streda 15. mája 2019

RECENZIA: Toto je celá pravda (Lygia Day Peñaflor)

Originálny názov: All of This Is True (2018)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 392
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná

Anotácia: Miri miluje knihu „Spodný prúd“, ako by to bol živý človek. Soleil sníva o tom, že sa sama raz stane spisovateľkou. Keď sa skamaráti s Fatimou, neverí vlastným očiam a ušiam. A keď sa k nim pridá aj Jonah, už na svete nie je nič, čo by si priala viac. Penny je viac než len materialistická party girl, za ktorú ju považuje celá škola. Fatime sa zdôverí so všetkými tajomstvami, aby dokázala pravý opak! Kto z nich však pred ostatnými skrýva najviac? A keď sa nová kniha Fatimy Ro šplhá na vrchol rebríčkov predajnosti, kto bude platiť za prešľapy všetkých? Miri, Soleil, Peny a Jonah sa stretnú so svojou najobľúbenejšou spisovateľkou a stanú sa z nich nerozluční priatelia. Teda aspoň do chvíle, než sa ich najtajnejšie tajomstvá a sny zjavia v najnovšom románe Fatimy Ro. A to má katastrofálne následky!

Táto kniha ma zaujala na prvý pohľad a to obálkou aj námetom. Nie som veľkým fanúšikom obálok s fotkami tváre, ale táto si hneď získala moju pozornosť. Možno je to tými farbami, ktoré mi pripomínajú také tie neónové nápisy v noci v meste, alebo tým výrazným fontom, sama neviem. A to ste ešte nevideli tú oriezku... tá to zaklincovala 😄
Rovnako je veľmi zaujímavý a pútavý námet knihy. Skupina fanúšikov istej knihy sa zoznámi s jej autorkou, stanú sa priateľmi a to zmení celý ich život. No nebolo by to úžasné? Nie len sa stretnúť so svojim obľúbeným autorom, ale spoznať ho, stretávať sa s ním a rozprávať o všetkom možnom? Pre mňa by to bol splnený sen - nahliadnuť do mysle človeka, ktorého obdivujem a ktorý dokáže vytvoriť niečo tak nádherné, knihu.
zdroj
Rovnako to cítia aj Miri, Soleil, Penny a Jonah. Niekto síce viac a niekto menej - je veľa druhov fanúšikov. Miri je takmer posadnutá, Soleil nadšená, Jonah zvedavý a Penny je len rada, že má niečo, pre čo sa môže nadchnúť. No všetci sa cítia výnimočne, keď sa spoznajú s Fatimou, úspešnou autorkou knihy Spodný prúd. Ten sa stane totálnou senzáciou a oni štyria sa ocitnú priamo v centre diania. Založia čitateľský klub kde dopodrobna rozoberajú svoje obľúbené pasáže z knihy, organizujú skupinové čítania a vyhrievajú sa v sláve toho, že sa s Fatimou poznajú osobne. No nič nie je také dokonalé, ako sa na prvý pohľad zdá a veci zrazu naberú veľmi rýchly spád, keď zistia, že Fatima ich využívala ako predlohy svojho nového románu.

Príbeh je rozprávaný retrospektívne, teda v čase už po udalostiach, ktoré všetko zmenili. Kniha sa číta veľmi rýchlo a jednoducho, najmä vďaka netradičnej forme. Nájdeme tu prepisy z rôznych interview, denníkové zápisky, úryvky z knihy, esemesky a chatové správy. Vďaka tomu sa stránky otáčajú akoby samé a príbeh letí dopredu. Potešilo ma, že žiadna z foriem alebo z postáv sa mi neznepáčila. Páčil sa mi pohľad každej jednej postavy a nikto mi neliezol na nervy (čo je pri mne úspech 😅). Najlepší bol ten motív, v duchu ktorého sa niesol celý tento príbeh, že každá minca má dve strany a nič nie je čiernobiele. Každá postava videla udalosti v inom svetle a aj ich inak podávala. Na reálnosti pridalo to, že každá mala inú osobnosť a všetko prežívala po svojom.
Napriek tomu som si však k nikomu nedokázala vytvoriť nejaký vzťah. Nebola tam žiadna postava, ktorá by ma uchvátila a hltala jej scény, no ani žiadna, ktorá by mi vadila a ja by som mala nutkanie jej pasáže preskakovať. Keby som k nim nejaký vzťah mala, asi by ma celý ten dej zasiahol o niečo viac, no takto mi nevadili všetky tie negatívne udalosti, ktoré postavy postihli. Len som bola jednoducho zvedavá, ako to bude pokračovať a ako sa to napokon vyvinie.

Dej nie je až taký zložitý, ale keď sa nad tým človek zamyslí, je to poriadny mindf*ck 😂 Spisovateľka (Lygia Day Peñaflor), píše o spisovateľke (Fatima Ro), ktorá píše o spisovateľke (už si nepamätám jej meno). Asi sa v tom netreba veľmi špŕtať, lebo z toho môže rozbolieť hlava. No je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa všetky tieto línie striedajú a miešajú a rozmýšľať, čo sa skutočne odohralo a čo je len predmetom knihy, ktorú napísala Fatima (vidíte aké je to mätúce? 😂).

Jediná vec, ktorá mi pri čítaní trochu prekážala bolo to, že som často narážala na chyby v texte. Niekde chýbalo písmenko, niekde sa opakovali slová... Ešte že nie som príliš veľký detailista a nič mi nebránilo ignorovať to a čítať ďalej. Ale viem si predstaviť, že by to niekoho mohlo privádzať do šialenstva.

Zápletka bola naozaj zaujímavá, no viac-menej predvídateľná. Bolo mi jasné, čo je tou veľkou záhadou, no na počudovanie mi to neprekážalo a ja som len bola zvedavá kedy a ako to celé praskne. Záver som však nečakala celkom takýto, takže aspoň to ma dokázalo prekvapiť. Znova sa však dostávame k tomu, že keby som mala k postavám nejaký väčší vzťah, bola by som šokovaná a prežívala to oveľa intenzívnejšie.

Toto je celá pravda je podľa mňa veľmi zaujímavá kniha, ktorá vás vtiahne do deja a nezastavíte sa, kým ju neprečítate. Ak ste skôr fanúšikmi príbehov založených na psychológií postáv než na nejakých veľkých epických scénach, toto je presne niečo pre vás. A ak aj nie, myslím, že nič nestratíte, keď si ju prečítate :)

utorok 7. mája 2019

RECENZIA: Nástroje smrteľníkov #3 - Mesto skla (Cassandra Clare)

Originálny názov: The Mortal Instruments - City of Glass (2009)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 496
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Jocelynin život je naďalej v ohrození. Clary ju chce zachrániť, a tak musí navštíviť Mesto skla, domov všetkých Tieňolovcov, aj napriek tomu, že vstupom do mesta porušuje všetky zákony. Až na mieste sa dozvedá, že Jace ju tam vôbec nechce a jej najlepší kamarát Simon skončil vo väzení. Tieňolovci totiž nedôverujú upírovi, ktorému neškodia slnečné lúče. Valentine zoskupuje svoju armádu démonov, s ktorou chce zničiť všetkých Tieňolovcov. V zmätku prichádzajúcej vojny sa musia Tieňolovci rozhodnúť, či budú bojovať po boku s upírmi, vlkolakmi a ostatnými Dolnosveťanmi, alebo proti nim. Jace si postupne uvedomuje, čo všetko je ochotný riskovať pre Clary, ktorá musí sústrediť svoju nové schopnosti, aby ochránila Mesto skla – ale za akú cenu? Láska je jedným zo smrteľných hriechov a tiene minulosti sa načahujú za Clary a Jaceom, ktorí sa musia postaviť Valentinovi.

Ani mi nenapadlo, že budem túto sériu tak hltať, ale áno, priznávam sa, fakt ma to chytilo 😅 Ešte to síce nie je taká láska, ako pri mojich najobľúbenejších sériách, ale myslím, že sa tam postupne blížim... no pekne po poriadku.

Na túto časť som sa obzvlášť tešila, pretože pri dvojke končila moja znalosť tejto série a tak som netušila, čo mám očakávať. Veľmi som ocenila zmenu prostredia. Nie že by sa mi inštitút a New York už omrzel, ale tešila som sa, že to bude niečo nové a vzrušujúce. Idris a Alicante ma naozaj uchvátili, pretože milujem tieto historické mestá z fantasy kníh (Rifthold, Velaris, Ketterdam...). Majú takú jedinečnú atmosféru a rovnako to bolo aj s Alicante. Veľmi ma zaujíma história Tieňolovcov, ich zvyky a podobne, takže som bola naozaj spokojná.
Mapa Idrisu

Jediné, čo mi ešte v spojení s Tieňolovcami robí problém, sú všetky tie rodiny a ich rodinné väzby. Mám pocit, že každý je s každým bratranec, alebo nejaký iný príbuzný a mám v tom strašný chaos 😂 Už sa mi však pomaly vrývajú do pamäte ich priezviská a z toho čo viem o ostatných knihách z tohto sveta, asi by som si ich mala zapamätať.
Každopádne, som rada že sme mali možnosť spoznať niekoľko nových postáv, napríklad Amatis, Aline alebo Sebastiana. Hlavne on bol zaujímavý a hneď som mala pocit, že v príbehu zohrá nejakú dôležitejšiu úlohu. A to teda zohral 😆

Keď už sme pri tých rodinách a rodinných väzbách, nedokážem sa veľmi stotožniť s tým motívom nejasnej identity, ktorý sa týka Jacea. Okej, ešte to, čo sa stalo v jednotke, teda že zistil, že jeho otec nie je ten, za koho ho pokladal, to bolo fajn. Ale potom všetko ostatné, to už mi prišlo príliš prekombinované a tak trochu aj otravné. Navyše sa mi veľmi nepáčilo, ako sa s tým Jace vysporiadaval, alebo teda, nevysporiadaval. Prišlo mi to tak, že vždy jednoducho akceptoval to, čo mu niekto povedal a ani sa nezamýšľal nad tým, že to môže byť klamstvo. Samozrejme, že potom niektoré veci spracúval ťažšie, ale napriek tomu sa vždy veľmi rýchlo zhostil svojej novej identity. Jednoducho to už bolo príliš, ale to je jediná vec, ktorá mi nejako výraznejšie vadí, pretože inak je Jace úžasná postava a užívala som si každú jednu scénu s ním.

Okrem Jacovej zamotanej minulosti sa nám dostalo nejakého vysvetlenia aj čo sa týka Clary, čo ma veľmi potešilo. Na to, že je Clary hlavná hrdinka ma prekvapivo ešte neomrzela a dosť ma zaujíma, čo všetko dokáže a ako to bolo s jej detstvom, alebo minulosťou jej mamy. Och a čo sa týka jej mamy, to bolo ďalšie prekvapenie. Nečakala som, že jej postava bude mať takýto vývoj. Mám na ňu taký neutrálny názor, ani mi nevadí, ani ju nemám nejako zvlášť rada. Mám však rada vzťah medzi ňou a Lukom a o ňom sme sa tiež čo-to nové dozvedeli, takže to bolo super.

Jace & Clary
Keď sa tak nad tým zamýšľam, väčšina postáv sa každou ďalšou časťou vyvíja a mení, čo dáva celému príbehu väčšiu uveriteľnosť a hĺbku. Dosť sa to prejavuje napríklad aj na Simonovi. Je jasné, že po tom, čo sa mu stalo, už nebude rovnaký ako pred tým, no zdá sa, že ho to výrazne zocelilo. Pomaly si buduje vlastný príbeh, ktorý je rozhodne zaujímavý a dúfam, že sa v ďalších častiach ešte o niečo viac rozbehne.
(Áno, viem, že je jedna kniha čisto o ňom, ale páči sa mi v tomto príbehu v interakcií s Clary a ostatnými, takže preto 😁)

Ak ste čítali aj recenziu na predošlý diel tak viete, že som bola zvedavá, ako sa bude ďalej vyvíjať dejová linka, hlavne čo sa týka akcie a boju, ku ktorému sa zjavne schyľuje. A s radosťou môžem povedať, že som bola naozaj spokojná. Bolo tam niekoľko nečakaných konfliktov a aj tá záverečná akcia bola super. Keďže postavy neboli stále spolu a my sme príbeh sledovali z viacerých pohľadov, každý prispel svojou troškou a dokopy to bolo naozaj epické. Najviac sa mi páčila scéna pri jazere s istou postavou, ktorú nechcem menovať, ak túto recenziu číta niekto pred tým, než si túto časť prečítal, ale vy, čo ste to čítali, určite viete čo mám na mysli. Dúfam, že v ďalších častiach sa objaví viac takých, ako je on, lebo ma to dosť zaujíma a bola by škoda, keby to bola jednorázová záležitosť.

V tejto časti sa odohralo niekoľko vecí, ktoré som nečakala, pretože séria ešte pokračuje ďalšími troma knihami. Hlavne posledných pár kapitol na mňa pôsobilo tak definitívne, akoby šlo o ukončenie trilógie a tak sa pár vecí odohralo dosť uponáhľane. Potom ma však niekto, kto je trochu zbehlejší v tomto svete oboznámil s tým, že to vraj pôvodne mala byť trilógia a toto záver, takže to dávalo zmysel. No rozhodne by mi to ako čitateľovi nestačilo, keďže ako som už povedala, niektoré veci boli príliš uponáhľané a ja by som z nich rada videla viac (ehm, Malec, ehm).

Zatiaľ môžem konštatovať, že tento diel sa mi páčil najviac a tak som zvedavá s čím príde autorka ďalej, keďže jednu dejovú linku v tejto časti vlastne ukončila. Fakt nemám žiaden nápad, čo by mohol byť ďalší veľký konflikt, takže sa nechám prekvapiť.

Čo si myslíte o Tieňolovcoch a ich svete vy? Budem rada ak mi dáte vedieť dolu do komentárov! ♡

štvrtok 2. mája 2019

RECENZIA: Nespútaný chaos #2 - Nájdi odpoveď (Parik Ness)

Originálny názov: The Ask and the Answer (2009)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 500
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Todd a Viola dorazili na koniec svojej cesty, no v Kolíske na nich nečakala úľava ani nádej. Namiesto toho tu narazili na svojho úhlavného nepriateľa, starostu Prentissa. Každý z nich je prinútený žiť iný život: Todd putuje do väzenia a zranená Viola do liečebne. Viola sa onedlho ocitne uprostred nemilosrdnej organizácie zvanej Odpoveď, zatiaľ čo Todda, ktorého donútia stať sa súčasťou starostovho nového utláčateľského režimu, čakajú nemožné rozhodnutia. Obaja sa snažia zlúčiť svoje pochybné činy s tým, čomu v hĺbke duše veria. Dokáže ich viera v toho druhého prežiť napriek chaosu, nebezpečenstvu, nedôvere a zrade?


Konečne je tu pokračovanie neskutočnej dystopickej trilógie Nespútaný chaos a musím podotknúť, že som sa naozaj nevedela dočkať, čo Ness vymyslí a ako sa príbeh vyvinie ďalej. Ak vás zaujíma, čo si myslím o úvodnej časti, recenziu nájdete TU. A teraz sa už môžem vrhnúť na moje dojmy z pokračovania.

Dej začína tam, kde sa v predošlej časti skončil - v hlavnom meste Kolíska, no všetko je inak, než Todd s Violou očakávali. Hneď po príchode ich rozdelia a ani jeden nevie, čo sa vlastne deje.
Autor tentoraz stavil na striedanie pohľadov, čo nám umožnilo sledovať príbeh z rôznych uhlov. To bolo síce veľmi fajn, no niekedy keď kapitola skončila takým malým cliffhangerom a potom nasledovala druhá už s iným rozprávačom, bolo strašne frustrujúce, že som nevedela, čo sa s tým druhým deje. To však dokonale dotváralo atmosféru, pretože presne tak sa Viola s Toddom cítili - odrezaní jeden od druhého, bez informácií a so strachom, čo ten druhý práve prežíva.
Už minule som spomínala, že Ness vynikajúco zvládol prispôsobiť svoj štýl písania jednotlivým postavám. Aj keby neboli Toddove a Violine kapitoly odlíšene iným písmom a nadpisom, hneď viete, ktorý z nich rozpráva. Toddove myšlienky, keďže má šum, sú oveľa chaotickejšie, menej usporiadané a rozvláčnejšie. Často sa akoby rozpráva sám so sebou a veci si živo vizualizuje. Viola, naopak, rozmýšľa trochu triezvejšie, vo svojej mysli sa akoby viac vyzná a dáva najavo len to, čo chce. Je to naozaj fascinujúce a naozaj za to autora obdivujem.
Todd

Ťažko povedať, ktorý diel bol akčnejší. Jednotka sa zdá byť taká svižnejšia a rýchlejšia hlavne preto, že postavy sú neustále v pohybe. Utekajú pred starostom a jeho mužmi, schovávajú sa a bojujú o svoje životy. Druhá časť sa v tomto zdá byť taká pokojnejšia, ale keď sa nad tým človek hlbšie zamyslí, nie je to celkom tak.
Viola a Todd sa ocitli priamo v dosahu starostu, ktorý obsadil mesto a vyhlásil sa za prezidenta planéty. Má v rukách všetku moc, pretože má armádu, zbrane a povesť násilného uzurpátora. Keď si však podmaní mesto, úplne mení stratégiu. Ľudí sa snaží donútiť podrobiť sa úplne iným spôsobom. Celé je to preňho akási hra a človek si nie je istý o čo mu ide. Preto musia byť Todd s Violou ešte opatrnejší a dávať si pozor na to čo povedia (v Toddovom prípade aj čo si pomyslí). Autor tu výrazne pracuje s psychológiou postáv, zachytáva, ako sa pod tlakom a následkom rôznych situácií menia.

Pre Violu a Todda je veľká zmena aj to, že už nemôžu byť denno-denne spolu. Keďže nevedia, čo práve ten druhý robí a čo si myslí, veľa vecí si domýšľajú a to trochu naštrbuje aj ich vzťah. Nechcem prezradiť veľa z deja, aby som nikomu nepokazila zážitok, no ten výrazne napreduje a znova sa dozvedáme množstvo tajomstiev a odpovedí na rôzne otázky o svete v ktorom sa tento príbeh odohráva a aj o minulosti, ktorú toto ľudstvo má.

Zaujímavé bolo aj prostredie v ktorom sa táto časť odohráva. Ako som už spomínala, starosta obsadil celé mesto a začal ho podľa seba meniť. Zozačiatku to pôsobilo ako typické utláčané mesto pod okupáciou. Boli zavedené večierky, jedlo bolo na prídel a ľudia museli dodržiavať istý harmonogram. Keď sa situácia ešte vyostrila, nemohla som si pomôcť, ale veľmi mi to pripomínalo prostredie koncentračného tábora. Mesto sa rozdelilo na mužské a ženské štvrte, každý musel pracovať, veľa ľudí držali vo väzení a všade hliadkovali vojaci. Todd navyše dostal veľmi nepríjemnú "prácu", ktorá ho veľmi ovplyvnila a dá sa povedať že aj zmenila. Celkovo sa Todd ako postava veľmi vyvinul, prešiel obrovskou zmenou a dospel. Viola je tiež iná, ako bola v prvej časti, to čo zažila na zemi ju veľmi ovplyvnilo a rýchlo si zvykla na to, ako to tam chodí. Keď sa ocitla sama, bez Todda, tiež ju to zmenilo a vyformovalo na úplne inú osobnosť. Dostane sa do odboja, čiže do opačného tábora než Todd, veci tak vidí z opačnej perspektívy a po čase začne tak trochu pochybovať, či je Todd ešte stále tým istým človekom. To isté si myslí aj on a to vytvára medzi nimi veľké napätie. Myslím, že o to celý čas starostovi išlo, pretože vedel, akí sú spolu nebezpeční.
Odboj proti starostovi

Postava starostu bola veľmi prepracovaná a zaujímavá. Nič nerobil bezdôvodne, každé jeho konanie bolo presne naplánované tak, aby mu z toho plynuli výhody a aby sa ukázal v čo najlepšom svetle. Bol majster vo vydieraní ľudí a v nachádzaní ich slabín. Bolo fascinujúce sledovať, čo dokáže jeden muž, keď má v rukách moc a niekoľko nasledovníkov.
Až do konca nebolo tak celkom jasné o čo mu ide a aký je vlastne jeho plán. To vytváralo napätie a nútilo ma listovať knihou ako šialená.

Aj v tejto časti sa vyskytlo niekoľko šokujúcich zvratov, najmä ku koncu príbehu. Často som zostala stáť s otvorenými ústami a nechcelo sa mi veriť, čo som to prečítala. A to nehovorím o úplnom závere, ktorý odštartoval niečo naozaj veľké a sľubuje skvelú akciu v záverečnej časti.

Aj v tejto knihe bola na konci bonusová poviedka, ktorá trochu zabŕdla do minulosti a kvôli ktorej som začala nad príbehom ešte hlbšie premýšľať. Som fakt neskutočne zvedavá, ako sa to celé vyvinie a čo nám prinesie záverečná časť.

Ak ešte stále váhate, či sa do tejto trilógie pustiť, nemôžem nič iné, len trvať na tom že MUSÍTE. Je to naozaj skvelý prepracovaný príbeh plný zvratov, akcie a skvelých postáv. Veeeľmi rýchlo sa vyšplhal medzi mojich favoritov a myslím, že naozaj stojí za to.

streda 1. mája 2019

RECENZIA: Apolónov pád #3 - Horiaci labyrint (Rick Riordan)

Originálny názov: The Trials of Apollo #3 - The Burning Maze (2018)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 407
Vydavateľstvo: Fragment
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Kedysi mocný boh boh slnka Apolón, teraz však pubertiak Lester Papadopoulos, pokračuje v náprave svojich chýb. A Zeus mu to dáva riadne vyžrať. Poslal ho oslobodiť päť pradávnych zdrojov proroctiev z moci troch diabolských rímskych imperátorov. Navyše dopustil, aby si ho zotročilo svojhlavé polobožské dievča menom Meg! S pomocou priateľov sa Apolónovi podarilo prežiť prvé dve skúšky. Lenže teraz musí s Meg vstúpiť do zradného labyrintu a nájsť tretieho imperátora, ktorý je priamym zosobnením vraždenia, mučenia, šialenstva výstredností. Vyhnaného olympského boha čaká ten najbiednejší, najtrápnejší a najstrašnejší týždeň v jeho viac ako štyritisíc rokov dlhom živote!

Myslím, že každý z nás má autora, ktorého knihy sú preňho automatickou kúpou. Jednoducho vojdete do kníhkupectva, všimnete si meno autora a knihu si zoberiete, nehľadiac na nič. Niečím takým je pre mňa Rick Riordan, čo ste si už museli všimnúť, ak ste čítali moje predošlé recenzie na túto sériu. Asi nijaké iné knihy nevychvaľujem tak ako Rickove, ale ja si vážne nemôžem pomôcť 😅

Tretí diel série Apolónov pád opäť nesklamal a Rick nám naservíroval ďalšiu dávku akcie a prekvapení. Apolón s Meg postupujú stále ďalej, kazia nepriateľovi plány, no zároveň odhaľujú ďalšie nebezpečenstvá a nástrahy, ktoré hrozia nielen im, ale celému smrteľnému aj magickému svetu.

artist
Na scéne je ďalší imperátor, svojim spôsobom oveľa hrozivejší ako Nero a ešte zvrátenejší ako Commodus. Znova je to človek s ktorým sa Apolón už kedysi stretol, pred tisíckami rokov, keď bol ešte boh vo svojej plnej sláve. Nikdy ma neprestane fascinovať jeho pohľad na udalosti o ktorých ľudia vedia len z legiend, na slávne a veľké osobnosti, ktoré si ľudia pamätajú ešte aj dnes z dejepisu, no nevnímajú ich ako reálne osoby. O to neuveriteľnejšie to musí byť pre Apolóna, ktorý kopu z týchto ľudí poznal osobne, dokonca sa s nimi priatelil a teraz im po tisíckach rokoch čelí ako nepriateľ.

Ďalšia vec, ktorá ma neprestáva prekvapovať, je to množstvo nových mytologických postáv, ktoré Rick zakaždým predstaví v novej knihe. Čo je dosť pôsobivé, keďže kníh zo sveta Percyho Jacksona je už trinásť (plus krátke novely a crossovery). No zakaždým sa tam zjaví nejaká nová, vždy o niečo zaujímavejšia bytosť s komplikovaným príbehom, ktorý zodpovedá mytológií, no zároveň do nej Rick vloží niečo originálne a svojské.

Rovnako ma však vždy poteší, keď sa zjavia staré známe postavy, tentoraz už ako vedľajšie, no stále dôležité. Úplne na konci predošlej časti sa z ničoho nič objavil Grover, člen pôvodnej veľkej trojky, čo vyvolalo všetky staré spomienky na pôvodnú sériu. Veľmi sa mi páčilo, keď spomínal na Percyho a Annabeth, na výpravy, čo spolu absolvovali a ich priateľstvo. Rovnako sa vrátili dve postavy zo sedmičky polobohov, hlavných postáv z Bohov Olympu. Všetko toto vo mne vyvolávalo neskutočnú nostalgiu a čím ďalej tým mám väčšiu chuť dať si poriadny rereading oboch sérií.

artist
Apolón sa ako postava ďalej vyvíja, už je o niečo ľudskejší a pokornejší, než bol na začiatku tejto série. Stále je to však Apolón, jeho povaha sa ešte úplne nezmenila a vďaka tomu vzniká množstvo vtipných situácií. Myslím, že na tom mala byť táto séria postavená - na Apolónovom boji so svojou smrteľnosťou a frustráciou nad stratenými schopnosťami. To stále funguje, no zároveň sa už jeho postava dostala na novú úroveň, už to nie je len len príbeh o samoľúbom bohu a jeho zlyhaniach v koži smrteľníka, ale o tom ako rastie a uvedomuje si, čo smrteľnosť znamená. Myslím, že v tejto časti už nastala zmena Apolóna na skutočného hrdinu. A myslím, že už sa aj sám identifikuje ako jeden z polobohov.

Táto časť zaznamenáva veľký posun aj v ďalších veciach. Oproti prvej Percy Jackson sérií, ktorá bola  určená primárne mladším čitateľom a jej hlavná funkcia bola pobaviť, sa tu stretávame s oveľa vážnejšími témami a situáciami. Už som spomínala, že sa tu objavia dve postavy z Bohov Olympu a práve na nich je demonštrované, ako to je to v skutočnosti so vzťahmi medzi ľuďmi, čo môže spôsobiť odcudzenie a že nie všetky páriky sú dokonalé ako to často býva prezentované v knihách.


„Moc spôsobuje dobrákom rozpaky, nie radosť ani pýchu. Preto sa dobrí ľudia tak málokedy dostanú k moci.‟

No a navyše sa tam odohrá niečo, čo úplne rozbilo moju predstavu o tom dobrodružnom detskom príbehu, ktorý sme čítali v prvej sérií. Dokonca asi ani nie som nahnevaná, že som videla spoiler, pretože ma to trochu na ten moment pripravilo. Keby sa to stalo úplne neočakávane a z ničoho nič... neviem, či by som to zvládla. Ach... keď si na to spomeniem, ešte stále sa mi tlačia slzy do očí 😥
Posledné stránky som čítala cez slzy a... fakt je pre mňa ťažké vyjadriť, čo pre mňa celý tento svet znamená a ako vnímam tie postavy.

Už sa nemôžem dočkať ďalšej časti, pretože Rick naznačil, ktoré ďalšie postavy z originálnych sérií uvidíme nabudúce a z toho som fakt nadšená. Príbeh pomaly graduje a som si istá, že sa dočkáme epického finále, takže posledné dve knihy budú rozhodne zaujímavé.

nedeľa 21. apríla 2019

RECENZIA: Nástroje smrteľníkov #2 - Mesto popola (Cassandra Clare)

Originálny názov: The Mortal Instruments - City of Ashes (2008)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 416
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Clary si želá, aby sa jej život vrátil do normálnych koľají. Ale čo je normálne, keď je Tieňolovkyňou vraždiacou démonov, jej mama leží v kóme vyvolanej čarami a zrazu všade naokolo vidí Dolnosveťanov, ako sú vlkolaci, upíri či víly? Keby nechala tento svet za sebou, mohla by sa venovať svojmu skutočnému priateľovi Simonovi. Tieňolovci sa jej však nechcú vzdať - hlavne jej nádherne neznesiteľný brat Jace. Aby Clary zachránila svoju mamu, musí sa spojiť s nebezpečným Tieňolovcom Valentinom, ktorý je pravdepodobne šialený, určite nebezpečný a navyše je to jej otec. V New Yorku sa však dejú zvláštne veci. Niekto vraždí deti Dolnosveťanov. Je aj za týmto Valentine? A ak áno, o čo mu vlastne ide? Keď zmizne aj druhý z Nástrojov smrteľníkov - Meč smrteľníkov - prichádza desivá Inkvizítorka, aby si posvietila na Jacea. Ako ho má Clary zachrániť?

Na druhý diel Nástrojov smrteľníkov som sa fakt tešila, pretože som sa k tomu odhodlávala roky. Za ten čas je ťažké vyhnúť sa všetkým spoilerom a tak isté veci, ktoré by ma inak asi prekvapili, som očakávala, no vôbec mi to nepokazilo zážitok z čítania. Som zvedavá, akým smerom sa bude uberať zvyšok série, pretože už teraz to vyzerá naozaj zaujímavo.

Príbeh sa začína približne tam, kde predošlý skončil, čiže tesne po udalostiach, ktoré všetkými otriasli. Tieňolovci bojujúci proti Valentinovi vlastne prehrali, pretože sa mu podarilo ujsť aj s Čašou smrteľníkov, ktorú sa pokúsil získať. A navyše teraz medzi všetkými vládne napätie, hlavne medzi Clary a Jacom, ktorí sa dozvedeli, že sú vlastne súrodenci. Navyše, Clary sa Jace ani nikto z Inštitútu neozýva a tak väčšinu času trávi so Simonom, tak ako za starých čias. Za to som bola celkom rada, pretože odkedy Clary objavila svet Tieňolovcov, jej vzťah so Simonom dosť utrpel. On bol vždy ten, ktorý stál stoj čo stoj pri nej a zrazu sa o ňu musí "deliť". Potom však svoje kamarátstvo povýšili na druhú úroveň a no... popravde, bola by som radšej, keby sa to nestalo. Je jasné, čo Clary cíti k Jacovi a že Simon je len náhrada a navyše NEZNÁŠAM milostné trojuholníky... ale fajn. Predýchala som to. A aj tak to skončilo, ako to skončilo.

Alec a Magnus
Som rada, že v tejto časti sa dostalo viac priestoru aj vedľajším postavám a nebolo všetko len z pohľadu Clary. Rozprávanie je síce v 3. osobe, ale vždy sa sústreďovalo viac na ňu než ostatných. Teraz zrazu dostali priestor aj ostatné postavy, napríklad Valentine, čo bolo dôležité hlavne z hľadiska príbehu, aby sme vedeli, čo chystá tá "zlá" strana. Rovnako mali čo povedať aj ostatné z hlavných postáv, napríklad Jace alebo Alec. Hoci by som privítala keby tam bolo ešte o niečo viac Aleca. Vlastne oooooveľa viac, najlepšie keby bol celý jeden diel len o ňom 😂 Veľmi rýchlo som si ho zamilovala a vždy, keď sa v nejakej scéne vyskytol, skákala som od radosti. Chcela by som nahliadnuť trochu viac do jeho myšlienok a hlavne toho jeho vzťahu-nevzťahu, čo má s Magnusom :3
Rovnako boli zaujímavé pohľady niektorých vedľajších postáv, napríklad takej Maie, ktorá mala na Jaca úplne odlišný názor než Clary alebo jeho blízki, takže to bolo veľmi zaujímavé a vtipné sledovať.

Čo sa týka deja, znova sa niekam posunul a dozvedeli sme sa viac o fungovaní sveta, jeho minulosti a aj plánoch, ktoré s ním Valentine má. Mala som však pocit, že začiatok bol trochu pomalší, nedostalo sa nám veľa akcie a celkovo nestíhal za nadupaným prvým dielom. To sa však vykompenzovalo ku koncu, ktorý vyústil do naozaj epickej akcie. Páčilo sa mi to prostredie, kde sa záverečný boj odohrával a aj to, že sa tam všetky postavy pekne stretli. V tejto časti totiž boli väčšinu času oddelené, každá z postáv mala taký svoj vlastný mini-príbeh a vlastné problémy, ktoré musela riešiť. V záverečnej bitke sa však všetci stretli a spojili sily, čo sa mi fakt páčilo.

artist
Ani tu nechýbal humor, ktorý ma tak potešil v úvodnej časti a ktorý ma na tejto sérií oslovil zatiaľ najviac. Takmer v každej kapitole niektorá z postáv utrúsi nejakú vtipnú poznámku, alebo ma rozosmeje svojím konaním alebo postojom. Najlepšie na tom je, že to vôbec nie je dáko nasilu, autorka to dokáže jednoducho zapracovať do príbehu a nájsť miesta, kde sa to hodí. Aj moja najobľúbenejšia séria stojí na humore a práve ním si ma tak rýchlo získala (dívam sa na teba, Percy Jackson). Ak to takto pôjde ďalej, viem si predstaviť, že sa táto séria a možno aj ostatné knihy od Cassandry Clare, rýchlo vtesnajú medzi mojich obľúbencov.

Najviac som však zvedavá na to, kam bude celý príbeh smerovať. Ako som už vravela, za tie roky sa nedalo vyhnúť všetkým spoilerom, ale väčšinu toho, čo viem, sú vzťahy medzi postavami, teda kto s kým skončí, rovnako aj to, ako je to vlastne s Jacom a Clary a podobne. Uvedomila som si však, že netuším, ako sa to ďalej bude vyvíjať po tej dejovej stránke. Je jasné, že sa schyľuje k nejakej väčšej bitke, pretože Valentine sa zjavne nedokáže zmieriť s momentálnym usporiadaním spoločnosti a začal podnikať isté kroky k tomu, aby bolo po jeho. Netuším však, či to bude nejaká epická vojna národov, alebo sa naňho vrhne len niekoľko našich hlavných postáv, alebo aké plot-twisty ma čakajú. No som naozaj veľmi zvedavá a dúfam, že sa stane niečo, čo ma úplne ohromí.
Takže ak ste ešte rovnako ako ja túto sériu nečítali, zatiaľ môžem povedať, že sa to uberá fakt dobrým smerom a minimálne tieto prvé dve časti odporúčam všetkými desiatimi!