Na túto časť zo série Zaklínač som sa obzvlášť tešila, pretože je to v podstate prvý diel pentalógie, ktorá nasleduje po dvoch úvodných zbierkach poviedok. Na poviedkovú formu som si síce rýchlo zvykla, no zaujímalo ma, ako bude príbeh vyzerať v románovej podobe. A niekoľko odlišností sa našlo, hoci to nebolo až také drastické, pretože kniha obsahuje pomerne málo kapitol a pred každou sa nachádza nejaký zaujímavý úryvok z fiktívnych diel, ktoré trochu osvetľujú históriu sveta. Samotné kapitoly preto pôsobia istým spôsobom ako poviedky. Najväčším rozdielom však bolo asi to, že autor sa už nezameriava len na Geralta, ale používa aj rozprávanie z pohľadu iných postáv, hoci stále v tretej osobe. Máme tak možnosť bližšie spoznať niektoré ďalšie postavy, ktoré sa pred tým v poviedkach len mihli.
Už od začiatku bolo jasné, že jednou z postáv, ktorá bude hýbať dejom a okolo ktorej sa bude všetko točiť je Ciri. Malá sirota, princezná zachránená zo zničeného kráľovstva a Geraltova chránenkyňa. Už od prvého momentu, ako sa zjavila, sa mi zapáčila. Milujem jej podrezaný jazyk, odvrávanie a detskú naivitu. Ešte lepšie funguje ako postava spolu s Geraltom, ktorý si k nej vybudoval nečakaný vzťah a ktorého malá princezná neskutočne ovplyvnila. Román zachytáva pomerne dlhé časové obdobie, a tak máme možnosť sledovať aj Cirin vývoj a to, ako sa ako osoba aj postava mení. Musím povedať, že najviac ma bavilo práve to obdobie, keď ešte bola len malé drzé decko, no celkovo mi je veľmi sympatická a som naozaj zvedavá, ako to s ňou dopadne.
Okrem Ciri sa zjavilo aj niekoľko ďalších známych postáv, ktoré už vystupovali v poviedkach, ako napríklad Yennefer, Blyskáč (aj keď ho tu na môj vkus bolo dosť málo 😞😂), trpaslík Yarpen, ale napríklad aj čarodejnica Triss Merigold, ktorú sme ešte nemali možnosť stretnúť a čitateľom bola predstavená len ako kamarátka Yennefer. A práve Triss som si veľmi obľúbila a dúfam, že sa zjaví aj v ďalších častiach, pretože by ma naozaj zaujímalo niečo viac o jej živote a o tom, kam by chcela neskôr smerovať.
 |
| Geralt a Ciri |
Znova musím vyzdvihnúť autorov štýl písania, ktorý ma neprestáva baviť, práve naopak, zakaždým si na ňom všimnem niečo ďalšie fascinujúce a pútavé. Mimoriadne sa mi páčili napríklad scény, ktoré boli opísané čisto formou dialógov. Také boli napríklad scény Cirinho výcviku, pri ktorých komunikovala s nejakou inou postavou. Fascinovalo ma, ako dokázal autor živo opísať takú situáciu len pomocou rozhovoru a citosloviec. Vôbec tam nechýbali opisy, všetko som si vedela živo predstaviť a keď to bolo všetko ešte okorenené humorom, nemohla som sa od toho odtrhnúť. Niektoré pasáže som si dokonca čítala viackrát dookola, lebo ma nesmierne bavili a jednoducho som si ich musela prejsť viackrát. A hoci kniha zabŕda aj do niekoľkých ťažších a vážnejších tém, nechýbal v nej situačný a slovný humor, často priamo uprostred nejakej akcie alebo napínavej scény. Nahlas som sa rehotala pri tom, ako sa Geralt plavil na lodi s študentom prírodných vied, ktorý sväto-sväte tvrdil, že istá morská obluda neexistuje, pričom pár metrov od neho práve trhala na kusy nejakých ľudí.
Pri čítaní som sa viackrát pozastavila nad tým, ako musí mať autor všetko do detailov premyslené, najmä čo sa týka politického usporiadania svojho sveta. Ešte šťastie, že v knihe sa nachádza aj mapka územia, pretože názvy všetkých tých kráľovstiev a provincii je naozaj ťažké si zapamätať. Sapkowski sa vo svojom príbehu venuje aj takým veciam, ako sú obchody medzi krajinami, spojenectvá medzi kráľovstvami, vojenské oddiely všetkých týchto provincii a podobne. Hoci je to naozaj obdivuhodné a príbehu to pridáva na uveriteľnosti, sem-tam ma niektoré scény spojené s politikou trochu nudili. Nebola som schopná poňať všetky tie plány a dohody, preto ma to až tak nezaujímalo... no chápem, aký to malo význam pre dej a že to niektoré veci viac osvetľuje.
Páčili sa mi aj nenápadné referencie a jemné detaily, ktoré túto časť spájajú s predlošlými poviedkami, napríklad to, ako Ciri čítala Blyskáčove balady a rovnako aj knihu od trubadúrky Essi, ktorá mala názov Modrá perla. Hoci Ciri nič netuší, čitateľ už po prečítaní poviedkových kníh vie, prečo si umelkyňa vybrala takéto meno pre jej knihu a čo pre ňu znamená. Toto sú síce veci, ktoré sú možno nepodstatné, no mne vždy spríjemňujú čítanie a veľmi ich v knihách oceňujem.
Aby som to zhrnula, Krv elfov som si veľmi užila, pretože autor sa po predstavení svojho sveta v poviedkach už mohol sústrediť na konkrétny dej, ktorý jemne načrtol už predtým. Podarilo sa mu vytvoriť skvelý príbeh plný akcie a intríg, no zároveň aj plný skvelých postáv a krásnych opisov. Som si istá, že veci sa budú postupne nabaľovať a odhaľovať v nasledujúcich častiach a že to všetko vyústi do epického finále. Pretože ak sú aj ostatné knihy takéto skvelé, táto séria sa určite čoskoro zaradí medzi moje srdcovky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára