utorok 19. februára 2019

RECENZIA: Na dvore z hmly a besu #2 (Sarah J. Maas)



Originálny názov: A Court of Mist and Fury (2016)
Dátum vydania u nás: 2019
Poáčet strán: 592
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Po tom, čo Feyre zachránila krajinu Prythian, si čitatelia mysleli, že zazvonil zvonec a rozprávky je koniec. Feyre sa ocitla v bezpečí, obklopená bohatstvom a luxusom, pripravená na sobáš s milovanými Tamlinom, aby žili šťastne až do smrti. Feyre nikdy netúžila po osude princeznej z rozprávok, na rozdiel od svojich sestier. Feyre sa v nočných morách vracia k boju s Amaranthou, pri ktorom položila svoj ľudský život, a tým zlomila kliatbu, získala nesmrteľnosť a schopnosti férov. Doteraz nedokáže zabudnúť na hrôzy, ktoré zažila pri oslobodení Tamlina, ani na zmluvu s Rhysom, lordom Nočného dvora. Prečo sa nedokáže vložiť do obnovy Jarného dvora? Prečo sa cíti vždy naplnená, iba keď je mimo neho? Na to nedokáže prísť ani sama. Feyre musí rýchlo spoznať svoje nové nesmrteľné telo a schopnosti, o ktorých dlho ani netušila. Na obzore sa totiž prebúdza prastarý nepriateľ, oveľa nebezpečnejší ako Amarantha, ktorý má na muške svet ľudí aj férov.


Som si istá že o Dvoroch alebo ich autorke Sarah J. Maas ste už určite počuli. Ja osobne som sa najpr stretla s jej prvou sériou Trón zo skla a až potom som sa, skoro pred dvoam rokmi, pustila aj do tejto série. Pamätám sa, že pri prvom čítaní úvodnej časti sa mi veľmi páčila a potom nasledoval re-reading pred pár mesiacmi, kedy sa mi páčila už o niečo menej... no stále to bolo veľmi fajn čítanie. No a druhý diel, ktorý som zhltla za pár dní asi pred týždňom... to bolo niečo úplne iné. Stokrát lepšie. Nemohla som sa od toho odtrhnúť a hoci je kniha sama o sebe dosť hrubá, kľudne by som privítala o niekoľko desiatok strán viac.

Musím podotknúť, že počas takého dlhého čakania na pokračovanie, ktoré bolo vonku v angličtine a češtine už pár rokov, je ťažké vyhnúť sa spoilerom. Čiže som veľa vecí vedela, napríklad ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi niektorými postavami, no našťastie to nemalo nejaký veľký negatívny vplyv na môj zážitok.

artist
Rovnako ako v predošlej časti aj tu príbeh rozpráva hlavná postava Feyre. Síce aj v minulej časti mi bola dosť sympatická, v tejto to bolo ešte intenzívnejšie. Ako postava prešla vývojom, zmenilo sa jej uvažovanie a hlavne- za čo som veľmi rada- nadobudla trochu triezvejší pohľad na svet. Veľa si toho vytrpela a to človeka vždy zmení. Síce získala to čo chcela a podarilo sa jej vyhrať, no zaplatila za to veľmi vysokú cenu, ktorú takmer nedokázala uniesť. Hoci sa zdalo, že už je po všetkom, stále jej do cesty prichádzali ďalšie problémy a starosti a bolo toho na ňu priveľa. Takže je úplne pochopiteľné, že mala aj slabšie chvíľky, kedy nebola až taká odvážna ako v prvej časti.
Zmenou prešli aj ostatné postavy, napríklad Tamlin, dôvod všetkého toho utrpenia a jediné, na čom jej vtedy záležalo. Teraz, keď Feyre prelomila kliatbu, ktorá ho desaťročia spútavala, bol oveľa silnejší a ráznejší, no tiež ho prenasledujú tiene minulosti. Najväčší problém medzi Tamlinom a Feyre  bol asi vtom, že to nedokázali prekonávať spoločne. A to malo za následok rôzne problémy, no nechcem prezrádzať nič dôležité, aby som niekomu neskazila zážitok.

Akoby toho Feyre nemala málo, musela ešte čeliť ďalšej nepríjemnosti- dohode, ktorú uzavrela s
Rhysandom, lordom Nočného dvora. To znamenalo, že každý mesiac musela stráviť jeden týždeň na jeho dvore pod jeho podmienkami. Mali sme tak možnosť nahliadnuť za hranice Jarného dvora kde sa zdržiavala s Tamlinom a bola to veľmi príjemná zmena. Každý dvor je úplne iný, niečím charakteristický a vládnu tam iné pomery a zvyky. Najradšej by som bola, keby Feyre navštívila každý jeden dvor a tak nám predstavila celú krajinu, pretože je jasné, že by to bolo veľmi zaujímavé. Pretože už len to, čo sa nachádzalo na Nočnom dvore bolo magické a nevedela som sa toho nabažiť. A to hlavne vďaka jednej veci, ktorá sa mi na autorke tejto série páči najviac, jej schopnosti vytvárať priam až čarovné opisy a atmosféru. Niekdy sa zameriava aj na tie najmenšie detaily ako sú vône, hudba alebo spôsob, akým niekde dopadá svetlo... čo vytvára niečo úžasné. Samozrejme, férska krajina nie je len krásna a slnečná, má aj veľmi temnú stránku, ktorú autorka tiež opisuje rovnako detailne. Vykresľuje rôzne odporné stvorenia alebo brutálne detaily... napríklad scéna s "Tkáčkou", tá ma naozaj dostala.

artist
Keďže Feyre takto zmenila prostredie, zmenilo sa aj zameranie na postavy a my sme tak mali možnosť spoznať kopu nových. V prvom rade však Rhysa, ktorý hral dôležitú úlohu už v prvej časti, no Feyre netušila nič o jeho minulosti, rodine alebo dvore. Postupne sa odhaľujú rôzne Rhysove tajomstvá a názory. Mení sa aj vzťah medzi ním a Feyre, ktorý bol odzačiatku ťažko definovateľný. Najlepšie však bolo, ako plynulo a nenásilne sa vyvíjal, ani som si netihla všimnúť, kde presne nastala zmena. Som však rada, že to nebolo len o Rhysovi, ale aj o ľuďoch jemu blízkych. Mohli sme nahliadnuť priamo do jeho "užšieho kruhu", medzi ľudí, ktorí sú mu najbližší. Tam patrí Cassian a Azriel, jeho najvernejší a najsilnejší bojovníci. Hoci sú ako bratia a neodmysliteľne patria jeden k druhému, sú to úplne odlišné povahy. Cassian bol drzý, výrečný a zdalo sa, že nikdy neobsedí na mieste. Tak trochu mi pripomínal Luciena ale mal v sebe ešte niečo viac, takú väčšiu iskru, ktorú Lucienovi chýbala. Azriel bol zas jeho úplny opak- mĺkvy, tajomný a nenápadný. Nerozprával veľa, svoje myšlienky si nechával pre seba, no dalo sa naňho spoľahnúť v každej vážnej situácií. Mužskú spoločnosť dopĺňali ešte Morrigan a Amren, tiež úplne odlišné a výrazné osobnosti. Mor bola tak trochu ako Cassian, tiež vedela byť poriane ostrá a sarkastická. Mala však v sebe aj niečo veľmi milé a príjemné, vďaka čomu bolo veľmi ľahké si ju zamilovať. No a Amren... to je jedna veľká záhada. Je úplne iná ako všetci ostatní, je jasné, že v sebe skrýva neuveriteľnú moc a dokáže byť rovnako skvelou priateľkou ako aj krutým nepriateľom. Páčilo sa mi, že je opradená rúškom tajomstva, aj medzi svojimi priateľmi.

Čo sa týka celého deja a príbehu, bol veľmi dynamický, nechýbala kopa akcie, no aj pomalších a príjemných pasáží, kedy si čovek mohol vychutnať pomínané opisy alebo jednoducho nejaké pohodové a príjemné situácie. Samozrejme nastala kopa zvratov, ktoré som nečakala a ktoré stále ťahali dej iným smerom až som netušila, ako to môže skončiť... a ten koniec sa mi fakt veľmi páčil a neuveriteľne ma navnadil na pokračovanie. Na to si už našťastie počkáme len pár mesiacov a už teraz sa nemôžem dočkať, ako sa to celé vyvinie.

Budem rada, ak mi napíšte, ako ste si tento diel užili vy, či sa vám páčil viac než prvý a ktoré postavy ste si zamilovali :)
Teraz nasleduje taká mini sekcia s mojimi pocitmi na konrétne scény, ktoré však obsahujú spoilery!


! SPOILER SEKCIA !
  • Priznám sa, snažila som sa odosobniť od toho že všetci neznášajú Tamlina a milujú Rhysa, pretože mne Tamlin v prvej časti vôbec nevadil, fakt som ho mala rada a mala pocit, že im to s Feyre funguje. No to, ako sa k nej správal plus to ako ich zradil... fuj 😂 Fakt som si nevedela predstaviť, ako sa od neho Feyre odpúta, keď ho tak milovala ale toto naozaj úplne stačilo. Neznášam ho, rovnako ako ona.
  • Tým sa dostávame k Rhysovi 😍 Aj pri ňom som sa snažila utvoriť si vlastný názor a nenechať sa strhnúť davom... ja totižto neznášam, keď je nejaká postava fakt zlý človek, no ľudia ju milujú len preto, že je to "badboy" a je to zaujímavé. No Rhys... som strašne rada ako to bolo spravené, že Rhys bol celý čas dobrý a len sa schovaval za masku zloducha, pretože to bol jediný spôsob ako ochrániť svoj ľud... ❤️
  • A to že Feyre bola celý čas jeho družka! Ach! 😱
  • Čakala son pikantné scény, no nie až takéto podrobné 😅 Napríklad tá scéna na tróne na Dvore nočných môr alebo tá keď spolu spali v hostinci... to fakt nebolo čítanie pre mladších 😂
  • A zas naopak, niečo úplne krásne bolo to Rhysove vyznanie na chate, keď Feyre všetko vyrozprával 🙈 Ja nie som nejaká citlivka ale vtedy som sa skoro rozrevala.
  • Milujem Azriela!
  • Aj Cassiana!
  • A mocnú Feyre 😂 Dúfam, že Tamlina riadne nakope.
Aaaa ešte je toho veľa, ale už je tento článok príliš dlhý 😅 Budem rada, keď sa so mnou podelíte o svoje pocity v komentároch alebo na IG :)


štvrtok 14. februára 2019

"Nájdi knihu..." TAG

Ahojte! Po dlhšom čase som sa rozhodla opäť spraviť TAG a tentoraz to bolo trochu iné, keďže kategórie, podľa ktorých som mala hľadať knihy vo svojej knižnici, ste mi písali vy na Instagrame. Niektoré ma potrápili trochu viac a pri niektorých mi zas hneď niečo napadlo... Každopádne to bola sranda a rozhodne ešte niečo podobné skúsim :D Tak teda poďme na to!

1. Nájdi knihu, ktorá má na obálke knihu



Už hneď prvá výzva od @ajusbooks ma trochu zarazila a zamyslela som sa, či vôbec nejakú takú knihu mám. Najprv mi napadla Fanúšička, keďže hlavná postava rada číta a je Fangirl, ale nakoniec som zistila, že tam na obale knia nie je 😅 A potom som našťastie našla túto, Zabuchnutá v knižnici od Kasie West. Síce to, čo drží ten chalan v ruke vyzerá skôr ako zápisník, tá baba má v rukách rozhodne knihu. Na zadnej strane to vidieť ešte trochu lepšie 😁

2. Nájdi knihu, ktorá ťa vytočí už len keď sa na ňu pozrieš


Keď som túto otázku od @nata_sa_b uvidela, povedala som si, že asi ani nemám nijakú knihu, ktorú by som úplne neznášala, no potom mi pohľad padol na poličku a... achhh, už sa mi dvíhal tlak 😂 Tisíc chlapčenských bozkov je kniha, ktorá ma strašne rozčuľovala. Ťažko sa mi čítala a tak som mala nervy, že mi to tak dlho trvá, potom som z nej dostala čitateľskú krízu a kým som sa z nej dostala, trvalo to skoro mesiac 😡 Potom som sa k nej vrátila pretože som nechcela, aby všetok ten čas ktorý som jej venovala vyšiel navnivoč a tak som ju dočítala... no bol to boj. Štvali ma postavy, bolo to strašne presladené a úplne nerealistické... no nakoniec som sa cez to dostala a aby som na túto knihu len nekydala, pripúšťam že jej myšlienka bola pekná, aj niektoré citáty... ale už nikdy viac 😂

3. Nájdi knihu, ktorá má na obálke žltú, modrú aj červenú farbu


Vďaka @najknihy som zistila, že som nemala absolútne žiadne tušenie akú obálku má Nedaj sa! od Rainbow Rowell 😂 Už pár rokov som ju mala v tom komíniku Yoli kníh napravo na fotke a úplne som zabudla ako vyzerá 😅 

4. Nájdi knihu, ktorá rozpráva príbeh z pohľadu 5+ postáv


Vďaka @zavisla_na_knihach som oprášila jednu zo svojich najobľúbenejších sérií Bohovia Olympu. Konkrétne v Hádesovom chráme máme možnosť sledovať príbeh z pohľadu všetkých 7 hlavných hrdinov- Percyho, Annabeth, Lea, Franka, Hazel, Piper a Jasona.

5. Nájdi knihu, ktorá má na obálke kvety


Možno @milujeme.knihy  myslela niečo výraznejšie, ale nenašla som žiadnu celú kvetovanú obálku, tak som vybrala Traja spáči od Maggie Stiefvater s týmito malými ružovými kvietkami.

6. Nájdi knihu, ktorá má v názve jedlo


Ďakujem @saxy_bookskaya, vďaka tebe som dostala chuť na niečo sladké 😅 Aj počas čítania Čokolády od Joanne Harris to tak vždy bolo 😄

7. Nájdi knihu, v ktorej sa niekto volá James


Toto vymyslela @recenzie_knih a popravde, najprv mi nenapadol nikto iný než James Potter, no to mi prišlo trochu prvoplánové. A potom som si na spomenula na jednú skvelú postavu a to profesora Jamesa Moriartyho z príbehov o Sherlockovi Holmesovi.

8. Nájdi knihu, ktorá má na obálke motýľa



Dúfam, že mi @girl__with__book uzná za toto aj 2 body, keďže som našla knihu, ktorá má motýľa v názve a aj na obálke, hoci takého veľmi nenápadného v podobe tetovania na Charriéreho hrudi 😄

9. Nájdi knihu, ktorej posledná očíslovaná strana končí na 7



S týmto mi dala @copravecitam naozaj zabrať, keďže mi nezostávalo nič iné ako zaradom prechádzať všetky knihy a hľadať tú správnu 😄 No našťastie som začala na správnej poličke a tak mi to netrvalo až ťak dlho. Kto chytá v žite má síce 168 strán, no očíslovaná je práve 167ma strana.

10. Nájdi knihu, ktorá má na obálke dievča a je do fialova


Táto výzva od @tyrkysoveknihy znela až príliš špecificky až som pochybovala, že niečo také doma mám, ale skvelo mi poslúžila novinka od Zuzky Šulajovej- Tajomstvá jedného domu.

Taak a to je všetko. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí mi s týmto článkom pomohli, bola to fakt sranda vypĺňať. Ako by ste tent TAG vyplnili vy? Máte knihy, ktoré by sedeli na všetky kategórie?

pondelok 11. februára 2019

RECENZIA: Krutý princ (Holly Black)


Originálny názov: The Cruel Prince (2018)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 384
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Jude mala len sedem rokov, keď jej rodičov brutálne zavraždili a spolu s jej dvoma sestrami ju uniesli zo sveta smrteľníkov. O desať rokov neskôr Jude stále žije vo Férskej ríši, obývanej prastarými, často zákernými magickými bytosťami, a napriek tomu, že sa tu ocitla nedobrovoľne, snaží sa medzi nich zapadnúť. Väčšina férov však ľuďmi opovrhuje. Najmä princ Cardan, najmladší a najskazenejší syn Najvyššieho kráľa, ktorý robí Jude zo života peklo.
Féri sa neštítia zradiť ani svojich najbližších a dvoré intrigy smerujú k prevratu. Jude však isťuje, že aj ona dokáže podvádzať a prelievať krv. Keď hrozí, že celú ríšu pohltí násilie, rozhodne sa riskovať vlastný život v nebezpečnom spojenectve, aby zachránila svoje sestry a dokonca aj tých, ktorých z celej duše nenávidí.

Po tejto knihe som siahla hlavne preto, že som bola zvedavá na ďalší a inak podaný svet férov. Samozrejme že som už poznala ten od Sarah J. Maas a nešlo niektoré veci neporovnávať, ale snažila som sa do toho ísť nezaujato byť otvorená všetkému.
Holly Black stavila hlavne na jednú vec a to vzťahy. Celý svet férov je založený na ich vzťahoch medzi sebou, k ľuďom alebo ku kráľovskej rodine. Všetci féri sú vypočítaví, intrigánski, majú to jednoducho v sebe. Snažia sa všemožnými spôsobmi dosiahnúť nejaké postavenie alebo výhody, ktoré by ich v očiach ostatných posunuli vyšie po spoločenskom rebríčku. Sú odhodlaní, krvilační a krutí. A predstavte si, že v tom prostredí žijete ako smrteľník.

Jude
Tým sa dostávame ku hlavnej postave Jude, ktorá spolu so sestrami Taryn a Vivienne zažije obrovskú traumu keď sa u nich doma zjaví Fér, zavraždí im rodičov a unesie ich do Férskeho sveta. Prejde však desať rokov a oni sú tam už ako doma. Teda až na Vivi, ktorá je síce ako jediná z dcér polovičnou férkou, no práve ona sa najzúfalejšie zo všetkých snaží dostať späť do sveta ľudí. To sa však nedá povedať o Jude, ktorá si jednoducho zvykla a napriek šikanovaniu a hrozbám zo strany Férov sa tam cíti ako doma. Bolo mi na nej najviac sympatické práve to, že sa nevzdávala a bola ochotná si niečo vytrpieť preto, aby dosiahla čo chcela. Znášala posmešky a nenávisť, no bola si istá, že si vydobyje nejaké postavenie medzi férmi. Zaujímavý bol vzťah medzi ňou a jej sestrou Taryn- s ktorou boli dvojičky. To znamenalo, že mali medzi sebou puto, no boli úplne rozdielne. Taryn bola oveľa viac bojazlivá, poddajná a nechcela nič iné, len aby mohla žiť ako neviditeľná medzi férmi aj naďalej.

Hoci sa veľká časť knihy venuje skôr opisom sveta a vykresľovaním vzťahov než samotnému deju, prišlo mi, že sme sa veľa nedozvedeli. Celkom som nepochopila, kde leží férky svet a kde svet ľudí, ani akú majú spoločnú históriu. Neviem povedať, ako presne to funguje v politike tohto sveta, okrem toho že existuje kráľovská rodina. Prišlo mi to trochu nejasné a málo premyslené. Vo fantasy knihách je to niečo, čo oceňujem najviac- poriadne premyslený svet so zložitou minulosťou, dejnami a jasným politickým usporiadaním. Tu mi to trochu chýbalo.

Ako som spomínala, Jude sa mi pozdávala. Bola zaujímavá a mala osobnosť. Akonáhle sa však ocitla uprostred "akcie", niečo sa stalo a... už mi neprišla ako dobrý adept na hlavnú hrdinku. Nemala som pocit, že od nej možno očakávať veľké veci a že by mohla zmeniť svet. Prišlo mi to také trochu nasilu. Chápem, že zohrávala celkom významnú úlohu, ale akoby sa sama pasovala za záchrankyňu. Nepochopila som, prečo si myslela, že má právo o všetkom rozhodovať. A nejednalo sa o žiadne malichernosti, išlo o budúcnosť ríše a ona sa tam zrazu ocitla ako ten, kto ide splietať intrigy a plány.

Čo sa týka deja, mám také rozporuplné pocity. Akcie bolo celkom dosť, no celé rozuzlenie mi prišlo akési uponáhľané. Ešte som si ani nestihla zvyknúť na udalosti, ktoré sa riešia a zrazu sa našiel nejaký dôkaz, ktorý všetko vysvetlil. Ďalšia vec, ktorá mi trochu prekážala, boli také prvoplánové udalosti a obroské náhody, ktoré Jude pomáhali napredovať. Keby niet tých náhod, nikdy by sa nedozvedela isté veci, ktoré posúvali dej. To podľa mňa nikdy nie je v knihe dobre, keď je zápletka založená na náhodách, bez ktorých nemá dej logiku.

Veľké plus má však u mňa kniha za krásne opisy. Jude sa do férskej krajiny zamilovala a jej očami sme mohli vnímať krásu prírody, veľkoleposť férkeho bohatstva, krásne látky a šaty, hudbu a... jedlo. Som úchyl na opisy jedla v knihách 😂 Priznávam sa. Milujem opisy hostín, osláv a sviatkov sprevádzaných kopou jedla a hudby. A tu to bolo fakt intenzívne až ma často prepadával hlad.
Cardan

Veľkú úlohu v príbehu samozrejme zohral aj princ Cardan, na ktorého koniec koncov odkazuje názov celej knihy. Prišiel mi trochu iný ako ostatné takéto postavy. Bol férom skrz-naskrz, plný nanávisti voči ľuďom, rozmaznaný, krutý, pomstychtivý, škodoradostný... no jednoducho ho môžete vykresliť všetkými negatívnymi vlastnosťami a budete mať veľkú šancu, že sa trafíte do jeho osobnosti. Tiež sa aj obklopoval podobnými bytosťami, čiže férmi s vyšším postavením, bohatými a rovnako krutými. No v interakcií s Jude, Taryn a inými postavami som si niečo uvedomila... a to, že sú to ešte vlastne deti. Jude a Taryn majú 17 rokov a Cardan toho aj na férske pomery tiež ešte nemal veľa za sebou. Tie ich hádky, nenávisť a pomsty mi prišli jednoducho také detinské. Potom sa však krutý a násilný svet férov znova pripomenul a dej sa nezaobišiel bez krvavých scén a niekedy fakt brutálnych činov.

V konečnom dôsledku teda môžem povedať, že Krutý princ je kniha, ktorá má čo ponúknuť. Priniesla niečo, čo už síce poznáme, ale poňala to trochu inak a vcelku zaujímavo. Je v nej kopa postáv o ktorých si čitateľ môže utvoriť vlastné názory, obľúbiť si ich alebo znenávidieť. Dej mi neprišiel nejako do hĺbky premyslený, ale stačil na to, aby zaujal a aby vo mne vzbudil zvedavosť, čo sa bude diať v nasledujúcej časti :)

A čo vy? Už ste čítali Krutého princa? Budem rada, ak sa so mnou podelíte o svoje dojmy :)

štvrtok 7. februára 2019

RECENZIA: Jeden temný trón (Kendare Blake)


Originálny názov: One Dark Throne (2017)
Rok vydania u nás: 2018
Počet strán: 440
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: pevná

Anotácia: Boj o korunu sa už začal... Po nezabudnuteľných udalostiach beltainských slávností a zahájení Nástupného roka je celý ostrov Fennbrin hore nohami. Budúcnosť ostrova je veľmi neistá. Katherine, kedysi najslabšia a najkrehkejšia sestra, je silnejšia než kedykoľvek predtým. Arsinoe odhalila pravdu o svojich schopnostiach a musí vymyslieť, ako zo svojho tajomstva vyťažiť maximum. Aspoň kým ju neodhalia. A Mirabella, ktorú všetci donedávna považovali za najmocnejšiu zo sestier a budúcu kráľovnú, čelí nekonečným útokom - útokom, ktorým nevie zabrániť a ktoré ohrozujú ľudí blízkych jej srdcu... ktorá z troch sestier zvíťazí?

Na druhé pokračovanie Troch temných korún som sa veľmi tešila, pretože prvá kniha ma nadchla. Nevedela som sa dočkať, no ako mesiace ubiehali, na knihu som tak trošku zabudla a keď sa mi Jeden temný trón dostal po vyše pol roku do rúk, nebola som už taká žeravá do čítania. To sa trochu odrazilo aj na tom, že prvé kapitoly som zdolávala ťažko, pretože som sa ocitla vo svete, ktorý som síce už poznala, no z väčšej časti som naň pozabúdala... a hlavne na to obrovské množstvo postáv! S tým som už mala trochu problémy aj pri čítaní prvej knihy, ktorá sa zameriavala hlavne na predstavenie týchto postáv, ktorých bolo naozaj požehnane. A teraz som ich musela spoznávať odznova. Postupne som sa však čím ďalej tým viac do toho dostávala, pospomínala si na postavy a ich vzťahy... a kniha ma zase úplne pohltila!

Keďže autorka už načrtla charaktery postáv v prvej knihe, tu sa viac mohla venovať iným veciam. Intrigy a vymýšľanie plánov nahradila akcia, boje a skutočná hrozba smrti pre všetky z troch sestier. Síce každá z kráľovien žila na inom konci ostrova a dovtedy sa stretávali veľmi málo, v tejto knihe bolo ich interakcie oveľa viac, čo ma veľmi tešilo. Bolo ľahké posudzovať ich osobitne, ale keď sa stretli, bolo to niečo úplne iné. Každá má iné prednosti aj chyby, no každá by bola bezpochyby silnou kráľovnou.
artist

Pamätám si, že v predošlej časti som si akosi najmenej obľúbila Mirabellu. Bola síce vykresľovaná ako najmocnejšia zo sestier, no mňa veľmi nezaujala a keby som si mala vybrať, ktorej držím palce, Mira by to asi nebola. No v tejto časti sme mali možnosť ju oveľa lepšie spoznať a ja som si k nej tiež dokázala nájsť cestu. Preukázala, že je odvážna a silná, no zároveň dobrosrdečná. Mojou obľúbenkyňou naďalej zostala Arsinoe, ktorá tiež prešla istými zmenami, no stále je to drzá a nebojácna bojovníčka. Najväčšou zmenou však prešla Katherine, ktorá na konci prvého dielu zažila nevýslovnú hrôzu a to ju síce zocelilo, no aj veľmi poznačilo. Niekedy ma z nej až mrazilo a nebola som si istá, aké sú jej úmysly. Práve ona bola tou, ktorá sa najviac vrhla do boja o korunu a bolo veľmi zaujímavé sledovať jej postupy.

Trochu viac sme sa dozvedeli aj o ich detstve, čo bolo pre mňa veľmi zaujímavé. Kráľovné sú do istého veku vychovávané spolu, potom ich však rozdelia a ujmú sa ich rodiny, ktoré ich majú pripraviť na panovanie a vraždu svojich sestier. Musí byť zvláštne mať všetky bezstarostné detské spomienky na svoje sestry a potom sa ich snažiť zabiť.

„Letné slnko vrhá na zem tiene s jasným obrysom a odrazu vyzerajú ako duchovia ich detských verzií z bezstarostných liet, ktoré sa naveky budú hrať na skrývačku medzi týmito stromami.

Vždy keď čítam nejakú fantasy knihu, snažím sa predstaviť si, aké by to bolo žiť v danom svete. V tomto to majú najťažšie práve kráľovné, ktoré musia bojovať o svoj život, no obyčajní ľudia si žijú viac-menej pokojne. Je trochu zvláštne, že to krviprelievanie berú úplne normálne, dokonca sú radi, keď majú možnosť zúčastniť sa nejakého verejného boja. Neviem si predstaviť, ako by som sa chovala ja, či by som sa tiež rad chodila pozerať na to, ako sa kráľovné snažia zavraždiť jedna druhú. Tu to však bolo, zdá sa, úplne normálne.

artist
To, čo sa mi na tejto sérií zatiaľ najviac páči, sú rôzne nečakané a často až šokujúce zvraty. V minulej časti ich bolo požehnane hlavne na konci, no tu sa už vyskytovali počas celého deja. Najviac sa mi na tom páči, ako ich autorka podáva. Nesnaží sa nasilu vytvoriť nejaké pompézne scény, ktoré všetko zmenia. Tieto zvraty komponuje do príbehu s ľahkosťou, akoby len tak mimochodom, pričom však čitateľom naozaj otrasú a nechajú ho v nemom úžase.

Táto séria je rozhodne výnimočná a svojou atmosférou úplne iná ako ďalšie fantasy série. Originálny svet dopĺňa napätá atmosféra, intrigy a detailný opis fungovania celého ostrova a spoločnosti. Vďaka hromade postáv má čitateľ možnosť nájsť si svojich obľúbencov alebo sa "pridať" na stranu jednej z kráľovien a držať jej palce v súťaži o korunu. Keďže v každej kapitole sa striedajú pohľady nie len hlavných postáv, ale občas aj nejakých vedľajších, rozprávanie je dynamické a máme možnosť vidieť príbeh z rôznych uhlov a sami si utvoriť názor. Už teraz sa teším na pokračovanie a tí, čo ste túto sériu ešte nečítali, rozhodne ju odporúčam! :)

Newbie #19


Za mesiac sa mi znovu nazbieralo niekoľko kníh, takže bez zbytočných rečí, poďme na to!


Na začiatku januára mi prišla výhra od Janky, ktorá usporiadala súťaž na svojom instagramovom profile a tá obsahovala knihu Cinder od Marissy Mayer. Samozrejme, že som o nej už počula a väčšinou to boli veľmi pozitívne ohlasy, no nikdy som nejako nehrnula do jej čítania... preto som rada, že ju teraz mám a tým skôr sa k nej dostanem.


Šťastie ma v januári neopúšťalo a v súťaži u Marka E. Pochu som vyhrala jeho knižku Na dušičky zomrieš. Som na ňu zvedavá, nič podobné som asi ešte nečítala a keďže je to malá kniha, bude to taká jednohubka na oddýchnutie :)


Od Slovartu mi prišiel balíček s Krutým princom od Holly Black na ktorú som bola veľmi zvedavá. Kniha je krásne spracovaná, dlho som sa na ňu nevedela vynadívať... no a to, čo skrýva vo vnútri, respektíve, či sa mi to páčilo, sa dozviete už o pár dní, keď vyjde recenzia.


Radosť mi spravil aj jeden kamarát, ktorý pracuje v kníhkupectve a sľúbil mi, že mi zoženie jednu knihu, ktorú som už strašne dlho chcela a to Ryby nemajú nohy od Jón Kalman Stefánssona. Ani neviem, prečo ma vždy tak zaujímala, možno je to hlavne tou neuveriteľne krásnou obálkou, ale jednoducho som šťastná že už ju konečne mám!


A akoby som už nebola aj tak šťastím bez seba, celkom neočakávane sa mi rozhodol darovať jednu zo svojich obľúbených kníh Súmrak dňa od Kazua Ishigura. Zopár Odeoniek už mám a ani jedna zatiaľ nesklamala, tak som strašne zvedavá aj na túto.


Včera sa mi konečne dostal do rúk balíček od Slovartu s veeeľmi dlho očakávanou knihou a to Na dvore z hmly a besu od Sarah J. Maas. Áno, čakanie bolo náročné, ale vyplatilo sa a už som sa do nej aj hneď pustila, tak som zvedavá, čo to bude.


Okrem nej sa ku mne dostala aj novinka od Benjamina A. Sáenza Nevysvetliteľná logika môjho života. Jeho predošlá kniha bola skvelá, takže sa nemôžem dočkať tejto a navyše... tá obálkaaaa *.*


No a do tretice ďalšia výhra, tentoraz od autorky jednej z mojích najobľúbenejších sérii vôbec- Džínsového denníka, od Zuzky Šulajovej, mi prišla jej novinka Tajomstvo jedného domu. Je mi jasné, že to bude niečo úplne iné ako Džínsový denník, ale milujem jej štýl písania, takže sa aj na túto knihu veľmi teším :)


To boli všetky prírastky za posledný mesiac. Ak ste čítali niektorú z kníh, určite mi dajte vedieť, čo si o nich myslíte. Majte sa pekne a uvidíme sa pri ďalšom článku!