štvrtok 31. októbra 2019

RECENZIA: Vojna okolo nás (Monica Hesse)


Originálny názov: The War Outside (2018)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 272
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia:  
Tínedžerky Haruko a Margot sa nikdy nemali stretnúť, nespáchali žiadny zločin, a predsa boli spolu uväznené v rodinnom internačnom tábore v Crystal City. Každá z nich túžila po kúsku normálnosti vo svojej novej realite, kde sa nič nezdalo byť v poriadku – okrem ich nečakaného priateľstva. No vo väzenskom prostredí, kde vláda tak veľmi okresala ich súkromie, dôveru a sebarealizáciu, sa naučili, že možnosti, ktoré im zostali, môžu mať zničujúce dôsledky.
Kniha o priateľstve, láske, zrade, nespravodlivosti a správnych či nesprávnych rozhodnutiach v čase vojny.



Už pri predošlej knihe od tejto autorky ma prekvapilo, akým príjemným a pútavým štýlom píše, takže neviem, prečo ma to zarazilo aj teraz. No jej postavy sú tak strašne reálne, rovnako ako opis prostredia a dej sa posúva s takou ľahkosťou, že som znova zostala úplne očarená.
Rovnako ako Dievča v modrom plášti, aj táto kniha sa venuje vojnovej tématike, no odhaľuje stránku vojny, ktorú asi mnoho ľudí nepozná. Väčšina kníh o druhej svetovej vojne sa zameriava priamo na fronty alebo na utrpenie Židov. No táto opisuje osudy obyvateľov Ameriky, ktorí sa síce mohli ako Američania cítiť, no vláda na to mala iný názor. Ide o ľudí s inými koreňmi, s predkami v iných krajinách, konkrétne s nemeckými a japonskými. Voči Nemcom bolo určite veľa ľudí skeptických najmä kvôli Hitlerovi a ich odlišným stranám vo vojne. Samozrejme, že nie všetci boli nacisti, ale je ťažké nemať predsudky v čase vojny, keď sa všetci boja o svoj život a všetko vyzerá byť bezútešné. No to s tými Japoncami ma prekvapilo. Vôbec som nevedela, že Amerika takto zaobchádzala so svojimi občanmi tohto pôvodu. Vraj sa to vyostrilo po japonskom útoku na Pearl Harbor, keď sa vláda začala obávať ďalších útokov a tak veľa ľudí japonského pôvodu obviňovala zo špionáže.

Táto kniha sleduje život dvoch dievčat v roku 1944, ktoré sa obe ocitli so svojimi rodinami v internačnom tábore Crystal City. Niektorí ľudia prišli o svoje domovy úplne, iní dúfajú, že sa budú môcť po vojne vrátiť. Podmienky v tábore síce neboli najhoršie, no žiť pod neustálym dohľadom ozbrojených strážcov, dodržiavať rôzne obmedzujúce pravidlá a každý deň znášať niekoľkohodinové sčítavanie - to musí byť naozaj hrozné. A na takýto život boli odsúdené aj Margot a Haruko.

Haruko prichádza do tábora so svojou malou sestrou a mamou, niekoľko mesiacov po tom, čo do tábora zobrali jej otca. Po dlhom čase sa znova stretávajú, no všetko je iné, než bolo predtým. Jej brat je na vojne, oni prišli o svoj domov a jej otec pred ňou niečo tají. Celý čas bola naštvaná, odhodlaná nenávidieť toto miesto a vrátiť sa jedného dňa domov. Páčilo sa mi aká bola cynická a sarkastická, z nejakého dôvodu mi to bolo sympatické. Bolo jasné, že ide o človeka, ktorý sa len tak nenechá zlomiť a umlčať, hoci aj ona mala svoje slabé chvíľky, keď vedela byť veľmi emotívna.
Margot bola úplne iná. Všetko chcela mať pod kontrolou, často bola nervózna a nad všetkým neustále premýšľala. Na jednu stranu bola veľmi racionálna a potláčala svoje emócie, no inokedy si nemohla pomôcť a konala len podľa nich. Podobne ako Haruko, aj ona sa v tábore ocitla po tom, čo najprv vzali jej otca a po nejakom čase za ním prišla aj ona s mamou. Zo všetkých síl sa snaží, aby bol ich život čo najnormálnejší a všemožne pomáha svojej mame, ktorá je tehotná. Musí však bojovať s predsudkami voči jej Nemeckému pôvodu, ktoré nezmizli ani za múrmi internačného tábora. A navyše, dievčatá musia skrývať aj svoje priateľstvo, pretože nemecká a japonská strana tábora sa snažia od seba držať čo najďalej a pre obe by to bolo príliš komplikované.

Veľmi som ocenila, že hoci sa počas celej knihy striedali pohľady oboch dievčat, rozprávanie bolo vždy napísané z pohľadu prvej osoby. Vedela som sa tak lepšie vcítiť do obidvoch postáv a spoznať ich myšlienky a vnútorné prežívanie. Zaujímavou vsuvkou bolo aj to, že pred niektorými kapitolami sa nachádzali krátke poznámky od Margot aj Haruko, ktoré niekedy komentovali, čo sa bude diať alebo ako dané udalosti prežívali. Najzaujímavejšie na tom bolo to, že vždy si ich názory protirečili a v podstate naznačovali, že sa blíži niečo zlé a že sa to čoskoro stane. To celý čas udržiavalo napätie a ja som bola ako na ihlách, keď som striehla na ten okamih. Až mi bolo ľúto, keď sa začali veci kaziť a ja som vedel, že príbeh čoskoro vyvrcholí. Priala by som si, aby bola kniha dlhšia alebo aby sa niektoré veci medzi postavami viac vyjasnili... pretože koniec ma vážne zasiahol a dúfala som v niečo iné. Príbehy však niekedy potrebujú aj také konce a knihe to len pridalo na reálnosti, takže v konečnom dôsledku sa nesťažujem, len ma niektoré veci mrzeli.

Na niekoľkých záverečných stranách sa nachádzajú aj poznámky od autorky, ktoré trochu osvetlili históriu za týmto príbehom a rovnako tam prezradila, kde našla inšpiráciu na túto knihu a čo malo byť jej odkazom. Takéto veci ma vždy zaujímajú, preto som si ich veľmi rada prečítala a získala tak trochu väčší rozhľad aj v tejto téme.

Vojna okolo nás je krásnou knihou o osudoch obyčajných ľudí, ktorých zasiahla vojna a ktorí museli nájsť odvahu žiť v krajine, ktorá ich neprijímala. Zároveň je to však príbeh o priateľstve dvoch dievčat, o zložitých rodinných vzťahoch a neistote, ktorá prichádza ruka v ruke s vojnou. Všetko podčiarknuté úžasným štýlom autorky, ktorá dokáže postavy priam oživiť. Túto knihu naozaj veľmi odporúčam! :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

utorok 29. októbra 2019

RECENZIA: Aru Šah a koniec času (Roshani Chokshi)

Originálny názov: Aru Shah and the End of Time (2018)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 392
Vydavateľstvo: Fragment
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: 
Dvanásťročná Aru má vo zvyku trošičku si prikrášľovať pravdu. Možno si aj občas vymýšľať. No, vlastne svojim spolužiakom v škole klame, ako keď sa práši. O svojich výletoch po svete, o luxusnom bývaní, o aute so šoférom, o exotických jedlách... Veď čo jej zostáva, ak chce medzi nimi obstáť?
V skutočnosti žije v malom byte v budove Múzea starého indického umenia a kultúry, kde jej mama pracuje ako kurátorka. Aru pozná všetky exponáty ako vlastné topánky, až na záhadnú a „prekliatu“ lampu, ktorú má prísne zakázané rozsvecovať. Lenže keď má príležitosť blysnúť sa pred spolužiakmi...
Kto mohol tušiť, aké nepredstaviteľné a strašné veci sa začnú diať?



Musím sa priznať, že som maximálne podľahla marketingovému ťahu, ktorý sprevádzal vydanie tejto knihy - a to jej uvedenie pod značkou Ricka Riordana. Rickovo meno na obálke? Krátky úvod od neho na začiatku knihy? Sem s ňou! 😂 Ale aby som bola úplne fér, po knihe by som pravdepodobne siahla aj tak. V poslednom čase ma veľmi baví čítať knihy, kde sú prvky aj nejakej inej mytológie než tých, ktoré poznám. Táto sa zameriava na hinduistickú, čo je pre mňa niečo úplne nové a o to viac ma to zaujalo. Navyše ide o middle grade príbeh, takže mi bolo jasné, že to bude niečo na štýl Percyho Jacksona. A tomu sa predsa nedá odolať!

Príbeh ma takú tú klasickú štruktúru, ako podobné knihy - teda hlavnú postavu, ktorá nie je práve obľúbená a ktorá sa nejakým nedopatrením ocitne v centre diania, ktoré ju privedie k tomu, že má vlastne božský pôvod. Prekvapivo, ešte sa mi to vôbec nezunovalo a táto šablónovitosť mi vôbec nevadí. Ide o príbeh o mladšie ročníky a tak sa tam prirodzene objavujú nejaké prvky, ktoré majú pobaviť a zaujať skôr deti a tak sa treba na to nastaviť. No aj ako dospelý človek som si veľa vtipov úprimne užila a zabávala sa na nich. Humor je tu zastúpený vo veľkej miere a celému príbehu výrazne pomáhal. Dej je totiž trošku pomalší alebo teda má pomalší rozbeh. Neskôr si užijeme aj nejakú tú akciu, no kniha celkovo nie je až taká dynamická ako som asi očakávala. Myslím, že je to spôsobené tým, že autorka sa snažila vyhradiť si čo najviac priestoru pre predstavovanie sveta, ktorý je pre mnohých čitateľov niečím úplne novým- rovnako ako pri mne.

Aru
Nové pojmy zo sveta hinduistickej mytológie sa jej podarilo dávkovať postupne, aby si čitateľ na všetko mohol zvyknúť a úplne ho to nezahltilo. Spoznali sme niekoľko bohov, démonov a starých príbehov, ktoré sa k tomuto svetu viažu. Veľmi sa mi páčil koncept reinkarnácie, ktorý je v tomto náboženstve veľmi podstatný a všetko k nemu smeruje. Je to niečo trochu iné, než ako som zvyknutá pri iných mytológiách. Percy Jackson bol napríklad priamym potomkom gréckeho boha, rovnako ako Magnus Chase mal nórske korene. Aru je však reinkarnáciou starovekého hrdinu Ardžunu, jedného z bratov Pánduovcov, najmocnejších hrdinov ich sveta. Ten bol synom boha Indru, vládcu nebies, čo robí aj ju jeho potomkom, no zároveň má svojich vlastných rodičov. No, je to komplikované, ale pri čítaní získate prehľad 😄 Ja som sa do toho dostala celkom rýchlo, no aj tak sa musím priznať, že mi všetky tie postavy a miesta ešte tak nejdú do uší, ako to bolo napríklad pri gréckej mytológií. To bola pre mňa láska na prvý pohľad. No myslím, že pri čítaní ďalších dielov a ďalších príbehov to pôjde už o niečo lepšie.

Vec, čo sa mi naozaj veľmi sa mi páčila, bola kopa referencií na mnohé filmy, seriály a knihy. Aru bola zjavne ozajstnou fangirl, pretože z jej úst vyšlo asi milión takýchto odkazov, napríklad na Game of Thrones, Star Wars, Pána prsteňov, no napríklad aj na Divergenciu alebo Hry o život... to mi bolo naozaj sympatické a vďaka tomu sa mi podarilo lepšie sa do Aru vcítiť a obľúbiť si ju. To je však len jedna jej stránka, pretože Aru bola dosť komplikovaná postava. Čo bolo celkom netypické na hlavného hrdinu, od začiatku vieme, že je to klamárka. Rada si vymýšľa a klame ľuďom, či už to myslí dobre alebo zle. Často s tým zápasí, no inokedy si to uvedomuje a svoje konanie pred sebou aj ostatnými obhajuje. Okrem toho je často žiarlivá a v niektorých situáciách by bola rada centrom pozornosti. Prekvapivo mi však práve tieto nie celkom pozitívne vlastnosti boli na nej najsympatickejšie. V prvom rade, Aru má len dvanásť rokov. Je to ešte dieťa a ako každé dieťa, ešte nemá taký rozhľad a túži, aby jej ľudia venovali pozornosť. Prejavila aj však niekoľko pozitívnych vlastností, ktoré mi boli sympatické a celkovo ju ako hlavnú postavu vnímam v dobrom svetle.

Ďalšou ústrednou postavou sa stáva Mini, Aruina sestra, alebo teda ďalšie prevtelenie jedného z bratov Pánduovcov. Páčilo sa mi, že Mini bola úplne odlišná ako Aru a že každá mala vlastnú osobnosť. V niečom sa síce podobali, no ako postavy nesplývali a v mnohom sa dopĺňali. Ani jednu som si síce neobľúbila nejako výnimočne, no dobre sa o nich čítalo a ani raz mi neliezli na nervy.

Ako som už spomínala, dej nebol až taký dynamický, keďže sa sústredil na predstavovanie sveta, no aj tak nás zaviedol na mnohé úžasné magické miesta, ako napríklad Nočný bazár, Palác ilúzií alebo Iný svet. Keďže som toho veľa nevedela, nebolo až také jednoduché odhaľovať dej, hoci niektoré veci boli trochu predvídateľné. Sem-tam sa objavili aj nejaké slabšie prvky, čo sa autorkinho písania týka a ktoré sa objavujú v ešte detskejších knihách. Nemám rada, keď takéto prvky posúvajú dej, pretože keď ich dáte preč, príbeh zrazu nedáva zmysel a to je podľa mňa obrovský nedostatok.
Trochu mi chýbala aj taká tá iskra, ktorú majú niektoré knihy a ktorá vás núti čítať ďalej a celý čas vás neopustí. Napriek tomu však toto bolo veľmi príjemné čítanie, pri ktorom som si oddýchla, zasmiala sa a niečo nové sa naučila. Ak máte tiež radi mytológiu a príbehy plné bohov, hrdinov a výprav podané nenáročnou formou, myslím, že Aru Šah nebude krokom vedľa 😊

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

pondelok 21. októbra 2019

RECENZIA: Motýliky (Alice Oseman)


Originálny názov: Heartstopper (2017)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 288
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná

Anotácia:

Dvaja chalani. Jedna lovestory.
Charlie a Nick chodia na tú istú školu, ale doteraz sa ich cesty nikdy neskrížili. Až do dňa, keď ich posadia vedľa seba na triednických hodinách. Charlie je jediný vyoutovaný gej na škole. Nick je zasa hviezda školského rugbyového tímu. Chalani sú totálne rozdielni, ale čoskoro sa z nich stanú dobrí kamoši. Charlie pomaly zisťuje, že k Nickovi cíti niečo viac... aj keď vie, že nemá šancu.
Láska však chodí po nečakaných chodníčkoch a Nick zisťuje, že Charlie ho zaujíma oveľa viac, ako by si kedy myslel.



Komiksy som nikdy veľmi nečítala, no v poslednom čase k nim začínam nachádzať cestu. Najprv to bola Nimona, pri ktorej som sa neskutočne zabávala a potom Eliza a more príšer, kde krátke komiksy skvele dopĺňali príbeh. Už som sa pristihla aj pri tom, ako si v kníhkupectvách zakaždým obzerám sekciu s komiksami a grafickými románmi, aj keď som to nikdy predtým nerobila. No a Motýliky boli ďalším skvelým príkladom toho, že aj komiks môže vyvolať toľko pocitov a byť rovnako pútavý ako kniha a že ma začínajú naozaj baviť.

Rovnako ako si neprečítam každú knihu, aj komiks musí mať isté parametre, aby ma zaujal. V prvom rade ma vždy zaujíma dizajn alebo teda štýl kresby. Niektoré sa mi už na prvý pohľad veľmi nepozdávajú a v takom prípade by som musela byť veľmi okúzlená nápadom a anotáciou. Motýliky sa mi hneď na prvý pohľad zapáčili práve štýlom kresby, ktorý je síce pomerne jednoduchý, no veľmi výstižný a pútavý. Kresby sú čiernobiele, no to im nijako neuberá z už spomínanej pútavosti. Autorke sa podarilo vytvoriť postavičky veľmi realisticky a občas som naozaj žasla nad drobnými ľudskými gestami a postojmi, ktoré sa jej podarilo zachytiť a ktoré robili postavy uveriteľnejšími.
Rovnako sa vyhrala aj s detailmi. Niektoré scény boli síce zamerané hlavne na postavy, kedy nebolo pozadie dôležité, no inokedy sa zas zamerala aj na prostredie a jeho detailné stvárnenie, ako napríklad zariadenie v izbe, vyplnený profil na facebooku, správy v mobile, vzor na oblečení...
Nick a Charlie

Čo sa týka príbehu, ten bol tiež veľmi milý, hoci pomerne jednoduchý. Sleduje príbeh dvoch chalanov, Charlieho a Nicka, ktorí spolu chodia do školy a postupne sa z nich stanú dobrý kamaráti. Jeden z nich pomaly začne cítiť čosi viac, no nie je dosť odvážny na to, aby svoje city priznal.
Napriek jednoduchému príbehu boli podľa mňa postavy prepracované a každá jedna z nich bola výnimočná a niečím špecifická.
Charlie sa mi zapáčil hneď na prvý pohľad. Okrem toho, že mi (výzorovo) veľmi pripomínal Nica diAngela z Percyho Jacksona alebo teda jeho zobrazenie od úžasnej ilustrátorky Virie, som si ho zamilovala aj pre jeho povahu a osobnosť. Bol to taký pohoďák, nekonfliktný a milý. Možno si trochu od ľudí trochu udržiaval odstup, no nemala  som z neho pocit, že by to bol samotár. Pravdepodobne bol len opatrný, keďže ľudia si ho dosť všímali kvôli tomu, že ako jediný priznal to, že je homosexuál. To sa samozrejme nezaobišlo bez predsudkov a ohovárania zo strany ostatných žiakov a to nikdy nie je jednoduché. Napriek tomu nebol nejaký zatrpknutý alebo tak, práve naopak. Páčil sa mi aj jeho štýl, to, že hrá na bicie a ďalšie rôzne maličkosti.
Nick bol zas veľmi sympatický a podľa toho, aký bol v škole obľúbený, to bol komunikatívny a príjemný spoločník. Čo sa mi však najviac vrylo do pamäte a čo som brala ako jeho najvýraznejšiu črtu, bola ochota pomáhať iným. Hlavne Charliemu, ale mala som z neho taký pocit, že je to človek, na ktorého sa môžeš s šímkoľvek obrátiť. Jednoducho to bol taký milý a správny chalan.
Ich priateľstvo sa vyvíjalo postupne, no celkom rýchlo a veľa momentov a situácií bolo fakt zlatých, až som sa pri čítaní priblblo usmievala. Stránky mi utekali neskutočne rýchlo a do hodinky som mala knihu prečítanú. Na konci som mala trochu nervy, pretože ma strašne navnadil na pokračovanie a keďže je dostupné aj na internete, musela som sa veľmi premáhať, aby som sa naň hneď nevrhla 😅 Ale nakoniec som sa rozhodla počkať, aby som ich mala pekne pokope v knižnej podobe. Rozmýšľala som však nad tým, že by som si prečítala ďalšiu knihu od autorky - Solitaire, v ktorej sa Charlie s Nickom vyskytujú ako vedľajšie postavy. Takže možno si o nich čoskoro budem môcť prečítať aspoň takto.
Ešte by som chcela pochváliť vynikajúci preklad Ivany Cingelovej. Podarilo sa jej vystihnúť slang a spôsob reči dnešných tínedžerov, čo veľa autorov a prekladateľov niekedy trošku netrafí. Tu však boli rozhovory a myšlienky podané presne tak, ako by som ich povedala napríklad aj ja v rozhovore s mojimi kamarátmi, čo zase o niečo zvýšilo autentickosť celého príbehu. Takže aj po tejto stránke sú Motýliky fakt super.

Na konci knihy sú ešte nejaké bonusové kresby a poznámky autorky, ktoré prezrádzajú niečo viac o jednotlivých postavách alebo vysvetľujú, ako celý príbeh a komiks vznikol a ako vyzeral úplne na začiatku. Toto ma vždy strašne zaujíma - akoby také nahliadnutie do mysle autora, ktorý postavy a celý príbeh vymyslel a ktorý s ním má určite nejaký hlbší citový vzťah. Mám rada, keď autori prepracujú postavu do najmenších detailov, či už čo sa týka jeho povahy alebo vecí, čo má rád. Tu ma zaujala napríklad kazeta s hudbou, ktorú nahral Charlie. Vždy ma zaujíma, kto čo počúva v reálnom živote a o to zaujímavejšie to je, keď sa to týka postáv v knihách. Myslím, že hudba dokáže o človeku veľa povedať a navyše si rada púšťam nejaký "soundtrack" počas toho, ako niečo čítam, pretože ma to dokáže viac vtiahnúť do deja a naladím sa tak na danú knihu a jej atmosféru.

Motýliky sú veľmi zlatou, príjemnou a miestami aj vtipnou knihou, ktorú zhltnete na jedno posedenie a hneď si budete pýtať pokračovanie. Neviem, kedy sa ho síce v preklade dočkáme, no dúfam, že čoskoro, lebo Charlie s Nickom mi už teraz chýbajú ♥️

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

štvrtok 17. októbra 2019

RECENZIA: Na dvore z hviezd a mrazu (Sarah J. Maas)


Originálny názov: A Court of Frost and Starlight (2018)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 223
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Feyre, Rhys a ich priatelia sú zaneprázdnení odstraňovaním škôd, ktoré počas pohnutých časov vojny utrpel Nočný dvor a taktiež značne zmenený zvyšok sveta. Ale Zimný slnovrat je konečne tu a s ním aj zaslúžený oddych. No ani slávnostná atmosféra nedokáže celkom zahnať temné tiene minulosti a Feyre zisťuje, že tí, na ktorých jej najviac záleží, sú poznačení hlbšie, než si pôvodne myslela - a že rany, čo utŕžili, môžu mať nedozerný vplyv na budúcnosť celého dvora.
Povinné čítanie pre všetkých fanúšikov bestsellerovej trilógie o ďalších osudoch hrdinov, ktorých si zamilovali čitatelia po celom svete.


Myslím, že je už len málo ľudí, ktorí by nepoznali Sarah J. Maas a jej Dvory alebo sériu Trón zo skla. Rôznia sa aj názory na kvalitu jej písania a príbehov, ale to je debata na inokedy 😅 Odhliadnuc od všetkého, ja som bola veľmi zvedavá na túto novelu, keďže aj na ňu som počula rôzne rozporuplné názory. Keďže ide o novelu a nie poriadny tučný román, ako je pri SJM zvykom, príbeh nemá toľko rôznych vrstiev a smerovaní. Ide v podstate o život hlavných postáv po udalostiach z tretej knihy a o to, ako sa so všetkým vyrovnávajú. Preto sa mi veľmi páči, že napriek všetkému tieto mini epizódky a krátke príbehy dokážu prehlbovať charaktery postáv a ponúkajú čitateľovi nový uhol pohľadu na danú postavu alebo udalosť.

Členovia Nočného dvore
K slovu sa dostali postavy, ktoré väčšinou nemajú svoj vlastný pohľad a aj vďaka tomuto sa k nim čitateľ dostane oveľa bližšie. Niekedy to bola len jedna krátka kapitolka pozostávajúca zo zopár
stránok, no aj tak odhalila niečo nové z vnútorného života danej postavy. Páčili sa mi aj momenty, keď poodhalili niečo zo svojej minulosti, ktorá je naozaj bohatá (keďže väčšina z nich žije už stovky rokov) a na celé jej obsiahnutie by musela mať každá postava vlastnú knihu. Po tejto stránke sú podľa mňa knihy od SJM veľmi do detailov prepracované a hoci sa u nej už objavuje istá šablónovitosť, stále ma to baví a rada si prečítam niečo nové - o tom bola aj táto kniha.

Myslím, že každý kto čítal druhý a tretí diel z Dvorov, si musel aspoň trochu obľúbiť Rhysandov "inner circle", čiže jeho najbližších spoločníkov, ktorých považoval skôr za rodinu, ako poddaných, čo technicky boli. Všetky tieto postavy majú medzi sebou neuveriteľne silné putá a je jasné, že by jeden pre druhého urobili čokoľvek. To sa najčastejšie prejavuje v hraničných situáciách, keď postavy čelia nebezpečenstvu alebo smrti a vtedy si uvedomujú, čo môžu stratiť. O to výnimočnejšie je, že v tejto novele to bolo veľmi výrazné aj v úplne obyčajnej, priam až idylickej atmosfére, ktorá v príbehu prevládala. Až mi bolo trochu ľúto, že som ju nečítala o trošku neskôr, kedy by už vonku padal sneh a bola zima, aby som mohla ešte o čosi viac vnímať tú atmosféru. Napriek tomu som sa do príbehu vedela vcítiť a dokonale si predstaviť zasnežené uličky Velarisu, štíty hôr a pukotanie ohňa v útulných komnatách Rhysovho domu.

Ako som už spomínala, ide o novelu a teda o knihu, kde sa dej nejako výrazne neposúva. Osobne mi niektoré scény prišli ako také kúsky z originálneho príbehu, ktoré sa autorke do knihy nezmestili či nehodili alebo epizódky, ktoré jednoducho mala potrebu napísať. Čo podľa mňa vôbec nie je zlé a práve naopak, je to taký milý bonus, ktorý poteší každého čitateľa, čo si chce jednoducho prečítať čosi viac o svojich obľúbených postavách a potešiť sa niektorými scénami. Ja som sa pri mnohých pasážach priblblo usmievala, lebo mi prišli milé alebo sa aj nahlas smiala, keď ma niečo úprimne pobavilo. V originálnej trilógií nemáme veľa možností vidieť Rhysa, Cassiana a Azriela ako sa spolu zabávajú v snehu alebo ako spolu všetci nažívajú v bežný deň bez bitiek a krviprelievania. Takže mne táto kniha ulahodila a verím, že ľuďom, ktorí to berú rovnako ako ja, tiež.

Napriek tomu že ide len o nejaký doplnok k sérií, niekoľko vecí mi prišlo dosť otvorených a akoby sľubovali nejaké to pokračovanie. Priznám sa, že neviem ako je to s prípadnými pokračovaniami, čo autorka chystá a či sa o tom dozvieme niečo viac, no ak áno, ja sa na to budem veľmi tešiť a rada sa znova vrátim do tohto magického sveta, ktorý Sarah J. Maas stvorila :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart
Knižky si môžete zakúpiť TU.

nedeľa 13. októbra 2019

RECENZIA: Magnus Bane - Zápisky veľkobosoráka (Clare, Johnson, Brennan)

Originálny názov: The Bane Chronicles (2014)
Rok vydania u nás: 2016

Počet strán: 448
Vydavateľstvo: pevná s prebalom

Väzba: Slovart

Anotácia: Neopakovateľná príležitosť pre fanúšikov sérií Nástroje smrteľníkov a Pekelné stroje nazrieť do tajomného života Magnusa Banea. V tejto jedinečnej knihe vám prinášame jedenásť príbehov, ktoré poodhaľujú rúško tajomstva, čo zahmlieva štyristoročný život obľúbeného veľkobosoráka Brooklynu.
Magnus Bane to nemá v živote ľahké, pretože pre bosoráka sú na prvom mieste vždy problémy iných. Jeho život je dlhý, rad jeho mileniek a milencov ešte dlhší. No Magnus má dar, ako byť v pravý čas na správnom - alebo aj nesprávnom - mieste. Francúzska revolúcia, prohibícia v Amerike alebo prvá veľká bitka medzi Valentinom a Tieňolovcami je len zlomok z toho, čo Magnus prežil na vlastnej koži. Za štyristo rokov sa toho nazbieralo toľko, že mu to nikto nikdy neuverí. A týchto jedenásť poviedok... Magnus pravdepodobne preklína toho, kto ich vypustil do sveta.


Vždy keď dočítam nejakú sériu, veľmi ťažko sa mi lúči s postavami a ešte dlho na ne myslím. Preto zbožňujem crossovery a to, keď sa série prepájajú a postavy z jednej sa stretnú s postavami z inej série. A keďže Magnus Bane je mojou obľúbenou postavou z celého Tieňoloveckého sveta, stále ho nemám dosť, hoci sa objavil už v kope kníh. Preto som si bola istá, že zbierka poviedok v ktorých je on hlavnou postavou, jednoducho MUSÍ byť niečo pre mňa.

Magnus
Táto kniha ma utvrdila v tom, že Magnus je jednoducho moja najobľúbenejšia postava zo sveta, ktorý Cassandra Clare vymyslela. V jej prvých dvoch sériách sa vyskytoval pomerne často, no stále mi to neprišlo dosť a dúfala som, že dostane viac vlastného priestoru. Je na prvý pohľad jasné, že je to neskutočne komplexná postava, ktorá ma niekoľko vrstiev a za sebou neuveriteľné množstvo zážitkov, ktoré ju formovali. Tomu všekému samozrejme dopomáha fakt, že Magnus je nesmrteľný bosorák, ktorý žije už niekoľko stoviek rokov. Čo sa tohto týka, páčil sa mi taký ten kontrast, že hoci sa celý svet okolo neho menil, on zostával stále rovnaký, stále sám sebou. Zakaždým bol akoby krok napred pred dobou v ktorej sa ocitol, čo síce nebolo vždy ľahké, no dodávalo to jeho osobnosti také nadprirodzené čaro.

Táto kniha je zložená z jedenástich poviedok, pričom každá sa odohráva v inom časovom úseku Magnusovho života. Pred každou kapitolou je krátky komiks zobrazujúci nejakú časť z danej poviedky, čo sa mi veľmi páčilo a rada si ich obzerám. Niektoré poviedky sa mi páčili viac, niektoré menej, no v konečnom dôsledku mala každá jedna niečo do seba. Najviac mi však sadli tie, ktoré napísala Cassandra Clare spolu so Sarah Rees Brennan. Tie mi najviac štýlom pripomínali predošlé série a vedela som sa do nich najviac ponoriť. Keby som si mala vybrať jednu poviedku, ktorá bola podľa mňa najlepšia, tak by to asi bola v poradí štvrtá s názvom Polnočný dedič. Zjavili sa v nej postavy zo série Pekelné stroje, ktorú mám asi ešte radšej ako Nástroje smrteľníkov. Bolo skvelé opäť čítať o Tesse, Willovi a Jemovi, znova navštíviť viktoriánsky Londýn a jeho atmosféru.

Nechcem veľmi rozprávať o deji poviedok, aby som niekomu neskazila čítanie, takže sa dopredu ospravedlňujem, že táto recenzia bude primárne o Magnusovi ako postave 😄 No mám pocit, že o ňom sa dá toho toľko povedať, že by to vystačilo na niekoľko ďalších článkov. S tým vás však nebudem obťažovať a budem sa sústrediť na to, čo som si všimla v týchto poviedkach.
Magnus
Magnus je na prvý pohľad extravagantný a excentrický, vyčnieva z každého davu a patrične sa v tom vyžíva. Mám ale pocit, že všetko je to len taký ochranný mechanizmus a že pod povrchom je zraniteľný. O tom značí aj jeho potreba byť neustále v pohybe a centre diania, akoby sa bál, že ak zastane, doľahne naňho samota, ktorá je koniec-koncov akoby takým vedľajším produktom nesmrteľnosti. Magnus je jednoducho stále tu, stále sám sebou, no svet okolo neho sa mení. Ja to na ňom ale milujem, pretože prostredníctvom neho sa spájajú svety a série, čo je jednoducho moja najobľúbenejšia vec, čo sa rozsiahlych sérii týka.

Ďalšia vec, čo sa mi na tejto knihe naozaj páčila je to, že má v sebe aj kus reálnej histórie. Hoci je Magnus súčasťou najmä toho magického sveta, rovnako často sa dostáva do styku so smrteľníkmi a ich história sa ho tiež dotýka. Preto sa ocitol v centre niektorých udalostí, ktoré ovplyvnili spoločnosť, ako napríklad francúzska revolúcia, krach newyorskej burzy alebo prvá vlna HIV ochorenia v 70. rokoch.

Napriek tomu, že Magnus sa často (niekedy až príliš často) dostáva do rôznych život ohrozujúcich situácií, kniha je plná humoru a scénok, na ktorých som sa poriadne zasmiala (napríklad rozhovor s démonom v ôsmej poviedke, to bolo skvelé!). Ani pri jednom príbehu som sa nenudila a zvedavosť ma nútila čítať stále ďalej, takže tých štyristo strán mi ubehlo ako voda.
Ak máte radi Magnusa ako postavu alebo vás jednoducho zaujíma Tieňosvet a chcete sa o ňom dozvedieť čosi viac prostredníctvom nejakej zaujímavej postavy, túto knihu rozhodne odporúčam 😊

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem PreŠkoly.sk
Knižku si môžete zakúpiť TU.

štvrtok 19. septembra 2019

RECENZIA: Zasnený Neznámy (Laini Taylor)

Originálny názov: Strange the Dreamer (2017)
Rok vydania u nás: 2019

Počet strán: 496
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: pevná


Anotácia: Uprostred púšte leží mesto, kde sa ľudia boja strašnejších vecí, ako je smrť. Kedysi z neho prúdili karavány naložené bohatstvom do celého známeho sveta. Pred dvesto rokmi sa jeho brány náhle zavreli a nikto netuší prečo. A čo je horšie, v jedno zimné popoludnie celý svet zabudol jeho pravé meno. A tak ho všetci volajú Nárek. 
Lazlo Neznámy sníva o záhade strateného mesta. Ostatní sa mu posmievajú, že žije s hlavou v oblakoch. Keď sa však legendárni bojovníci zo zabudnutého mesta zjavia pred bránami, Lazlov sen sa razom môže zmeniť v skutočnosť. Lenže prečo by si mali bojovníci vybrať práve jeho, aby zbavil ich mesto poslednej poškvrny? Veď je len sirota a pomocný knihovník. Lenže Lazlo strávil celý život zhromažďovaním všetkého, čo bolo kedy napísané o Náreku. Pozná príbehy, na ktoré sa dávno zabudlo, pozná minulosť, ktorá sa im vyparila a nebojí sa kráčať v ústrety budúcnosti, ktorej sa všetci obávajú.
Nárek ťaží hlboká rana, ktorú v ľuďoch zanechali ich bohovia. A tí, ktorých všetci považujú za mŕtvych, ich po nociach mátajú, lebo zajtrajšky so sebou prinášajú len skazu.


Na túto knihu som sa veľmi dlho tešila a to len z toho dôvodu, že som na ňu videla kopu pozitívnych recenzií a jednoducho ma zaujímala, aj keď som poriadne nevedela o čom vlastne je. Keby som však vedela, aký poklad ukrýva, nevydržala by som na ňu tak dlho čakať.

Tento príbeh ma chytil za srdce hneď od prvých stránok. Má úžasnú magickú atmosféru, ktorá pripomína rozprávku alebo nejakú legendu. Kto ma pozná, tak vie, že milujem mytológiu a staré príbehy, ktoré prežívajú celé storočia. A táto kniha toho bola plná. Hlavná postava Lazlo je priam posadnutý legendami a starými príbehmi o meste, ktoré je už takmer dvesto rokov stratené. Kým ostatní ho považujú za niečo, čo už nestojí za zmienku, Lazlo pátra po každej jednej informácií, ktorá je o ňom dostupná a sám si tak vytvára zbierku príbehov o tomto meste. Z jeho opisov pôsobilo naozaj čarovne, plné farieb, vôní a bohatstva, naozaj ako vystrihnuté z rozprávky. Celkovo prostredie v tejto knihe je veľmi zaujímavé, pôsobilo na mňa tak orientálne a exoticky. Jediné, čo mi v knihe chýbalo, bola mapka. V príbehu sa vyskytovalo celkom dosť miest a kráľovstiev so zložitými menami a bola by som rada, keby som to mala na papieri pred sebou. Potom sa však pozornosť zameriavala hlavne na jedno miesto, mesto Nárek a to už som si vedela predstaviť dokonale. Vďaka autorkiným krásnym precíznym opisom som mala pocit, že som sa ocitla priamo tam v kamenných uličkách opradených tajomstvami.

...
A práve autorkin štýl písania je to, čo robí túto knihu takou výnimočnou. Nádherne narába s jazykom (tu treba pochváliť aj prekladateľku, ktorá to zvládla bravúrne), občas som mala pocit, akoby som čítala poéziu v próze. Celé to pôsobilo tak rozprávkovo, záhadne a magicky, čo ma od prvej strany totálne opantalo. Výstavba príbehu bola kvôli takémuto spracovaniu síce pomalšia, ale podľa mňa mu to skôr prospelo než ublížilo. Síce nebol nabitý akciou na každej stránke, no to by do tohto príbehu ani nepasovalo. Samozrejme, že sa dočkáme aj nejakého napätia a akcie, no v umiernenej forme. Celý príbeh plynie v takom pokojnom tempe a veľmi sa mi páčilo postupné odhaľovanie tajomstiev, ktoré niekedy boli úplne šokujúce no podané s takou ľahkosťou, že som si ani nevšimla že sa blížia. To udržiavalo aj napätie, ktoré každou kapitolou rástlo a nebolo isté, kedy napokon prepukne.


„Vo vysnívanom bohatstve slnečného svetla rozonala vzorku v jeho dúhovkách. Netvorila ich jednoliata sivá, ale vlákenká v stovke odtienkov sivej, modrej a perleťovej pripomínali rozochvený odraz svetla na vode, s jemnučkým prstencom jantáru lemujúcim zreničky ako slnečná svätožiara."

Ďalšia vec, ktorú musím vypichnúť a pochváliť, je veľmi príjemná a zaujímavá hlavná postava. Myslím, že každý sa už stretol s otravnými hlavnými hrdinkami a hrdinami, ktorí si mysleli, že svet sa točí len okolo nich a ktorí neboli vôbec sympatickí. Lazlo je úplne iná kategória. Hneď od začiatku bol veľmi príjemný a zaujímavý, zaujímali ma jeho myšlienky a prežívanie. Jeho bujná fantázia a zápal pre svoje sny boli veľmi sympatické a bola som neustále zvedavá, čo sa z neho vykľuje.
...
Prejavil sa tu aj výrazný vývoj postavy, čo ma potešilo a Lazlova osobnosť tak nadobudla druhý rozmer. Najprv ho všetci opisovali ako čudného, tichého a v podstate vyvrheľa. Jeho pokoru a obetavosť mnohí považovali za slabosť (hlavne Nero, ktorý bol tiež zaujímavou postavou, akoby takým protikladom k Lazlovi). Akonáhle však Lazlo dostal možnosť prejaviť sa a ocitol sa v spoločnosti, ktorá bola ochotná ho počúvať, stal sa z neho veľmi príjemný spoločník, zabávač a vtipkár. Najviditeľnejšie to bolo v prítomnosti Ruzu, jedného s jeho nových priateľov. Spolu boli super dvojka, ich poznámky a podpichovanie ma často rozosmialo a úprimne som bola rada, že Lazlo získal dobrého priateľa, ktorý ho dokázal oceniť.

Tak veľmi som si Lazla ako postavu a rozprávača obľúbila, že som si zo začiatku nevedela zvyknúť úseky, kedy bola hlavnou rozprávačkou Sarai. Tá bola najprv opradená istým tajomstvom a nebolo hneď jasné o koho ide a akú úlohu v príbehu zohrá. Vtedy som sa vždy tešila, keď sa slova ujal Lazlo, no veľmi rýchlo som si obľúbila aj ju a pochopila som, že bez nej by sme neboli schopní všetko správne pochopiť. Ponúkla nám iný uhol pohľadu na vec a čitateľovi sa tak naskytla možnosť utvoriť si vlastný názor a vybrať si stranu. 
Keďže som si obidvoch tak veľmi obľúbila, je asi jasné, že som bola veľmi nadšená aj z ich interakcie a z toho, keď sa ich pohľady spojili. Nejdem prezrádzať aký presne vzťah medzi sebou majú, pretože je to veľmi zaujímavé, ale aj ten bol vykreslený veľmi pekne a postupne, čo som si nesmierne užívala.

Aby som to zhrnula, Zasnený Neznámy je veľmi originálna a čarovná fantasy kniha, ktorá svojou magickosťou a tajomnosťou dokáže zaujať každého s otvorenou mysľou a schopnosťou snívať. Učarujú vám nádherné opisy, zaujímavé prostredie, premyslená zápletka a nesmierne príjemné postavy. Za mňa je to jedna z najlepších kníh, ktorú som tento rok mala možnosť prečítať a už sa neskutočne teším na pokračovanie!

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.