RECENZIA: Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru (B.A. Sáenz)

Originálny názov: Aristotle and Dante discover the secrets of the universe (2012)
Rok vydania u nás: 2016
Počet strán: 368
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: Pevná väzba s prebalom
Anotácia: Príbeh o priateľstve dvoch chlapcov, ktoré je ako vesmír: magické a bez hraníc. O priateľstve, vďaka ktorému objavíte pravdy nielen o sebe, ale aj o ľuďoch, akými by ste raz chceli byť. Dante je výrečný a sebaistý. Ari ťažko hľadá správne slová a v ničom si nedôveruje. Danteho pohlcuje poézia a umenie. Ari tápa v spomienkach na staršieho brata, ktorý skončil v base. Zdá sa, že chlapec ako Dante s jedinečným pohľadom na svet, bude tým posledným, komu sa podarí zbúrať múry, čo si okolo seba vystaval Ari. Keď sa Ari a Dante stretnú, vznikne medzi nimi puto, ktoré nastaví zrkadlo pravde skrytej v hĺbke duše, a pomôže im odhaliť, akými ľuďmi by sa raz chceli stať. No do cesty sa im stavia mnoho prekážok a len viera v seba - a v silu ich priateľstva - je spôsob, ako zo života vyťažiť čo najviac.

 Pri tejto knihe som sa cítila ako na húsenkovej dráhe. Do poslednej stránky som nevedela, čo si o nej myslím. Až keď som ju zavrela, všetko mi došlo.

  Neviem prečo, čakala som, že príbeh budú rozprávať obidvaja. Tým, že som všetko videla len z Ariho pohľadu ma niekedy rozčuľovalo, pretože ma rozčuľoval aj on sám. Myslela som, že sa s ním ľahko stotožním, lebo aj ja som rada sama a veľa vecí držím v sebe. No na človeka, ktorý bol taký uzavretý, toho niekedy dával najavo priveľa.

  No zvyšok jeho osobnosti sa mi páčil. Strašne som si obľúbila jeho rodičov- najmä otca. Príbeh o jeho bratovi dej obzvláštnil a dodal mu niečo skutočné. A najviac sa mi páčil Ariho pohľad na Danteho. Ako mu na ňom veľmi záležalo a že mu dovolil zmeniť ho.
  Čo sa týka príbehu, určite bol neobyčajný. Mal krásnu tému a kniha sa mi čítala veľmi ľahko- nenarazila som ani na jedno miesto, kde by som sa zasekla a nechcelo sa mi čítať ďalej. Veľa myšlienok sa mi páčilo a dlhšie som nad nimi rozmýšľala.
  No napriek tomu mi autorov štýl veľmi nesadol. Niektoré pasáže mi priši také... umelé. Akoby sa Sáenz snažil z Ariho nasilu spraviť niekoho zaujímavého a neobyčajného. Pritom to Ari vôbec nepotreboval. Akoby bolo niečo zlé byť obyčajný tínedžer, ktorý sa stále nudí a nechápe, čo sa s ním deje. Všetci mávame zlé dni. Pričom Ari mal ešte väčšie právo cítiť sa nešťastne. Aj bez jeho mudrlantských rečí by bol zaujímavá postava. Myslím, že mu to skôr uškodilo. 

Letné slnko nebolo určené pre chlapcov ako ja. Tým život nadelil dážď.

  Danteho som mala rada. Bol úplne iný ako Ari, no zároveň sa na seba veľmi ponášali. Obidvaja boli záhadní, no Dante akosi prirodzenejšie. Páčilo sa mi, že to, čo si myslel, hneď povedal. A že Arimu natoľko dôveroval, že sa vôbec nebál narovinu povedať čo cíti. Keby to tak robil aj Ari, bolo by to oveľa jednoduchšie.
  Mám slabosť pre chlapcov, ktorí inklinujú k umeniu a tak mi Dante naozaj ulahodil. Vedela som si ho dobre predstaviť a takmer vo všetkom som s ním súhlasila. Až na ten jeho názor na tenisky.
Proste: what? :D
   Celkovo knihu hodnotím ako takú príjemnú oddychovku, ktorá vám vyčarí úsmev na tvári, niečo vám dá, no po čase to vyprchá. Ja síce túto recenziu píšem hneď po dočítaní, ale myslím, že to tak bude. Každopádne, obálka je nádherná a aj keby som už po nej viac nesiahla, na poličke vyzerá úžasne :D
  Čo na ňu hovoríte vy? Určite mi dajte vedieť v komentároch :)