Rok vydania: 2013
Počet strán: 192
Vydavateľstvo: SnowMouse Publishing
Väzba: Pevná väzba
Anotácia: >>TU<<
Nikdy som veľmi nebola na klasiku. Niekoľko kníh som prečítala, pretože to bolo povinné, no to tiež s ťažkosťami. Keď som však narazila na Edgara Allana Poea, všatko sa zmenilo.
Už pred tým som o ňom čo-to počula a väčšinou boli na jeho knihy dobré ohlasy. No nikdy som sa neodhodlala, niečo si od neho prečítať. To sa zmenilo až na začiatku tohto školského roka. V učebnici literatúry sme mali ukážku jeho poviedky Jama a kyvadlo. Veľmi ma zaujala a aj to, čo nám profesor rozprával o Poeovom živote. Rozhodla som sa niečo si od neho prečítať. A keď som v kníhkupectve zbadala túto knihu, bolo rozhodnuté.
Kniha Čierny kocúr obsahuje 12 poviedok (Čierny kocúr, Diablik zvrátnosti, Rukopis nájdený vo fľaši, Pád domu Usherovcov, Skokan, Skutočnosti v prípade M. Valdemara, Sud amontillada, William Wilson, Predčasný pohreb, Oválny portrét, Zradné srdce, Metzengerstein).
Od začiatku až po koniec som čítala s otvorenými ústami. Tie poviedky majú takú pravdivú a melancholickú atmosféru, až človek celkom zabudne na realitu. Žasla som nad jeho myšlienkami a napriek tomu, že niektoré poviedky boli až priam zvrátené, pripadali mi geniálne.
Vždy som veľmi inklinovala k postavám, ktoré boli trochu tajomné a vyžarovala z nich pochmúrna aura. V Poeových poviedkach sú takéto takmer všetky postavy a tak som si ich všetky musela obľúbiť.
S hrôzou som k nemu pristupoval, vykročil mi v ústrety môj vlastný obraz- bledý, zakrvavený a potácajúci sa.
Najviac sa mi pači, že Poe nič nepíše nasilu. Všetka tá hrôza, ktorú opisuje, vychádza z niečoho čo zažil a do svojich diel vložil kúsok zo seba.
Najviac sa mi páčila poviedka Wiliam Wilson. Nebola ani tak strašidelná, ale páčila sa mi téma dvojníkov a rozsiahle opisy postáv. K niektorým pasážam som sa stále vracala a čítala si ich viackrát dookola.
Snažím sa nájsť aj nejaké negatíva, no veľmi sa mi to nedarí. Jediné, čo mi trochu vadilo, boli tie diela, ktoré boli skôr úvahami ako poviedkami a občas som sa v Poeových myšlienkach strácala. To však boli asi len dve poviedky a celkový dojem z knihy, vôbec nepokazili.
Celkovo môžem zhodnotiť, že Poeov štýl mi dokonale sadol a všetky témy, ktoré spracúva mi ako čitateľovi absolútne vyhovujú. Knihu odporúčam na 100% a už teraz viem, že nebudem mať pokoj, kým si neprečítam všetky jeho diela :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára