sobota 14. júla 2018

POLROČNÝ TAG

Pri prehľadávaní YouTubu som narazila na jeden zaujímavý TAG u môjho obľúbeného Booktubera. Jedná sa o niečo, čo som nazvala "Polročný TAG", pretože v ňom vlastne zhrniete, čo ste zatiaľ prečítali v roku 2018, čo sa vám páčilo/nepáčilo a podobne. Tu je link na originálne video a mne už nezostáva nič iné, len sa doň pustiť!

1. Najlepšia kniha, akú si zatiaľ v roku 2018 čítala


Napriek tomu, že tento rok som na moje pomery prečítala fakt dosť málo kníh (blbý maturitný ročník), môžem povedať, že väčšina sa mi naozaj páčila. No a medzi tie fakt najlepšie patrí Kráľovstvo podvodníkov. Prvý diel sa mi neskutočne páčil a na pokračovanie som sa strašne tešila, hoci som mala trochu obavy, či prvý diel prekoná, alebo či ma bude baviť minimálne rovnako. Prekonal. Bolo to proste skvelé.

2. Najlepšie pokračovanie série, ktoré si zatiaľ tento rok čítala


Čítala som viac pokračovaní mojich obľúbených sérií, ale Búrka v impériu bola pre mňa najočakávanejšou knihou a už som sa nemohla dočkať, kedy konečne vyjde. Zhltla som ju za pár dní a fakt sa mi strašne páčila. Hlavne to, ako príbeh pomaly vrcholí, ako sa stretávajú postavy, ktoré boli doteraz roztrúsené kade-tade a všetko do seba začína zapadať... Už sa nemôžem dočkať poslednej finálnej časti!

3. Novinka, ktorá tento rok vyšla a ešte si ju nečítala, hoci by si chcela



Milujem knihy Ricka Riordana, celú sériu Percy Jackson, Bohov Olympu a aj Magnusa Chasa a Cartera Kana. Pamätám si, ako som bola strašne happy keď začalo vychádzať Trials of Apollo, už tretia séria zo sveta Percyho Jacksona. Prvý diel som prečítala v angličtine, no keď vyšiel druhý, dáko som si naň nenašla čas... a teraz je už Apolónov pád: Temné proroctvo aj v slovenčine a ja som ju stále nečítala! Rada by som to čo najskôr napravila :)

4. Najočakávanejšia kniha, ktorá tento rok vyjde



Priznám sa, že som momentálne trochu mimo, čo sa týka plánov mnohých vydavateľstiev a preto ma niekedy dosť prekvapí, keď sa na pultoch zjaví kniha o ktorej som ani netušila, že mala v tomto čase vyjsť. O jednej však viem a trpezlivo čakám, kým ju konečne budem mať a je to Havraní kráľ, už štvrté pokračovanie série Havraní cyklus. No nie je krásna?? 😍 

5. Najväčšie sklamanie tohto roku


Ako som už spomínala, takmer každá jedna kniha, ktorú som tento rok prečítala bola skvelá alebo v sebe mala niečo, čím ma aspoň trochu zaujala... To však nemôžem povedať o knihe Tisíc chlapčenských bozkov, ktorú som tak celkom ešte nedočítala, lebo s ňou stále bojujem. Neviem, čím to je, ale jednoducho mi absolútne nesadla. Chcela som niečo príjemné, oddychové, no zároveň trochu výnimočné. Táto kniha mi však príde príliš presladená, málo uveriteľná a jednoducho... nudná. Chcem ju dočítať len preto, koľko času som jej už obetovala, no neviem, kedy sa mi to konečne podarí.

6. Najväčšie prekvapenie


Zradená ľúbosť je kniha, ktorú som vzala do rúk len preto, že mi už dlho ležala na poličke a preto, že som chcela vyskúšať niečo nové. Historické romány vôbec nečítam, toto bol asi môj prvý, no straaašne ma prekvapilo... že sa mi to naozaj páčilo 😅 Príbeh bol zasadený v Uhorsku, čo bolo obdobie, ktoré som sa neznášala učiť na dejepise a predsa mi to vôbec nevadilo. Páčili sa mi postavy, zápletka aj všetko ostatné.

7. Autor, ktorý sa stal tvojim obľúbeným


Stačila mi jedna jediná kniha a Neil Gaiman sa zapísal medzi mojich obľúbených autorov. Oceán na konci ulice priťahoval moju pozornosť už strašne dlho, hoci som netušila o čom príbeh je, ani čo naň hovoria iní ľudia. Bola som strašne prekvapená, ako sa to nakoniec vyvinulo, no veľmi sa mi to páčilo. Neil Gaiman mi svojím štýlom úplne učaroval a už sa neviem dočkať, kedy sa pustím do ďalšich jeho kníh.

8. Nová obľúbená postava



Zamilovala som sa do Veže na úsvite a zamilovala som sa do Sartaqa, jeho kmeňa rukhinov a všetkého, čo sa okolo neho točilo 💙

9. Kniha, podľa ktorej bol natočený film


Tento rok sa mi do rúk dostali až dve knihy, podľa ktorých boli natočené aj filmy a to Daj mi tvoje meno a Ja, Simon. Ťažko povedať, ktorý príbeh sa mi páčil viac, oba mali niečo do seba a obidva sa mi čítali aj pozerali veľmi dobre.

10. Najobľúbenejší článok, ktorý si v roku 2018 vydala



Milujem TAGy a hlavne také, pri ktorých sa musím prehŕňať medzi knihami a hľadať tie správne. Preto to je Bookshelf Scavenger Hunt TAG #2. Je to fakt sranda, skúste si to 😅

11. Najkrajšia kniha, ktorá ti tento rok pribudla do knižnice


Ja som úplný úchyl na studené odtiene, stromy a kreslené obálky. Najdlhší deň Adama T. to má všetko a preto ju úplne zbožňujem!

12. Knihy, ktoré si chceš prečítať do konca roka


Tento rok chcem hlavne prečítať čo najviac kníh z tých, čo mám doma už dlhšie. Niekoľko som ich spísala v článku Prázdninové čítanie , no neviem, či sa mi to podarí do konca leta a tak to bude platiť aj po zvyšok roka. A keďže nemám šajnu, čo tento rok ešte vychádza, som si istá, že nečakane narazím na kopu skvelých kníh, ktoré si budem chcieť za každú cenu prečítať :)

štvrtok 12. júla 2018

Bookstagram.

Ahojte :)
Prichádzam s jedným veľmi stručným článkom. Dnes som sa rozhodla, že si založím bookstagram, alebo teda knižný účet na Instagrame k tomuto blogu.
Rozmýšľala som nad tým už dlhšiu dobu, pretože často som dávala na svoj vlastný IG veľa príspevkov čo sa týkalo kníh, no viem že mnoho ľudí, čo ma sleduje sa až tak nezaujíma o knihy a tak mi to prišlo také odveci. 
Navyše si myslím, že je to super spôsob ako komunikovať s čitateľmi a zdieľať také behind-the-scenes veci, nie len články ako tu na blogu. A aj by mi to dosť pomohlo v inšpirácií na nové články, vedela by som, čo ľudí najviac zaujíma a tak.
Ďalšou výhodou by bolo, že by som bola nútená trochu viac fotiť. To je vec, ktorá mi robí problémy už dlšie a chcela by som, aby sa to trochu zlepšilo. Vždy sa snažím k článkom (okrem recenzií) pridávať vlastné fotky, no ja som jednoducho antitlent 😅. Keď chcem naozaj pekné fotky, poprosím väčšinou sestru, ktorá fotí naozaj krásne a niekedy sa dá ukecať. Nemôžem sa však stále obracať na ňu. Preto si myslím, že instagram ma trochu nakopne a inšpiruje.
Budem teda veľmi rada, ak si ma pridáte a budeme spolu komunikovať aj tam, nie len tu na blogu. Nájdete ma pod menom:

tess.zo.strany.36


To je všetko čo som chcela 😅
Prajem krásny deň!



nedeľa 8. júla 2018

RECENZIA: Veža na úsvite (Sarah J. Maas)

Originálny názov: Throne of glass #6: Tower of dawn (2017)
Dátum vydania u nás: 2018
Počet strán: 656
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Kapitán kráľovskej gardy Chaol Westfall bol známy svojou chrabrosťou, silou a bezpodmienečnou oddanosťou korune. No všetko sa zmenilo po zničení skleneného zámku a vyvraždení jeho mužov, hoci adarlanský kráľ ušetril jeho život. Duša sa síce časom zahojí, no jeho telo je nenapraviteľne poškodené. Uzdravenie mu ponúkajú len legendy o tajomstvami opradených liečiteľoch v ďalekej krajine na južnom kontinente. Nad Erileou sa však znášajú búrkové mraky, Aelin a Dorian sa nedokážu vyhnúť ničivej vojne a ich jedinú šancu na víťazstvo držia v rukách Chaol a Nesryn a ich schopnosť presvedčiť mocných pánov juhu, aby sa pridali k vojne na severe. Južný kontinent však skrýva mnohé tajomstvá, ktoré môžu mať nečakané následky pre celý svet.

Keď som sa dozvedela, že po Búrke v impériu bude nasledovať táto časť, ktorá sa odohráva zároveň s ňou a dej nebude napredovať, mala som zmiešané pocity. Ako mnohí iní, aj ja som trochu ochladla voči Chaolovi, aj keď v prvých dvoch dieloch bol moja obľúbená postava. Tým, že sa v Búrke v impériu vôbec nevyskytoval, zostal mi len nepríjemný pocit z toho, ako sa choval v Kráľovnej v tieňoch a proste som nevedela, čo si myslieť. Navyše som túto knihu považovala len za doplnkovú, niečo ako poviedky k tejto sérií... no veľmi som sa mýlila. V tejto knihe je množstvo nových informácií a zvratov, ktoré veľmi ovplyvnia budúce udalosti a pre každého čitateľa, ktorému naozaj záleží na príbehu a chce mať z neho maximálny zážitok, je aj táto časť nesmierne dôležitá.

Medzi hlavné postavy patria najmä Chaol a Nesryn, ktorí sa vydali na Južný kontinent s misiou presvedčiť vládnuceho kagana, aby im pomohol vo vojne s valgmi a okrem toho dúfali nájsť liečiteľku, ktorá by vyliečila Chaola zo zranení, ktoré utŕžil v poslednej bitke. Ako som už spomínala, z Chaola som nebola v posledných častiach nadšená, no už len kvôli tomu som neskutočne rada, že som si túto knihu prečítala. Pomohla mi viac sa doňho vcítiť a pochopiť, prečo sa zachoval ako sa zachoval. Akoby som zabudla, koľko si toho vytrpel a keď som to všetko počula z jeho strany, ako veľmi všetko ľutoval a trpel, znova som si k nemu našla cestu.
Yrene
Na Nesryn som mala vždy taký neutrálny názor, bola som za ňu rada kvôli Chaolovi, ale nejak extra ma neoslnila. V tejto časti som si ju však obľúbila, je to fakt odvážna a oddaná postava a páčilo sa mi, ako Chaola podporovala. V istom bode príbehu sa ich cesty nachvíľu rozišli a tak sme sledovali dej očami obidvoch, pričom každý prispel do príbehu inak a zistil iné dôležité informácie, ktoré im mali pomôcť vo vojne s valgskými démonmi.
Ďalšou dôležitou postavou je Yrene, liečiteľka, ktorá Chaola ošetruje. Hneď mi prišla nejaká povedomá a tí, čo čítali poviedky aj vedia prečo. Rovnako ako aj ďalšia postava, ktorá sa v príbehu objaví a na ktorú by som si ani nespomenula. Strašne sa mi páčia tieto prepojenia a to, ako sa postavy v priebehu série znova stretávajú alebo len svojimi činmi ovlyvňujú ostatných.
Yrenin príbeh sa mi veľmi páčil, rovnako jej povaha a vzťah medzi ňou a Chaolom. Ten sa vyvíjal veľmi pomaly, miestami som si nebola istá, či sa navzájom nepozabíjajú skôr, ako skončí kniha. Je to naozaj nadaná žena a ten dar liečiteľstva bol skvelý, podobne aj prostredie Torre Cesme, miesta, kde sa zdržiavali všetky liečiteľky.
Keďže Chaol s Nesryn prichádzajú hlavne ako vyslanci cudzieho kráľovstva, stretávajú sa s celou kráľovskou rodinou Južného kontinentu, ktorí ich počas ich návštevy hostia v paláci. Sám najvyšší vládca, kagan Urus nie je v príbehu veľmi prítomný, no je jasné, že je to nesmierne mocný vládca. Vládne veľmi prosperujúcej ríši a zdá sa, že aj celkom spravodlivo. Jeho nástupcom sa stane jedno z jeho piatich detí. Najstarší je jeho syn Arghun, ktorý mi bol vrcholne nesympatický. Potom Kashin, ktorý bol fajn, nezaujímal sa o palácové intrigy a navyše bol Yreniným priateľom. Najradšej som mala Sartaqua, ktorý velil leteckej jednotke. Spriatelil sa s Nesryn a tá ho potom sprevádzala ku kmeňom rukhinov, ktorí slúžili ako letci na veľkých okrídlených stvoreniach- rukoch. Veľmi sa mi páčil opis života v kmeni a celkovo to, aký Sartaq bol.
Kagan mal aj dve dcéry- Hasar a Duvu. Hasar bola tiež dosť vypočítavá a krutá, hoci o niečo spravodlivejšia ako Arghun. Duva ma najprv nejako nezaujala, hoci neskôr sa príbeh trochu točí aj okolo nej. Kagan mal ešte tretiu dcéru Tumelun, tá však neddávno zomrela a celá rodina ju ešte oplakáva.
Vzhľadom na nové postavy pribudlo aj niekoľko nových párikov a hoci to už toho začína byť fakt veľa, zrovna tieto milujem, takže autorke odpúšťam.
(Ale vážne, ako to že každý si nájde svoju osudovú lásku a ja tu stále sedím sama? Ach, v budúcom živote si dám záležať, aby som sa reinkarnovala do tohto sveta a hádam sa usmeje šťastie aj na mňa 😅) 

Nesryn a ruk Kadara
Okrem nových postáv bolo nové aj prostredie, v ktorom sa Chaol a Nesryn ocitli. Hoci Nesrynina rodina pochádzala z Južného kontinentu, sama tam nikdy nebola. Preto celú cestu dosť prežívala a ja s ňou, pretože Antica, hlavné mesto Kaganátu, bola úžasná. Bolo to niečo úplne iné ako Rifthold alebo iné mestá kráľovstiev na severe. Antica bolo starobilé mesto, plné úzkych uličiek a trhov, ktoré každý deň ponúkali koreniny, ovocie a korenisté nápoje. Bolo tam srašne horúco, takmer vždy slnečno a všade rozvoniavali kvety a stromy. Úplne som si to vedela predstaviť a tá orientálna atmosféra ma úplne pohltila. Rovnako aj opisy paláca, ktoré svedčili o neskutočnom bohatstve celej ríše. Kaganát bol jednoducho opakom temnej a krutej Eriley, čo bolo skvelé.

Na to, koľko má kniha strán bol dej najprv trochu pomalý. Postavy si síce zvykali na nové prostredie, spoznávali nových ľudí a museli sa trochu aklimatizovať, no neuškodilo by niekoľko pasáží vynechať. Alebo pridať nejakú akciu. Každou kapitolou to už však bolo lepšie a asi v polovici sa už začali vynárať aj rôzne zaujímavé informácie a udalosti. Už som si zvykla že Sarah vie vždy niečím prekvapiť, no zase som ostala zarazená. Vyplávalo na povrch niekoľko tajomstiev a odhalení, ktoré zásadne ovplyvnia nadchádzajúcu vojnu. Navyše do seba začalo všetko pekne zapadať. To, ako činy minulosti ovplyvňujú budúcnosť je priam neuveriteľné a žasnem nad tým, ako to má autorka všetko premyslené. Každý kúsoček histórie krajín, postavy, ktoré sa najprv zdajú bezvýznamné dokážu všetko napokon zmeniť a to postupné dávkovanie informácií, ktoré do seba každým dielom zapadajú ako kúsky skladačky. Ach. Jednoducho skvelé.

Musím povedať, že tento diel ma neskutočne nakopol a už sa nemôžem dočkať pokračovania, hoci ma čaká niekoľko mučivých mesiacov, kým vyjde. Jediná moja útecha sú ešte dve poviedky, ktoré som nečítala- Vrahyňa v podsvetí a Vrahyňa proti impériu, ktoré mi dúfam trochu spríjemnia to čakanie. Každopádne sa už nemôžem dočkať finále, ktoré bude bezpochyby úplne epické!
Ak ste túto sériu ešte nečítali, na jednu stranu závidím, pretože by som chcela všetko prežiť ešte raz, akoby to bolo po prvý krát, ale na druhú stranu je to obrovská škoda, pretože tento svet je jednoducho fantastický a nikto by si ho nemal nechať ujsť :)

piatok 6. júla 2018

RECENZIA: Búrka v impériu (Sarah J. Maas)



Originálny názov: Throne of Glass #5: Empire of Storms (2016)
Rok vydania u nás: 2017
Počet strán: 656
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Dlhá cesta na trón sa pre Aelin Galathynius ešte len začala. Prisahala však, že sa svojmu kráľovstvu už nikdy neotočí chrbtom. Hlavne, ak je jediná, kto dokáže zostaviť armádu proti Temnému kráľovi a jeho beštiám. No Erawan neohrozuje Aelin len svojím vojskom, ale aj tieňmi z jej minulosti, bývalými spojencami a nepriateľmi. Na obzore sa však črtá vojna nebývalých rozmerov a Aelin sa musí rozhodnúť, koho a čo obetuje, aby zachránila svoj svet pred úplným zničením.





Je zaujímavé, ako sa veci menia. Keď som s Trónom zo skla začínala, okolo Sarah J. Maas a tejto série bolo už dávno rozpútané hotové šialenstvo. Na svete už bol druhý diel a blížilo sa vydanie tretej časti, pričom pribúdali aj nové poviedky. Ľudia si túto sériu nevedeli vynachváliť a ja som už ďalej nemohla otáľať- musela som zistiť, čo na tom všetci vidia. No a musím sa priznať, tiež som podľahla. V poslednom čase mám však pocit, že na Sarah sa z každej strany valí čoraz viac kritiky- jej štýl písania, ktorý všetci milovali je už zrazu neadekvátny, postavy sú otravné, v jej knihách je málo diverzity alebo je tam naopak natlačená nasilu... čítala som už naozaj kadečo na jej adresu. Ja osobne si myslím, že každý má právo na svoj názor a hlavne ma každý iný vkus a vyhovujú mu iné veci. Ja veľa vecí na týchto knihách doslova zbožňujem, no rovnako je dosť toho, čo ma rozčuľuje. Vždy sa snažím, aby ma názory iných neovplyvňovali a aby som si radšej vytvorila svoj vlastný. No rada by som vedela z čoho všetka tá kritika pramení. Možno to bude aj autorkinou druhou sériou. Na ňu som tiež počula veľa výhrad. To však ja posudzovať nemôžem, pretože som čítala len prvý diel, no snažím sa ku každej sérií pristupovať nezaujato.

Týmto "úvodom" som len chcela povedať, že mi príde zvláštne, ako sa názor ľudí dokáže zmeniť a že občas je ťažko rozoznať, či ide naozaj o názory jednotlivcov, alebo sa len ľudia nechajú strhnúť davom. Možno to ani nikdy nezistím a je to vlastne jedno, no mala som chuť sa vypísať, pretože o tom pri čítaní Trónu často premýšľam 😁. No a teraz sa už pustime do samotnej recenzie.

Búrka v impériu je už piatym pokračovaním série Trón zo skla, čo je aj poriadne cítiť. Postavy prešli poriadne dlhú cestu a všetko, čo sa im prihodilo, ich nenávratne zmenilo. Síce sa schyľuje k záverečnej bitke, no nemala som veľmi pocit, že by sa všetko nejako vyjasňovalo a nedokázala som celkom presne určiť, kam dej smeruje. Keď sa obzriem na prvý diel a porovnám to, čo sa vtedy dialo s tým, čo sa riešilo v tejto časti... sú to dva takmer úplne rozdielne príbehy 😅. Nielenže Aelin získala novú identitu, zmenilo sa jej postavenie v spoločnosti a dokonca sa aj úplne zmenili pomery v celej krajine... už ani vzťahy medzi postavami nie sú také isté, zmenili sa spolu s postavami. Niektoré k lepšiemu, niektoré k horšiemu... no rozhodne sa toho za tých päť dielov udialo hrozne veľa a ja nad tým ešte stále neveriacky krútim hlavou. Vždy obdivujem autorov, ktorí majú všetko premyslené, ktorí okrem hlavnej dejovej línie do príbehu zakomponujú aj ďalekú minulosť a rozoberajú aj príbehy ostatných postáv. Aj ja by som raz chcela niečo také dokázať, no keď si predstavím všetkú tú prácu za tým... fakt takých ľudí obdivujem. A myslím, že táto séria toto všetko ponúka.



Aelin a Rowan
Čo sa týka samotného deja, znova sa niekam posunul a objavilo sa veľa vecí, čo ma prekvapilo. Začiatok bol však trochu pomalší. Dostali sme síce dej podaný z viacerých perspektív, čiže to nebolo stále o tom istom, no niekedy som listovala popredu aby som našla náznak akcie, ktorú som už chcela dostať.
Aelinina cesta na trón bola ťažká a pomalá. Mala síce plán, no vyžadovalo si to hrozne veľa príprav a hlavne cestovania. Aelin so svojim malým dvorom musela kadečo prelúskať a kadekoho poraziť. Mala som pocit, že má viac nepriateľov ako priateľov, čo sa však dalo očakávať. Počas svojej cesty narazili na strašne veľa problémov, až som niekedy začala pochybovať, že všetko vyjde tak ako má. Potom sa už dej začal trochu viac rozbiehať, začal sa črtať nejaký konkrétny plán, hoci všetko bolo stále tak trochu tajomné a zamotané. Nikdy som nevedela, čo čakať a ani ako sa veci vyvinú. Mohla za to hlavne Aelin a jej tajomstvá. Veľa vecí si nechávala pre seba a nedelila sa s nimi ani so svojimi najbližšími. To ma občas trošku rozčuľovalo. Áno, je obdivuhodné, aká dokáže byť Aelin obetavá a cieľavedomá a nezlomná... no niekedy by nezaškodilo si trochu vydýchnuť a nechať aj iných ľudí, aby sa o niečo postarali. 

Kniha je bohatá na kopu skvelých postáv. Samotná Aelin, ak ju už aj niekto nemá rád, je prinajmenšom zaujímavá. Jej arogancia, ostrovtip, drzosť... áno, veľakrát ma aj rozčuľovala, občas toho bolo proste príliš... no je to naozaj komplexná postava, ktorá dokazuje, že nič nie je čierno-biele, že ľudia robia veci, ktoré neskôr ľutujú, no práve tá ľútosť a súcit sú najdôležitejšie. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa každým dielom vyvíja a ako sa menia aj jej ciele a pohnútky. 

K nej neodmysliteľne patrí Rowan, jej druh a oddaný priateľ. Nebudem sa tváriť, že ho nemilujem, už v Zrodenej z ohňa som vedela, že to tak bude, no jeho postava je jednoducho úžasná. To aký je neoblomný, oddaný no aj láskavý. A, bože, čo si tu budeme nahovárať, tak strašne sexi 😂.
K jednej z mojich obľúbených postáv vždy patril Dorian. Na ňom podobne ako na Aelin badať, ako sa hrozne zmenil. Princ, ktorého stretla na začiatku príbehu, bol nenávratne preč. To, čo všetko si vytrpel a čo musel preskákať... bolo mi ho hrozne ľúto. Mám pocit, že v tejto časti nemal toľko veľa priestoru ako by si zaslúžil, no som rada za každú zmienku o ňom.
Manon Čiernozobá
V minulej časti som si obľúbila aj Lysandru, Manon a Aediona, čo sa ani teraz nezmenilo. Lysandra sa už dávno preukázala ako veľmi oddaná priateľka a Manon zas ako badass hrdinka, ktorá sa nenechá komandovať, je občas trochu krutá no myslím, že v kútiku duše vždy vie vycítiť, čo je správne. No a Aedion je neuveriteľne oddaný aj keď občas trochu prchký. Bolo zaujímavé pozorovať napätý vzťah medzi ním a Gavrielom, ktorý sa tam zjavil.
No z jednej stránky mi v tejto knihe najviac ulahodila Elide a to z jedného prostého dôvodu- bola obyčajná. Jednoduché dievča, ktoré roky trpelo a neodhodlalo sa nijako vzoprieť. Tak veľmi vytŕčala medzi všetkými tými dokonalými drsnými postavami. Na jednu stranu je to fajn, no dookola čítať o tom, akí sú všetci neuveriteľne krásni, silní, arogantní a zocelení ťažkou minulosťou a rokmi bojov... občas to bolo únavné. Elide bola príjemným osviežením, konečne to bolo trochu iné. Tým netvrdím, že by nebola odvážna alebo svojim spôsobom silná. No bolo to v takej obyčajnej ľudskej miere a to bolo skvelé.
Pri toľkých postavách je celkom zjavné, že svoje miesto dostane aj romantika, v niektorých prípadoch dokonca erotika. Áno, odporúčanie sa zmenilo na 18+ a chápem prečo, no mne takéto scény väčšinou neprekážajú a tak mi nejak nekazili dej... hoci vzťahov tam bolo až-až. Každý po niekom spaľujúco túžil alebo túžbu v niekom vyvolával. Možno by nezaškodilo to trochu preriediť.

Množstvo postáv prináša aj veľa vedľajších dejových línií a veľa možností, ako daný človek ovplyvní celkový dej. Tým, že každá postava mala svoju minulosť, za celý život stretla veľa ľudí a kadečo zažila, navštívila mnoho kútov Eriley aj cudzích kráľovstiev, pomaly ale iste dala do pohybu veci, ktoré v tejto časti vrcholili. Všetko sa spájalo, postavy dávali spolu dokopy kúsky skladačky, ktoré sa možno predtým javili bezvýznamné. Ani Aelin na nič zo svojej minulosti nezabudla a vďaka tomu sa dočkala splateniu starých, takmer zabudnutých dlhov. Ak ste už v tejto sérií takto ďaleko, je dobré mať prečítané aj poviedky, ktoré v Česku myslím vyšli ako jeden zväzok, no u nás sú rozdelené na mini knižky. Ja som čítala len dve, no obidve mi pomohli veľa vecí pochopiť a musím si čo najrýchlejšie doplniť aj tie zvyšné.

Na celej knihe sa mi najviac páčili záverečné udalosti. Vyplávali na povrch Aelinine plány a všetko, čo si nechávala pre seba už konečne mohli vidieť aj ostatní. Posledných niekoľko kapitol bolo naplnených akciou a ja som žasla nad Aelininou vypočítavosťou a tým, aké mala všetko premyslené, hoci sa to nezdalo. Síce sa zase opakujem, ale to, ako udalosti z prvých častí nadväzujú na súčasné, ako pomaly všetko so všetkým začína súvisieť a všetko je komplikovanejšie, ako sa na prvý pohľad zdalo... no neviem, mne to príde skvelé a už len preto by som túto sériu odporúčala komukoľvek.
Aedion a Lysandra
Áno, má svoje muchy, niektoré postavy môžu byť svojím správaním trochu otravné, niektoré pasáže by mohli byť svižnejšie alebo menej rozťahané... no myslím že to, akým štýlom je podaný celý príbeh, stavba celého sveta a udalosti odohrávajúce sa v tejto sérií, ju zaraďujú medzi knihy, ktoré naozaj majú čo ponúknuť a zaslúžia si popularitu a ošiaľ.

Tak a to by bolo k Búrke v impériu všetko. Momentálne mám rozčítanú Vežu na úsvite, ktorej som sa trochu obávala, keďže sa odohráva mimo hlavnej dejovej linky, no môžem povedať, že zatiaľ sa mi veľmi pozdáva. Už sa nemôžem dočkať záverečnej časti a keby sa stalo hocičo, táto séria je u mňa naozaj vysoko a vôbec neľutujem, že som sa do nej pustila :)

utorok 3. júla 2018

Bookshelf Scavenger Hunt TAG 2

Po vyše roku prichádzam znova s tagom, o ktrom ste už možno počuli a mňa z nejakého nevysvetliteľného dôvodu strašne baví ho plniť. V podstate ide o to, že zostavíte (alebo v mojom prípade preberiete) niekoľko tém alebo kategórií, podľa ktorých sa následne vyberiete na lov do svojej knižnice a pokúsite sa nájsť knihu zodpovedajúcu daným kategóriám. Tento tag je dosť populárny aj na YouTube, kde si booktuber väčšinou niekoho prizve na pomoc a potom na čas hľadá knihy bez toho, aby kategórie poznal dopredu. Od jednej takejto dvojice som si prepožičala práve zoznam úloh (originálne video TU). Viem si predstaviť, že tak je to oveľa väčšia sranda, ale ja bohužiaľ nemám nikoho s kým by som mohla tento tag plniť takýmto štýlom, no aj tak ma to vždy strašne baví. Je zaujímavé, čo všetko vo svojej knižnici dokážem nájsť aj keď to najprv vyzerá, že je to nemožné.
Tak teda poďme na to 😊

°°°

● Kniha, ktorá má na obálke nejaké vozidlo


Hneď pri prvej kategórií som sa skoro vzdala, lebo som si myslela, že nič také v knižnici nemám, no napokon som niečo našla. A to Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru od B. J.Saenza. Táto kniha má podľa mňa jednu z najnádhernejších obálok vôbec a ja sa na ňu zakaždým, keď ju držím v rukách, neviem vynadívať.

 Kniha, ktorá má na obálke priblíženú tvár


Hoci takéto obálky neznášam, jednu predsa len mám a to Marťana od Andyho Weiera. Chcela som tú s pôvodnou obálkou, ale myslím, že už sa vtedy nedala zohnať alebo niečo, tak som skončila s filmovou. Ešte šťastie že mám Matta Damona veľmi rada, takže to nie je až taká katastrofa.

● Kniha, na ktorej si postava zakrýva oči


Fajn, ráta sa to, že si oči nezarývajú rukami? Ale oči tam nevidno, takže môže byť, však? 😅 Ešteže má nemá kto kontrolovať a tak môžem vybrať Rande na slepo od Mareka Zákopčana.

● Obálka, na ktorej je silueta


Jeden z nás klame od Karen McManus má na obálke dokonca štyri siluety. 

● Kniha, na ktorej je postava otočená chrbtom


Hneď mi do oka padol Hobit od R. J. J Tolkiena a jeho Bilbo odchádzajúci do sveta.

 ● Kniha, ktorej chrbát je inej farby ako obálka


V tomto sa väčšinou moje knihy zhodujú, ale napokon som našla Frajera na záskok od Kasie West, ktorej chrbát je síce ružový, no obálke dominuje hlavne zelená farba.

● Kniha, ktorá má na obálke tri postavy


Ako som už spomínala, nemám veľmi rada obálky tohto typu, no u Rickových kníh mi to dáko nevadí... A tak som vybrala jednu z jeho druhej série a to konkrétne Hádesov Chrám, na ktorej môžeme vidieť Annabeth, Percyho a Hádesa  (alebo Háda? Už si nepamätám, ako to v knihe skloňovali).

● Obálka s vtáčikom


Tu som musela vybrať moju láásku, ktorá má vtáčika aj v názve a to Havraní chlapci od Maggie Stiefvater.

● Kniha, ktorej dominuje hnedá farba


Myslím, že hnedá nie je farba, ktorá by sa nejako často vyskytovala na obálkach kníh... ale ja som predsa len jednu našla- Noe na úteku od Johna Boyna. Zbožňujem obálky všetkých jeho kníh, pretože sú jednoduché, no úplne krásne.

● Kniha, ktorá má v názve zámeno


Toto mi prišlo veľmi čudné, pretože som sa nikdy veľmi nezamýšľala, aké slovné druhy sú najčastejšie v názvoch... no a našla som zopár aj so zámenami, napríklad Vymyslela som si ťa, ktorú napísala Francesca Zappia.

● Kniha, ktorá má v názve sloveso


Zámeno nestačí, poďme hľadať sloveso! 😂 Tu som vybrala knihu Zostaň kde si a potom odíď od Johna Boyna. 
(No nehovorila som, že tie obálky sú krásne?)

● Obálka, na ktorej postava niečo drží


Hoci obálky bez postáv sú podľa mňa krajšie, toto je jedna z výnimiek. Sherlock Holmes vo vydaní s portrétom aj s jeho charakteristickou fajkou.

● Kniha s trojslovným názvom


Hneď sa mi vybavila kniha Tri temné koruny od Kendare Blake, ktorú som čítala nedávno a stále na ňu myslím (vy ste ju ešte nečítali? To treba hneď napraviť! Ak o nej chcete vedieť niečo viac, pripájam odkaz na moju recenziu).

● Obálka s nejakým vzorom


Tu sú nádherným príkladom knihy s Panta rhei edície, napríklad Schindlerov zoznam od Thomasa Keneallyho.

● Kniha od mužského autora


Veľa spisovateľov z mužských radov sa radia medzi mojich najobľúbenejších a čítala som od nich kopu kníh, no vybrala som takého, ktorý ma dostal jednou jedinou knihou a to je Neil Gaiman a jeho Oceán na konci ulice.

°°°

Tak a to je všetko! Dokázala by som tento tag spraviť ešte oveľa dlhší, no minuli sa mi kategórie. Preto by som vás chcela poprosiť, aby ste mi pomohli pri tvorení ďalšieho pokračovania tohto tagu a do komentára mi napísali nejaké ďalšie kategórie. Hocičo, čo vás napadne, ja budem len rada. V ďalšej časti sa pokúsim splniť tie, ktoré sú v mojich silách (teda vrámci možností mojej knižnice).
Ak sa rozhodnete tento tag skúsiť tiež, určite mi do komentára hoďte link na svoj článok, veľmi rada si ho pozriem.
Prajem krásny deň! 😊