednu u najlepších častí. Za chvíľu sa ozývam s recenziou aj na tú časť. Ak ste sa do Zaklínača ešte nepustili, nemôžem nič iné, než vás povzbudiť... pretože to ozaj stojí za to.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.