štvrtok 31. decembra 2020

RECENZIA: Posledná ilúzia (Giovanna & Tom Fletcher)

 


Originálny názov: Eve of Man #3: The Eve Illusion (2020)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 312
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Druhá časť dystopickej trilógie o poslednom dievčati na Zemi.
Prvých šestnásť rokov života strávila Eva v izolácii – bez možnosti vyhnúť sa úlohe Spasiteľky ľudstva. Až kým nenadišla jej chvíľa a ona dostala šancu na únik.
Eva konečne získala toľko vytúženú slobodu a spolu s Bramom, do ktorého sa zaľúbila, uteká pred režimom a pridáva sa ku skupine zúfalých rebelov, bojujúcich proti systému. Vtedy Eva zistí, že jej vo svete za múrmi Veže hrozí oveľa väčšie nebezpečenstvo, aké si kedy dokázala predstaviť.
Majú Eva s Bramom šancu prežiť, keď všetci a všetko stojí proti nim?


Poďme sa porozprávať o tom, čo sa stane, keď sa k vám kniha dostane v nesprávnom čase 😅 Áno, hovorím o pokračovaní Dcéry ľudstva. Aby som všetko uviedla na pravú mieru a pochopili ste, čo tým myslím, tu máte niekoľko zákulisných informácií:
1. Prvá časť, ktorú som čítala minulý rok sa mi veľmi páčila a vnímala som ju ako veľmi vydarený úvod k novej dystopickej sérií
2. Pamätám si, že som si niekoľko postáv naozaj veľmi obľúbila a kniha sa mi čítala naozaj rýchlo
3. Za ten rok a pol, čo prešiel odkedy som čítala prvú časť, som trošku pozabudla, že sa mám tešiť na pokračovanie
4. Keď vyšla Posledná ilúzia, vôbec som to nezaregistrovala a keď som sa spamätala, hneď som sa k nej chcela dostať a vrhnúť sa na ňu
5. Keď som ju začala čítať, nastal nejaký problém a nakoniec som s ňou bojovala dosť dlho

ALE!

Tu sa dostávame k tomu, že zjavne sa táto kniha ku mne dostala v nesprávnom čase. Keď som ju pred pár týždňami začala čítať, išlo mi to neskutočne pomaly. Napriek tomu, že kniha má pomerne veľké písmená a krátke kapitoly, som vždy naraz zvládla len niekoľko strán. Jej čítanie som prekladala inými knihami a tie som síce dočítala, no tiež mi to trvalo pomerne dlho. Stres zo školy, korony a iných osobných vecí sa mi pretavil do neschopnosti čítať a tak som sa s prvou vyše polovicou knihy trápila veľmi dlho. No predvčerom som sa zaťala, spravila si pohodový večer... a knihu som dočítala na jeden záťah (síce mi to trvalo do jednej ráno, ale stálo to za to). Všetko, čo ma v prvej polovici knihy vôbec nebavilo postupne vystriedala vytúžená akcia a ja som nadránom konečne mohla zaklapnúť knihu s pocitom, že som úspešne dočítala poriadny akčný román.
Preto som presvedčená, že keby sa táto kniha ku mne dostane v inom čase, mám ju zvládnutú za dva dni a s nadšením budem vyčkávať záverečný diel. Bohužiaľ, nebolo mi to dopriate 🙈😅

No a teraz už k samotnej knihe. Prvý diel pripravil super základ, na ktorom mohli autori ďalej stavať. Svet v budúcnosti, ktorý zničila prírodná katastrofa a ktorý je odsúdený na zánik, pretože sa prestali rodiť dievčatá, je už len sám o sebe veľmi zaujímavým námetom. Mňa osobne na ňom najviac zaujalo to, ako sa ľudia zhostili úlohy zachrániť ľudskú rasu a ako sa pomaly odhaľujú praktiky spoločnosti EPO, ktorá to má na starosti. V tomto pokračovaní prenikáme ešte hlbšie do politiky a hierarchie tejto spoločnosti, máme možnosť nahliadnuť do veľmi zložitého a spletitého plánu na záchranu ľudstva, no aj do zjavných nekalých praktík, ktoré ho sprevádzajú. Šokovala ma krutosť a surovosť niektorých postáv, ktoré v EPO pracovali, no práve to bolo pre mňa to najzaujímavejšie. Keďže Eva a Bram sú na úteku a teda sa nachádzajú mimo EPO veže, pohľad z vnútra sme ako čitatelia dostávali prostredníctvom postavy Michaela Turnera. Je to člen Najvyššej stráže, ktorá vnútri ochraňovala Evu a po jej úteku sa ich povinnosti trochu zmenili. Tento pohľad ma bavil a zaujímal zo všetkých najviac a som veľmi vďačná, že sme ho dostali. Michael prechádzal rôznymi osobnými konfliktami a bolo zaujímavé sledovať, aká osobnosť sa z neho vyformovala.

Kameňom úrazu boli pre mňa v tejto knihe zvyšní dvaja rozprávači – Eva a Bram. Kým v prvej časti ma obaja veľmi zaujímali, v tejto som nad každou ich vetou a skutkom prevracala očami. Je pochopiteľné, keďže Evu celý jej život klamali a jej vlastný život sa otočil o 180 stupňov, že bude trochu neistá a zmätená. No podľa mňa bola okrem toho navyše maximálne naivná a hlúpa. Jej názory ma rozčuľovali a keby som bola na mieste ostatných postáv, nemohla by som ju vystáť. Áno, rozumiem tomu, že je momentálne najdôležitejší človek na planéte a že ľudia na ňu pozerajú až s posvätnou úctou, no ja by som jej záchranu sveta do rúk určite nevložila. Podobne to bolo s Bramom. Akoby v tejto časti úplne stratil svoju osobnosť, v podstate sa len vliekol za Evou a ničím do príbehu neprispel. Pamätám si, že som ho mala rada a rovnako aj jeho vzťah s Evou, no tu som nič také necítila. 

Našťastie, keď sa všetci rozprávači spojili a ja som sa dostala do poslednej tretiny knihy, všetko toto mi už prišlo nepodstatné. Akcia sa poriadne rozbehla a na svetlo sa dostali rôzne tajomstvá a záhady, ktoré dovtedy postavy nevedeli rozlúsknuť. Už som konečne zažívala aj to napätie, akciu a zvraty po ktorých som túžila. Záverečné kapitoly poriadne zamiešali karty a niektoré veci ma v nich úprimne prekvapili. Záver ma opäť navnadil na pokračovanie, no zdá sa, že si budem musieť poriadne premyslieť, kedy sa doňho po jeho vydaní pustím, aby som si znova nepokazila zážitok z čítania.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

streda 23. decembra 2020

RECENZIA: Zaklínač #4 - Čas opovrhnutia (Andrzej Sapkowski)


Originálny názov: Wiedźmin #3: Czas pogardy (1995)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 360
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia:
Vojská Nilfgaardu nezastaviteľne postupujú a čarodeji už nie sú ochotní nečinne sa prizerať. Snem, na ktorý smerujú Geralt, Ciri a Yennefer, má rozhodnúť o ďalšom osude sveta. V Geraltovi sa stupňuje nepríjemný pocit. Toľko čarodejnej moci na jednom mieste môže uvrhnúť noc stretnutia do čistého chaosu. Rozutekajú sa životné cesty osudom prepletenej trojice do celkom iných smerov? Zradili čarodeji svoje kráľovstvá alebo je za tým väčší plán?


Predpokladala som, že to príde a naozaj sa to stalo. Zaklínač sa stáva jednou z mojich najobľúbenejších sérií. A paradoxne to viem práve preto, že tento diel sa mi páčil o niečo menej ako predošlé. Hneď vysvetlím prečo a ako to, že ma, naopak, neznechutil.

Prvé dve knihy boli taký rozbeh, postupné predstavovanie sveta a postáv okorenené dávkou akcie. Trojka už bola komplexnejšia a načrtávajúca dlhší príbeh, ktorý sa bude ťahať ďalšími knihami. No a toto štvrté pokračovanie je už vážne dielo so všetkým, čo k nemu patrí. Staré známe postavy, kopa nových, ktoré posúvajú dej a vzápätí umierajú, bojové scény a veľa VEĽA politiky. Toto bol ten bod, keď už toho bolo na mňa trošičku priveľa a cez niektoré strany som sa musela prehrýzať. Už v predošlej časti som s tým mala problém a to ešte nebolo v takom množstve ako tu. Autor má dopodrobna premyslené všetko, čo sa v jeho svete odohráva a k tomu politika a mocenské systémy, samozrejme, patria. A dokázala som sledovať postup niektorých vojsk a hlavné dve strany konfliktu. No všetky tie dohody, pakty, prevraty, stratégie... to bolo nad moje sily 😅 Viem si však predstaviť, že pre čitateľov, čo sa v takýchto veciach vyžívajú, musí byť tento román priam raj. Možno sa jedného dňa dostanem aj ja na ich úroveň, no ja si zatiaľ užívam scény s Geraltom a mojim milovaným Blyskáčom.

No a tu sa dostávame k tomu, prečo ma práve táto časť ubezpečila, že toto je jedna z najlepších sérií, na aké som narazila. Je to jednoducho preto, že napriek tomu množstvu strán, ktoré som si až tak neužívala a napriek žalostne malému počtu scén s mojimi obľúbenými postavami, som sa jednoducho nemohla  zastaviť. Strašne už chcem ísť na ďalší diel, strašne už chcem vedieť, ako to všetko dopadne... a neviem si predstaviť, že by som niekedy zabudla na Geralta z Rivie, na neposednú Ciri a vyškereného Blyskáča. Tieto postavy so mnou ešte určite zostanú veľmi veľmi dlho a už teraz viem, že sa k tejto sérii určite budem vracať. 

Znova musím vyzdvihnúť autorov štýl písania a teda aj prácu prekladateľa. Vo všetkých tých krvavých scénach vynikajú krásne opisy okolia alebo pocitov postáv, ktoré pôsobia magicky a zahrievajú ma na duši. Netreba totiž zabúdať, že Zaklínač je plný mágie a to nehovorím len o rôznych magických bytostiach a čarodejoch. Tu  pôsobia aj vyššie sily, niečo ako osud, niečo ako predurčenie... a práve táto záhadná stránka tohto príbehu mu dodáva niečo nenapodobiteľné, čo ma opantalo už po prvých stránkach prvej knihy. 

V mojich recenziách sa snažím neprezrádzať veľa z deja, lebo si myslím, že to do recenzie nepatrí. No ak vás zaujíma, na čo sa môžete tešiť, tak by som vyzdvihla honosný bál čarodejov, spletité uličky veľkomesta, záhadné dryády z lesa Brokilon, nekonečnú spaľujúcu púšť a na nej nečakané stvorenie... bolo tam naozaj veľké množstvo fascinujúcich scén a veľkolepých obrazov... no a nemôžem zabúdať na humor. Ono sa to nezdá, ale v tejto sérií je ho naozaj dosť. Väčšinou zaň môžu Geraltove ufrflané reakcie, ale aj interakcie medzi prostými ľuďmi či magickými tvormi... jednoducho sa pri čítaní týchto kníh vždy cítila príjemne, usmievala som sa a pomáhalo mi to prekonávať niektoré naozaj ťažké momenty, ktorých je táto séria tiež plná 😅

Takže ak to ešte z tejto recenzie nie je jasné, ZAKLÍNAČA ODPORÚČAM VŠETKÝMI DESIATIMI. Je to fascinujúci príbeh, plný mágie, kúzel, no aj utrpenia a krutosti... a Geralta jednoducho nejde nemilovať 🙈😍

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

sobota 21. novembra 2020

RECENZIA: Mesto duchov (Victoria Schwab)


Originálny názov: City of Ghosts (2018)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 304
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Keď Cassidy, ktorej najlepší priateľ je duch, natiahne ruku a odhrnie Oponu, vstupuje do sveta duchov. Túto schopnosť nadobudla, keď sa takmer utopila (dobre, utopila sa, ale nerada na to spomína). Už sa teší na prázdniny na pláži, kde jej nič podobné nehrozí a kde si bude užívať leto. Lenže jej rodičia zmenia plány - idú nakrúcať televízny seriál o najstrašidelnejších miestach na svete a ich prvou zastávkou je škótsky Edinburgh, mesto s dávnou históriou a množstvom nepokojných prízrakov. 
Tam sa Cassidy zoznámi s Larou, ktorá má rovnaký dar ako ona. Postupne zisťuje, koľko sa toho ešte musí naučiť o svete za Oponou, a na vlastnej koži zistí, aké nebezpečné je jej poslanie. Ponorte sa spolu s ňou do sveta duchov, prízrakov a zjavení a odhaľte tajomné zákutia svetov, o ktorých ste nemali ani tušenia.

Táto kniha sa, čo sa mňa týka, zjavila ako blesk z jasného neba. Netušila som, že sa ide prekladať niečo od V. E. Schwab a keď som túto knihu prvýkrát zbadala, nevedela som, od koho je. Aby ste chápali, s Victoriou Schwab nemám žiadnu skúsenosť, no počúvam na ňu z každej strany toooľko chvály, že som vždy dúfala, že niečo vyjde aj u nás. A už je to tu. Potom však nastal druhý problém a to ten, že som čakala nejakú YA fantasy a keď som začala čítať, bola som trošičku sklamaná, že je to také... jednoduché. A nechápala som, čo s ňou všetci majú, ak sú jej príbehy takéto... A z toho plynie ponaučenie: ČÍTAJTE SI ZADNÉ STRANY KNÍH, KDE JE VEKOVÉ ODPORÚČANIE. Pretože až dodatočne som zistila, že je duchársky príbeh pre 9-12 ročných, vďaka čomu sa teraz pozerám na túto knihu z úplne inej perspektívy 😂 A verím, že keby som mala dvanásť, tak tento príbeh žeriem.

Po tomto vyčerpávajúcom úvode sa poďme vrhnúť na pointu tohto príspevku. Mesto duchov je pre starších čitateľov takou milou oddychovkou a jednohubkou, ktorú zvládnete za pár hodín. Ja som ju čítala po nociach koncom októbra, takže mi presne zapasovala do takej tej halloweenskej duchárskej atmosféry. Príbeh sa odohráva z veľkej časti v upršanom škótskom Edinburghu, ktorý je priam presýtený tajomnými príbehmi o duchoch a strašidlách. Starobylé hrady, úzke kamenné uličky, tmavé cintoríny... všetko to pôsobilo tak magicky a pochmúrne, jednoducho perfektne na takéto jesenné obdobie.
https://www.behance.net/gallery/26679237/The-Girl-and-the-Ghost

To, čo som chcela pôvodne vytknúť ako nedostatky, dáva napokon zmysel, keď teda zoberieme do úvahy cielovku tejto knihy. Príbeh je v podstate dosť jednoduchý a keď už sa v ňom zjaví nejaká nová prekvapivá informácia, autorka ju hneď použije a príbeh tak veľmi rýchlo napreduje. Napätie vydrží len chvíľu, lebo ho hneď strieda očakávaná akcia. Celá kniha v podstate pôsobí trochu uponáhľane a keby to bola YA kniha, celý tento príbeh by sa dal rozpísať minimálne na tri knihy. Keďže však ide o knihu pre deti, autorka sa snaží udržať ich pozornosť, a tak v podstate musí všetko rýchlo letieť napred. Preto veľmi nečakajte pomalé budovanie napätia, postupné predstavovanie hlavného zloducha alebo nejaký výrazný vývoj postáv. 

Čo sa týka postáv, tie boli dosť zaujímavé. Hlavná postava Cassidy je zvláštne dievča, ktoré raz takmer zomrelo a odvtedy akoby bola jednou nohou vo svete živých a druhou vo svete mŕtvych. To má za následok to, že dokáže prejsť za ,,Oponu" do sveta duchov. Navyše jedného ducha, Jacoba, vidí stále a ten sa stal jej najlepším priateľom. Jacob ma bavil asi zo všetkých najviac. Bol vtipný, milý a do Cassidy rád vyrýval. Rovnako ma bavili scény v ktorých sa snažil na seba upútať pozornosť, hoci ho nikto iný než Cassidy nemohol vidieť. Mali toho dosť spoločného a existovalo medzi nimi naozajstné priateľstvo, čo je síce trochu zvláštne, keď si predstavíte, že vášho najlepšieho kamoša nikto iný nevidí 😂

Na svoje si prídu aj fanúšikovia Harryho Pottera, pretože táto kniha je referenciami na túto fantasy sériu priam presiaknutá. Cassidy je tiež HP fanúšička a s Jacobom často vedú rozhovory o postavách alebo fakultách... v Škótsku navyše navštívia kaviareň, kde J. K. Rowling zvykla písať a kde stvorila niekoľko postáv. A Harry Potter referencie sú v knihách vždy úžasné, takže toto ma tak potešilo 😆 Okrem tejto kaviarne sa vďaka tomuto príbehu vydáte aj na niekoľko ďalších reálnych miest, ktoré môžete pri návšteve Edinburghu naozaj vidieť. Bavilo ma o nich čítať a potom si na internete hľadať ich fotky. Dodáva to príbehu na reálnosti a zrazu som si začala hovoriť, prečo by nemohlo byť reálne, že by ste v Škótsku narazili na niečo tajomné a magické. To miesto je pre to ako stvorené.

Aby som to zhrnula, Mesto duchov je príjemná duchárska jednohubka, ktorou sa naladíte na jesennú atmosféru. Ak nebudete čakať žiadne epické scény a šokujúce zápletky a budete mať na pamäti, že ide o príbeh pre mladších čitateľov, je dosť možné, že sa vám táto kniha zapáči. A navyše... tá obálka 😍

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

utorok 27. októbra 2020

RECENZIA: Čaroborci (Terry Pratchett)

Originálny názov: Sourcery (1988)
Séria: Úžasná Plochozem - Vetroplaš
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 288
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Zrodil sa čaroborec, mocný mág, ôsmy syn čarodejníka (ktorý bol sám ôsmy syn ôsmeho syna), chodiaca pohroma a atómová bomba v jednom. Takú mocnú mágiu však Plochozem neunesie a hrozí jej koniec. Čaroborcovi vzdoruje len Vetroplaš, nedoštudovaný čarodejník, ktorý už má s nedobrovoľnými súbojmi s mágiou všemožného desivého typu nejaké tie skúsenosti. Našťastie preňho aj pre nás stretáva rodenú bojovníčku Coninu, túžiacu stať sa slávnou kaderníčkou, aj začínajúceho hrdinu Nikiho Ničiteľa, ktorý sa učí jemnému umeniu, ako sa stať barbarom... z príručky.
A práve táto vydarená trojica by mala v ďalšom románe kultovej série príbehov z planéty nesenej obrovskou korytnačkou A´Tuin zachrániť svet!

Konečne je tu zase Vetroplaš! Presne toto som si povedala, keď táto kniha vyšla, pretože hoci ma Mestská stráž bavila rovnako, Vetroplaš bude mať ako postava v mojom srdci už navždy miesto a veľmi som sa naňho tešila. Na konci predošlej časti z tejto série som sa musela rozlúčiť s niektorými postavami a bola som zvedavá, ako bude Vetroplaš fungovať s nejakými novými. A, už klasicky, som vôbec nezostala sklamaná.

Vetroplaš sa už síce za posledné dve časti ako postava dosť vyvinul, no napriek tomu zostáva stále veľmi prakticky založený a z princípu odmieta vynaložiť v čomkoľvek väčšiu námahu, než je absolútne nevyhnutné. Preto mu práve nehrá do karát, keď sa na Plochozem opäť valí totálna pohroma a on sa znova nedopatrením ocitá priamo uprostred. Musím povedať, že tie jeho ufrflané a ustráchané poznámky ma stále veľmi bavia a ani by som nechcela, aby bol iný. Výrazne tak kontrastuje s ďalšími dvoma postavami, ktoré mu teraz robia spoločnosť. Conina bola dosť samostatne a nekonvenčne založená žena, ktorá nechcela nič iné, než ísť si za svojimi snami, ktoré ale celkom nekorešpondovali s jej pôvodom a očakávaniami okolia. Veľmi sa mi páčilo aj to, že vďaka nej sa prepájala táto časť s predošlými, keďže bola priamým potomkom jednej postavy z predošlej knihy. No a Niki, ďalší z Vetroplašových spoločníkov, sa snažil byť presne to, čím Vetroplaš nikdy nechcel byť – bojovníkom, hrdinom, záchrancom... no až tak veľmi mu to nešlo 😅
zdroj

Potešilo ma, že hoci sa istá časť príbehu odohráva v dobre známom Ankh-Morporku, nakukli sme aj do iného kraja, trochu exotickejšieho a  vzdialenejšieho. Navyše, vďaka novému "záporákovi" bola realita čarami trochu pozmenená, a tak sme mali možnosť vidieť staré známe miesta a veci v trochu pozmenenej verzií. No klasická téma Vetroplašovho putovania a (ne)vyhýbaniu sa problémom zostala zachovaná, čo je pre mňa asi najväčšie plus. 

Počas celej vetroplašovskej série sa v príbehu sem-tam zjaví aj Smrť, jedna z mojich najobľúbenejších postáv. Tu sa tiež raz za čas mihol a priniesol do príbehu svoj suchý humor a neoceniteľne úžasnú interakciu s inými postavami. Jeho scény sú jednoducho vynikajúce a vždy, keď sa objaví, tak viem, že sa mi kniha v tom momente zapáči ešte o niečo viac. Tentoraz mu dokonca robili spoločnosť aj ďalší traja jazdci Apokalypsy – Vojna, Hlad a Mor, ktorí sa pred koncom sveta ešte zastavili na jedno v krčme, a tak si viete predstaviť, ako to asi dopadlo. Ich scény ma tiež neskutočne bavili, pretože všetci štyria aj so Smrťom sa objavili aj v knihe Dobré znamenia, ktoré Pratchett napísal spolu s Neilom Gaimanom a tam som ich tiež úplne žrala. Milujem toto prepájanie postáv, svetov a rôzne narážky na iné knihy zo série, vzbudzuje to vo mne takú neopísateľnú radosť a v tých chvíľach sa sama pre seba uškŕňam ako totálny debil 😂

To, že tento diel bol zase plný pratchettovského humoru a poznámok snáď ani nemusím zdôrazňovať. Pod čiarou už klasicky nájdete niekoľko poznámok a dodatkov, niektoré fakt zaujímavé a doplňujúce poznatky o Plochozemi a niektoré len jednoducho vtipné a trochu odveci. Každopádne, táto časť ma bavila rovnako ako predošlé, hoci mám pocit, že sa tam toho udialo trochu menej ako v prvých dvoch častiach. Vetroplaš, Conina a Niki síce nemali veľa času na oddych, no aj tak mám pocit, že nemuseli až tak splašene pobehovať po svete a všetko zachraňovať, ako predtým. Knihe však nemám vlastne čo vytknúť a už teraz sa teším na pokračovanie!

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart
Knihy si môžete zakúpiť TU.

pondelok 12. októbra 2020

RECENZIA: Griša #2 - Zajatie búrky (Leigh Bardugo)


Originálny názov: Grisha 2 - Siege and Storm (2013)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 400
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Temnota nezomiera. Alina sa po úteku cez Pravé more, prenasledovaná výčitkami kvôli životom, ktoré jej rukami vyhasli v Tieňovej trhline, pokúša začať nový život v cudzej krajine a udržať svoju identitu Svetlany v tajnosti. Pred minulosťou a osudom však nemôže utekať večne.
Temnan sa vynoril z Tieňovej trhliny s novou, strašidelnou mocou a nebezpečným plánom, otriasajúcim hranicami prirodzeného sveta. Alina sa s pomocou neslávne známeho korzára vracia do krajiny, ktorú opustila, odhodlaná bojovať so silami, čo sa zhromažďujú proti Ravke. No čím je Alina mocnejšia, tým viac sa ponára do Temnanovej hry zakázanej mágie a vzďaľuje sa od Mala. Alina si musí vybrať medzi svojou krajinou, mocou a láskou, o ktorej vždy verila, že ju bude viesť - inak riskuje, že zajatiu prichádzajúcej búrky neunikne.

Na sériu Griša som sa tešila z rôznych dôvodov, no faktom zostáva to, že som ani neočakávala, že sa mi bude páčiť viac ako Vrania šestka. Tie knihy totiž boli fakt skvelé, najmä čo sa postáv a celkovej atmosféry týka a v podstate sa väčšina čitateľov zhodla na tom, že táto dilógia je jednoducho lepšia ako pôvodná séria Griša. Preto som od Griše neočakávala niečo extra, no zároveň som dúfala, že sa mi návrat do tohto sveta bude pozdávať. A nemýlila som sa. Prvý diel som zhltla ako nič a uvedomila som si, ako mi celý svet veľmi chýbal. Milujem všetky tie fantastické krajiny inšpirované rôznymi našimi veľkomestami a krajinami a hoci bol amsterdamom inšpirovaný Ketterdam skvelý, tentoraz sme vďaka Aline a ostatným postavám mohli zamieriť do rusky pôsobiacej Ravky, čo bolo ešte lepšie. Takže celková atmosféra a aj dej prvej knihy bol na jednotku. A teraz sa poďme pozrieť na pokračovanie.

Už úvodné stránky Zajatia búrky čitateľa vhodia priamo do rozbehnutej akcie. Alina a Mal sú na úteku a rozhodne to nemajú jednoduché. Môžete sa tešiť na špinavé hostince, nepohodlné cesty loďou a obzeranie sa ponad plece. To napätie dodávalo knihe skvelý ráz a v podstate ma tieto "utekacie" časti bavili asi najviac. Tie však boli najmä na začiatku a na konci, medzitým boli vyplnené kapitolami, ktoré sa zameriavali skôr na postavy a vzťahy medzi nimi, než na nejaký výraznejšie rozvinutý dej. Netvrdím, že také scény nie sú dobré, no predsa len som mala chuť na niečo trošku akčnejšie a svižnejšie 😅
Sankta Alina

Postavy sú stránkou tejto trilógie, kvôli ktorej som tak trochu na vážkach, keď rozmýšľam nad hodnotením. Je očividné, že týmto knihám uškodilo najmä porovnávanie s Vraňou šestkou, ktorá u nás vyšla ako prvá. Lebo postavy v Griši jednoznačne nedosahujú kvality VŠ. Alina nie je zlá, má zaujímavé schopnosti a niekedy s ňou dokážem súcitiť, no pre mňa nie je absolútne ničím výnimočná. Je to taký ten klasický prototyp ničím nezaujímavého dievčaťa, ktoré sa odrazu stane vyvolenou. A musím sa priznať, že jej ľúbostný život ma absolútne nezaujíma 😂 Či už prežíva krízu s Malom, alebo rozmýšľa nad Temnanom, fakt s ňou nedokážem súcitiť. Vždy len chcem, aby sa už prestala ľutovať a išla niekoho nakopať so svojimi grišskými schopnosťami. Na druhú stranu sa ale v tejto časti objavila jedna super nová postava – ľahkovážny a ironický korzár, ktorý hneď na prvý pohľad niečo skrýva a ja som si užívala každú scénu s ním. Vývoj jeho postavy bol síce v niektorých oblastiach tiež trošku diskutabilný, ale je to postava, na ktorú sa budem pri čítaní finálneho dielu tešiť a dúfam, že sa tam objaví vo veľkom množstve.

Napriek slabšiemu prevedeniu, čo sa postáv týka, tento príbeh ma naozaj veľmi baví a mám pocit, že autorka sa snaží do každého dielu zapracovať čo najviac detailov zo svojho komplexného a premysleného univerza. Aj v tejto časti sa môžete tešiť na politiku, pomery na kráľovskom dvore a intrigy, ktoré takúto spoločnosť nevyhnutne dopĺňajú. Najviac zo všetkého sa mi však páčilo vykreslenie toho, v akom postavení sa ocitla Alina. So svojimi schopnosťami a klebetami, ktoré sa o jej moci začali šíriť po celej Ravke, sa v očiach niektorých ľudí stala sväticou. Sankta Alina, ako ju jej vyznávači nazývajú, sa stala symbolom nádeje a ľudia k nej vzhliadajú. Bolo zaujímavé sledovať rôzne fanatické prejavy vyznávačov náboženstva, ktoré si Alinu vyvolilo za svätú a pri tom mať prístup aj do Alininej mysle, pre ktorú bolo jej postavenie veľmi zvláštne.  Nedokázala pochopiť, ako ju niekto môže až tak uctievať, ako v nej cudzí ľudia môžu vidieť takú mocnú postavu a musela sa popasovať s rôznymi nepríjemnosťami, ktoré jej takéto postavenie prinieslo.

Séria Griša má niekoľko kvalít, ktoré ju robia naozaj výnimočnou a podľa mňa určite stojí za prečítanie. Pokiaľ sa vám vo Vranej šestke  páčil ten výnimočný svet a mágia, toto je skvelá séria na to, aby ste z neho mohli preskúmať ešte niečo viac. Postavy síce nie sú až také komplexné a musíte sa pripraviť na niekoľko ľúbostných klišé, no pokiaľ sa na túto sériu pozeráte ako na celok rôznych komponentov, tak zistíte, že väčšina naozaj funguje a stojí za to ponoriť sa do tohto skvelého magického sveta z pera Leigh Bardugo 😊

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

utorok 22. septembra 2020

RECENZIA: Apolónov pád #4 - Tyranova hrobka (Rick Riordan)



Originálny názov: The Trials of Apollo #4 - The Tyrant's Tomb (2019)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 424
Vydavateľstvo: Fragment
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Bývalý olympský boh Apolón, zakliaty v tele pubertálneho smrteľníka Lestera Papadopoulosa, má pred sebou ďalšiu ťažkú skúšku! Na tábor rímskych polobohov v sanfranciskom zálive sa chystajú zaútočiť všetkého schopní rímski imperátori. Majú armádu obrov, netvorov a príšer, a vďaka svojim ničivým zbraniam môžu tábor Jupiter vymazať zo zemského povrchu. Navyše si našli mocného spojenca – ani živého, ani mŕtveho, no o to nebezpečnejšieho. Dokáže Apolón zabrániť blížiacej sa katastrofe?



Na knihy od Ricka Riordana sa teším vždy, nehľadiac na to, čo práve čítam alebo akú náladu mám. Je to pre mňa jednoducho instantný zlepšovač nálady a návrat do mojich detských a tínedžerských čias, ktoré mi veľmi chýbajú. A hoci sa za ten čas mnohé zmenilo, napríklad aj ja ako čitateľ, riordanovky sa nemenia – stále sú zábavné, akčné a jedinečné. Inak to nebolo ani v prípade tejto knihy.

Počas čítania som tak trochu rozmýšľala o čom budem písať recenziu, pretože pri týchto knihách sa snažím prezradiť čo najmenej z deja, keďže ten je asi najdôležitejší. No a zakaždým mi prišla na myseľ jedno jediné slovo a to NOSTALGIA. Toto bol základný pocit, ktorý som pri čítaní prežívala, také to vnútorné teplo a tlak na hrudi, keď na mňa zo stránok vyskakovali známe postavy a spomínali na časy, ktoré aj ja považujem za príjemné spomienky. Ako je pre niekoho domov Rokfort, pre mňa je to Tábor polokrvných a Tábor Jupiter (aj keď Rokfort do týchto mojich domovov samozrejme spadá tiež 😂). A preto som veľmi intenzívne prežívala, keď sa na tábor Jupiter valila hrozba v podobe troch imperátorov Nera, Commoda a Caligulu, ktorý sa ho chystali nadobro zrovnať so zemou. Tlačili sa mi slzy do očí pri opise Malého Ríma, ktorý sa ešte len spamätával z poslednej bitky a ktorý mal byť vojne vystavený znova. A veľmi ťažko som znášala reakcie Rimanov na správu, ktorú im niesli Apolón s Meg, a to, že jeden z nich padol. 
Reyna

Príchod do Tábora Jupiter však znamenal aj niekoľko veselších vecí – napríklad návrat postáv ako Hazel, Frank a Reyna. Všetci títo patrili k mojim obľúbeným postavám v sérii Bohovia Olympu a tešila som sa na nové scény s nimi a Apolónom. Hazel a Frank pôsobili vyspelejšie a vážnejšie, čo sa dalo od situácie očakávať, no stále to boli starí dobrí polobohovia, ktorí chcú pre svet len to najlepšie. Návrat Reyny na scénu bol o niečo intenzívnejší, keďže Apolón ju vidí v trochu inom svetle, než aké ponúkali rozprávači predošlých kníh. 

Reyna je naozaj zaujímavá postava s príbehom, ktorý je trochu odlišný od ostatných a vždy dokáže niečím prekvapiť. Je "odsúdená" jedným proroctvom, ktoré v podstate tvrdí, že jej nie je súdené nájsť šťastie s nikým z polobohov. Páči sa mi, ako Rick poňal túto tému a ako píše Reynu ako postavu. V knihách je totiž skoro bez výnimky zahrnutá láska medzi hlavným hrdinom a nejakým jeho ľúbostným objektom. Reyna má však iný osud, iné zmýšľanie a táto jej stránka mi prišla naozaj veľmi zaujímavá. Rovnako ako aj to, ako sa k tomu postavil Apolón, čo bolo navyše aj vtipné. Lebo jeho interakcia s ľuďmi, keď je v tejto svojej novej podobe, je naozaj na nezaplatenie 😂

Keď už sme pri Apolónovi, počas čítania som prišla na to, že už som si tak zvykla na jeho podobu, že si ho zrazu neviem predstaviť takého, aký bol pred tým. Ako človek si prešiel toľkými vecami, že tie ho jednoducho MUSELI ovplyvniť a vďaka nim sa ako človek vyvinul... čo je však niekoľko mesiacov v živote boha, ktorý žije tisícky rokov? Navyše, toto nie je prvýkrát čo za trest uviazol v ľudskom tele. Vždy to však nejako rýchlo vybavil, udobril si Dia a vrátil sa na Olymp. Preto sa mi nepáči predstava, že by sa po tomto všetkom znova zmenil na boha a na všetko zabudol. Preto som veľmi zvedavá, ako to Rick vymyslí a napíše, pretože celá linka a pointa tohto príbehu o samospoznávaní a raste, by bola úplne zbytočná. A to by bola veľká škoda.

Aby som aspoň čo-to načrtla z deja a priblížila, na čo sa môžete v tejto časti tešiť, musím spomenúť, že na scénu prichádzajú aj nové postavy, ktoré príbeh trochu osviežujú a ktoré skvele fungujú s tými starými; že sa môžete tešiť na epické bojové scény a rovnako aj na tajomstvami opradené udalosti, ktoré v tejto sérii nesmú chýbať. Okrem klasických gréckych a rímskych bohov sa na scéne zjaví aj starobylý a takmer zabudnutý boh z ešte dávnejšej minulosti, ktorý prinesie opäť niečo nové, čo sa mytologických prvkov týka. Zároveň už je však cítiť, že sa táto séria a celé univerzum Percyho Jacksona chýli ku koncu, čo mi spôsobuje protichodné pocity. Už sa však poslednej knihy nemôžem dočkať a verím, že bude rovnako skvelá, ako všetky predošlé.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem Albatros Media
Knihu si môžete zakúpiť TU.