streda 11. septembra 2019

RECENZIA: Ariadnina niť (Jan Bajtlik)


Originálny názov: Nić Ariadny (2018)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 72
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: pevná

Anotácia: Prejdite s nami labyrintmi gréckej mytológie v tejto nádhernej bohato ilustrovanej knihe. Nájdite cestu von zo spleti kľukatých cestičiek medzi bohmi, mocnými hrdinami a bájnymi bytosťami. Na tejto dobrodružnej ceste spoznáte Herakla a argonautov, Minotaura a Kyklopov, Sizyfa, Odysea i nádhernú Trójsku Helenu.
Navštívite olympiádu, grécke divadlo a aténsku Akropolu. Straťte sa v tejto knihe a objavte Grécko antických čias.


Tentoraz prichádzam s recenziou na trochu inú knihu než zvyčajne. Nie je to žiadny román, no predsa v sebe skrýva desiatky zaujímavých a zložitých príbehov.
Ariadnina niť je akoby takým ilustrovaným sprievodcom gréckou mytológiou, no zároveň interaktívnou hrou (nielen 😄) pre deti. Ja som sa s ňou teda vyhrala tiež.

Kniha je nádherne graficky spracovaná. Každá
dvojstrana v asi trištvrtine knihy znázorňuje nejaký výjav z gréckej mytológie, ktorý je usporiadaný do podoby bludiska. Tým vzniká hra v ktorej čitateľ hľadá cestu von z labyrintu a pri tom "prechádza" okolo postáv a situácií z nejakého konkrétneho mýtu. Každá táto dvojstrana má stručný popis toho, čo sa na nej nachádza, napríklad mená bohov a hrdinov alebo skúšky, ktorými museli prejsť. Poslednú štvrtinu knihy tvoria vysvetlivky ku každej ilustrácii. Niekedy je to celá legenda, inokedy sú to napríklad opisy bohov alebo rôznych oblúd. Na začiatku je aj návod, ako postupovať, ak v tom má niekto chaos 😄

Čo sa týka grafickej stránky tejto knihy, je naozaj nádherná. Ilustrácie sú farebné, zaujímavé a deje sa na nich strašne veľa. Pri každej som strávila dosť dlhú dobu a neustále som nachádzala niečo nové. Keď ich prechádzate centimeter po centimetri, nájdete rôzne malé detaily, niektoré aj vtipné, napríklad muža spiaceho v hľadisku gréckeho divadla, pretože ho predstavenie zrejme až tak nebaví alebo matku, naháňajúcu svoje neposlušné dieťa. Zakaždým, keď som vzala knihu do ruky, som našla niečo nové a zaujímavé.
Skvelý nápad sú aj tie labyrinty. Každý je iný a inak zapracovaný do celkovej ilustrácie a človek nad nimi strávi dosť času pri hľadaní cesty von. Ako dieťa som mala rada podobné hry napríklad v detských časopisoch a tak som sa tak trochu vrátila do detských čias 😄

Okrem zábavnej a estetickej stránky, je toto najmä edukačná kniha. Dozviete sa toho o gréckej mytológií naozaj veľa, získate základný prehľad o bohoch a titanoch, spoznáte najslávnejších hrdinov ako napríklad Herakla, Odyssea alebo Iásona, zistíte, aké obludy a tvory žili medzi starovekými Grékmi... keďže ja grécku mytológiu naozaj milujem a už som o nej veľa čítala, väčšinu týchto legiend som už poznala, no o to som bola radšej, keď som na obrázku spoznala nejakého svojho obľúbeného boha alebo situáciu. Mohla som tak aj porovnávať rôzne verzie mýtov, pretože keďže ide viac-menej o ľudovú slovesnosť, existuje mnoho verzií jedného mýtu. Niekedy sa odlišujú napríklad v rodinných vzťahoch niektorých hrdinov alebo vo výzore oblúd. Je tam ale aj kopa ďalších
zaujímavých informácií o ktorých som dovtedy
netušila, napríklad niečo o zvykoch starovekých Grékov, o architektúre v tých časoch, štýle života nižšie postavených ľudí, no aj tých zámožnejších alebo o umení... myslím, že každý si tu príde na svoje.

Ďalšia vec, ktorá ma veľmi potešila, keď som si ju všimla boli rôzne prirovnania a ustálené slovné spojenia, ktoré vznikli z niektorých mýtov spomenutých v tejto knihe. Myslím, že takmer každý už počul výraz "achillova päta" alebo "odysea", no možno sa nikdy nezamyslel, ako takéto frazeologizmy vznikli. Tu je to všetko pekne vysvetlené a podľa mňa je fascinujúce, keď si človek uvedomí, že doteraz používame slovné spojenia, ktoré sa zakladajú na príbehoch pretrvávajúcich tisícky rokov.

Veľmi som ocenila rodokmeň bohov a hrdinov, ktorý pomáha sa trochu zorientovať vo všetkých tých rodinných vzťahoch. V gréckej mytológii sú totiž takmer všetci nejako spríbuznení cez svojich božských predkov. Bohovia sa medzi sebou brali a mali deti bez ohľadu na to, že sú vlastne tiež rodina a tak po svete behala kopa polobožských bratrancov a sesterníc, ktorí mohli byť zároveň aj svojimi ujami a tetami... no, je to veľmi komplikované 😂 Navyše, ako som už spomínala, rôzne mýty uvádzajú rôzne rodinné väzby hrdinov a bohov, väčšinou podľa toho, ako sa im to hodí do konkrétneho príbehu, takže je veľmi ťažké sa v tom orientovať. Vďaka tejto knihe ale pochytíte
základy, ktoré sú väčšinou všade rovnaké.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart
Knižky si môžete zakúpiť TU.

sobota 7. septembra 2019

RECENZIA: Eliza a more príšer (Francesca Zappia)

Originálny názov: Eliza and Her Monsters (2017)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 384
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: brožovaná

Anotácia: Eliza Mirková je v maturitnom ročníku na strednej. Obyčajné dievča, o ktoré štyri roky nikto nezakopol. LadyConstellation je autorka megapopulárneho webkomiksu, ktorý si získal srdcia miliónov čitateľov po celom svete. Nikto netuší, že offline Eliza a online LadyConstellation je jedna a tá istá osoba.
Všetko sa zmení príchodom Wallaca. Je fanúšik Elizinho webkomiksu a dokonca autor najlepšej fanfiction. Keď sa im skrížia cesty, Eliza váha, či opustiť svoju bezpečnú ulitu a vystrčiť nos do offline sveta. Môže sa niekomu páčiť aj také obyčajné a nezáživné dievča ako Eliza Mirková?
Lenže keď verejnosť odhalí Elizinu pravú identitu, všetko, čo si tak urputne budovala –. webkomiks, vzťah s Wallacom a dokonca aj psychickú pohodu – sa razom rozpadá.

Neviem prečo, ale táto kniha ma vždy nejako priťahovala. Už dávnejšie som ju registrovala pri sledovaní zahraničných blogerov a plánovala som, že si ju zoženiem. Preto si asi viete predstaviť moju radosť, keď som sa dozvedela, že vyjde aj u nás. Preto som sa do nej hneď pustila a som veľmi rada, že som nebola ani trochu sklamaná.

Príbeh o dievčati, ktoré je v skutočnosti veľký introvert a v škole ju poznajú ako čudáčku, no v online svete je priam celebritou, je podľa mňa v súčasnosti veľmi reálny a autentický. Na internete človek môže v podstate vystupovať ako ktokoľvek, môže si vytvoriť celú novú identitu a povedzme si úprimne, niektorí ľudia sú sebavedomejší práve takto v anonymite. Rovnako to bolo aj s Elizou. Svoje komiksy začala dávať na internet a zo dňa na deň získavala viac a viac fanúšikov, až čísla napokon prekročili milión. S takou veľkou popularitou však prichádza aj zodpovednosť a Eliza to brala veľmi vážne. Každý deň pracovala na nových častiach, kreslila, plánovala, odpisovala fanúšikom na správy... niet divu, že ju to celé tak pohltilo. Online svet, ktorého bola súčasťou, jej prišiel oveľa bližší a dôležitejší ako ten reálny. Kvôli tomu trpel aj jej vzťah s rodinou. Trávila s nimi málo času a oni tak celkom nedokázali pochopiť, čo pre ňu (a jej fanúšikov) jej komiks znamená.

Eliza
Čítanie tejto knihy som si tak užívala aj preto, lebo som sa vedela do Elizy úplne vcítiť. Niektoré jej rozhodnutia a myšlienky mi boli veľmi blízke a dokázala som ju pochopiť. Nemala veľa kamarátov, radšej si s ľuďmi písala, ako sa s nimi rozprávala, nad niektorými situáciami príliš premýšľala a zbytočne sa nad nimi stresovala, jej sociálna úzkosť jej bránila robiť veci, po ktorých túžila... veľa z toho veľmi dobre poznám 😅 Jediné, čo mi prišlo trošku cez čiaru bolo to, ako si s Wallacom písala odkazy, aj keď sedeli priamo vedľa seba a mohli sa rozprávať. Aj ja som si samozrejme v škole písala s kamarátmi cez hodiny a niekedy mám problém nahlas vyjadriť svoje myšlienky, ale toto bolo trošku iné a jednoducho čudné. No som rada, že si aspoň písali na normálny papier, keby vedľa seba sedeli a písali si na mobile, to by som už asi nepredýchala 😂

„Normálne si neberiem rady od svojich vymyslených hrdinov, ale v živote každého dievčaťa nastane moment, keď dôjde na križovatku : osamelý večer v teplákoch s obľúbeným televíznym programom alebo párty s ozajstnými živými, dýchajúcimi ľuďmi."

Keď už sme pri Wallacovi, aj on sa mi ako postava veľmi páčil. Tiež bol introvert, no keď sa otvoril, bol strašne vtipný, zaujímavý a príjemný. Páčila sa mi jeho záľuba v písaní a tiež som sa do niektorých jeho pocitov vedela vcítiť, napríklad čo sa týka frustrácie z písania svojho vlastného príbehu, ktorý chce mať každý autor dokonalý, no nie vždy ide všetko podľa jeho predstáv. S Elizou fungovali skvele, ich vzťah sa vyvíjal pomaličky a vo vlastnom tempe, hoci sa všetko začalo neskôr trochu komplikovať. Rýchlo som si na nich dvoch ako postavy zvykla a vtiahli ma do deja natoľko, že som nevedela prestať čítať a stále som chcela vedieť, čo sa stane ďalej a aké komplikácie nastanú. Bolo totiž jasné, že sa niečo pokazí, keďže Eliza mala obrovské tajomstvo a to napätie z toho, že to celé praskne, som cítila počas celej knihy.

Postavy z komiksu More príšer
Ďalším zaujímavým aspektom tohto príbehu je téma fanúšikovstva, kreslenia fanartov a písania fanfiction. Odkedy vznikol internet a rôzne stránky, všetko sa zmenilo a to sa týka aj kníh a čítania. Kedysi existovali len knižné kluby, kde sa mohli nadšenci nejakej knihy medzi sebou rozprávať a diskutovať. Teraz je to už oveľa jednoduchšie a komplexnejšie a cez internet sa môže človek spojiť s tisíckami ďalších knihomoľov. Veľmi sa mi páči aj to, keď človek využije svoj vlastný talent a zapojí sa tak do komunity a obohatí ostatných čitateľov, napríklad tými fanartami alebo fanfiction. Ja sama takéto veci sledujem a veľmi ma bavilo o tom čítať. Veľmi oceňujem aj to, že do knihy sú vložené kresby a výpisy chatov, čo dotváralo atmosféru a lepšie som si vedela predstaviť o čom Eliza vlastne hovorí. Keďže je jej komiks veľkou súčasťou jej života, často naňho myslela a diskutovala o ňom, preto sa aj nám ako čitateľom dostali rôzne útržkovité informácie o jeho postavách a deji, čo bolo strašne zaujímavé. Autorka dokonca do príbehu zapracovala aj jedno reálne dielo, ktoré sama uverejňuje na internete a tu vystupovalo ako Elizina obľúbená knižná séria.

Jediná vec, ktorá ma počas čítania trošku rušila bol miestami trošku čudný preklad, napríklad slovo hejže, ktoré tu bolo použité dosť často a mne osobne do príbehu vôbec nesedelo 😅 Použilo ho pár postáv a ja som sa pri tom vždy pozastavila, lebo mi to prišlo zvláštne a vôbec sa mi do niektorých konverzácií nehodilo. Ale verím tomu, že niekto iný by si to možno ani nevšimol a nemalo by ho to prečo rušiť.

Každopádne, mňa táto kniha maximálne nadchla a prečítala som ju za pár hodín. Príbeh je rýchly a plynulý, na viacerých scénkach som sa smiala, ale aj prežívala smutné chvíle spolu s postavami. Okrem iného rieši dôležité problémy ako anonymita na internete, dôležitosť ochrany osobných údajov, či depresia. Podľa mňa je to kniha, ktorá dokáže zaujať každého, ak jej dá človek šancu a rozhodne má čo ponúknuť 😊

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

štvrtok 29. augusta 2019

RECENZIA: Kirké (Madeline Miller)

Originálny názov: Circe (2018)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 304
Vydavateľstvo: Tatran
Väzba: pevná

Anotácia: Heliovi, bohu Slnka a najmocnejšiemu z Titanov, sa narodí dcéra. Nymfa Kirké je zvláštne dieťa, má žlté oči a čudesný tenký hlas, no inak po svojom majestátnom otcovi ani pôvabnej zvodnej matke Perse nezdedila nič pozoruhodné. Ako najslabšia zo všetkých bohýň je vystavená ustavičným posmeškom súrodencov, preto hľadá spoločnosť vo svete ľudí. Čoskoro v sebe objaví netušenú moc – ovláda čary, ktoré dokážu premeniť sokyne na príšery a ohroziť samotných bohov.
Zeus ju z obavy pred jej nepredvídateľnými schopnosťami vyženie na opustený ostrov, kde Kirké rozvíja svoje tajomné umenie, krotí divé zvery a stretáva mnohé významné postavy z gréckej mytológie vrátane Daidala, jeho nešťastného syna Ikara, napoly človeka, napoly býka Minotaura, krvilačnej Medeie a, samozrejme, prefíkaného Odysea vracajúceho sa z trójskej vojny. Neželaných či dotieravých hostí s potešením premieňa na prasce, no vie im opäť vrátiť ľudskú podobu. Iných si zasa obľúbi a na istý čas sa stávajú jej milencami. 
Lenže osamelým ženám často hrozí nebezpečenstvo a rozmarná Kirké na seba nechtiac privolá hnev bohov aj ľudí. Napokon musí čeliť jednej z najdesivejších a najpomstychtivejších božstiev celého Olympu. Ak chce ochrániť svojich drahých, musí pozbierať všetku odvahu a raz a navždy si vybrať miesto – buď medzi bohmi, ktorí jej dali život, alebo smrteľníkmi, ktorých sa naučila milovať.

Kto ma aspoň trochu pozná, tak vie, že zbožňujem grécku mytológiu. Fascinujú ma legendy a príbehy staré tisícky rokov, plné hrdinov, bohov, príšer a výprav. Hneď ako sa na trhu objavila Kirké, vedela som, že ju musím mať.
Veľmi sa mi páči, ako je tento príbeh spracovaný. Nie je to nijaká stručná legenda, ale poriadny prepracovaný román plný rôznych postáv a dejových línii. Preto si myslím, že dokáže zaujať aj čitateľa, ktorý o gréckej mytológií veľa nevie a zároveň prekvapiť nadšenca, ktorý takto spozná známe postavy v trochu inom svetle.

Kirké ako hlavná postava bola veľmi sympatická. Ja osobne som o nej nevedela až tak veľa, poznala som hlavne legendy v ktorých sa stretla s niektorými hrdinami a o jej činoch, keď bývala na ostrove Aiaia. Preto ma veľmi potešilo, že v tejto knihe je jej príbeh rozpovedaný úplne od začiatku. Sleduje celé jej detstvo v prítomnosti jej božských rodičov a príbuzných, ktoré ale nemala vôbec jednoduché. Keďže bola trochu iná ako jej súrodenci alebo zvyšok rodiny, zažila si plno ponižovania a výsmechu. Tomu zodpovedala aj jej povaha, bola ustráchaná a bez sebavedomia. Počas celej knihy však môžeme sledovať podrobný vývoj postavy a Kirké sa teda poriadne zmenila. Z ustráchaného malého dievčaťa, ktorému vtĺkali do hlavy, že za nič nestojí, sa stáva mocná žena. Kirké sa zároveň vymyká stereotypu, akým boli v mýtoch zobrazované ženy - boli dobré len na to, aby mužom rodili deti a to zväčša platilo aj pre bohyne. Kirké však bola iná, robila si čo chcela a odmietala sa nechať zlomiť. Celkovo mi prišla veľmi príjemná a ako niekto s kým sa viem stotožniť. Poznala som však nejaké mýty, ktoré ju zobrazovali aj v nie práve pozitívnom svetle a preto som bola zvedavá, ako to autorka podá. A aj to zvládla skvelo, pretože Kirké ako postavu nepísala ako vyslovene dobrú alebo zlú, jednoducho to bola bytosť s dobrými aj zlými stránkami, ktorá za život urobila veľa chýb, no aj dobrých skutkov.
Obloha sa vyjasnila a hviezdy žiarili jasnejšie než inokedy, osvetľovali nočnú tmu ako závesné lampy. Keby sme napli uši, začuli by sme vo vetre škripot ich reťazí."
Rovnako reálne mi prišli aj iné postavy, napríklad bohovia. Tí sú väčšinou zobrazovaní ako nedostupné a všemocné bytosti, no vďaka Kirké ako rozprávačke pôsobili oveľa reálnejšie, oveľa bližší. Tiež neboli čiernobieli, ale prevažne boli všetci vykreslení ako krutí a intrigánski, opovrhujúci ľuďmi. To ale celkom dáva zmysel, pretože žijú celé storočia až tisícročia, sú nesmrteľní a mocní, čo znie síce ako niečo, po čom každý túži, ale za taký dlhý čas to musí každého unaviť. Prejaví sa nuda, stereotyp a každé malé rozptýlenie im musí robiť neskutočne dobre.
Bohovia sú zároveň veľmi pyšní a samoľúbi a väčšinou opovrhujú takmer všetkými smrteľníkmi. Niektorí slávni hrdinovia sa síce tešili priazni niektorých bohov, no to nikdy netrvalo viac ako pár rokov a potom o nich stratili záujem.  Považujú ich za slabé a bezvýznamné bytosti, pretože zomierajú a keďže žijú tak krátko, v porovnaní s ich nesmrteľnými životmi sú tie smrteľné zanedbateľné. No Kirké bola aj v tomto iná. Ľuďom občas závidela to, že môžu prežiť život s ľuďmi, ktorých majú radi a potom spolu odísť do podsvetia, kde po smrti možno spolu strávia večnosť. Kirké však bola odsúdená na nekonečnú samotu, musela sledovať ako ľudia, ktorých si obľúbila, zomierajú a opúšťajú ju. V božskom živote síce desaťročia ubiehajú ako voda, no to neznamená, že rovnako rýchlo odchádzajú spomienky. V takýchto chvíľach mi bolo Kirké ľúto.
„Naznačil mi to Odyseus."
Čo povedal?"
Že nikdy nestretol bohyňu, ktorej by väčšmi prekážala vlastná nesmrteľnosť."
V inom svetle však boli predstavení aj hrdinovia. Tí sú si všetci v starých legendách väčšinou veľmi podobní - krásni, silní, odvážni, uznávaní a nebojácni. Vystupujú ako hlavné postavy takmer v každej legende, vždy porazia nepriateľa a ostatní ľudia ich uctievajú takmer ako bohov. To však tiež nie je práve reálne a keďže hrdinovia sú tiež len ľudia, so všetkými smrteľníckymi slabosťami, v tejto knihe máme možnosť spoznať aj ich temné stránky, ich krutosť a pýchu, na ktorú často krát doplatili.

Od tejto knihy som sa naozaj nedokázala odtrhnúť. Každou stránkou som sa do príbehu vnárala hlbšie a hlbšie a vôbec sa mi nechcelo vracať späť do reality. Kniha bola napísaná veľmi pútavým štýlom s jednoduchými, ale nádhernými opismi a samozrejme nechýbala ani akcia a scény, pri ktorých sa stupňovalo napätie. Autorka veľmi dobre zvládla zapasovať do príbehu staré a známe mýty, ktoré ale podala pútavo a zaujímavo a hoci sa tam objavilo veľmi veľa postáv, vôbec nepôsobili mätúco a každú patrične predstavila. Ak by ale aj tak niekto trochu tápal, na konci knihy je zoznam všetkých titanov, bohov, hrdinov aj oblúd, ktoré sa v príbehu objavili a k nim krátky popis s najdôležitejšími informáciami o ich živote. Vďaka tomu sa jedná o skvelo prepracované a komplexné dielo, ktoré má podľa mňa všetko, čo má dobrá a pútavá kniha mať a za mňa je to jedna z najlepších kníh, ktoré som tento rok čítala :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem PreŠkoly.sk
Knižku si môžete zakúpiť TU.

štvrtok 22. augusta 2019

RECENZIA: Vkaždom okamihu sme ešte stále nažive (Tom Malmquist)

Originálny názov: I varje ögonblick är vi fortfarande vid liv (2015)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 256
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná
Anotácia: Silný príbeh bývalého hokejistu Toma Malmquista o najťažších chvíľach jeho života. Tom čaká so svojou dlhoročnou partnerkou Karin prvé dieťa. Karin však náhle vážne ochorie a Tom ako v zlom sne behá podzemnými nemocničnými chodbami medzi jednotkou intenzívnej starostlivosti a neonatológiou – medzi životom a smrťou.
Kým Karin uvedú do umelého spánku, Tom jej sľúbi, že pre ňu priebeh udalostí zaznamená. Malmquist sa zároveň retrospektívne vracia k svojmu zoznámeniu s Karin, rozoberá jej vzťah s rodičmi a neschopnosť oddeliť sa od nich a žiť vlastný dospelý život. Rozpráva o ich láske a spoločnom živote pred tehotenstvom, o oslavách Silvestra so starnúcimi rodičmi, o kľúčových situáciách v svojom detstve, o otcovom alkoholizme a matkinom ťažkom rozhodovaní, či manžela opustiť.


V poslednom čase sa ku mne dostávali skôr knihy s vymyslenými príbehmi plnými fantázie a preto som na túto autobiografickú spoveď tak trochu nebola pripravená. Vedela som, že ide o silný a dojímavý príbeh, no nečakala som s akou silou a surovosťou na mňa zaútočí.

Táto kniha je veľmi autentická a napísaná bez príkras. Vedela som, že autorovi môžem ako rozprávačovi veriť, pretože nevynechával ani nepríjemné alebo neestetické súčasti života, ktoré ľudia pri písaní príbehov väčšinou ignorujú a tvária sa, že neexistujú. Všetko písal bez príkras a reálne. Napriek tomu som však mala s prvou časťou knihy trochu problém. Rozprávanie bolo veľmi chaotické, no to som dokázala pochopiť. Tom zažíval obrovský stres, celý čas bol unavený a psychický vyčerpaný a fungoval na čistom adrenalíne. Mala som však problém s tým, že Tom mi ako rozprávač neprišiel veľmi sympatický a príjemný. Často na mňa pôsobil trochu drzo a jednoducho ako človek s ktorým by som sa nechcela veľmi stýkať. Neviem, čím to bolo, či jeho prejavom alebo niečím iným, no dosť som s knihou kvôli tomu bojovala. Navyše celá prvá časť knihy opisuje len obdobie, kedy Tom trávil čas len v nemocnici pri svojej žene a čerstvo narodenej dcérke. Rozprávanie je tak plné lekárskych termínov, rozhovorov so sestričkami a v podstate takmer žiadnej intimity. Tom zo svojho vnútra veľa neodhaľuje, žije len pre daný moment, ktorý ale dlhý čas nie je vôbec príjemný. Keďže sa zameriava len na seba, svoju ženu a dcéru v ich súčasnej situácií, nevedela som nič o ostatných postavách, ich životoch a minulosti, čiže sa mi s nimi ťažko súcitilo a v podstate mi na nich nezáležalo.
zdroj

Po niekoľkých desiatkach strán sa to ale začalo meniť. Tom sa zrazu začne v spomienkach vracať do minulosti k rôznym momentom svojho života. Rozpráva o tom, ako sa spoznal so svojou ženou Karin, ako sa dali dokopy, presťahovali sa a zažívali spolu pekné chvíle. Myslel však aj na ich hádky, žiarlivostné scény a nedorozumenia. Rovnako spomínal aj na svoje detstvo, ktoré nebolo najľahšie, na svojich rodičov a ich komplikované manželstvo, na svojich kamarátov a ľudí, ktorí jeho život nejako ovplyvnili. Tieto úseky jeho života boli pomiešané a nasledovali bez zjavného systému, takže celé rozprávanie bolo trochu chaotické a neusporiadané, no to mi už neprekážalo. V každej spomienke sa vyskytlo niečo, čo mi pomohlo určiť, v ktorom roku a období sa práve Tom v danej spomienke nachádza - či ide o obdobie, keď ešte Karin nebola tehotná alebo o čas, keď už pri ňom ležala v kolíske jeho dcéra Lívia, alebo dokonca o jeho tínedžerské roky. Tieto časti ma už bavili oveľa viac a ja som sa do príbehu úplne ponorila. Autor konečne používal viac opisov, vyjadroval svoje emócie a názory, nie ako v prvej časti, kde to bola vlastne len kopa dialógov v ktorých som sa strácala.


„Ani so striedajúcimi ročnými obdobiami sa výhľad z okna vlaku nemení. Vonku je vždy atmosféra, z ktorej si pripadám prázdnejší, ale nie ľahší."

Príbeh obzvláštňuje aj prostredie. Tom pochádza zo Švédska a keďže som tam nikdy nebola a ani nečítala veľa kníh z tohto prostredia, všetko bolo pre mňa nové a zaujímavé. Páčili sa mi opisy mesta v ktorom s Karin žili, ale aj miesta v prírode, kde trávil detstvo alebo čas so svojou rodinou. 


zdroj
Ako príbeh plynie a rozbieha sa, mení sa aj autorov štýl písania. Začiatok je chaotický a pomerne jednoduchý, akoby bez hĺbky a plný zamotaných dialógov. To sa ale pomaly mení, do rozprávania vkladá viac opisov a jemných detailov, ktoré robia všetko oveľa krajším a poetickejším. Keďže v knihe spomína, že píše aj básne, všíma si rôzne malé detaily a pripisuje k nim pocity a emócie, čo vytvára krásne slovné hračky a básnické obrazy. Vďaka tomu som si ho aj viac obľúbila, pretože trochu otvoril svoje vnútro a ako čitateľ som s ním mohla viac súcitiť. Posledných pár strán bolo z celej knihy rozhodne najlepších, úplne ma strhli a dostali. Spravila som tú chybu, že som si autora vyhľadala na Googli a vtedy ma všetko tak zasiahlo a došlo mi, že je to reálne a aké strašne ťažké a depresívne to preňho muselo byť.

V každom okamihu sme ešte stále nažive je naozaj silný príbeh o tom, aký nevyspitateľný je život, ako nás formujú ľudia, ktorí sú nám blízky a o poznaní, že láska bolí. No je aj plný obyčajných životných radostí, pekných spomienok a momentov v živote jedného človeka. Ak máte chuť na niečo reálne a skutočné, ak chcete vidieť život taký, aký je v skutočnosti, so všetkými jeho ťažkými no aj radostnými stránkami, táto kniha je niečo presne pre vás.


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

piatok 16. augusta 2019

RECENZIA: Chlapec, ktorý patril moru (Denis Thériault)


Originálny názov: L'Iguane (2001)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 200
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná

Anotácia: Poeticko-fantazijný príbeh o priateľstve a sile predstavivosti, o bolesti zo straty milovaného človeka a odvekej túžbe po bezpečí a zázemí.
V Kanade, na severe zálivu svätého Vavrinca, kde vietor prečesáva lesy, vzdúva morské vlny a v zime prikrýva krajinu hlboký sneh, vzniká veľké priateľstvo dvoch osamelých chlapcov. Spoločne unikajú do magického podmorského sveta, snívajúc o mieste, kam skutočne patria, ktoré zahojí ich žiaľ zo straty rodičov. Postupne však pre jedného z nich hranica medzi fantáziou a realitou začína miznúť a jeho priateľa vystaví ťažkej skúške: zachovať kamarátovi vernosť na ceste, ktorá nevyhnutne speje do tragédie.



Ach, táto kniha. Po jej dočítaní, som zostala otrasená a ešte stále sa mi ťažko hľadajú slová. Čakala som do nej niečo trošku iné a možno práve preto ma táto kniha tak dostala.

Príbeh je o chlapcovi, ktorý sa musí vysporiadať s tragédiou, ktorá sa udiala v jeho rodine a ktorá ho obrala o svojich najbližších. Pretĺka sa životom, bojuje s nočnými morami, snaží sa nestrácať nádej... no nie je to jednoduché. Z letargie ho vytrhne zoznámenie sa s Lucom, miestnym čudákom, ktorý nemá nijakých priateľov a nikto o ňom nič nevie. Osud však týchto dvoch chlapcov spojí a obom to radikálnym spôsobom zmení život.

Tento príbeh je sám o sebe celkom jednoduchý,
zdroj
no je podaný takým nádherným spôsobom, že je takmer nemožné, že by vás neohúril. Autor píše jednoducho nádherne. Je to taká poézia v próze, plná nádherných opisov prírody, atmosféry, no aj myšlienok alebo pocitov. Autor dokonale zachytil atmosféru miesta ďaleko od veľkomiest, kde ráno škriekajú čajky, buráca príliv a vzduch je ostrý a voňajúci po snehu. Počas celého čítania akoby počujete burácať more, vŕzgať lode a praskať ľad pod nohami. Autor pracoval s asociáciami a prirovnaniami, ktoré zaujímavo a pútavo dotvárali atmosféru. Občas sa dostal až na hranicu filozofovania a niektoré myšlienky som si musela prečítať viackrát, aby som rozlúštila, čo vlastne znamenajú. Zaujímavé bolo aj to, že hoci je rozprávanie zachytené v prvej osobe, neznie to ako rozprávanie malého chlapca, ale niekoho oveľa vyspelejšieho. Preto som rozmýšľala ad tým, či nejde o spomienky už dospelého muža, ale táto teória sa mi ani nepotvrdila, ani nevyvrátila, takže je asi na čitateľovi, ako si to vyloží.

„Dni sa krátia. Noci chladnú. Obloha tmavne, oťažieva nad našimi vyjavenými galganskými makovicami a my sa vzdávame, pretože opäť prišla jeseň, so zradným počasím a výbuchmi hnevu, jednofarebnými lejakmi, starými filmami a zemiakovými lupienkami hneď poobede a nekonečnými partiami Monopolov za neutíchajúceho bubnovania dažďových kvapiek."

Čo sa týka priateľstva medzi týmito dvoma chlapcami, bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako sa ich vzťah vyvíja. Luc bol od začiatku veľmi zvláštny a rozprávač k nemu preto zozačiatku pristupuje trochu ostražito. Opisuje najmä jeho vzhľad a vonkajší prejav, často nepochopiteľný a komický. Postupom času je však jasné, že sa chlapci čoraz viac zbližujú a nalaďujú sa na rovnakú vlnu. Luc sa trochu viac otvára a odhaľuje niečo zo svojho bohatého a hlbokého vnútra. Svojho nového kamaráta už fascinuje nie len svojím chovaním, ale aj svojimi myšlienkami a nápadmi. Luca stále pozoruje a odhaduje, no už dokáže preniknúť aj pod povrch a začína chápať jeho pohnútky a konanie. Akoby ho v niektorých veciach poznal lepšie než seba. Po nejakom čase som už začínala mať pocit, že sú ako jedna osoba, dve strany tej istej mince.

Luc sa mi ako postava veľmi páčil, pretože som nikdy nevedela, čo od neho čakať. Jeho fantázia sa zdala byť nekonečná a bezodná. Dokázal byť neskutočne vášnivý vo veciach, ktoré ho napĺňali a síce sa zo začiatku zdal byť skôr rezervovaný a uzavretý, preukázal sa ako veľmi lojálny človek. Svojho nového kamaráta dokázal priviesť na iné myšlienky, naučil ho vnímať veci srdcom, no ťažko povedať, kto koho viac ovplyvnil. Obaja našli v tom druhom spriaznenú dušu a veľa sa toho jeden od druhého naučili.

Zozačiatku som mala trošku problém začítať sa, pretože som bola trochu roztržitá a tejto knihe treba venovať svoju plnú pozornosť. Keď som sa však začítala, príbeh ma úplne pohltil a knihu som odkladala len vtedy, keď som sa potrebovala nad niektorými myšlienkami hlbšie zamyslieť alebo niektoré scény predýchať. Občas sa mi tlačili slzy do očí, pretože tento príbeh je naozaj melancholický a smutný, no zároveň fascinujúci a nádherný. Pokiaľ máte chuť na dielo, ktoré v sebe ukrýva niečo viac, než len to, čo je na prvý pohľad jasné a pokiaľ ste ochotní trochu načrieť do vlastnej fantázie, Chlapec, ktorý patril moru je ta správna voľba.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

štvrtok 8. augusta 2019

RECENZIA: Nespútaný chaos #3 - Prebuď Monštrum

Originálny názov: Chaos Walking #3 - Monsters of Men (2010)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 520
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Todd a Viola sa ocitli uprostred vojny. Voľbu medzi tým, či sa prikloniť na stranu tyrana alebo teroristov, zatienila bezprostredná hrozba v podobe armády domorodých tlkotov valiacich sa na Nové Prentissovo, aby pomstili smrť svojich druhov. Nespútaný chaos navyše násobí vesmírna loď s osadníkmi, ktorí práve pristáli na Novom svete, aby tu hľadali nový, lepší začiatok pre svojich ľudí. Todd s Violou tak opäť musia bojovať o holý život a zároveň sami so sebou, s najťažšou otázkou: Koho by ste zachránili, ak by ste si museli vybrať medzi milovanou osobou a zvyškom planéty? Zaslúži si svet, v ktorom sa v ľuďoch prebúdzajú monštrá, vykúpenie, alebo ho čaká záhuba? Zrýchlený čas nepokojov núti hlavných hrdinov čo najskôr dospieť a čeliť osudovým rozhodnutiam v šokujúcom finále výnimočnej dystopickej trilógie Nespútaný chaos z pera uznávaného autora Patricka Nessa.

Ak je v nejakej sérií perfektne zachytená gradácia deja, tak potom v tejto. Každým dielom stúpa napätie a v závere sľubuje akciu, ktorá vždy vypukne na začiatku nasledujúcej časti. Rovnako to bolo aj v prípade záverečného dielu tejto série, kde sme vrhnutý priamo do centra diania, len pár okamihov po udalostiach v Nájdi odpoveď.
Toddovi pocit z víťazstva nad starostom dlho nevydržal, pretože sa znova ocitol v zložitej pozícií. Na mesto sa valí armáda tlkotov, ktorí chcú zničiť svojho utláčateľa - ľudskú rasu. Starosta je jediný, ktorý dokáže zorganizovať svojich ľudí a postaviť sa im, no to by ho Todd musel pustiť a znovu vystaviť nebezpečenstvu seba a Violu. Nakoniec sa však ukáže, že nemá na výber.

zdroj
Musím povedať, že takýto vývoj udalostí som nečakala a vojna s tlkotmi dodala knihe úplne nový rozmer. Skvelé bolo aj to, že okrem pohľadov Todda a Violy do knihy pribudol ďalší, a to pohľad jedného z tlkotov. Veľmi ma bavilo sledovať jeho myšlienky a pozorovať svet jeho očami. Tlkoti sú podľa mňa veľmi fascinujúci a inteligentný národ. Sú veľmi podobní ľuďom, či už stavbou tela alebo aj tým, že zakladajú rodiny, vytvárajú si sociálnu hierarchiu a komunikujú medzi sebou. Práve tá komunikácia bola zo všetkého najzaujímavejšia. Zatiaľ čo ľudia považovali šum za nejaký vírus, pre tlkotov to bol jediný spôsob komunikácie, ktorým však dokázali vyjadriť oveľa viac, než sa to dá slovami. Myslím, že ľudia by sa od nich mohli veľmi veľa naučiť a koniec-koncov, vedeli by im aj vysvetliť ako zvládať šum. Ľudia sa však aj na novom svete dopúšťajú starých chýb. Akoby sme mali v sebe zakódované odsudzovať všetko, čo je iné a mať pocit, že sme vždy nadradená rasa. A to bola aj v tejto knihe veľmi veľká chyba, na ktorú doplatilo množstvo životov.

Väčšinou mi v knihách vadí striedanie pohľadov na malých úsekoch, no tu to fungovalo veľmi dobre. Zapadalo to do toho, ako sa na tomto svete neustále šíria informácie, aké je všetko chaotické a neustále v pohybe. Neviem, či ma viac bavilo rozprávanie tlkotov, Todda alebo Violy, pretože každé malo niečo do seba a prinieslo do príbehu nejaký nový rozmer.

Celý príbeh sa nesie v atmosfére strachu a neistoty. Todd už síce zažil na vlastnej koži násilie, no vojna je niečo úplne iné. Strach, chaos a hrôza z toho všetkého, čoho bol svedkom a čo sám musel urobiť, sa mu zavŕtajú hlboko do srdca a navždy ho zmenia. Tieto jeho pocity autor zvládol zachytiť úplne perfektne a počas čítania mi často sťahovalo žalúdok od nervozity a smútku.

 „Sme také smutné tvory. Sme takí slabí, že musíme pokaziť všetko dobré. Nepostavíme nič bez toho, aby sme to nakoniec nezrúcali.
Nedohnali nás sem tlkoti.
Dohnali sme sa sem sami."
 

zdroj
Kým Todd musí dávať pozor na starostu, Viola zase cíti zodpovednosť brzdiť vo svojej priebojnosti Majsterku Coyleovú, ktorá stojí na čele Odpovede a tá má ešte stále za cieľ zničiť starostu, hoci teraz pred nimi stojí oveľa väčšia hrozba. Majsterka Coyleová sa snaží využiť situáciu tým, že sa chce ako prvá dostať k prieskumnej lodi, ktorá práve pristála nad mestom a presvedčiť ľudí v nej, aby sa pridali na jej stranu. Viole však hrá do karát to, že na lodi boli jej dvaja priatelia s ktorými trávila čas na vesmírnej stanici, kým sa neocitla na zemi. Bradley a Simone boli celkom zaujímavé postavy, najmä Bradley, ktorý sa musel vyrovnať so šumom a naučiť sa svoje myšlienky ovládať.

Todd a Viola sú znova väčšinou času oddelení a tak si o seba neprestávajú robiť starosti. Je jasné, že sú jeden pre druhého tým najdôležitejším, čo v živote majú, keďže obaja prišli o rodičov a navyše si toho spolu veľa preskákali. Najväčšie obavy má Viola z toho, že Toddovi neprospieva, že toľko času trávi so starostom a že by sa mohol pod jeho vplyvom zmeniť. Todd aj starosta sa totiž riadia heslom: Priateľa si drž blízko a nepriateľa ešte bližšie. Todd má pocit, že starostu dokáže udržať pod kontrolou a dokonca sa mu zdá, že pod jeho vplyvom sa trochu ukľudnil a už nie je taký krutý ako pred tým. Dokonca Todda naučil niekoľko trikov so šumom o ktorých sa mu pred tým ani nesnívalo. Pomaly sa ukazuje, že šum je oveľa komplikovanejší a fascinujúcejší, než sa na prvý pohľad zdá a že sa prostredníctvom neho dajú robiť nepredstaviteľné veci. Starosta si zasa uvedomuje, že Todd je jediný, kto sa mu môže postaviť a poraziť ho, preto sa s ním snaží byť zadobre. Celé je to ako taká psychologická hra, ktorú obaja neustále hrajú a celý čas nie je vôbec isté, kto napokon vyhrá.

zdroj
Ako som už spomínala, celou knihou a vlastne aj celou sériou sa nesie kopa akcie. Každú chvíľu niečo vybuchuje, niekto sa háda, bojuje, strieľa, rozhoduje sa... Navyše sa môžete tešiť na niekoľko nečakaných zvratov, pri ktorých mi nebolo všetko jedno a ktoré dodali príbehu ešte viac jedinečnosti. A ten koniec... ten ma úplne šokoval, pretože som čakala niečo trochu iné. Musím sa priznať, že mi kvapla aj nejaká tá slzička. Pri podobných sériách si nikdy nie som úplne istá, či by som privítala happyend alebo trošku realistickejší koniec, kde sa neskončí dobre úplne všetko. Viole, Toddovi a vlastne celému tomuto svetu som však priala, aby sa konečne zo všetkého spamätali, vyliečili a konečne si založili nový a šťastný život. No a to, ako to dopadlo... to budete musieť zistiť sami 😁

V závere knihy je znova bonusová poviedka, ktorá mi však pravdupovediac prišla trochu navyše,
akoby to bola len nejaká scéna, ktorú sa autorovi nepodarilo zapasovať nikde inde. Na druhú stranu sme sa však vďaka nej dozvedeli zase niečo nové o tomto svete a posledných pár riadkov potvrdilo ten šokujúci koniec.

Táto trilógia od Patricka Nessa sa veľmi rýchlo zaradila medzi moje obľúbené. Ak ste ju ešte nečítali a váhate, podľa mňa rozhodne stojí za to. Nájdete v nej originálny a zaujímavý svet, množstvo tajomstiev a zvratov, príjemné postavy a krásne myšlienky, ktoré vás donútia zamyslieť sa nad svetom. Jednoducho paráda :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart
Knižky si môžete zakúpiť TU.