Rok vydania: 2021
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná
Anotácia: „Sú len dva spôsoby, ako sa stať nesmrteľnou – narodíš sa ako bohyňa alebo sa staneš príšerou. My sme to druhé.“
Večný život sa stal ich prekliatím. Keď všetkými obávaná Morena zachráni svoju sestru Vesnu pred popravou, prvý raz za celé veky má nádej na zlomenie kliatby. Na prahu dospelosti ich totiž uväznili vo svete živých. Morena sa stala nesmrteľnou a Vesna uviazla v beznádejnom kolobehu – vždy v najkratší deň roka umrie a následne sa znovuzrodí. A teraz, po dlhých stáročiach, konečne našli niekoho, kto im dokáže pomôcť. Kým postupne odhaľujú tajomstvo, ktoré sa skrýva za ich prekliatym osudom, musia čeliť nielen samotnému vládcovi podsvetia a bájnym príšerám, ale aj obyčajnej ľudskej zlobe a vlastnej minulosti. Podarí sa im zlomiť kliatbu alebo s nimi bohovia rozohrajú celkom inú hru?
Nie je lepší pocit, ako keď očakávate nejakú knihu, pričom sa trochu obávate, či sa vám bude naozaj páčiť... a potom vysvitne, že je presne taká úžasná ako ste dúfali. To je prípad aj Dcéry zimy, fantasy príbehu z pera slovenskej autorky Vladimíry Šebovej.
Keď som sa začítala, kniha sa mi veľmi ťažko púšťala z ruky. Hneď ma to vcuclo do deja a príbeh Moreny a Vesny sa mi okamžite zaryl pod kožu. Autorka zvolila zaujímavý spôsob rozprávania, vďaka ktorému čitateľ spoznáva tieto postavy z každej stránky – ľudskej aj božskej. Pomaly sa tak odhaľuje ich minulosť a čitateľ postupne prichádza na to, ako sa z obyčajných dedinských dievčat stali nesmrteľné bohyne. Tento motív živej legendy bol veľmi zaujímavý. Vždy ma zaujímalo, aké by asi bolo, keby som žila v časoch, ktoré mýty opisujú, keď medzi smrteľníkmi kráčali bohovia a magické stvorenia. Morena a Vesna boli živým dôkazom toho, že človek sa legendou nestane zo dňa na deň, no keď už raz nejaký mýtus vznikne, dokáže prežiť celé stáročia.
Ak sa až tak veľmi nevyznáte v slovanskej mytológii, Morena bola bohyňou smrti a zimy. Vesna bola jej protiklad a zosobňovala jar a život. Autorka sa mytológiou inšpirovala, no prispôsobila si veci tak, aby zapadali do príbehu a aby mohla stvoriť svoj vlastný fantasy svet. (Odporúčam prečítať si autorskú poznámku na konci knihy, je tam pekne vysvetlený celý proces, ako táto kniha vznikala). Okrem nich dvoch sa ale zoznámime aj s bohom podsvetia, najvyšším vládcom Perúnom či rôznymi prírodnými bytosťami a obludami. Ja ako milovník mytológie, som si tieto pasáže veľmi užívala, tak, ako v každej inej knihe, kde sa niečo takéto objaví. No autorke sa podarilo dať príbehu ešte niečo extra, akúsi nenapodobiteľnú slovanskú atmosféru, ktorá robila príbeh špeciálnym. V niektorých momentoch mi to pripomínalo Zaklínača, jednu z mojich obľúbených sérií, z ktorej tiež dýcha slovanský duch... no, jednoducho to bola krása 😍
Veľmi ma potešilo aj to, že v popredí príbehu nebola ľúbostná linka. Romantické duše sa ale nemusia báť, nejaká tá láska a vzťahy sa knihe nájdu, no príbeh na nich nie je vystavaný. Čo mne maximálne vyhovovalo, pretože vo fantasy knihách sa ako čitateľ zameriavam na iné veci.
Keď som knihu zavrela, cítila som k autorke akúsi zvláštnu blízkosť. Potom mi došlo, prečo je to tak. Vladimíra Šebová sa mi totiž Dcérou zimy tak dokonale trafila do vkusu, až som mala pocit, že tento príbeh napísala len a len pre mňa. A myslím, že práve toto je zárukou skvelej knihy.
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media!
Knižku si môžete zakúpiť TU.