streda 6. mája 2020

RECENZIA: Kráľovstvo z popola (Sarah J. Maas)

Originálny názov: Kingdom of Ash (2018)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 720
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Dlhoočakávané finále jednej z najúspešnejších fantasy sérií, závislosti, ktorej prepadli čitatelia po celom svete, Trón zo skla!
Aelin Galathynius sa zaprisahala, že zachráni svoj ľud, aj keď cena, ktorú za to treba zaplatiť, je nepredstaviteľne vysoká. Keď ju kráľovná férov Maeve uväzní v starodávnej železnej truhle a niekoľko mesiacov mučí, jedinou nádejou na prežitie je len Aelinina ohnivá vôľa a strašná istota, že ak ju Maeve zlomí, bude to znamenať skazu pre jej milovaných. S každým ďalším dňom však jej pevné odhodlanie nepoddať sa čoraz viac slabne... Kým je Aelin v zajatí, jej priateľov a spojencov osud zaveje na všetky svetové strany. Niektoré putá sa posilnia, iné sa spretŕhajú naveky. A keď sa ich cesty znovu spoja, všetci musia bojovať, ak Erilea nemá padnúť. V napínavom záverečnom diele svetového bestselleru od Sarah J. Maas bude musieť Aelin zviesť posledný, najťažší boj pre záchranu seba samej – a pre prísľub lepšieho sveta.


Nemôžem uveriť, že už mám za sebou poslednú časť tejto série. Keďže prešli už tri roky odkedy som do rúk vzala prvú časť, cítim sa rovnako ako postavy, ktoré sa zrazu ocitli na konci tej dlhej cesty. Všetko, čo si museli vytrpieť a preskákať viedlo k jednému jedinému cieľu a ten bol zrazu na dosah. Mala som z toho zmiešané pocity. Na jednu stranu sa mi naozaj ťažko lúči s postavami s ktorými som bola tak dlho, no na druhú mám pocit, že si zaslúžia, aby už bolo po všetkom a mali pokoj... no tento diel zase raz ukázal, že to nie je také jednoduché 😅

Už prvé kapitoly boli ako ľadová sprcha. Krásnu exotickú Anticu z predošlého dielu znova nahradila krutá vojnou zmietaná krajina. Smrť, zúfalstvo a krutosť ovládli všetky kráľovstvá a znova som nadobudla pocit, že ide o vopred prehratý boj. Aelin bola navyše stále uväznená férskou kráľovnou Maeve a bolo jasné, že ju nečaká nič dobré. Situácia vyzerala naozaj zúfalo a autorke skladám poklonu za to, ako dokázala vybičovať moje emócie 😂

Chaol, Rowan, Aelin, Dorian, Manon
Páčilo sa mi, že bol príbeh znovu vyrozprávaný z viacerých pohľadov. Bez toho by to ale ani nešlo, pretože postavy boli zase roztrúsené kade-tade po celej krajine a každá mala inú úlohu v nadchádzajúcej vojne, ktorú musela splniť. Každý jeden pohľad ma veľmi zaujímal a bavil, hoci som mala niekedy pocit, že všetko postupuje trochu pomaly. Ale to bolo skôr tým, že som bola strašne netrpezlivá a už som chcela, aby sa všetci stretli. Aedion s Lysandrou a terrasenskou armádou už bojovali na severe s nepriateľmi, pričom Chaol, Yrene a Nesryn sa ešte len plavili spolu s posilami z južného kontinentu, Manon s ostatnými bosorkami a Dorianom zháňali posily z bosoráckych radov, a to ani nehovorím o stále uväznenej Aelin a jej záchrannom tíme zloženom z Rowana, Elide, Lorcana a Gavriela, ktorí si ani neboli istí, kde ju hľadať. Práve Aedion a všetci ľudia pod jeho velením mali môj najväčší obdiv. Oni prví okúsili neskutočnú silu a brutálnosť morathského vojska, ktoré ich každým dňom drvilo čoraz viac, no napriek tomu sa nevzdávali.

Keďže už v predošlých dieloch bolo jasné, že bez vojny sa tento príbeh nemôže skončiť, bola som veľmi zvedavá, ako ju autorka opíše. A rozhodne som nezostala sklamaná. Dokonale zachytila atmosféru strachu, zúfalstva a bezmocnosti, ktorá vládla v armáde medzi vojakmi. Vojnové scény vo filmoch a knihách ma vždy strašne zasiahnu, neznášam tú krutosť a nezmyselnosť vojny. Keď si predstavím koľko ľudí v nej trpí, koľko rodín sa rozpadne a to všetko len kvôli hlúpej politike alebo nejakému tyranovi... dovádza ma to do šialenstva. Preto som všetko strašne prežívala a pri tých krvavých obrazoch sa mi tlačili slzy do očí... Asi to dosť svedčí o skvelých schopnostiach autorky, pretože to všetko pôsobilo strašne realisticky. Páčilo sa mi aj to, že vôbec nebolo jasné, kto vyhrá a fakt som sa obávala, že to tí "dobrí" nezvládnu... no a či zvládli, to ani neprezradím 🙈😅

Aelin
Okrem tej drsnej stránky bojov ma dostala aj kopa naozaj epických scén... musím sa priznať, že aj pri nich mi trochu tiekli slzy, napríklad v 61. kapitole, och, na to sa tešte 😂 Super bolo, že veľa postáv malo takéto momenty, nie len Aelin, ktorá síce bola pre ostatných najväčšou nádejou, no je jasné, že bez svojich priateľov a spojencov by ani ona nemala šancu. Veľmi som obdivovala najmä Manon, Doriana a Aediona, tí si vyslúžili môj obrovský rešpekt. Och a Yrene, bez nej by to asi dopadlo fakt zle. Vlastne, keď sa tak nad tým zamyslím, každá postava zohrala svoju dôležitú rolu a každá prispela niečím, čo by nikto iný nezvládol. Každý prispel svojim kúskom k snahe poraziť Erawana. A to nadväzuje na vec, ktorú na tejto sérii milujem najviac – tá hĺbka a komplexnosť postáv. Áno, občas to SJM síce trochu preháňa s tým, akí sú všetci drsní a krásni, no stále je tu fakt, že žiadna postava nie je len tak na okrasu. O každej jednej z nich by sa dala napísať samostatná kniha a to je, podľa môjho názoru, naozaj niečo obdivuhodné.

Nechcem veľmi opisovať dej, aby som niekomu nepokazila zážitok z čítania, no podotknem aspoň to, že sa môžete tešiť na všetko, čo má dobrý záverečný diel mať – kopu akcie, vysvetlenie všetkých zápletiek, emóciami nabité scény a epické vyvrcholenie, ktoré si budete ešte dlho pamätať. Ja osobne si dokážem pri knihách z tejto série veľmi živo predstavovať všetky scény a doteraz mám pred očami kopu úchvatných okamihov, akoby to som videla na vlastné oči. Často ľutujem, že neviem pekne kresliť, pretože napríklad zasnežené Terrasenské hory, mohutné wyverny alebo Aelinina mágia sú ako stvorené na to, aby ich dal niekto na papier. Ešte dlho budem na množstvo scén spomínať a už teraz sa teším na nejaký budúci rereading. A najviac sa budem tešiť práve na tento diel, pretože to bolo naozaj krásne ukončenie tohto neskutočného príbehu a neubránila som sa slzám.

Takže na záver chcem len povedať to, že toto je pre mňa jedna zo sérii, ktoré si naozaj zaslúžia pozornosť. Jej najväčšie kvality spočívajú v neuveriteľnej prepracovanosti, úžasnom vývoji deja aj postáv a schopnosti vyvolať v čitateľovi emócie. Samozrejme, že má aj nejaké svoje chyby, ale to má každá kniha a aj každý človek. Za mňa je to jedna z najlepších fantasy sérii a za svojim názorom si budem neochvejne stáť. Presne ako Aelin ❤️


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

utorok 14. apríla 2020

RECENZIA: Krvavé preteky (Maggie Stiefvater)

Originálny názov: The Scorpio Races (2011)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 392
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Napínavý, jesennou mágiou presiaknutý román od Maggie Stiefvater, ktorá si získala verných fanúšikov po celom svete vďaka sérii Havraní chlapci. 
Každý november sa pod útesmi Skarmouthu odohrávajú krvavé preteky, počas ktorých sa jazdci pokúšajú udržať na divokých vodných koňoch. Každý rok sa zídu šialene odvážni, aby jazdou na ich chrbtoch riskovali životy. Niektorí sa ženú za víťazstvom, ďalších láka nebezpečenstvo. Devätnásťročný Sean Kendrick preteká, aby opäť zvíťazil. Kit Connollyová sa nikdy nemala v pláne zúčastniť, no osud jej nedal na výber, a tak sa do súťaže prihlási – ako prvé dievča v histórii brutálnych pretekov. Len jeden z nich však môže byť prvý v cieli. A len vtedy, ak prežije.

Maggie Stiefvater ma už dávno svojou sériou Havraní chlapci presvedčila, že má veľký talent na vytváranie uveriteľných svetov so štipkou mágie. Na túto knihu som tak bola naozaj zvedavá, najmä preto, že je to stand-alone a nie séria, čo sa vo fantasy žánri až tak často nevidí. Aj keď ja sama často polemizujem nad tým, či možno jej knihy označiť za fantasy. Možno by som ich zaradila skôr do magického realizmu. No to je presne to, čo je na nich také zaujímavé.

V tomto príbehu nás autorka zaviedla na malý ostrov uprostred ničoho, ktorý je na prvý pohľad úplne obyčajný. Sú po ňom roztrúsené malé mestečká, obyvatelia sa navzájom poznajú a snažia sa čo najlepšie vyžiť. Koncom jesene sa však začne meniť na obľúbenú destináciu turistov z pevniny, ktorí si chcú pozrieť neuveriteľnú udalosť, ktorú nenájdu nikde inde. Každý november sa na ostrove konajú dostihové preteky, ktoré sú však oveľa nebezpečnejšie ako tie obyčajné. Jazdci totižto jazdia na kelpiách - starobylých a magických vodných koňoch, ktoré sa každý rok vynárajú na pobreží Thisby. Kone sú divoké, neuveriteľne rýchle a krvilačné. Niektorí ľudia ich dokážu chytiť, no volanie mora je pre kelpie také silné, že sa často (aj so svojimi jazdcami) hneď vrhajú naspäť do mora.
artist

Autorka znova odviedla skvelú prácu v tom, že tento zvláštny magický prvok zasadila do okolitého sveta nenútene a úplne prirodzene. Postavy sú schopné v jednom rozhovore spomenúť mäsožravé krvilačné kone, ktoré na útesoch trhajú na kusy zatúlané ovce a vzápätí konverzovať o horúcej čokoláde a o tom, že treba opraviť auto. Všetko je to podávané tak, akoby bolo úplne prirodzené, že sa do života človeka môže pripliesť niečo magické, no pri tom zachovať prirodzený chod života. Toto sa mi na knihách od Maggie Stiefvater páči asi najviac. Nepíše o vyvolených jedincoch, ktorí objavia skrytý magický svet a svojimi veľkolepými činmi ho celý zmenia. Jej príbehy sú o obyčajných ľuďoch, žijúcich v obklopení mágie, ktorá je pre nich rovnako prirodzená ako dýchanie, ktorá je akoby súčasťou prírody a sveta.

Kelpie, alebo podľa mytológie – capaill uisce, sú pre cudzincov opradené mýtmi a ťažko si predstavujú, aké je to vidieť ich naživo. Miestni ich síce poznajú lepšie, no aj tak je málo ľudí, ktorí sa odhodlajú ich chytať a následne na nich jazdiť. Spája sa s nimi mnoho povier, rituálov a starobylej mágie. Jedným z ľudí, ktorí to s kelpiami naozaj vedia, je Sean Kendrick, jedna z hlavných postáv príbehu. Sean miluje kone, či už obyčajné alebo capaill uisce, a drží rekord vo výhrach v pretekoch. Na starostlivosť o tieto krvilačné tvory má naozaj talent a zdá sa, že neexistuje kôň, ktorého by neskrotil. Ako postava bol zaujímavý, tajomný, ťažko sa mu dostávalo do hlavy a veľmi ma zaujímalo, kam sa bude jeho príbeh uberať.
Sean
Druhou z hlavných postáv je Kit Connollyová, ktorá nikdy o závody na kelpiách nestála, no napokon je nútená sa do pretekov prihlásiť. Ako prvé dievča v histórii to nemá ľahké, z každej strany naráža na posmešky a vyhrážky, no nevzdáva sa. Na Kit sa mi páčilo, aká bola tvrdohlavá a odhodlaná, no niekedy sa mi do nej naozaj ťažko vžívalo. Mala som pocit, že je neustále na niekoho naštvaná a
príliš všetko analyzuje. Často však trúsila vtipné poznámky a tento nenápadný humor celý príbeh ešte viac zatraktívňoval. Zaujímavým motívom bol aj vykreslený vzťah medzi Kit a jej dvoma bratmi. Verne zachytila hádky a konflikty, ktoré medzi súrodencami často vznikajú, no aj vzájomnú podporu a puto, ktoré je jedinečné.

Maggie Stiefvater vie navyše krásne narábať so slovami a jej opisné pasáže sú naozaj nádherné. Majú v sebe nádych poetickosti, no nie sú násilne umelecké. Rovnako ako pri mágii v jej podaní, vie ich do textu zapracovať úplne prirodzene, a tak sa v jednej chvíli smejete na nejakej vtipnej pasáži a v druhej obdivujete krásne opisy a metafory.  Pochváliť treba, samozrejme, aj prekladateľku Gabrielu Patkolovú, ktorá odviedla vynikajúcu prácu.

Krvavé preteky sú skvelou ukážkou toho, ako napísať zaujímavý príbeh so zápletkou a sympatickými postavami v kratšom rozsahu, a predsa zachovať tú epickosť a čaro fantasy príbehov. Určite túto knihu odporúčam! ♥️


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

sobota 28. marca 2020

RECENZIA: Všetci sme snehové vločky (Holly Bourne)


Originálny názov: Are We All Lemmings and Snowflakes? (2018)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 384
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Šestnásťročná Olive trávi leto v tábore – Tábor Reset však nie je to taký, na aké sme zvyknutí. Chodia doň mladí ľudia s psychickými problémami. Olive nepozná strednú cestu. Buď prespí celý deň, alebo sa jej nepodarí zaspať ani v noci. Nezvláda chaos sveta naokolo ani vo svojom vnútri. 
No čo ak je to všetko inak? Čo ak je to práve ten svet, čo treba opraviť? Nie ju a jej priateľov z tábora. Čo ak sa len zmenou celého sveta dajú vyriešiť všetky problémy? Všetci sme len snehové vločky, ale aj krehké vločky vedia spustiť lavínu!



Tak toto bola fakt super kniha! Zaujímavá, vtipná, svižná a navyše sa zaoberá témou duševných chorôb, čo sa zdá byť v poslednej dobe v YA žánri veľmi aktuálne. Čítalo sa to takmer samo a bavila ma od začiatku až do konca.

Z veľkej časti to bolo vďaka hlavnej postave. Olive bola naozaj zaujímavá. Raz bola s nervami v koncoch, potom ju zas niečo totálne nadchlo a nikto ju nemohol zastaviť. Myšlienky jej lietali kade-tade a sama sa v nich občas nevyznala. Niekedy bola naozaj sympatická a v niektorých chvíľach by som ju za jej konanie najradšej prizabila. Myslím, že by ju skvele vystihovalo slovo chaos.
Zaujímavé bolo aj to, že nechcela poznať svoju vlastnú diagnózu. Bola si vedomá toho, že má nejaký problém, bojovala sama so sebou a túžila po tom, aby bola "normálna". No nechcela, aby ju onálepkovali, aby sa z nej stala len diagnóza.. to mi bolo na nej sympatické. Navyše, autorke sa podarilo naozaj autenticky zachytiť príznaky jej choroby, celé to vyznelo veľmi reálne a knihe to dodávalo na uveriteľnosti.

zdroj
Olive sa naskytne príležitosť zúčastniť sa na experimentálnej liečbe duševných porúch v novo otvorenom zariadení pre tínedžerov. Chopí sa tejto príležitosti a dúfa, že jej to pomôže. Zozačiatku som si nebola istá, či tomu naozaj verí a chce, aby jej bolo lepšie, alebo to robí skôr kvôli svojim rodičom, voči ktorým sa cítila previnilo. Z jej rodičov som mala rozporuplné pocity. Samozrejme, že ju mali radi a v tomto jej rozhodnutí ju podporovali, no pripadalo mi to skôr tak, akoby len chceli, aby sa vyliečila a oni s ňou už nemali starosti. Akoby sa starali viac o to, aby bola Olive "normálna", než reálne o ňu a o jej pocity. Potom neskôr v priebehu knihy sa to trochu zmenilo, vyplávali na povrch veci, ktoré netušila ani sama Olive a ktoré vrhali na veci iné svetlo.

Ďalším veľkým plusom bolo prostredie. Samotná Olive nevedela, do čoho ide a ja som si tiež  nevedela predstaviť tábor pre deti s psychickými poruchami. A vlastne to ani nebol tábor, skôr niečo ako luxusný rezort s dôrazom na pomoc klientom s ich duševným zdravím 😄 Ja by som sa tam cítila ako na dovolenke - nové pekné izby, dobré jedlo, krásne prostredie a množstvo aktivít... no samozrejme nemôžeme zabúdať na terapie, skupinové aktivity a liečbu. Ja osobne by som asi mala problém s rozoberaním svojich problémov pred inými ľuďmi, no na druhú stranu, musí byť fajn stretnúť sa s ľuďmi, ktorí vám rozumejú. A myslím, že nejako takto to brala aj samotná Olive. Bavilo ma sledovať jej denný program, všetky aktivity a systém, ktorí odborníci vymysleli a prispôsobili tak, aby dosiahli čo najlepšie výsledky. Občas ma normálne iritovalo, keď sa Olive rozhodla neplniť to, čo mala a radšej si našla iný program, pretože som stále rozmýšľala, čo ostatní asi tak rozoberajú 😂

Ako to už býva, všade, kde je nejaká komunita ľudí, sa skôr či neskôr začnú tvoriť nejaké skupinky. Aj Olive našla ľudí, ktorí jej boli sympatickí a s ktorými chcela tráviť čas, no aj takých, s ktorými nemala dobré vzťahy alebo si ich vôbec nevšímala. Mne bolo sympatických viac postáv, napríklad Lewis, Jamie alebo Gabriella, ktorí, podobne ako Olive, bojovali s nejakým problémom. Keďže príbeh bol rozprávaný v prvej osobe a Olive nebola práve, hm, najempatickejšia, často sa príliš nezaujímala o vnútorný svet iných ľudí, čo mi bolo trochu ľúto, lebo by som rada spoznala hlbšie aj ostatné postavy. No o každom som mala možnosť zistiť minimálne to, akou poruchou trpí, s akými každodennými problémami sa kvôli tomu musí vysporiadavať a ako vďaka tomu vidia svet.

Zaujímavé bolo aj to, aké rôzne postoje zastávali. Niektorí boli na seba príliš citliví a urážliví, mysleli si, že svet sa točí len okolo nich a ich diagnózy. Iní zapierali, že im niečo je a že ich niečo obmedzuje a najradšej by sa vrátili domov a na všetko sa vykašľali. Zopár ľudí malo tendenciu za všetko viniť seba a nahovárať si, že si za to môžu sami a tak ďalej... donútilo ma to zamyslieť sa nad tým, čo by som asi v takej situácií robila ja a aká by som bola. Vážne by ma to zaujímalo 😅

No a keď sa všetko toto spojilo - šialená a chaotická hlavná hrdinka, zaujímavé prostredie, vtipné situácie, no aj vážnejšie a hlbšie témy - vznikla naozaj pútavá a super kniha, ktorej čítanie som si užívala. Takže či už sa zaujímate o tématiku psychických chorôb alebo len hľadáte knihu, pri ktorej sa dá vypnúť a zabaviť sa, toto je určite ona 😊



Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

nedeľa 22. marca 2020

RECENZIA: Návrat Sherlocka Holmesa (Arthur Conan Doyle)



Originálny názov: The Return of Sherlock Holmes (1905)

Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 448
Vydavateľstvo: SnowMouse Publishing
Väzba: pevná


Anotácia: Sherlock Holmes, podobne ako mnohí veľkí umelci, žil pre samo svoje umenie a často odmietol pomôcť boháčom a mocným tohto sveta, ak v ňom ich prípad neprebudil záujem. Na druhej strane obetoval týždne tej najintenzívnejšej práce záležitostiam obyčajných ľudí, fvfak sa ich prípady vyznačovali čímsi zvláštnym alebo dramatickým, čo prebúdzalo jeho predstavivosť a čo bolo výzvou pre jeho mimoriadne schopnosti. Jeho neustále sa šíriaca povesť prinášala so sebou aj čoraz rozsiahlejšiu prax a z detektíva sa stal veľmi zamestnaný človek. Doktor Watson vo svojich zápiskoch uchoval podrobnú dokumentáciu o prípadoch, ktoré spolu riešili, a ako sám otvorene priznáva, z toho obrovského množstva je preňho mimoriadne ťažké vybrať tie, ktoré si zaslúžia zverejnenie. Podkladom pre drobné príbehy v zbierke poviedok Návrat Sherlocka Holmesa sa nakoniec stali kauzy, ktoré vzbudili záujem ani nie tak brutalitou zločinu, tvoriaceho ich jadro, ale skôr dômyselnosťou a dramatickosťou ich riešenia. Návrat Sherlocka Holmesa je piatym zväzkom série a rovnako ako v predchádzajúcich častiach, príbehy preložil Ján Kamenistý a ilustroval Julo Nagy.

Do príbehov o Sherlockovi Holmesovi som sa zaľúbila asi pred troma rokmi, keď začala vychádzať nádherná edícia týchto poviedok a románov z dielne SnowMouse Publishing. Návrat Sherlocka Holmesa je už piata časť a ani tejto som nedokázala odolať. Navyše, čím viac kníh z tejto edície mám, tým krajšie vyzerajú pokope na poličke. Viem, že to nie je najdôležitejšia vec, čo sa kníh týka, ale povedzme si pravdu, ktorý knihomoľ sa nevytešuje z krásnych obálok? 😄 Celé spracovanie, od originálnych ilustrácií Jula Nagya, cez látkovú záložku, až po krásnu oriezku... je to fakt skvost. No poďme aj na obsahovú stránku.

Piata časť z tejto série obsahovala až 13 poviedok, pričom každá sa zameriavala na prípady, ktoré Holmes s Watsonom riešili na sklonku 19. storočia po tom, čo sa Holmes znovu objavil vo Watsonovom živote. Niektoré poviedky boli naozaj krátke, no aj na takom malom priestore dokáže autor rozpovedať zaujímavý a zamotaný príbeh. To, čo ma vždy fascinuje najviac je to, že všetky prípady sú vždy veľmi tajomné a na prvý pohľad absolútne neriešiteľné. To si vždy myslia aj postavy, ktoré prichádzajú za Holmesom s prosbou o pomoc. Keďže rozprávačom je Watson, ktorý nevie o nič viac, ako ostatné postavy, aj samotný proces riešenia prípadov zostáva zahalený rúškom tajomstva. Hoci Holmes vždy na konci prípadu ozrejmí, ako ku všetkým svojim záverom došiel, jeho myšlienkové pochody pred nami zostávajú skryté. Zaujímavé je, že keď sa všetko vyrieši, ukáže sa, že to vlastne bolo všetko veľmi jednoduché, stačilo len všetko pospájať. A presne v tom je Holmes neprekonateľný. Občas ma síce trochu pobavili niektoré "metódy" vyšetrovania, ktoré by v tejto dobe pravdepodobne už nefungovali. Najmä to, že sa polícia aj Holmes veľmi spoliehajú na to, že každý "gentleman" je čestný a keď ho vyzvú, povie vždy absolútnu pravdu. To by teraz asi veľmi neprešlo 😄

Niet pochýb o tom, že A.C. Doyle mal veľký talent na písanie a jeho štýl je veľmi pútavý a jedinečný. Pre mňa je však najsilnejšou stránkou jeho príbehov práca s postavami. A tým myslím hlavne Holmesa a Watsona. Sherlock Holmes je ako postava jednoducho nekonečne fascinujúci. Človek nikdy nevie, čo od neho čakať, no veľmi rýchlo si ho zamiluje. Vždy som celá očarená sledovala, ako mení nálady, čo ho dokáže rozrušiť a čo ho nadchýna... mám pocit, že bol úplne iný ako všetci ostatní muži jeho doby. Tí sú vykreslení ako konzervatívni gentlemani, vždy sa snažiaci pôsobiť vznešene a uhladene, pričom Sherlock je absolútny opak. Veľmi zaujímavý je aj Watson, ktorý stojí akoby v strede medzi týmito dvoma svetmi. Na jednu stranu je viac-menej obyčajný, zapadá medzi ostatných obyvateľov Anglicka. Jeho stretnutie s Holmesom ho však na 100% poznačilo a mám pocit, akoby mu už obyčajný život lekára nestačil. Už zažil, čo dokáže ponúknuť priateľstvo s takým geniálnym a neobyčajným človekom a život bez toho je jednoducho o niečo nudnejší a menej uspokojivý. Veľmi sa mi páči aj to, ako Watson všetky tieto ich dobrodružstvá podáva. U jeho rozprávania je jasné, že Holmesa už dobre pozná a že si ho ako človeka veľmi váži. Dokonca aj jeho zvláštne nálady opisuje s dávkou úcty a lásky a za to zase milujem ja jeho 😄

Ako som už spomínala. autor má aj skvelý štýl písania, takže kniha sa čítala veľmi rýchlo a ľahko, nenarazila som na žiadne hluché miesta. Milujem tú jedinečnú atmosféru, ktorú v sebe majú príbehy predošlých storočí a táto kniha ňou bola priam presiaknutá. No a ďalšia vec, ktorú som si nesmierne užívala. bolo to, že ako fanúšikovi seriálového Sherlocka od BBC, mi veľa poviedok z nejakého hľadiska prišlo povedomých. Či už ide o názvy samotných poviedok, ktorými sa tvorcovia seriálov inšpirovali pri pomenovávaní epizód, alebo niektoré konkrétne scény, ako Holmesov návrat, jeho falošné zásnuby alebo prípad s rozbitými bustami... Bolo toho fakt veľa a všetko mi ešte viac umocňovalo skvelý zážitok s čítania.

Takže ak ste sa ešte nedostali k príbehom o Sherlockovi Holmesovi, odporúčam vám ich všetkými desiatmi! ♥️



Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem PreŠkoly.sk
Knižku si môžete zakúpiť TU.

streda 4. marca 2020

RECENZIA: Pôjdem tam, kam pôjdeš ty (Nina LaCour)


Originálny názov: Hold Still (2009)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 256
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: pevná


Anotácia:  
V tú noc Ingrid sľúbila Caitlin: „Pôjdem tam, kam pôjdeš ty.“ Na druhý deň je však všetko inak. Ingridin náhly odchod zastihne Caitlin nepripravenú. V novom živote bez umenia, smiechu, hudby a radostí, ktoré spolu zdieľali ako najlepšie kamarátky, nenachádza svoje miesto. Nanešťastie tu po Ingrid niečo ostalo. Na papier zaznamenala tomuto svetu a ľuďom v ňom svoje bolestivé zbohom. Caitlin na stránkach plných žiaľu odznova prežíva svoju obrovskú stratu a snaží sa nájsť nádej do budúcna.

V prvom rade musím spomenúť, že táto kniha, spolu s druhou od autorky, Všetko je tak, ako má byť, ma od prvého momentu, ako som ju zbadala, úplne dostala svojou obálkou. Fotky a tváre na obálkach nie sú nič pre mňa a fascinujú ma práve takéto kreslené... no a tieto s kontrastnými farbami a takým tým papierovým povrchom, sú za mňa dokonalé. Kniha je navyše krásne spracovaná aj vnútri, čo samozrejme nie je najdôležitejšie, ale je to super bonus 😄 A som rada, že nezostalo len pri úžasnom spracovaní, ale že aj príbeh bol skvelý a  jeho čítanie som si veľmi užívala.

Nina LaCour má talent na verné zachytenie emócii vo svojich príbehoch a tento nebol výnimkou. Hlavná postava Caitlin sa vyrovnáva so stratou najlepšej kamarátky a tento ťažký sužujúci smútok cítiť na každej stránke. Postupne sa mi dostával pod kožu a úplne som chápala, čo cíti Caitlin. No napriek tomu, že je tento príbeh až presiaknutý bolesťou a smútkom, autorka doň vkladala krásne myšlienky a opisy, ktoré nenápadne naznačovali, že nič nie je stratené a že nádej zomiera posledná.

To, že som sa dokázala do hlavnej hrdinky vcítiť bolo určite aj tým, že na mňa pôsobila veľmi sympaticky. Z jej rozprávania bolo jasné, že nebola dokonalá a že v živote porobila pár chýb, no o to autentickejšie Caitlin pôsobila. Nie vždy som súhlasila s jej názormi a činmi, ale to je, myslím, normálne. Oveľa dôležitejšie bolo, že som cez Caitlin vnímala všetko, čo chcela autorka týmto príbehom povedať a že ma to nútilo nad mnohými vecami rozmýšľať.
Ilustrátorka
Aj ďalšie postavy boli zaujímavo vykreslené a realistické. Veľa sme sa toho dozvedeli o Ingrid, Caitlininej najlepšej kamarátke, aj keď priamo v príbehu, samozrejme, nevystupovala. Mohli sme ju však spoznávať cez jej zápisky, ktoré zanechala Caitlin a aj cez Caitlinine spomienky. Navyše sa mi veľmi páčilo, ako bol zobrazený ich vzťah, znova veľmi realisticky. Väčšina ľudí má so svojimi kamarátmi unikátne puto, niečo iné, než je to s rodinnými príslušníkmi alebo partnermi. Často sú to pre nás tí najbližší ľudia, no na druhú stranu, ani takýto vzťah nie je vždy harmonický a nezaobíde sa bez konfliktov. Caitlin sa nesnažila z Ingrid spraviť niečo, čím nebola a chýbala jej aj so všetkými svojimi chybami.

Mám pocit, že v YA knihách sa často zabúda na rodičov hlavných postáv. Niekedy sú úplne vynechávaní, no keď sa tam už objavia, často sú tam len na to, aby sa hlavná hrdinka mala s kým sem-tam pohádať a mohla tráviť čo najviac času mimo domu. To však nebol prípad tejto knihy. Caitlinini rodičia možno neboli výrazné postavy, no bolo veľmi cítiť, ako sa ich problémy ich dcéry dotýkajú. Aj do nich som sa vedela vcítiť, chápala som, ako sa o svoju dcéru boja, hoci ona nebola tá, ktorá sa rozhodla ukončiť svoj život. Navyše ma to núti premýšľať nad vzťahom medzi rodičmi a ich deťmi, ktoré od istého veku trávia veľa času mimo domu a rodičia už na nich nemajú taký dosah, ako kedysi. Musela som sa vďaka tomu zamyslieť, ako to berú rodičia a čo všetko musia zvládať.

Dej nebol veľmi akčný, išlo predsa o život obyčajného dievčaťa z malého mesta, no aj tak som mala pocit, že sa tam stále niečo deje. Caitlin sa denno-denne snažila nájsť vôľu a chuť k životu, nadväzovala nové vzťahy a niektoré ukončovala, venovala sa novému netradičnému koníčku a často  sa strácala v spomienkach... Stránky mi veľmi rýchlo ubiehali a ako som sa blížila ku koncu, vedela som, že toto je príbeh ku ktorému sa ešte vrátim.

Ak máte chuť na knihu, ktorá vás zasiahne, donúti premýšľať nad mnohými vecami, no pri ktorej si zároveň oddýchnete a načerpáte inšpiráciu, toto je určite skvelá voľba.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knihu si môžete zakúpiť TU.

utorok 25. februára 2020

Drahokamy #1: Červená ako rubín (Kerstin Gier)

Originálny názov: Rubinrot (2009)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 344
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: pevná

Anotácia: Mať rodinu s kopou tajomstiev nie je pre šestnásťročnú Gwendolyn vždy jednoduché. Jedného dňa sa z ničoho nič ocitne na dobre známej londýnskej ulici – lenže na prahu minulého storočia! Vtedy pochopí, že tým najväčším rodinným tajomstvom je práve ona sama. Zároveň si však musí uvedomiť, že pri skákaní v čase by bolo lepšie sa nezaľúbiť – lebo to veci ešte väčšmi skomplikuje…
Obľúbená autorka Kerstin Gierová vo svojej úspešnej trilógii oživila najkrajší cit na svete!
Napätie, smiech i trápenie – to všetko nájdete v príbehu Gideona a Gwen, ktorí svojou láskou prekračujú hranice času.



Táto kniha nie je na knižnom trhu žiadna novinka a tak je jasné, že som ju už z počutia poznala a veľmi často ju vídala na bookstagramoch a kade-tade po internete. Vždy som bola na ňu zvedavá, a tak keď vyšla v slovenčine, už som sa jej jednoducho nemohla ďalej vyhýbať. Musela som zistiť, o čom to všetci hovoria.

Pri čítaní som myslela na to, že ide o knihu pre mladšie ročníky, a tak som ju neposudzovala veľmi prísne. Dokonca ma prekvapilo, keď som sa do nej po pár stranách poriadne začítala, ako svižne sa číta a ako dej napreduje. Jediné, s čím som mala zozačiatku trochu problém, boli pomerne zložité rodinné vzťahy v rodine Gwendolyn. Nevedela som si zapamätať, kto je stará mama, prateta a stratená sesternica... no, bolo toho dosť 😅 No po nejakom čase, keď sme dostali možnosť spoznať tieto postavy trochu lepšie a nahliadnuť do ich minulosti a životných príbehov, tak trochu sa to ustálilo a začala som sa v tom orientovať. Jediné, čo ma trochu mrzí je to, že som si zatiaľ nenašla žiadnu obľúbenú postavu. Nijaká mi na prvý pohľad nepadla do oka, no niektoré majú skvelý potenciál. Zaujímala ma tajomstvom opradená Gwendolynina sesternica Lucy a jej manžel Paul a aj samotná Gwendolyn bola zaujímavá. Niekedy som sa na jej výrokoch a reakciách naozaj schuti zasmiala, nerobila nič, čo by mi nejako výrazne prekážalo a dokázala som sa do nej vžiť. Páčilo sa mi aj to, že nebola hneď od začiatku adeptom na hlavnú hrdinku, ktorá má na starosti spasiť svet alebo niečo podobné. Vlastne sa do všetkého zamotala tak trochu náhodou, rozhodne nie svojou vlastnou vinou a to mi bolo sympatickejšie, ako keby sa tam nasilu dotlačila.
<3

V takýchto tínedžerských knihách s magickými prvkami samozrejme nemôže chýbať nejaká tá romantická linka 😄 Tu ju máme pomerne okato naznačenú, čo nie je veľmi môj štýl, no bolo to také celkom milé a keby som mala o pár rokov menej, tak to určite žeriem 😂 Vyskytlo sa tam niekoľko klišé na spôsob, že hlavná hrdinka sa potkne a dotyčný potenciálny nápadník ju zachytí a ona niečo pocíti, napriek tomu že sa od prvého momentu neznášajú... ale ako vravím, tu to bolo také milé a fungovalo to.

Najzaujímavejšie na celej knihe bola rozhodne téma cestovania v čase. Ja osobne som ešte veľa kníh s týmto prvkom nečítala, no vždy keď na niečo také narazím, veľmi sa mi to páči. Keďže ide o prvý diel, veľa vecí ešte zostáva, samozrejme, trochu zahalených tajomstvom, ale také základné informácie sa nám dostali a zatiaľ to znie veľmi zaujímavo. Gwen sa vlastne dostane do akéhosi tajného spolku, ktorý sa cestovaniu v čase venuje a ktorý spĺňa tajnú misiu, siahajúcu stovky rokov do minulosti. Páčila sa mi tá tajomná atmosféra, ktorá okolo toho vládla a že Gwen nebola hneď do všetkého zasvätená a spolu s čitateľom postupne odhaľuje tajomstvá.

Veľmi som si užívala aj to, keď sa ocitla v minulosti a musela "splynúť s prostredím", čiže musela nosiť rôzne šaty a kostýmy podľa vtedajšej módy. Takéto opisy mám v knihách vždy veľmi rada a tu to bolo rovnako zaujímavé. Dúfam, že v ďalších častiach bude môcť Gwen preskúmať ešte ďalšie nové miesta a doby, pretože zatiaľ toho ešte určite nemám dosť.

Červená ako rubín je naozaj skvelým úvodom do série, ktorá má čo ponúknuť a ktorá sa môže vydať rôznymi neočakávanými smermi, takže som naozaj zvedavá, ako sa vyvinie. Dúfam, že sa pokračovania dočkáme čo najskôr a ak aj vy túžite po milom oddychovom čítaní s dávkou tajomna, toto je dobrá voľba! 😊




Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knihu si môžete zakúpiť TU.