streda 8. augusta 2018

RECENZIA: Jeden z nás klame (Karen McManus)

Originálny názov: One of Us is Lying (2017)
Rok vydania u nás: 2017
Počet strán: 333
Vydavateľstvo: Yoli
Väzba: brožovaná

Anotácia: V jedno popoludnie sa piati stredoškoláci, ktorých na prvý pohľad nič nespája, ocitnú po škole, hoci nič zlé nespravili- vraj. Vzorná študentka Bronwyn, ktorá nikdy neporušila žiadne pravidlo; bejzbalová hviezda Cooper, ktorá vie len to, čo sa deje na ihrisku; krásavica a "typická" blondína Addy, ktorá sa snaží zatajiť trhliny vo svojom živote; darebák Nate, ktorého od kriminálu delí azda len krôčik; a outsider Simon, autor počítačovej aplikácie, na ktorej si študenti strednej školy Bayview High môžu prečítať bulvárne klebety o svojich spolužiakoch. Všetci sa dobre bavia, okrem samotných aktérov. Práve na druhý deň Simon plánoval zverejniť na nete ďalšie pikantné historky. Už to však nestihne, pretože v škole náhle zomrel. Podľa vyšetrovateľov jeho smrť nebola nehoda. A zrazu sú všetci štyria podozriví z jeho vraždy.


Do tejto knihy som sa pustila vrámci svojho predsavzatia, že cez leto prečítam čo najviac kníh, ktoré mi už dlhší čas ležia bez povšimnutia na poličke. Táto tak skončila preto, že som ju vyhrala na jednej literárnej súťaži za prvé miesto a nič som o nej nevedela, takže som o ňu nemala nejaký extra záujem. Využila som príležitosť a siahla po nej, keď som začínala bojovať s čitateľskou krízou kvôli jednej knihe, ktorá sa mi vôbec nepáčila (ehm, Tisíc chlapčenských bozkov, ehm) a prečítala z nej pár kapitol. Potom so ju však odložila a vrátila sa k nej až o pár týždňov.
Začala som tam, kde som prestala a občas som mala problém spomenúť si, čo sa v prvých kapitolách stalo, aj keď toho nebolo veľa. Najdôležitejšia bola samotná scéna, kedy zomrel Simon Kelleher a ostatní štyria študenti, ktorí boli vtedy s ním sa stali podozrivými z vraždy. Bola som prekvapená, že tá scéna tam bola opísaná tak jasne- čakala som, že o nej nebudeme vedieť veľa a postupne sa o nej dozvedať z viacerých pohľadov. Ona tam však bola jasne opísaná, no ja som aj tak netušila, kto by mohol byť vrah a ani ako to všetko narafičil. O to bol príbeh zaujímavejší a napínavejší.
Samotné postavy mi prišli zozačiatku dosť tuctové. Možno to bol zámer, ale väčšie klišé ako bifľoška, športovec, kráska a rebel asi neexistuje. Kniha je rozprávaná zo striedajúcich sa štyroch pohľadov v prvej osobe a mne sa občas zlievali dokopy a to kto hovorí mi došlo len vtedy, keď s stretol s niekým zo svojej rodiny. Hlavne preto, že každý hovoril len o tom, čo sa stalo, ako ho vypočúva polícia a obťažujú médiá. Ako však príbeh postupoval, začali sa vynárať rôzne nové skutočnosti a na povrch vyplávali aj nejaké tajomstvá hlavných postáv. Hneď boli zaujímavejší a ako sa postupne vykresľovali ich charaktery, stalo sa zaujímavejším aj čítanie z rôznych pohľadov. Celý čas som si nebola istá, kto by mohol byť vrah, pretože bolo jasné, že každý mal motív a každý niečo tajil.
Čo sa týka jednotlivých hlavných postáv... žiadnu som si neobľúbila nejako špeciálne, ale všetky boli dosť fajn. Bronwyn bola síce opísaná ako tá "typická vzorná študentka", no občas mi to tak nepripadalo. Neviem, či to bolo len tými udalosťami a jednoducho už potom nemala záujem o mimoškolské aktivity alebo učenie, ale zdalo sa, že jej na známkach až tak nezáleží. Bolo však jasné, že je veľmi inteligentná- dosť sa zaujímala o celý prípad a jednoducho bolo jasné, že jej to myslí. Páčilo sa mi, že bola taká priama, na nič sa nehrala a vždy povedala, čo si myslí. Mala fajn vzťah so svojou mladšou sestrou Maeve, ktorá sa stala jednou z mojich najobľúbenejších postáv- mala najviac osobnosti.
Coopera som si obľúbila asi najmenej, hoci na ňom nebolo nič zlé. Na škole bol dosť populárny, rovnako aj vo svete športu, keďže sa mu vďaka jeho talentu hrnuli ponuky od rôznych vysokých škôl. Ku všetkým bol milý a čakala by som, že bude namyslenejší... no napriek všetkej tej popularite a dobrému vzhľadu mi prišiel nevýrazný.
Addy sa mi tiež najskôr nezdala nejako zvlášť zaujímavá, no ako príbeh postupoval, začala sa mi pozdávať čoraz viac. Zahodila masku tej typickej blondýnky s dokonalým chlapcom a životom a začala byť trochu viac sama sebou. Začala prejavovať svoj názor a preukázala naozaj veľa odhodlania a odvahy. Rovnako sa mi páčil aj jej vzťah so staršou sestrou Ashton s ktorou si najprv síce neboli veľmi blízke, no tá jej bola počas všetkého oporou a postupne sa veci medzi nimi menili.
No a Nate bol presne to, čo som očakávala, problémový chalan s rozpadnutou rodinou, ktorý bol na všetko sám a všetko mu bolo jedno. Bolo jasné, že si ho hneď obľúbim, veď kto by nemiloval takéto postavy, všakže. Najviac sa mi však páčilo, že on sa najviac správal podľa svojej povahy a nezmyselne sa nemenil, ako to často u postáv býva. Zaujímal sa len o to, čo sa dotýkalo jeho alebo ľudí, na ktorých mu záležalo, roky trpkých výčitiek voči jeho rodičom nezahodil hneď pri prvom náznaku, že sa niečo zlepší a ani nejako výrazne nezmäkol.
Bolo ťažké predstaviť si, že jeden z nich napokon ukáže pravú tvár a stane sa z neho chladnokrvný vrah. Nepomáhal tomu ani fakt, že všetci štyria držali spolu a nepodozrievali sa navzájom až tak veľmi, ako som čakala. Veľa času trávili spolu a tak nebolo veľa okamihov, keby nevedeli čo ten druhý robí a tak nevznikali nijaké nové podozrenia. Najzaujímavšjšie však bolo, že som ani raz nezaznamenala, že by niektorý z nich vo svojich myšlienkach povedal- som nevinný. Nikto síce ani nemyslel na to, že Simona zabil alebo niečo plánoval, no bolo to zvláštne, že to nikto sám pred sebou nepovedal. Občas to povedali pred inými ľuďmi, pred policajtmi alebo navzájom, no to nebolo veľmi dôveryhodné, keďže každý môže klamať.
To ako to nakoniec dopadlo... nemôžem povedať, že to bolo úplne šokujúce, pretože mi tá myšlienka raz počas čítania napadla a tak mi to dávalo celkom zmysel. A celkovo som ani nemala nejaký tip, takže mi to nezmarilo nejaké veľké teórie. Bolo to však dosť premyslené a prešpekulované, čo sa mi naozaj páčilo. Niekoľko vecí bolo zavádzajúcich, bolo jasné, že ide o odlákanie pozornosti no som spokojná s tým, ako to dopadlo.
Na to, ako som bola zozačiatku skeptická a bojovala som so začítaním sa do príbehu, sa mi nakoniec kniha páčila. Nebol to úplný trhák, no zostal mi po nej príjemný pocit a jej čítanie som si nakoniec užila :)

sobota 28. júla 2018

RECENZIA: Drž ma, keď padám (Miroslava Varáčková)

Dátum vydania: 2017
Počet strán: 200
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Láska, rodina, priatelia. Niekedy je ťažké rozhodnúť sa správne... a tie správne rozhodnutia si vyžadujú najviac odvahy.
Kaťa, Zuzka a Ondro majú už iba otca, no toho v lotérii isto nevyhrali. Ani ako cenu útechy. Pre pijana, gamblera a klamára sú jeho deti na najposlednejšom mieste. Ondro sa s Kaťou snažia, aby malej Zuzke zabezpečili aspoň nutný základ na prežitie, kým pred učiteľmi a sociálkou zahmlievajú, čo sa doma deje. Otcov teror sa zhorší, keď sa na scéne objaví Katin nový objav. Z problémov ich dokáže dostať len pravda. Krutá, bolestivá... ale pravda. Na to však nemá odvahu ani jeden zo súrodencov. Alebo áno? Tento román je kruto realistickou výpoveďou o životoch tínedžerov a ich súrodencoch. Výpoveďou o dobe, v ktorej žijeme, no zakrývame si pred ňou oči. Lebo pozerať sa na svet cez ružové okuliare je naozaj ľahké. To však neplatí pre romány Mirky Varáčkovej.
Milujem fantasy knihy hlavne preto, že sa v nich môžem stratiť, keď mi realita príde príliš nudná alebo naopak ťažko zvládnuteľná a ja potrebujem nejaký únik. Niekedy je však dôležité prečítať si aj príbehy zo skutočného života, ktorý musíme všetci žiť bez ohľadu na to, či sa nám páči alebo nie. A táto kniha bola presne o tom- o snahe žiť svoj život najlepšie ako sa dá, aj keď nám osud do cesty vrhá prekážky a o hľadaní cesty keď už máme pocit, že nevieme ako ďalej.
Hlavnou postavou tejto knihy bola Kaťa, len šestnásťročné dievča, ktoré však žilo život oveľa staršej ženy. Musela zarábať peniaze, starať sa o domácnosť a o svoju malú šesťročnú sestru Zuzku. Veľmi často som pri čítaní zabúdala na jej vek, pretože bola veľmi vyspelá a nemyslela na nič iné len na to, ako sebe a svojim súrodencom pomôcť zvládnuť ďalší deň. Nenašla som jedinú vec, ktorá by mi na nej vadila, čo sa mi u hlavnej postavy už veeeľmi dlho nestalo. Možno len to, ako občas vŕtala do svojho brata Ondreja, ktorý pred ňou veľa vecí zatajoval, no to liezlo na nervy aj mne a tak som to vlastne chápala.
Aj vzťah medzi týmito súrodencami bol veľmi špeciálny. Sama mám staršieho brata a mladšiu sestru a tak som sa do Kati vedela celkom vžiť. Mali medzi sebou naozaj silné puto, akoby aj nie, keď museli denno-denne znášať otcov teror a v podstate sa o seba starať sami. Ondro a Kaťa boli Zuzke takmer ako rodičia a na nej bolo vidno, ako veľmi ich má rada a ako si ich váži. Zdalo sa že chápe, že pre ňu robia čo môžu a nahrádzajú jej to, čoho sa jej nedostáva u otca, preto sa snažila nikdy nerobiť scény alebo problémy. Bolo mi jej však veľmi ľúto za ťažké detstvo a veľa zlých zážitkov, ktoré mala. A Kaťa s Ondrom zas mali rovnaký cieľ- tomu druhému pomáhať čo najviac, navzájom sa ochraňovať a hlavne sa starať o mladšiu sestru. Každý však na to išiel trochu inak, čo často spôsobovalo medzi nimi konflikty, no vždy bolo jasné, že chcú pre seba len to najlepšie.
Dej bol svižný a keďže kniha nemá až tak veľa strán, veľmi dobre sa čítala a ja som ju zhltla v priebehu jedného dňa. Nedá sa povedať, že by v príbehu boli nejaké šokujúce odhalenia a zvraty, no to sa dalo čakať keďže ide o knihu z reálneho prostredia a postavy zažívali každodenné starosti. Napriek tomu som nemala pocit, že by som stále čítala o tom istom. Vždy sa niečo dialo a hoci väčšinou to boli skôr negatívne veci ako pozitívne, aj tých sa pár našlo. Takým najväčším svetlom, ktoré sa vlialo do Katinho života bol určite Marek, jej dávny kamarát z detstva. Od začiatku bol na ňu milý a aj keď netušil, čo sa u nich doma dialo, stále jej nejako pomáhal. Páčil sa mi ich vzťah, ako sa navzájom rozveseľovali a Marek bol naozaj vtipný, veľa krát som sa pri ich spoločných rozhovoroch zasmiala.
Počas čítania mi párkrát prišlo smutno keď som si uvedomila, že tento príbeh bohužiaľ nie je nijaké sci-fi, ale niečo takéto je krutá realita, ktorá niekedy postihne mnohé rodiny. Deti by si nemali takéto veci zažiť, nemali by riešiť veci, ktoré majú riešiť dospelí a nemali by sa cítiť vinné za to, že po niečom túžia. Podľa mňa je dôležité poukazovať na takéto problémy a prípadne pomôcť, keď sa nám naskytne príležitosť. Páčilo sa mi, ako to autorka poňala a že touto knihou poukázala na túto problematiku.
Knihu odporúčam každému, kto má rád príbehy zo skutočného života, komu nevadí ani trošku romantiky a hlavne tomu, kto sa chce dozvedieť niečo o silných a obetavých ľuďoch, ktorí dokážu zvládnuť každú prekážku ak sa nevzdajú a veria na šťastné konce :)

streda 25. júla 2018

Mini recenzie jún-júl 2018

Bohužiaľ sa mi nedarí písať poriadne recenzie na všetky knihy, ktoré prečítam, no niektoré si to fakt zaslúžia a tak som sa rozhodla spísať toto zhrnutie kníh prečítaných za jún a júl, ktoré nedostali recenziu a povedať o nich aspoň pár slov.

Ja, Simon (Becky Albertalli)

Originálny názov: Simon vs the Homo Sapiens Agenda (2015)
Dátum vydania u nás: 2018
Počet strán: 296

Myslím, že o tejto knihe už všetci počuli a aj u nás vyvolala poriadny rozruch. To má na starosti aj film a verím, že veľa ľudí si prečítalo knihu aj práve kvôli tomu, že to chceli stihnúť ešte pred tým, ako pôjdu do kina.
Ja som sa jej trochu obávala, hlavne kvôli tomu, že knihy s LGBT tématikou všetci strašne rozoberajú. Nechápem, prečo je to v tejto dobe ešte stále také "výnimočné". Nerada by som sa však zamotala v tejto téme, pretože to nemám chuť nejako rozoberať. Knihu som hodnotila ako každú inú, odhliadnuc od toho či je hlavná postava gay, bisexuál alebo mimozemšťan.
Príbeh sa mi páčil, Simon bol dobrý rozprávač a fajn boli aj jeho kamaráti, hoci ma ako postavy nejako neohúrili. Najviac na všetkom sa mi páčil Blue, chlapec s ktorým si Simon tajne písal a ktorého identitu až do konca nepoznáme. Práve to robilo príbeh trochu napínavejším a zaujímavejším. Knihu som prečítala asi za 2 dni a bola to taká príjemná oddychovka. Čiže ju hodnotím pozitívne.

Zradená ľúbosť (Jana Pronská)

Dátum vydania: 2011
Počet strán: 223

Niekedy sa fakt oplatí vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Zradená ľúbosť od slovenskej spisovateľky je historický román odohrávajúci sa za čias Uhorska. Toto ide úúúplne mimo mňa, pretože veľmi neobľubujem ľúbostné romány a už vôbec nie z tohto obdobia, ktoré bolo pre mňa na dejepise vždy utrpením. No čuduj sa svete... mne sa táto kniha strašne páčila. Zaujali ma postavy, prostredie kráľovského dvora, všetky tie hradné intrigy a dokonca tam bolo aj niečo z protitureckých bojov. Hlavné postavy Marica a Alexander boli skvelo napísané, ich postupné zoznamovanie sa a vzťah ma nenudili, práveže sa mi naozaj páčilo, ako to autorka poňala a nemala som pocit, že zase čítam nerealistický román o osudovej láske. Takže pre mňa veľké prekvapenie.

Sherlock Holmes: Pes rodu Baskervillovcov (A.C.Doyle)

Originálny názov: The Hound of Baskerville (1902)
Dátum vydania u nás: 2017
Počet strán: 240

Sherlock Holmes je klasika a myslím si, že dokáže zaujať aj tých, ktorí inak detektívky nečítajú (viď ja). Tentoraz som do rúk zobrala trochu rozsiahlejšie dielo. Doma mám ešte dve knihy z tejto "série", ktoré postupne vychádzajú u Snow Mouse Publishing. Prvé dva zväzky obsahujú niekoľko kratších poviedok a trochu som sa obávala, že keďže sa tentoraz jedná o román, nebude ma to až tak baviť. To sa však našťastie nestalo. Hoci sa príbeh odvíja s takou tou typickou staroanglickou bezstarostnosťou a eleganciou, nechýba ani akcia a zaujímavé rozuzlenia. Samotné postavy Sherlocka Holmesa a Johna Watsona mám tak veľmi rada, že aj keď nič poriadne nerobia a len sedia pri kozube na Baker Street a rozprávajú sa, veľmi ma čítanie o nich baví. Navyše sú tieto vydania obohatené o krásne ilustrácie a celkový dizajn knihy je čarovný.

Dvorní šašci (Viktor Fischl)

Dátum vydania: 1982
Počet strán: 154

Táto útla knižka od českého autora v sebe skrýva veľký príbeh. Áno, už tu bolo veľa kníh s vojnovou tématikou a príbehmi z prostredia Osvienčimu. Ani pri tejto knihe to nebolo inak, hoci bola úplne iná ako všetky ostatné knihy, ktoré som na túto tému čítala. Rozprávač príbehu sa spolu s troma ďalšími väzňami ocitol na "dvore hejtmana Kohla", veliteľa koncentračného tábora. Ten si týchto štyroch väzňov vybral kvôli ich zaujímavým schopnostiam, aby robili zábavu na mnohých večierkoch, ktoré často usporadúval. Autor rozpráva príbeh týchto mužov, čo všetko museli pretrpieť v tábore, no hlavne o ich osudoch a ceste, ktorú prešli potom. To sa mi na knihe páčilo najviac. Neopisovala do detailov hrôzy koncentračného tábora- o tom sme už počuli veľa krát. Bola skôr o individuálnej ceste každého preživšieho, o ich snoch a túžbach, rovnako rozoberala aj zmysel života a vieru, ktorú mnohí stratili alebo naopak v nej našli zmysel.
Je to silná knižka s krásnymi myšlienkami a hoci som občas zápasila s tou staršou češtinou, veľmi som si jej čítanie užila.

Žiadne prudké pohyby (Maxim E. Matkin)

Dátum vydania: 2012
Počet strán: 250

"Sú muži, čo zachraňujú ľudí. Majú to v popise práce. Ale niekedy aj oni potrebujú zachrániť, hoci to už v popise práce nikto nemá. Dobré svaly a schopnosť pohotovej reakcie nie sú niekedy na prežitie dostačujúce. Je potrebné nájsť náruč, do ktorej je možné sa ukryť. Pomaly. Opatrne. Potichu. Pozor na vnútorné zranenia. 

Tento titul Maxima E. Matkina hovorí o hasičoch, lekároch a železničných modelároch. Okrem toho aj o láske a o túžbe, o nakupovaní bielej techniky, o mačke s podivným osudom, o cestách preč aj návratoch domov a o všetkom, čo ste chceli vedieť o sexe, ale nemal vám to kto povedať."


Myslím, že anotácia tento príbeh vystihuje. Nie je to obyčajný román a pri tom je o úplne obyčajných ľuďoch. Strašne sa mi páčili postavy, každá iná a zaujímavá a aj autorov štýl písania, taký strohý no plný zaujímavých metafor a slovných hračiek.
Túto knihu som prečítala na jedno posedenie, keď som nijakú svoju pri sebe nemala a tak som bola odkázaná na tajomstvá maminej knižnice. Tento autor patrí k jej obľúbeným a tak som dala na jej odporúčanie, hoci je to niečo úplne iné, než bežne čítam. A som rada, že som tak urobila.

Harry Potter a Väzeň z Azkabanu (J.K.Rowling)

Originálny názov: Harry Potter and the Prisoner of Azkaban (1999)
Dátum vydania u nás: 2001
Počet strán: 440

Pred pár dňami ma zastihla čitateľská kríza, keď som nedokázala pohnúť s jednou knihou a tak som ju na chvíľu odložila a snažila sa čítať niečo iné... no ani ďalšie dve knihy, ktoré som si vybrala som nedokázala začať čítať a tak som pár dní mala knižný detox. Potom ma to už fakt prestalo baviť a rozhodla som sa proti kríze bojovať... a ako inak než svojou obľúbenou knihou?
Nemá asi zmysel písať o čom séria Harry Potter je, pretože aj tých pár indivíduí ktoré Harryho nečítali alebo nevideli, majú určite aspoň zbežnú predstavu. Tretí diel je môj najobľúbenejší v sérií a preto som si vybrala práve ten.
Bolo skvelé sa znova ponoriť do toho magického príbehu, stretnúť sa so svojimi obľúbenými postavami (Remus a Sirius 💗) a ocitnúť sa na známom mieste, ktoré tak milujem. Hoci to už bol môj asi 12ty re-reading tejto časti, očaril ma úplne rovnako, ako keď som ju čítala po prvý raz. Som zvedavá, koľko krát ešte túto sériu za život prečítam.

Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Originálny názov: A Thousand Boy Kisses (2015)
Dátum vydania u nás: 2017
Počet strán: 328

A dostávame sa k dôvodu mojej čitateľskej krízy. Ach.
Zozačiatku to vyzeralo celkom sľubne. Hlavné postavy Poppy a Rune boli celkom zaujímavé, hlavne Rune pretože pochádzal z Nórska, čo sa mi veľmi páčilo. Úloha, ktorú Poppy dostala od svojej umierajúcej babky, a to nazbierať tisíc chlapčenských bozkov, okej, celkom milé. No všetko okolo toho... fajn, ja som trochu pesimista a nedá sa povedať, že by som zrovna verila na nejakú obrovskú osudovú lásku... ale žeby sa päť ročné deti stali kamarátmi na život a na smrť, v ôsmich do seba zaľúbili a v pätnástich to, ehm, fyzicky spečatili... to sa mi zdá trochu pritiahnuté za vlasy. Rovnako ako ich odlúčenie na dva roky, ktoré z Runeho spravilo chodiacu trosku.
Keby som aj všetko toto nejako predýchala, nedokázala som sa preniesť cez to, že okrem bozkávania, objímania a opakujúcich sa zaľúbených fráz sa v knihe nič nedialo... Kríza ma chytila asi v polovici a musela som knihu odložiť.
Keď som sa k nej po potterovskej terapií vrátila, išlo to strašne pomaly, ale išlo. Nad každou romantickou scénou som síce pretáčala očami, ale mala som pocit, že už sa to trošičku rozbieha, alebo teda postavy len nesedia v parku pod stromom a bozkávajú sa, ale aj spolu niečo zažili. Potom prišiel zvrat a trochu som pookriala. Viem si predstaviť, že niekomu príde tento príbeh srdcervúci a niekoľko posledných strán som sa aj ja občas pozastavila a zasnívala sa, aké by to bolo, keby ma niekto tak ľúbil ako Rune Poppy a Poppy Runeho. Nemôžem ani povedať, že by kniha nemala nijaké posolstvo, pretože naozaj mala. Ale jednoducho toto naozaj nebolo nič pre mňa.

Čítali ste niektorú z týchto kníh? Máte rovnaký názor alebo sa vám naopak páčili/nepáčili? Prípadne mi napíšte, čo ste v poslednom čase čítali, rada sa inšpirujem :)

pondelok 23. júla 2018

HARRY POTTER TAG


Tagy mám rada a hoci sa ich snažím nepridávať príliš veľa, taj predošlý článok bol TAG. Hups 😅
Je to Harry Potter Tag, čiže taká klasika a narazila som naň na úúúžasnom blogu Čítam, teda som.
Harryho Pottera milujem, no ešte som mu nevenovala nijaký samostatný článok, čiže sa na vyplnenie tohto tagu veľmi teším. Tak poďme na to.

1. V akej fakulte si?

Toto je vec s ktorou bojujem už dlhšie. Keď som si prvý krát robila test na Pottermore, vyšiel mi Chrabromil a ten mi bol aj vždy najsympatickejší... no už dlhšie mám pocit, že by na mňa najviac sedel Bifľomor. Takže som tak trochu rozpoltená... dá sa prípadne prestúpiť? 😅

2. Aká je tvoja obľúbená kniha?

Určite Väzeň z Azkabanu. Teda, všetky knihy sú úžasné, čítala som ich už asi 12 krát, ale na Väzňa som sa pri každom re-readingu tešila vždy najviac. Páči sa mi, že zápletka sa prvýkrát netočí úplne okolo Voldemorta a často sa tam vyskytuje niekoľko z mojich najobľúbenejších postáv.

3. Obľúbený film?

Toto už je trochu ťažšie, pretože filmy sú podľa mňa veľmi vydarené a všetky sa mi páčili, ale asi znova poviem Väzeň z Azkabanu. Režíroval ho iný režisér ako prvé dva filmy a mám pocit, že má takú inú atmosféru, ktorá ma úplne dostala.

4. Najmenej obľúbená kniha?

Uch, mám vôbec najmenej obľúbenú knihu? Hmm... asi nemám. Vážne. Všetky milujem a v každej je niečo, čo je úplne výnimočné.

5. Najmenej obľúbený film?

Fajn, ak by som si musela vybrať... asi Tajomná komnata alebo Ohnivá čaša. Neviem prečo, samozrejme, že sa mi páčili, ale jednoducho by som nad nimi nerozmýšľala ako nad obľúbenými filmami.

6. Najobľúbenejšia postava?

Remus Lupin. ❤️ Od prvej chvíle, ako sa v príbehu objavil. Bol skvelý učiteľ, ku každému láskavý, aj keď on sám to mal v živote ťažké. Navyše bol v skupinke Záškodníkov, ktorých príbeh úplne milujem a keby Rowlingová napísala sequel o ich živote na Rokforte... mohla by som v pokoji umrieť.

7. Najobľúbenejší citát?

We've all got both light and dark inside of us. What matters is the part we choose to act on. That's who we really are .
- Sirius Black

8. Neviditeľný plášť, nepremožiteľný bazový prútik alebo kameň oživenia?

Ja konflikty veľmi nevyhľadávam, takže nepremožiteľný prútik by mi bol nanič a kameňom oživenia by som nemala koho oživiť. Plášť mi príde taký najpraktickejší a niekedy si naozaj želám byť neviditeľná, takže by bol pre mňa ako stvorený.

9. Na akej pozícií by si hral/a v metlobale?

Na športy až tak nie som, ale viem, že v bránke by som nemohla byť, na stíhača si dosť neverím a obrana ma až tak nebaví, takže to vyzerá na triafačku.

10. Čo ti vadilo na filme, lebo to bolo iné ako v knihe?

Hmm... podľa mňa sú filmy dosť dobré, v porovnaní s inými filmami natočenými podľa kníh. Vadili mi len také drobnosti, keď niečo nebolo poriadne vysvetlené a tak ľudia ktorí nečítali knihu o veľa prišli. Napríklad by som uvítala trochu viac rozobratý vzťah medzi Harrym a Dumbledorom, to ako Harry po Dumbledorovej smrti o ňom začal pochybovať, ako ho zhadzovala Rita Skeeterová v knihe Život a lži Albusa Dumbledora (keby vyšla ako reálna kniha, bola by som šťastím bez seba) a ako to bolo medzi Dumbledorom a Grindelwaldom. Aj preto som taká strašne nadšená ohľadom Fantastic Beasts and Where to Find Them filmom, kde dostaneme mladého Dumbledora aj Grindelwalda. 

11. Aký bol tvoj obľúbený predmet?

Ak sa myslí čarodejnícky predmet tak Záškodnícka mapa a ak vyučovací predmet tak Obrana proti čiernej mágií alebo Astrológia.

12. Akú podobu by mal tvoj prízrak?

Hmm, to by som veľmi rada vedela. Neviem, čo je môj najväčší strach. Nemám rada hmyz, tmu a mám takú miernu klaustrofóbiu ale neviem, či by to stačilo na prízrak. Môže sa premeniť na sociálnu fóbiu? 😅

13. Aké povolanie by si mal/a v čarodejníckom svete?

Milujem knihy a to by sa určite nezmenilo ani keby som žila v čarodejníckom svete. Rada by som knihy vydávala, prípadne písala a magické vydavateľstvá sú určite ešte úžasnejšie ako tie naše.

14. Časť filmu, ktorá ťa dokázala rozplakať?

Plakala som, keď umierali moje obľúbené postavy a tých fakt nebolo málo 😭. A plakala som aj pri poslednej časti, pri niektorých scénach, ktoré mi prišli dojemné alebo mi pripomenuli, že už sa to celé končí...

15. Máš nejaké nepopulárne názory ohľadom série?

Je veľa ľudí a veľa názorov, takže ťažko povedať. Možno to, že mám radšej Jamesa ako Snapa, s tým sa často nestretávam. 


Taak a to je všetko! Budem rada, keď mi napíšete, ako by ste odpovedali vy, prípadne pridali odkaz, ak budete tento TAG vypĺňať. Alebo sa ma môžete čokoľvek ohľadom HP opýtať, o tejto sérií by som dokázala diskutovať hodiny!
Tak sa majte pekne a ešte prajem pekný deň! :)

sobota 14. júla 2018

POLROČNÝ TAG

Pri prehľadávaní YouTubu som narazila na jeden zaujímavý TAG u môjho obľúbeného Booktubera. Jedná sa o niečo, čo som nazvala "Polročný TAG", pretože v ňom vlastne zhrniete, čo ste zatiaľ prečítali v roku 2018, čo sa vám páčilo/nepáčilo a podobne. Tu je link na originálne video a mne už nezostáva nič iné, len sa doň pustiť!

1. Najlepšia kniha, akú si zatiaľ v roku 2018 čítala


Napriek tomu, že tento rok som na moje pomery prečítala fakt dosť málo kníh (blbý maturitný ročník), môžem povedať, že väčšina sa mi naozaj páčila. No a medzi tie fakt najlepšie patrí Kráľovstvo podvodníkov. Prvý diel sa mi neskutočne páčil a na pokračovanie som sa strašne tešila, hoci som mala trochu obavy, či prvý diel prekoná, alebo či ma bude baviť minimálne rovnako. Prekonal. Bolo to proste skvelé.

2. Najlepšie pokračovanie série, ktoré si zatiaľ tento rok čítala


Čítala som viac pokračovaní mojich obľúbených sérií, ale Búrka v impériu bola pre mňa najočakávanejšou knihou a už som sa nemohla dočkať, kedy konečne vyjde. Zhltla som ju za pár dní a fakt sa mi strašne páčila. Hlavne to, ako príbeh pomaly vrcholí, ako sa stretávajú postavy, ktoré boli doteraz roztrúsené kade-tade a všetko do seba začína zapadať... Už sa nemôžem dočkať poslednej finálnej časti!

3. Novinka, ktorá tento rok vyšla a ešte si ju nečítala, hoci by si chcela



Milujem knihy Ricka Riordana, celú sériu Percy Jackson, Bohov Olympu a aj Magnusa Chasa a Cartera Kana. Pamätám si, ako som bola strašne happy keď začalo vychádzať Trials of Apollo, už tretia séria zo sveta Percyho Jacksona. Prvý diel som prečítala v angličtine, no keď vyšiel druhý, dáko som si naň nenašla čas... a teraz je už Apolónov pád: Temné proroctvo aj v slovenčine a ja som ju stále nečítala! Rada by som to čo najskôr napravila :)

4. Najočakávanejšia kniha, ktorá tento rok vyjde



Priznám sa, že som momentálne trochu mimo, čo sa týka plánov mnohých vydavateľstiev a preto ma niekedy dosť prekvapí, keď sa na pultoch zjaví kniha o ktorej som ani netušila, že mala v tomto čase vyjsť. O jednej však viem a trpezlivo čakám, kým ju konečne budem mať a je to Havraní kráľ, už štvrté pokračovanie série Havraní cyklus. No nie je krásna?? 😍 

5. Najväčšie sklamanie tohto roku


Ako som už spomínala, takmer každá jedna kniha, ktorú som tento rok prečítala bola skvelá alebo v sebe mala niečo, čím ma aspoň trochu zaujala... To však nemôžem povedať o knihe Tisíc chlapčenských bozkov, ktorú som tak celkom ešte nedočítala, lebo s ňou stále bojujem. Neviem, čím to je, ale jednoducho mi absolútne nesadla. Chcela som niečo príjemné, oddychové, no zároveň trochu výnimočné. Táto kniha mi však príde príliš presladená, málo uveriteľná a jednoducho... nudná. Chcem ju dočítať len preto, koľko času som jej už obetovala, no neviem, kedy sa mi to konečne podarí.

6. Najväčšie prekvapenie


Zradená ľúbosť je kniha, ktorú som vzala do rúk len preto, že mi už dlho ležala na poličke a preto, že som chcela vyskúšať niečo nové. Historické romány vôbec nečítam, toto bol asi môj prvý, no straaašne ma prekvapilo... že sa mi to naozaj páčilo 😅 Príbeh bol zasadený v Uhorsku, čo bolo obdobie, ktoré som sa neznášala učiť na dejepise a predsa mi to vôbec nevadilo. Páčili sa mi postavy, zápletka aj všetko ostatné.

7. Autor, ktorý sa stal tvojim obľúbeným


Stačila mi jedna jediná kniha a Neil Gaiman sa zapísal medzi mojich obľúbených autorov. Oceán na konci ulice priťahoval moju pozornosť už strašne dlho, hoci som netušila o čom príbeh je, ani čo naň hovoria iní ľudia. Bola som strašne prekvapená, ako sa to nakoniec vyvinulo, no veľmi sa mi to páčilo. Neil Gaiman mi svojím štýlom úplne učaroval a už sa neviem dočkať, kedy sa pustím do ďalšich jeho kníh.

8. Nová obľúbená postava



Zamilovala som sa do Veže na úsvite a zamilovala som sa do Sartaqa, jeho kmeňa rukhinov a všetkého, čo sa okolo neho točilo 💙

9. Kniha, podľa ktorej bol natočený film


Tento rok sa mi do rúk dostali až dve knihy, podľa ktorých boli natočené aj filmy a to Daj mi tvoje meno a Ja, Simon. Ťažko povedať, ktorý príbeh sa mi páčil viac, oba mali niečo do seba a obidva sa mi čítali aj pozerali veľmi dobre.

10. Najobľúbenejší článok, ktorý si v roku 2018 vydala



Milujem TAGy a hlavne také, pri ktorých sa musím prehŕňať medzi knihami a hľadať tie správne. Preto to je Bookshelf Scavenger Hunt TAG #2. Je to fakt sranda, skúste si to 😅

11. Najkrajšia kniha, ktorá ti tento rok pribudla do knižnice


Ja som úplný úchyl na studené odtiene, stromy a kreslené obálky. Najdlhší deň Adama T. to má všetko a preto ju úplne zbožňujem!

12. Knihy, ktoré si chceš prečítať do konca roka


Tento rok chcem hlavne prečítať čo najviac kníh z tých, čo mám doma už dlhšie. Niekoľko som ich spísala v článku Prázdninové čítanie , no neviem, či sa mi to podarí do konca leta a tak to bude platiť aj po zvyšok roka. A keďže nemám šajnu, čo tento rok ešte vychádza, som si istá, že nečakane narazím na kopu skvelých kníh, ktoré si budem chcieť za každú cenu prečítať :)