štvrtok 17. januára 2019

RECENZIA: Na konci naozaj obaja umrú (Adam Silvera)


Originálny názov: They both die at the end (2017)
Rok vydania u nás: 2018
Počet strán: 335
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: pevná

Anotácia: Mateo a Rufus žijú v alternatívnom svete, kde je možné predpovedať smrť. Obávaný telefonát ich zastihne nepripravených. Plachý Mateo je zdrvený. Nedokáže pomyslieť na to, že tu nechá vážne chorého otca. Rufus je bitkár, ktorý už prišiel o celú rodinu, a telefonát ho veľmi nezaskočí. Za normálnych okolností by sa Mateo a Rufus nikdy nestretli. Toto však nie sú normálne okolnosti a chalanom ostáva menej než dvadsaťštyri hodín života. Hoci si to boja priznať, sú vydesení a nešťastní, spoja sa však cez aplikáciu a čaká ich deň, ktorý si užijú naplno.



Čo by ste robili, keby vám niekto oznámil, že do dvadsiatich štyroch hodín zomriete? Prežili by ste obyčajný deň, pretože už vlastne teraz žijete svoj sen? Alebo by ste urobili niečo šialené, na čo ste nikdy nenašli odvahu? Priznám sa, že ja netuším. A rovnako zmätení boli aj dvaja hlavní protagonisti tejto knihy, Mateo a Rufus.
Tí žiju v alternatívnom svete, ktorý je celkom obyčajný až na to, že ľudia prišli na to ako predpovedať smrť. Preto vznikla takzvaná Linka smrti, ktorá má na starosti telefonicky oznamovať ľuďom, že nastal ich čas na odchod zo sveta. Poblém je v tom, že človek nevie ako ani kedy presne zomrie. A nikto ani len netuší, odkiaľ berie tieto informácie Linka smrti. No nič sa s tým nedá robiť. Aby si ľudia tento ťažký osud trochu spríjemnili, vzniklo množstvo inštitúcií a vynálezov pre "podenky", čiže ľudí, ktorí do dňa zomrú. Rôzne zážitkové centrá, zľavy v niektorých obchodoch alebo aplikácia, ktorá takýchto ľudí spája. A do nej sa prihlásia aj Mateo s Rufusom.

pinterest
Obaja sú úplne rozdielni a okrem toho v akej situácií sa ocitli, vlastne nemajú veľa spoločného. Mateo je introvert, najradšej trávi čas sám vo svojej izbe s knihami, hudbou alebo na počítači. Má len jednu najlepšiu kamošku a žije s otcom, ktorý je však už niekoľko týždňov nemocnici a tak ho telefonát zastihne, keď je úplne sám. Nerád riskuje a vlastne je až mierne paranoidný, čo sa smrti týka. Preto si viem predstaviť, ako ho musel telefonát vystrašiť.
Rufus je z trochu iného súdka. Prišiel o celú rodinu a jedinou oporou sú preňho kamoši. Jeho ťažký život ho zocelil, vie sa o seba postarať a nie je preňho novinka, že život nie je fér a každý sa musíme životom pretĺkať, ako najlepšie vieme. Nebojí sa povedať, čo si myslí a jeho sen je precestovať svet ako fotograf. Telefonát z Linky smrti ho zastihne v nepríjemnej situácií, ktorá neskôr poznačí smerovanie celého jeho posledného dňa.
Oboch som si veľmi rýchlo obľúbila. Rufus bol vtipný a vždy prišiel s nejakou výstižnou hláškou. Páčilo sa mi jeho fotenie, ako rád zachytával momenty zo svojho života, ktoré preňho niečo znamenali. Mateo bol zas veľmi dobrý človek, ktorý myslel hlavne na druhých ľudí a o veciach naozaj premýšľal.
Obidvaja boli zozačiatku trochu podozrievaví a opatrní, ale to je pri stretnutí s niekým cudzím úplne normálne. Nemohli vedieť, či sa z jedného z nich nevykľuje nejaký nájomý vrah a práve on bude dôvodom konca. Pomaly však zisťujú, že našli niekoho s kým si rozumejú a tak sa vydajú na svoje posledné dobrodružstvo.
Veľmi som si užívala všetky ich zážitky a spôsob, akým prežívali posledné drahocenné hodiny v ich živote. Išli na svoje obľúbené miesta, navštívili ľudí, na ktorých im záležalo, no skúsili aj niečo nové, aby získali posledné skúsenosti. Viem si predstaviť, že by sa mi podobný posledný deň páčil. S nejakým kamarátom objavovať zákutia mesta a rozprávať sa o svojich nesplnených túžbach a myšlienkach, ktoré sme nikdy predtým nevyslovili.

pinterest
Najzaujímavejšie pre mňa bolo, ako sa charaktery postáv pomaly vykresľovali a menili. Poznanie blízkeho konca človeka donúti viac sa nad vecami zamýšľať a veľa zistí aj o sebe. Obaja sa navzájom ovplyvňovali tým najlepším možným spôsobom. Rufus Matea donútil trochu žiť, prestať sa všetkého báť a skúšať nové veci. Rufus si zas od Matea zobral k srdcu niekoľko myšlienok, naučil sa pozerať na svet inými očami a pochopil, aké je dôležité, aby človek myslel na druhých. Možno zozačiatku nemali veľa spoločného, no ich spoločný blížiaci sa koniec ich spojil a oni tak dostali možnosť, aspoň trochu ho ovplyvniť. Vybrali si s kým prežijú svoj posledný deň, kam pôjdu a s akými myšlienkami odídu z tohto sveta.

„Raz mi povedal, že človek sa môže v príbehoch stať nesmrteľným, ak nájde niekoho, kto si ich je ochotný vypočuť."

Nečakala som, že príbeh bude vyrozprávaný aj z pohľadu iných osôb ako Matea a Rufusa. No sem-tam sa objavili kapitoly zameriavajúce sa na osoby blízke obidvom chlapcom, ale aj cudzích ľudí, ktorí sa len krátko mihli v ich životoch, no aj to vo veľkej miere všetko ovplyvnilo. Autor takto poukázal na komplikovanosť ľudských životov, ako náhodné stretnutia a rozhodnutia môžu radikálne zmeniť smerovanie človeka a jeho osud. Ide o takzvaný "Motýllí efekt", ktorý hovorí o tom, že aj najmenšia a napohľad zanedbateľná vec môže neskôr spôsobiť obrovskú zmenu. Donútilo ma to zamyslieť sa, ako by sa veci vyvinuli, keby sa niečo stalo inak a aký by to malo dopad na niektorých ľudí.

Príde mi náročné napísať knihu, ktorej dej sa odohráva len počas jedného jediného dňa. Je ťažké predstaviť postavy, vykresliť ich tak, aby o nich čitateľ niečo zistil a aj si ich stihol obľúbiť. Zachytiť moment ich premeny, kedy začnú rozmýšľať trochu inak alebo zachytiť ich myšlienky. Človek si ani neuvedomuje, ako môže jeden deň alebo len pár hodín skúseností úplne zmeniť jeho život. No autor to zvládol bravúrne, vôbec som nemala pocit, že príbeh stagnuje alebo práveže neprirodzene letí dopredu.

pinterest
Keby bola kniha iného žánru, vedela by som si predstaviť smerovanie príbehu k tomu, že by hlavné postavy odhalili tajomstvo okolo Linky smrti. Je to strašne čudné, že niekto dokáže určiť, že zomriete, hoci vy sami dokážete s osudom trochu narábať a napríklad sa vyhnúť rútiacemu autu, ktoré by vás mohlo ľahko zabiť. Môžete sa uhnúť guľke a skryť sa do bezpečia, no vždy na vás číha nebezpečenstvo. Možno je za tým tajná organizácia, ktorá posiela medzi ľudí zabijakov. Alebo je za tým mágia... ktovie. Chcela by som vedieť, ako to premyslel autor.

Natiahneme tento deň, koľko sa len bude dať- budeme náš vlastný letný slnovrat."

No toto bol to príbeh o obyčajných ľuďoch, ktorých osud bol spečatený. Veď, koniec-koncov, autor nám koniec prezradil hneď v názve. Môže ma však niekto viniť za to, že som dúfala, že práve Rufus a Mateo nájdu spôsob ako všetko obísť, ako sa zachrániť, ako zo seba spraviť tých hrdinov, čo všetko zmenia? Že oni sú tými vyvolenými, ktorí sa ničoho neboja a ak zomrú, tak za nejaké vyššie dobro? No to vôbec nebolo potrebné. Táto kniha poukázala na kopu dôležitých vecí, na pominuteľnosť ľudského života, na to, aká je dôležitá láska a priateľstvo a že by sme mali žiť každý deň, ako by bol náš posledný. Pretože človek nikdy nevie. Čo by ste robili, keby vám niekto oznámil, že do dvadsiatich štyroch hodín zomriete?

streda 16. januára 2019

Najlepšie knihy roku 2018

Ahojte! Už tradične veľmi oneskorene prichádzam so zhrnutím za rok 2018 😅 Hoci tento rok som mala niekoľko slabších chvíľ, som so sebou celkom spokojná.
V tomto článku vám predstavím všetky knihy, ktoré som minulý rok prečítala, ku každej poviem pár slov a vždy vyberiem knihu mesiaca, ktorá sa mi v danom mesiaci páčila najviac.
Tak poďme na to!

JANUÁR
-

Ako môžete vidieť, začiatok roka pre mňa nebol v tomto smere najúspešnejší a ja som si nenašla čas (a popravde ani chuť) ani na jednu jedinú knihu. 


FEBRUÁR

1. Najdlhší deň Adama T. (Patrick Ness)
2. 14-14: Priateľstvo naprieč storočiami (Siléne Edgar, Paul Beorn)


Nový rok som teda začala až knihou Najdlhší deň Adama T. od Patricka Nessa. Od tohto autora som čítala už viac kníh a vždy sa mi každá páčila, hoci niektoré trochu menej. Táto kniha bola trochu zvláštna, mala som z nej také rozpoluplné pocity, ale nakoniec to vypálilo dosť dobre. A som absolútne posadnutá tou obálkou! 😍
Knihou mesiaca je pre mňa 14-14: Priateľstvo naprieč storočiami od Siléne Edgar a Paula Beorna. O tejto knihe som veľa nevedela, no jednoducho ma zaujala a tak som sa rozhodla si ju prečítať. A bola vážne skvelá! Príbeh o dvoch chlapcoch, ktorí si píšu listy, no čoskoro zistia, že tie okrem vzdialenosti prekonávajú celé storočie. Strašne sa mi páčilo priateľstvo medzi nimi napriek rozdielom, ktoré vyplývali z rôznych svetov v ktorých žili.


MAREC 

3. Búrka v impériu (Sarah J. Maas) 
4. Traja spáči (Maggie Stiefvater) 
5. Prežila som svet (Miroslava Varáčková) 

Napriek písomným maturitám a kope iných vecí, ktoré ma zamestnávali, sa mi podarilo prečítať tri knihy. Konečne som sa dostala ku knihe Prežila som svet od Mirky Varáčkovej, ktorú som si chcela prečítať už pred pár rokmi, keď som sa dozvedela, že autorka okrem románov napísala aj takúto dystopickú knihu. Už som od nej čítala Adaptáciu, čo bola tiež dystópia a veľmi dobrá, tak som bola zvedavá. Táto sa mi síce páčila trošku menej, ale čítala sa rýchlo a ľahko. 
Ďalšou prečítanou knihou je kniha Traja spáči od Maggie Stiefvater, tretie pokračovanie jednej z mojich obľúbených sérií. Tento diel bol síce menej akčný, no autorka dokázala skvelo stupňovať napätie, ktoré ma neuveriteľne navnadilo na záverečný diel. Havraní cyklus je jednoducho skvelá séria s kopou úžasných postáv, ktoré si musíte zamilovať. 
Marec som začala Búrkou v impériu od Sarah J. Maas, ktorá je pre mňa jednoznačne knihou mesiaca. Každý nový diel Trónu zo skla je pre mňa vždy veľmi očakávanou knihou a ani tejto som sa nevedela dočkať. Najviac sa mi páčilo, koľko vecí v nej vyvrcholilo, že sa do príbehu vrátili staré postavy a všetko do seba pekne zapadlo. Koniec ma úplne dostal a už teraz sa neviem dočkať posledného záverečného dielu. 


APRÍL 

6. Oceán na konci ulice (Neil Gaiman) 
7. Wonder (R. J. Palacio) 
8. Kráľovstvo podvodníkov (Leigh Bardugo) 


Ťažko sa mi vyberá jedna najlepšia kniha, pretože v apríli som narazila na skvelé kúsky. Oceán na konci ulice bola moja prvá kniha od Neila Gaimana a strašne sa mi páčila. Ťažko sa mi opisuje o čom vlastne bola, to si musíte jednoducho prečítať 😅. Wonder som si chcela prečítať skôr, než sa do kín dostal film a obe adaptácie boli super. Knihu som čítala po anglicky, no keďže je rozprávačom desaťročný chlapec, jazyk bol veľmi jednoduchý a zrozumiteľný. 
No a najviac mi učarovalo Kráľovstvo podvodníkov od Leigh Bardugo, pokračovanie skvelej Vranej šestky. Trochu som sa toho bála, pretože som si nevedela predstaviť, že by niečo tromflo tú dokonalú zápletku a akciu z prvej časti, ale rozhodne som nezostala sklamaná. Aj táto časť bola nadupaná akciou, plná emotívnych aj vtipných scén a, panebože, tie dokonalé postavyyy.... 😍


MÁJ 

Prišiel obávaný máj, maturity a ja som nesíhala absolútne nič, takže ani tento mesiac pre mňa nebol, čo sa čítania týka, vôbec úspešný. 

JÚN 

9. Magnus Chase a bohovia Asgardu: Thorovo kladivo (Rick Riordan) 
10. Ja, Simon (Becky Albertalli) 
11. Tinta (Alice Broadway) 
12. Tri temné koruny (Kendare Blake) 
13. Zradená ľúbosť (Jana Pronská) 
14. Daj mi tvoje meno (André Aciman) 
15. Dievča v modrom plášti (Monica Hesse) 
16. Sherlock Holmes: Pes rodu Baskervillovcov (A.C. Doyle) 


Všetok ten stres a nedostatok času som si však vynahradila cez vytúžené prázdniny a za jún sa mi podarilo prečítať 8 kníh. Začala som mojim obľúbeným Rickom Riordanom. Magnus Chase a bohovia Asgardu: Thorovo kladivo je druhým dielom série o severskej mytológií. Hoci na Percyho Jacksona to nemá, Rick je úžasný rozprávač a to, ako dokáže oživiť ticíce rokov staré mýty, je neuveriteľné. Potom sa mi do rúk dostal Ja, Simon, čo bola veľmi príjemná oddychovka. Tinta ma zaujala hlavne skvelou obálkou, no aj to, čo sa skrývalo vnútri bolo super. Síce je to taká tá klasická dystópia s predvídateľnou zápletkou (až na posledných pár kapitol), ten svet je veľmi zaujímavý a už sa teším na pokračovanie. Tri temné koruny ma absolútne dostali. Najprv som bola trochu zmätená z tej kopy postáv, ale pomaly sa to všetko utriaslo a posledných pár kapitol... to bolo niečo neskutočné. Tento mesiac som po prvýkrát dala šancu pre mňa celkom neznámemu žánru- historickému románu. A bola som prekvapená ako sa mi Zradená ľúbosť od Jany Pronskej páčila! Koncom mesiaca sa mi do rúk sa dostal tretí zväzok príbehov o Sherlockovi Holmesovi: Pes rodu Baskervillovcov od A.C. Doyla a užila som si ho rovnako ako predchádzajúce časti. 
Čo sa týka knihy mesiaca, neviem sa rozhodnúť medzi Daj mi tvoje meno a Dievča v modrom plášti. Ale asi to bude Dievča, pretože tá ma viac prekvapila. Daj mi tvoje meno však bola tiež skvelá kniha, trochu iná ako všetko, čo som doteraz čítala, zváštne napísaná, no plná nádherných opisov. No a Dievča v modrom plášti bola jednoducho úžasná. Nečakala som, že sa mi bude tak páčiť. Mala síce u mňa veľký potenciál pretože opisovala príbeh z obdobia druhej svetovej vojny, no bála som sa, že to bude taká typická detektívka, čo ja veľmi nemusím. Vôbec to tak ale nebolo a ja som sa od nej nevedela odtrhnúť. 



JÚL 

17. Dvorní šašci (Viktor Fischl) 
18. Veža na úsvite (Sarah J. Maas) 
19. Žiadne prudké pohyby (Maxim E. Matkin) 
20. re-reading Harry Potter a Väzeň z Azkbanu (J.K. Rowling) 
21. Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole) 
22. re-reading Na dvore z tŕňov a ruží (Sarah J. Maas) 
23. Drž ma, keď padám (Miroslava Varáčková) 

Aj v júli som pokračovala v celkom fajn tempe a prečítala 7 kníh. Začala som knižkou, ktorá je síce maličká, no skrývala neuveriteľne silný príbeh. Dvorní šašci opisuje príbeh štyroch mužov, ktorí si vďaka svojim talentom našli spôsob, ako prežiť hrôzy koncentračného tábora. Príbeh opisuje hlavne ich život po tejto strašnej kapitole ich života, ako sa snažili dostať domov alebo nájsť nový zmysel života. Je to naozaj silná kniha. 
Hneď druhá kniha v poradí si vyslúžila titul knihy mesiaca a to Veža na úsvite od Sarah J. Maas. Hlave preto, že som si myslela, že sa mi nebude až tak páčiť, no páčila sa mi veľmi. Úplne som sa zamilovala do prostredia Južného kontinentu a aj do niektorých nových postáv. 
Potom som zostala na pár dní odrezaná od svojej knižnice a tak som si musela vystačiť s maminými knihami. Rozhodla som sa vyskúšať knihu od jej najobľúbenejšieho autora a siahla po knihe Žiadne prudké pohyby od Matkina. Znova, je to niečo úplne mimo toho, čo bežne čítam, no bola som prekvapená, ako sa mi páčili niektoré postavy a aj kopa myšlienok. Potom prišlo nepríjemných pár týždňov a to kvôli knihe Tisíc chlapčenských bozkov, ktorú som na prvýkrát nedokázala dočítať a chytila ma z nej čitateľská kríza. Aby som sa z nej dostala, musela som siahnuť po nejakej úžasnej knihe a tak som si dala už asi tridsiaty re-reading svojej obľúbenej časti HP a to Harry Potter a Väzeň z Azkabanu. Ani potom to však nebolo lepšie, nevedela som rozčítať nič nové a hentú už vôbec dočítať a tak prišiel ďalší re-reading, tentokrát Na dvore z tŕňov a ruží. Bolo fajn si tento príbeh pripomenúť a dúfam, že už sa konečne čoskoro dostanem aj k druhému dielu v slovenčine. Po týchto re-readingoch som sa zaťala a Tisíc chlapčenských bozkov napokon dočítala, no bolo to fakt utrpenie. No a mesiac som zakončila knihou, ktorá mi na poličke stála strašne dlho a to Drž ma, keď padám od Mirky Varáčkovej a bola veľmi fajn. 


AUGUST 

24. Jeden z nás klame (Karen McManus) 
25. Hazard (Martina Solčanská) 
26. Spútaní časom (Martin Repa) 
27. Apolónov pád #1: Utajené orákulum (Rick Riordan) 
28. Apolónov pád #2: Temné proroctvo (Rick Riordan) 

Jeden z más klame, ktorou som započala ďalší mesiac mi tiež krášli poičku už dlhý čas a konečne na ňu prišiel rad. Mala som z nej také zmiešané pocity, zozačiatku sa mi do nej veľmi nechcelo, ale keď som sa viac začítala, už to išlo dobre a celkom sa mi páčila. Prázdniny sa niesli v duchu toho, že si nebudem kupovať nové knihy a pokúsim sa prčítať čo najviac tých, ktoré mám doma. Preto prišiel na rad aj Hazard. No a doteraz neviem, či som tú knihu počas čítania milovala alebo nenávidela 😅 Strašne som sa do nej začítala, bavila ma, no ten príbeh, tie postavy... to bolo niečo strašné. Nemyslím tým, že boli zle napísané, oni mali jednoducho strašné povahy a to, ako si navzájom ničili život a životy ľuďom okolo seba, to sa pomaly nedalo zniesť. No dákym zvláštnym spôsobom ma ten príbeh aj tak priťahoval a ja som knihu zhltla pomerne rýchlo, hoci je to celkom bichla. Potom prišla na rad kniha Spútaní časom, čo bol úplný opak, pretože príbeh bol o láske, viere a odhodlanosti... doplnený zvláštou tajomnou atmosférou a krásnym prevedením... skvelá kniha. 
No a na záver mesiaca zase môj milovaný Riordan a to prvé dva diely zo série Apollónov pád. Obe boli super, no vyberám druhú časť, keďže sa v nej objavili nejaké moje obľúbené postavy z predošlých sérií! 


SEPTEMBER 

29. Zachráňte Amelie (Cathy Gohlke) 
30. Havraní kráľ (Maggie Stiefvater) 
31. P.S. Mám ťa rada (Kasie West) 
32. Tetovač z Auschwitzu (Heather Morris) 
33. Portrét Doriana Graya (Oscar Wilde) 

September začal veľmi dobre knihou Zachráňte Amelie, znova som bola prekvapená ako ma takýto žáner dokáže dostať. Znova téma druhej svetovej vojny, no opäť podaná veľmi originálne a zaujímavo. Veľmi očakávanou knihou bol pre mňa Havraní kráľ, záverečný diel Havranieho cyklu a som rada, že môžem povedať ako veľmi sa mi páčil a že to bolo skvelé zakončenie série. Potom som dostala chuť na takú oddychovku a na to sú najlepšie knihy od Kasie West. P.S. Mám ťa rada bola fakt super, rozhodne je to zatiaľ moja obľúbená kniha od tejto autorky. Potom som znova prešla na ťažšiu tému v knihe Tetovač z Auschwitzu a som prekvapená, že toho na mňa s touto tématikou nie je už príliš 😅 No zatiaľ to zvládam a aj táto kniha bola silná a skvelá.
No a tesne pred začiatkom školy koncom septembra som sa rozhodla trochu povzbudiť a tak som si kúpila Portrét Doriana Graya, po ktorom som túžila už hrozne dlho. A urobila som veľmi dobre, lebo to bola úžasná kniha, zapísala sa medzi moje obľúbené klasiky a rozhodne to bola najlepšia kniha mesiaca.


OKTÓBER 

34. Siréna (Kiera Cass) 
35. Počúvaj nôž (Patrick Ness) 
36. Lesni líšky (poviedky) 

V októbri som sa už musela začať naplno venovať škole a tak som znova trochu zmiernila tempo a prečítala tri knihy. Prvá bola Siréna od Kiery Cass. Od autorky som už čítala Selekciu, ktorá sa mi páčila a tak so chcela skúsiť aj túto knihu, hoci som na ňu nepočula veľmi pozitívne ohlasy. Mne sa však celkom páčila, nebola to úplná pecka, ale nebola ani zlá. Vrámci skúšania nových žánrov sa ku mne dostala aj poviedková kniha Lesní lišky. Nečítam poviedky, nečítam po česky, no toto bolo veľmi fajn a navyše tá obálka je jednoducho prekrásna! 
No a to najlepšie tento mesiac vyšlo z pera Patricka Nessa vo forme prvej časti zo série Nespútaný chaos: Počúvaj nôž. Od Nessa som už čítala štyri knihy a hoci sa mi všetky páčili, až táto bola taká, že som si povedala, že už dlho som nečítala niečo tak dobré. Už sa strašne teším na ďalšie časti a dokonca sa dočkáme aj filmového spracovania! 


NOVEMBER 

37. Láska nie je lotéria (Kasie West) 
38. Kde všade som (ne)zomrel (Peter Popluhár) 
39. Severská mytológia (Neil Gaiman) 
40. Spomienky na Sherlocka Holmesa (Arthur Conan Doyle) 
41. V znamení ametystu (Majka Danihelová) 
42. Zabuchnutá v knižnici (Kasie West) 
43. Šťastná sedmička (Holly G. Sloan) 

Na november som sa veľmi tešila, pretože sa konala Bibliotéka, na ktorú som zavítala prvý krát a bolo to super! Navyše som si odtiaľ odniesla niekoľko kníh, ktoré sa u mňa ani veľmi neohriali a hneď som ich musela prečítať. Najprv však mala prednosť kniha Láska nie je lotéria a ako som už spomínala, Westovky sa mi čítajú veľmi ľahko a rýchlo a ani táto nesklamala. Hneď prvá kniha zo spomínanej bibliotéky bola neskutočná. Kde všade som (ne)zomrel bola pre mňa nutnosť, pretože videá Peťa Popluhára zbožňujem, hlavne jeho humor a toho bolo aj v tejto knihe až-až. Po celý čas som sa rehotala ako zmyslov zbavená a knihu som zhltla za jediný deň. 
Knihou mesiaca je pre mňa kniha, ktorú som chcela hneď, ako vyšla, no až teraz sa mi dostala do rúk a to Severská mytológia od Gaimana. Vďaka Riordanovi som si zamilovala hlavne grécku mytológiu, no trochu ma navnadil aj na tú severskú a chcela som zistiť, či to je len jeho spracovaním, alebo ma to chytí aj tak. No a rozhodne chytilo. Aj Gaiman píše veľmi pútavo a v tejto knihe spracoval niekoľko príbehov a mýtov zo sveta severských bohov, čo bolo fakt zaujímavé a prehĺbilo to vo mne lásku k mytológií ešte o čosi viac. 
Nemohla som si nechať ujsť ani štvrtý zväzok slávnych detektívok Spomienky na Sherlocka Holmesa, hoci pri nej som musela trochu viac zainvestovať. Ale stálo to za to. Potom sa na mňa usmialo šťastie a vyhrala som knihu V znamení ametystu, na ktorú som bola veľmi zvedavá. Na trhu celkom chýbajú fantasy knihy od slovenských autorov a tým, že túto napísala blogerka, ma to fakt zaujalo. Kniha sa mi čítala ľahko a rýchlo, bola fakt super a teším sa na pokračovanie. Potom prišla na rad ďalšia kniha od Kasie West, Zabuchnutá v knižnici a už sa nechcem opakovať, ale jej knihy jednoducho nesklamú, bola to fajn oddychovka so super postavami. No a na záver mesiaca som prečítala knihu Šťastná sedmička ktorú som ukoristila vo výpredaji za necelé tri eurá a bola som fakt prekvapená, ako sa mi príbeh zapáčil.


DECEMBER 

44. Nezabíjajte vtáčika (Harper Lee) 
45. Zbohom zbraniam (Ernest Hamingway) 
46. Kosec (Neal Shusterman) 

Záver roka priniesol trochu náročnejšie obdobie v škole, zápočty, a tak som na čítanie zase nemala až tak veľa času. No všetky tri knihy, ktoré sa ku mne dostali, boli úplne úžasné. Nezabíjajte vtáčika bola jedna z klasík, ktorú som mala doma veeeľmi dlho a nikdy sa mi do nej veľmi nechcelo... čo bolo odomňa fakt hlúpe pretože sa mi strašne páčila! Zamilovala som si postavy (hlavne Atticusa 😍) ale aj príbeh, prostredie, proste všetko. Som rada, že sa do mojej zbierky klasík dostala aj táto a rozhodne ju odporúčam. No a spomínaná zbierka sa rozrástla aj vďaka knihe Zbohom zbraniam, čo bola moja prvá Hemingwayovka. Teda, kedysi dávno na základke sme mali ako povinné čítanie Starca a more, no vtedy som ete fakt nebola pripravená na takú literatúru a hrozne ma nudila. Tak som tomu dala šancu teraz, keď už mám čo-to za sebou a úplne som sa do jeho štýlu písania zamilovala 😍. Celé mi to trochu pripomínalo knihy od Remarqua, ktorého zbožňujem, takže som veľmi rada, že som sa na to dala. 
No a knihou mesiaca je napriek silnej konkurencií Kosec od Neala Shustermana, ktorá ma maximálne nadchla. Strašne som sa na ňu tešila a som rada, že ma nesklamala. Príbeh bol neskutočne pútavy, originálny, plný kadejakých zvratov a udalostí, ktoré som fakt nečakala. Veľky palec hore!



Tak a to je všetko! Gratulujem, ak ste sa dočítali až sem 😅 Síce som toho tento rok neprečítala nejak veľmi veľa, takmer každá jedna kniha sa mi fakt páčila a kopa z nich sa stala mojimi srdcovkami.
Aký bol váš knižný rok? Ktoré knihy boli tie najlepšie pre vás? Budem rada, ak sa o ne som mnou podelíte 😊


piatok 11. januára 2019

RECENZIA: Kosec (Neal Shusterman)



Originálny názov: Scythe (2016)
Rok vydania u nás: 2018
Počet strán: 414
Výdavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Vo svete budúcnosti, v ktorom už neexistujú vojny, choroby ani hlad, môže človek umrieť iba tak, že ho skosí profesionálny kosec. Citra a Rowan ešte ani nedosiahli plnoletosť, no boli vybraní, aby sa stali učňami posla smrti. Desivá úloha zabrániť preľudneniu je však len začiatok. Ani dokonalý svet nie je imúnny voči nevyspytateľnej ľudskej povahe, a tak ich zrada a intrigy z najvyšších kruhov čoskoro postavia proti sebe. Ten, čo v najťažšej skúške uspeje, prežije - a podpíše tým druhému rozsudok smrti.


O tejto knihe som počula už dávnejšie, keď vyšla v originále, potom som po nej vážne začala pokukovať, keď ju vydali v Česku a keď som sa dozvedela, že bude aj u nás, rozhodla som sa na ňu (netrpezlivo) počkať. Koncom minulého roka som ju mohla konečne držať v rukách a, poviem vám pravdu, už veľmi dlho som sa tak nadšene nevrhla na nejakú knihu.

Kosec spadá do žánru dystópie, ktorý mám veeeľmi rada. Vždy ma zaujíma, ako si daný autor predstavuje budúcnosť a hlavne to pozadie, ako sa do danej situácie ľudstvo dostalo a čo tomu predchádzalo. Často sa však stáva, že tieto knihy sú si veľmi podobné, pretože je ťažké predpovedať niečo, o čom nemáme ani potuchy a vymyslieť niečo originálne. Kosec je však rozhodne výnimkou a Neal Shusterman prišiel so skvelým originálnym a zaujímavým nápadom.

Dej tejto knihy sa odohráva v ďalekej utopickej budúcnosti, v ktorej svet žije v mieri a pokoji. Ľudstvu sa podarilo nájsť liek na každú chorobu, dosiahli vrchol v medicíne aj technológií. Všetko má na starosti akási umelá inteligencia, ktorej jediným zámerom je zabezpečiť pre každého jedného človeka na zemi pohodlný život. Neexistuju vojny, hlad, zločinnosť a čo je hlavné- ani prirodzená smrť. Ľuďom sa podarilo nájsť "liek" aj na tento ľudský nedostatok. Človek môže žiť desiatky rokov a potom sa dať jednoducho omladiť a žiť znova ako mladý dospelý. Dokonca aj "smrteľné" nehody sa dajú veľmi rýchlo napraviť- človek je prevezený do oživovacieho strediska a za pár dní je ako nový. Týmto sa však zem dostáva do nerovnováhy- ľudí stále pribúda a prirodzene neubúda. Preto vzniklo špeciálne spoločenstvo, ktoré dostalo za úlohu si s týmto problémom poradiť- Spoločenstvo Koscov.

Kosci majú na starosti regulovanie počtu obyvateľstva, čiže raz za istý čas sa vyberú na "kosenie" a niekoľko náhodne vybraných ľudí znesú zo sveta. Samozrejme, nie je to len také bezbrehé zabíjanie. Kosci musia dodržiavať isté kvóty a štatistiky- brať ľudí rôzneho veku, pohlavia alebo vierovyznania. Robia to podľa štatistík toho, ako kedysi ľudia prirodzene umierali. Každý kosec má iné praktiky, iné spôsoby a rituály. Každopádne všetci túto "prácu" berú ako akési umenie, na ktoré sa treba dlho pripravovať, podstúpiť tréning a veľa študovať. No a k takýmto učňom sa pridajú aj dve hlavné postavy tohto príbehu- Citra a Rowan,

Ani jeden z nich po ničom takom netúžil, čo je vlastne prvý predpoklad toho, že sa na danú prácu hodíte. Musia podstúpiť fyzicky, no hlavne psychicky náročný tréning a osvojiť si všetky zvyky a povinnosti koscov. To zahŕňa kosecké desatoro, množstvo filozofických znalostí, tréning istého bojového umenia alebo napríklad aj znalosť použitia rôznych zbraní. Toto bola vec, ktorá ma trochu zarazila. To, ako kosci zabíjajú. Keby som si mala predstaviť budúcnosť, kde ľudia odchádzajú zo sveta len zriedkavo a kvôli udržaniu rovnováhy, predstavila by som si nejaké stredisko, kde im zabezpečia pokojný odchod zo sveta pomocou nejakých medicínskych posupov, niečo ako eutanázia. Toto však bolo niečo úplne iné.

Vráťme sa však k postavám. Som rada, že môžem povedať, že som si Citru aj Rowana obľúbila. Cira bola síce niekedy na môj vkus príliš tvrdohlavá a súťaživá, ale mala dobré srdce a úsudok. Rowan bol trochu pokojnejší a rozvážnejší, no občas sa mi zdal trochu zmätený, akoby nevedel, čo vlastne chce.
Medzi moje obľúbené postavy patril napríklad Kosec, ktorý bol ich mentorom a vybral si ich za svojich učňov. Mal skvelú osobnosť a páčilo sa mi, ako ich nenápadne "testoval", často tak nenútene, že im to ani nedošlo až kým im o tom nepovedal.

Samozrejme, že žiadne spoločenstvo nikdy nebolo a podľa mňa ani nebude dokonalé a aj v tomto napodhľad dokonalom utopickom svete sa začne niečo kaziť. Mala som isté nápady, ako by sa mohol dej vyvíjať a aké komplikácie Citru a Rowana postihnú, no zakaždým som bola veľmi prekvapená až šokovaná. Narátala som minimálne 4 veľké pre mňa šokujúce odhalenia a zvraty, čo je podľa mňa na 400 stranovú knihu dosť 😅 Vďaka tomu bol príbeh dynamický a prospieval tomu aj autorov štýl písania, ktorý bol veľmi jednoduchý a plynulý, okorenený nenútenými no hlbokými myšlienkami.

Celá kniha na mňa urobila obrovský dojem a zaradila sa madzi najlepšie, aké som kedy čítala. Celé posolstvo o smrti a ľudskej zodpovednosti ma donútilo zamyslieť sa. Je takým paradoxom, že ľudia síce porazili smrť, niečo čoho sa každý bojí, no tým, že z nej spravili výnimku a nie pravidlo, je svojím spôsobom ešte strašnejšia. Vedomie, že by ste mohli byť nesmrteľní, no jednoducho ste nemali šťastie a na vás padol ten výber, je podľa mňa oveľa hoešie ako keď je smrť niečo nevyhnutné.
No, dosť bolo filozofických úvah 😂 Jednoducho si knihu prečítajte a sami si spravte názor. Ak ste tak už spravili, určite mi dajte dolu v komentároch vedieť, ako sa kniha páčila vám, som fakt zvedavá 😊

piatok 4. januára 2019

Newbie #18


Dnes tu mám posledné prírastky za rok 2018, tak teda poďme na to!


Ako prvú tu mám Percy Jackson: Zlodej blesku, keďže sa chystám na re-reading celej série, hneď ako skončím s Magnusom Chasom. Percy je moja srdcovka a trochu ma štve, že som si knihy vždy požičiavala z knižnice a nemám ich všetky doma (len niekoľko po anglicky). Takže ak niekto predávate za výhodnú cenu Percyho, som si istá, že mu môžem dať milujúci domov 😍😂


Už som viackrát hovorila o tom, ako mi učarovala klasika. Aj keď sa najradšej držím svojich obľúbených osvedčených autorov ako Remarque, Poe alebo Doyle, chcela som vyskúšať niečo nové a do oka mi padol Hemingway, konkrétne kniha Zbohom zbraniam. A spravila som fakt dobre, pretože bola úžasná. Vojenská tématika, opisy zvláštnych detailov a stručnosť vyjadrovania mi úplne sadli a teším sa aj na Hemingwayove príbehy.


V decembri mi od Slovartu prišiel Kosec od Neala Shustermana, čo bola pre mňa jedna z najočakávanejších kníh roka! Zaujala ma už keď vyšla v češtine a nevedela som sa dočkať kedy vyjde u nás, pretože odvšadial sa valila len chvála a ja nemôžem nič iné len súhlasiť. Bola jednoducho skvelá a ak vás zaujíma môj podrobnejší názor, onedlho vyde recenzia!


Od Albatrosu ma doma zastihol balíček s troma knihami. Prvou bola Na konci naozaj obaja umrú od Adama Silveru. Na ňu som počula také rozpoluplné recenzie ale som rada, že môžem povedať, že ja sa pridávam k ľuďom, ktorým sa páčila. Aj na ňu onedlho vyjde recenzia v ktorej sa dočítate viac.


Druhou knihou je Magnus Chase: Loď mŕtvych, čo je tretí a záverečný diel série od jedného z mojich najobľúbenejších spisovateľov Ricka Riordana. Do Magnusa som sa púšťala s obavami, pretože bolo jasné, že Percyho neprekoná, no už dávno som sa presvedčila, že u mňa funguje hocičo, čo Rick napíše.


A posledným recenzákom je Jeden temný trón od Kendare Blake, pokračovanie Troch temných korún. Tie som čítala niekedy začiatkom leta a hoci sa mi dosť páčili, už si veľmi nepamätám všetky detaily príbehu tak neviem, ako mi to pôjde s týmto pokračovaním. No som zvedavá.


Pred Vianocami som sa rozhodla potešiť dvomi knihami, keďže tento rok ma pod stromčekom žiadne nečakali. V Knihách pre každého v Bratislave som narazila na ďalšiu hemingwayovku a to jednu z najznámejších - Komu zvonia do hrobu. Ako som vravela, veľmi ma jeho štýl písania zaujal a tak už sa nemôžem dočkať, keď sa pustím do tejto.


No a druhým darčekom odomňa pre mňa bol The Great Gatsby od F.S. Fitzgeralda. Gatsbyho mám na wishliste už straaašne dlho, no mala som problém zohnať vydanie v slovenčine, pretože to staršie čo som chcela už bolo vypredané a nemala som šťastie ani v antikvariátoch a jediné, čo som našla, bolo podľa mňa predražené. A tak keď som narazila na toto v originále len za 4€, bolo rozhodnuté.


Taak a to je všetko. Čítali ste niektorú z týchto kníh? Určite mi dajte vedieť! :)

sobota 15. decembra 2018

RECENZIA: Láska nie je lotéria (Kasie West)


Originálny názov: Lucky in Love (2017)
Rok vydania u nás: 2018
Počet strán: 304
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Maddie si vždy všetko dôkladne plánuje a tvrdo drie, aby to dosiahla. Raz si však kúpi lós a na vlastné prekvapenie... Vyhrá!
Život sa jej zmení ako šibnutím čarovného prútika. Už sa nemusí trápiť, či získa štipendium na prestížnu školu. Byť stredobodom pozornosti v škole tiež nie je na zahodenie. Až kým sa informácia o výhre nerozšíri a nezačnú ju žiadať o pomoc i ceľkom cudzí ľudia. Netuší, komu môže veriť a komu by veriť určite nemala.
Jedinou výnimkou je Seth, s ktorým pracuje v miestnej zoo. Ten nevie, že sa v jej živote niečo zmenilo. A, ktovie prečo, Maddie sa rozhodne, že mu to ani nepovie. Čo sa však stane, keď Seth jej tajomstvo odhalí?

Táto kniha je síce taká typická letná oddychovka, no ja som si jej čítanie užila aj v zime. Dosť som sa na ňu tešila, pretože od Kasie West som čítala už viac kníh a každá jedna sa mi páčila. Táto autorka má naozaj talent na vytváranie jednoduchých, no veľmi príjemných postáv. A čo je najdôležitejšie- sú uveriteľné! Neviem, ako vy, ale ja som sa v reálnom živote nestretla ani s polkou podobných ľudí, akí sa vyskytujú v knihách. Jasné že knihy a reálny svet sú niečo iné, ale často sa mi stáva, že si knihu až tak neužijem práve kvôli hlúpym dialógom, ktoré sú neautentické a viem, že ľudia by sa tak naozaj nerozprávali. Hlavne čo sa týka romantických contemporary kníh, kde chýba nejaký fantastický epický dej, ktorý by od toho odvádzal pozornosť. To našťastie v knihách od tejto autorky neplatí a je to jedna z vecí, ktorou ma najviac zaujala.

Samotný príbeh je celkom jednoduchý. Maddie rieši každodenné problémy, hlavne učenie, prípravu na výšku a napäté vzťahy v rodine. Brigáduje v zoo, kde si rozumie s kolegom Sethom a má dve najlepšie kamošky Blaire a Elise, podobné "bifľošky" ako je aj ona. Všetko sa zmení, keď vyhrá v lotérií. A to teda poriadnu sumu! Nečakala som, že sa z nej stane až taká boháčka a neviem si predstaviť, čo by som na jej mieste robila ja. Musí to byť fajn pocit vedieť, že máš dostatok peňazí na všetko čo chceš a potrebuješ, ale aj tak asi nie je jednoduché narábať s nimi. To bola ďalšia veľmi uveriteľná vec, keďže Maddie to nie vždy zvládala. Zozačiatku sa síce zdalo, že to má viac menej premyslené, nejaké peniaze dala rodičom, potom bratovi, istá čiastka odila aj na školu a neskôr na rôzne materiálne veci. Potom sa jej to však trochu začalo vymykať z rúk a nastali rôzne komplikácie. Trochu ma zarazilo, ako sa k celej veci stavali jej rodičia. Prišlo mi, že nie sú vôbec zodpovední, nechali Maddie robiť si čo sa jej len zachcelo a ani sa nesnažili jej ohľadom jej výhry nejako poradiť. Neviem, jednoducho boli úplne divní 😅


Ako je už jasné aj z názvu, kartami zamieša aj láska. Musím sa priznať, že nie som veľký fanúšik romantických kníh, kde sú vzťahy hlavnou témou a od začiatku je jasné, ako sa veci vyvinú. Preto sa mi páčilo, že tu to nebolo také okaté, autorka sa zameriavala skôr na problematiku toho, ako peniaze menia charakter človeka, vzťahy medzi tínedžermi na strednej škole a zabŕdla aj do toho ako ľudia dokážu ešte aj v dvadsiatom prvom storočí riešiť pôvod a mať predsudky. A láska sa objavovala len tak na pozadí toho všetkého a to len veľmi nenápadne a v pekne postupne.

Čo sa týka postáv, väčšinou boli veľmi príjemné, hoci možno nie úplne výnimočné. Maddie bola veľmi fajn hlavná hrdinka, taký ten typ ktorý vás nevytáča a ste za to vďační 😂 Samozrejme, že občas robila nejaké nelogické rozhodnutia, ktorými si len všetko komplikovala, ale to je pre zápletku potrebné. Inak sa mi najviac páčil asi Seth, ktorý bol strašne zlatý, vtipný a jednoducho taký pohoďák. Taký ten chalan ktorý by bol v reálnom živote skvelý kamoš. Zdalo sa, že musí byť hrozne príjemné s ním tráviť čas a v horších chvíľach dokázal podržať.

Láska nie je lotéria je príjemnou oddychovkou, ktorú zhltnete za pár hodín, pobavíte sa pri nej, zamyslíte nad životom a zostane vám po nej veľmi príjemný pocit. Určite odporúčam! 😊