nedeľa, 8. októbra 2017

The "Fall Time, Cozy Time" Book TAG


Keďže konečne prišlo moje obľúbené ročné obdobie, rozhodla som sa pridať tématický TAG.
The "Fall Time, Cozy Time" TAG nie je žiadna novinka, na YouTube aj blogoch sa objavuje už zopár rokov, no mňa zaujal a tak som sa sama nominovala, aby som ho mohla splniť :D Narazila som naň TU.
Ak sa rozhodnete tiež zapojiť, určite mi pošlite odkaz, rada si ho prečítam! :)


1.
Šušťanie lístia: Svet je plný farieb! Vyber knihu, ktorá má na obálke červenú, žltú a 
oranžovú.


Našla som Metro 2034, ktoré príbehom síce veľmi nepasuje do tejto témy, keďže sa odohráva v tmavom metre pod zemou, no obálka rozhodne zodpovedá podmienkam. Prevažuje na nej hlavne tá oranžová, ale keď sa pozorne zahľadíte, je tam aj červená a žltá! :D

2. 
Pohodlné svetre: Konečne je dosť veľká zima na nosenie mäkkých, teplých svetrov! Vyber knihu, ktorá ťa vždy zahreje pri srdci.


Toto bolo veľmi jednoduché a určite so mnou bude súhlasiť veľa ľudí: Harry Potter! Hlavne pre to, že je to moja srdcovka, no aj kvôli množstvu scén, ktoré si rada čítam na jeseň a v zime: oslavy Halloweenu a Vianoc na Rokforte, ktoré sú proste čarovné, plus večery pri krbe v Chrabromilskej klubovni.

3. 
Jesenná búrka: vietor kvíli a dážď búši na okná. Vyber svoju obľúbenú knihu alebo žáner, ktorý rád čítaš v upršané dni.


Neviem prečo, ale s takýmito dňami sa mi spájajú napínavé knihy plné akcie a napätia. Ako prvá sa mi vybavila séria Trón zo skla z ktorej som vybrala štvrtú časť- Kráľovná v tieňoch. Viem si dokonale predstaviť ako som zakrútená v perine v posteli, vonku zúri búrka a ja čítam Trón zo skla :3

4. 
Chladný, svieži vzduch: S akou "cool" postavou, by si si rád vymenil miesto?


Takých postáv je asi milión. Kto by nechcel žiť v nejakom úžasnom svete alebo sa stať postavou nejakej epickej knihy? Vybrala som však moju srdcovku a tou je Percy Jackson. Milujem Percyho ako postavu no aj svet v ktorom žije: všetkých tých bohov, výpravy a proroctvá... Určite by som si s ním rada vymenila miesto, hoci jeho život nie je vôbec jednoduchý. No určite by to stálo za to :)

5.
 Horúci jablkový mušt: Ktorá kniha je podľa teba "podceňovaná" a zaslúžila by si oveľa väčšiu pozornosť?


Klub bitkárov. Je to síce staršia kniha, ktorá si už svoju slávu asi zažila, no podľa mňa je aj teraz hodná toho, aby si ju ľudia viac všímali. Väčšinou ju všetci poznajú ako film, ktorý je tiež skvelý, no kniha je kniha. Ja som na ňu tiež narazila len nedávno, no úplne ma nadchla a nechápem, ako som bez nej mohla pred tým žiť. Chýba mi niekto, s kým by som sa o nej mohla rozprávať a spolu by sme z nej šaleli... preto by som bola rada, keby sa jej dostávalo viac pozornosti :D

6. 
Kabáty, šály, rukavice: Ochladilo sa a je načase poriadne sa obliecť. Aká kniha, ktorú vlastníš má najkrajšiu obálku?


Tých je celkom dosť, no rozhodla som sa vybrať Sedem minút po polnoci. Milujem takéto "nakreslené" obálky, sú oveľa krajšie ako kadejaké preplácané s tvárami alebo fontom cez celú obálku. Táto je jemná, s krásnymi farbami a vystihuje dej. Podľa mňa je úžasná.

pondelok, 25. septembra 2017

PRVÁ VS POSLEDNÁ VETA

Každý má nejaký systém, podľa ktorého si vyberá nové knihy. Niektorých presvedčí krásna obálka, zaujímavá anotácia, skvelé hodnotenie alebo sa im do rúk dostane náhodne. Môj systém je zmesou tohto všetkého, no hlavné slovo má u mňa iná vec: Prvá veta. Vždy, keď si v kníhkupectve obzerám knihy, ktoré by som chcela, alebo ma zaujali, musím si ich vziať do rúk, prelistovať a prečítať prvých pár viet. Niekedy som si čítala aj tie posledné, ale väčšinou to nedopadlo dobre a prezradili mi niečo podstané, tak som to radšej zavrhla. No prečítanie prvých pár viet mi zostalo dodnes.
Podľa mňa je veľmi dôležité, napísať prvé stránky zaujímavo a hlavne pútavo, pretože to často rozhoduje o tom, či človek danú knihu začne čítať. A rovnako dôležité je knihu aj zaujímavo ukončiť, pretože zlý koniec dokáže inak dobrú knihu úplne pochovať, no táto téma by mohla vystačiť na samostatný článok :D V tomto som sa rozhodla porovnať prvú a poslednú vetu rôznych kníh, ktoré som prečítala a usporiadať tak trochu "súťaž" medzi nimi. Tak, dosť už bolo obkecov, poďme na to! :)

piatok, 22. septembra 2017

Blogtour- spoveď autorov


Tento rok som sa po prvýkrát rozhodla zapojiť do projektu s názvom Blogtour. Som presvedčená, že väčšina z vás vie, o čo sa jedná, pretože tento projekt úspešne beží už niekoľký rok. A ak náhodou neviete, o čom teda tento Blogtour je, v skratke vám to vysvetlím:

  • Tento rok ho mali na starosti blogerky MelindaEllen a Ivcca. Na svojich blogoch uverejnili úvodný článok so všetkými pokynmi, ako sa do projektu zapojiť.
  • O čo teda ide? V podstate o rozhovory s vašimi obľúbenými autormi. Jediné, čo treba urobiť, je vymyslieť si jednu otázku, nájsť kontakt na vašich obľúbených autorov a potom im napísať mail.  Ďalej už len čakať na odpovede a vychutnávať si pocit, že váš obľúbený spisovateľ si na vás našiel čas a odpísal! Je to naozaj skvelý pocit a účasť v tomto projekte rozhodne stála za to :)
  • Niekedy bolo síce náročné dopátrať sa k emailovým adresám niektorých ľudí a tak som kopu z nich musela oslovovať prostredníctvom tumblru, twitteru alebo goodreads, ale inak to prebiehalo bez problémov.

Tak a teraz už späť k samotnému článku. Z niekoľkých desiatok oslovených mi odpísalo neuveriteľných 44 spisovateľov, za čo som neskutočne vďačná :3 Moja otázka znela:

Ktorú z vašich postáv, ktoré ste vytvorili, by ste chceli mať za svojho najlepšieho priateľa?

Niektorí sa rozpísali viac, iní menej, no každá odpoveď ma potešila. A tu sú ich odpovede :)


piatok, 25. augusta 2017

MOJE OBĽÚBENÉ CITÁTY

Síce nepatrím k tým ľuďom, ktorí si všetky pekné citáty vypisujú alebo v knihách značia, zopár predsa len naozaj zbožňujem a niekedy si ich čítam aj niekoľkokrát denne. Preto som sa rozhodla s vami o niktoré podeliť a v skratke vysvetliť, čo ma na nich zaujalo :)


Život je vzácny len preto, že sa končí, chlapče. V tom ver bohu. Vy smrteľníci neviete, aké máte šťastie."


Rickov štýl sa mi páči hlavne pre to, že aj keď píše prevažne vtipne, vždy sa mu podarí do knihy zakomponovať aj nejakú hlbokú myšlienku. Toto je moja najobľúbenejšia. 

________________________________________________________________


Pre to, čo nemalo tvar, čo nemalo myšlienky, čo nemalo pocity, čo nemalo dušu, pre všetko, pre všetku túto ničotu, napriek tomu pre všetku túto nesmrteľnosť, bol hrob aj naďalej domovom a ničivé hodiny spoločníkom."


Edgar Allan Poe je jednoducho spisovateľ, ktorého slová sa mi dostanú pod kožu a z ktorých sa mi robia zimomriavky. Jeho príbehy nie sú ani tak strašidelné, preto že by opisovali nejaké hrozné, krvavé a hororové udalosti... je to pre to, že všetku tú temnotu a strach Poe opisuje reálne a z vlastnej skúsenosti. Dokáže navodiť dokonalú melancholickú náladu, ktorá ma pri čítaní vždy celkom pohltí. 

________________________________________________________________


Ale v tej chvíli tancovali ulicami ako dvaja pojašenci a ja som sa vliekol za nimi, ako sa vlečiem celý život za ľuďmi, ktorí ma zaujímajú, lebo pre mňa existujú len blázni, ľudia zbláznení do života, zbláznení do debát, zbláznení do spasenia,  dychtiaci, aby mali všetko hneď a naraz, ľudia, ktorí nikdy nehovoria všednosti, ale horia, horia, horia, ako tie prenádherné žlté rímske ohňostroje, rozprskujúce sa tisíckami pavúčich nôh medzi hviezdami a uprostred modro vzbĺknu a všetci vzdychajú: ,Ááách!' " 


„Dean odchádzal v pretiahnutom červenkastom súmraku. Nad ním odfukovali a prechádzali lokomotívy. Ťahal sa za ním jeho tieň, napodobňoval jeho chôdzu, jeho myšlienky a samo jeho ja."


„V tých končinách západu, ako som videl predtým vo Wyomingu, sú hviezdy v noci veľké ako rímske ohňostroje a osamotené ako dharmový princ, ktorý stratil svätyňu predkov a putuje priestormi medzi hviezdami Veľkého voza a hľadá ju. Hviezdy sa takto pomaly otáčali nocou a potom, ešte dlho pred riadnym východom slnka, objavila sa ďaleko nad sivou, pustou krajinou západného Kansasu obrovská červená žiara a nad Denverom sa roztrilkovali vtáci."


Kerouaca obdivujem pre ten jeho štýl-neštýl: jednoducho píše, slová z neho plynú a nerozmýšľa nad tým, ako tá veta vyzerá, ako by mala vyzerať... jednoducho píše to, čo cíti a tvorí z toho niečo krásne.   Navyše dokáže veľmi zaujímavo a poeticky opisovať prírodu, mestá a cestovanie, ktoré tak miloval a ktorému zasvätil väčšinu svojho života.

________________________________________________________________


„Vlastný život mi vtedy pripadal akýsi príliš úplný a možno treba všetko rozbiť, aby sme zo seba vybudovali niečo lepšie."


„Od dokonalosti nemožno očakávať viac ako okamih."


„Podporné skupiny som tak miloval, lebo keď si ľudia mysleli, že umierate, venovali vám plnú pozornosť. Ak to bolo možno posledný raz čo vás vidia, videli vás naozaj. Všetko ostatné o ich šekovej knižke, pesničkách v rádiu a nemožných vlasoch išlo bokom. 
Venovali vám plnú pozornosť.
Ľudia počúvali a nečakali len na to, kedy sa dostanú k slovu.
A keď prehovorili, nerozprávali vám príbeh. Keď ste sa zhovárali, niečo ste budovali a potom ste obaja boli iní ako chvíľu predtým."


Palahniukov štýl sa ťažko opisuje, pretože jeho genialita skvie v celku- to ako v knihe rozdeľuje kapitoly a ako postupne podáva informácie... no aj tak ma zaujalo niekoľko jeho krátkych citátov. Medzi všetkým tým (väčšinou) negatívnym čo píše, sa raz za čas objaví niečo takéto krásne a hlboké. No aj keď opisuje negatívne veci, je v tom niečo pekné. Jednoducho by som sem mohla prepísať celú knihu, pretože sa mi celá neskutočne páčila (mimochodom RECENZIAAA) :D

________________________________________________________________


„Niekedy počujem ako mi škrípu kosti pod ťarchou všetkých tých životov, ktoré nežijem."


Sledoval som ako prikrývky dýchajú, keď dýcha ona, ako zvykol hovoriť ocino, že stromy sa nadychujú, keď ľudia vydychujú, lebo som bol vtedy príliš malý na to, aby som rozumel biologickým procesom."


„Chcel som jej povedať o všetkých tých klamstvách, ktoré som jej narozprával. A potom som chcel, aby mi povedala, že je to v poriadku, lebo občas musí človek urobiť niečo zlé, aby urobil niečo dobré."


Toto je ďalšia z niekoľkých výnimočných kníh, ktoré som čítala. Tieto citáty sa mi páčia hlavne preto, že ich vyslovil len deväťročný chlapec, ktorý by však svojou vyspelosťou a zrelým pohľadom na svet bezproblémov prevalcoval hocijaké "strašne vyspelé a dokonalé" postavy z ostatných kníh.

________________________________________________________________


„Rowan stál v daždi so svojou kráľovnou, vdychoval jej vôňu a nechal ju kradnúť mu teplo tak dlho, ako potrebovala."


„Chcela tancovať. Nie od radosti, ale preto, lebo cítila, ako v nej jej oheň splýva s hudbou a pulzuje jej v kostiach. Melódia bola ako tapiséria utkaná zo svetla, temnoty a farby. Vytvárala jemné očká reťaze, ktorá sa jej omotala okolo srdca a vystrelila do sveta. Viazala ju so všetkým. So všetkým ju spájala."


Na Sarah J. Maas sa mi najviac páči, ako farbisto a emotívne dokáže opisovať aj nehmotné veci, ako sú napríklad pocity, farby a hudba... je to niečo neskutočné. Všetko, čo opisuje, mám vždy živo pred očami. Možno preto sa mi tak zapáčili jej knihy- vďaka tomu mi prídu takmer reálne.

________________________________________________________________


Tak teda, toto boli moje najväčšie srdcovky. Páčil sa vám niektorý z citátov? A aké sú vaše najobľúbenejšie? Určite mi dajte vedieť! :)

pondelok, 14. augusta 2017

RECENZIA: Klub bitkárov (Chuck Palahniuk)

Originálny názov: Fight Club
Rok vydania: 2017
Počet strán: 2016
Vydavateľstvo: Panta Rhei
Väzba: brožovaná

Anotácia:

Bezmenným rozprávačom kultového románu Klub bitkárov je mladý muž, ktorý má ubíjajúcu prácu a trpí nespavosťou. Úľavu hľadá na stretnutiach podporných skupín pre pacientov postihnutých ťažkými chorobami, kde predstiera, že je jedným z nich.
Všetko sa však dramaticky zmení, keď na stretnutia začne chodiť Marla, mladá žena, ktorá tiež predstiera choroby. Na scénu zakrátko prichádza záhadný a charizmatický Tyler Durden.
Rozprávač a Tyler Durden založia tajnú organizáciu, klub bitkárov, ktorý sa riadi pevnými pravidlami. V suteréne barov sa po večeroch schádzajú muži, vyzývajú sa navzájom na súboj a bijú sa, "dokedy je to nutné".

Tyler sa chystá zraziť na kolená civilizáciu so svojou armádou tých, čo sa vzbúrili proti sivej každodennej existencii. Rozprávač je jediný, kto s ním môže bojovať. Ale aké má šance? Rozvíja sa podivný trojuholník lásky a nenávisti. A temná hra, ktorá možno nie je hrou...