utorok 14. apríla 2020

RECENZIA: Krvavé preteky (Maggie Stiefvater)

Originálny názov: The Scorpio Races (2011)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 392
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Napínavý, jesennou mágiou presiaknutý román od Maggie Stiefvater, ktorá si získala verných fanúšikov po celom svete vďaka sérii Havraní chlapci. 
Každý november sa pod útesmi Skarmouthu odohrávajú krvavé preteky, počas ktorých sa jazdci pokúšajú udržať na divokých vodných koňoch. Každý rok sa zídu šialene odvážni, aby jazdou na ich chrbtoch riskovali životy. Niektorí sa ženú za víťazstvom, ďalších láka nebezpečenstvo. Devätnásťročný Sean Kendrick preteká, aby opäť zvíťazil. Kit Connollyová sa nikdy nemala v pláne zúčastniť, no osud jej nedal na výber, a tak sa do súťaže prihlási – ako prvé dievča v histórii brutálnych pretekov. Len jeden z nich však môže byť prvý v cieli. A len vtedy, ak prežije.

Maggie Stiefvater ma už dávno svojou sériou Havraní chlapci presvedčila, že má veľký talent na vytváranie uveriteľných svetov so štipkou mágie. Na túto knihu som tak bola naozaj zvedavá, najmä preto, že je to stand-alone a nie séria, čo sa vo fantasy žánri až tak často nevidí. Aj keď ja sama často polemizujem nad tým, či možno jej knihy označiť za fantasy. Možno by som ich zaradila skôr do magického realizmu. No to je presne to, čo je na nich také zaujímavé.

V tomto príbehu nás autorka zaviedla na malý ostrov uprostred ničoho, ktorý je na prvý pohľad úplne obyčajný. Sú po ňom roztrúsené malé mestečká, obyvatelia sa navzájom poznajú a snažia sa čo najlepšie vyžiť. Koncom jesene sa však začne meniť na obľúbenú destináciu turistov z pevniny, ktorí si chcú pozrieť neuveriteľnú udalosť, ktorú nenájdu nikde inde. Každý november sa na ostrove konajú dostihové preteky, ktoré sú však oveľa nebezpečnejšie ako tie obyčajné. Jazdci totižto jazdia na kelpiách - starobylých a magických vodných koňoch, ktoré sa každý rok vynárajú na pobreží Thisby. Kone sú divoké, neuveriteľne rýchle a krvilačné. Niektorí ľudia ich dokážu chytiť, no volanie mora je pre kelpie také silné, že sa často (aj so svojimi jazdcami) hneď vrhajú naspäť do mora.
artist

Autorka znova odviedla skvelú prácu v tom, že tento zvláštny magický prvok zasadila do okolitého sveta nenútene a úplne prirodzene. Postavy sú schopné v jednom rozhovore spomenúť mäsožravé krvilačné kone, ktoré na útesoch trhajú na kusy zatúlané ovce a vzápätí konverzovať o horúcej čokoláde a o tom, že treba opraviť auto. Všetko je to podávané tak, akoby bolo úplne prirodzené, že sa do života človeka môže pripliesť niečo magické, no pri tom zachovať prirodzený chod života. Toto sa mi na knihách od Maggie Stiefvater páči asi najviac. Nepíše o vyvolených jedincoch, ktorí objavia skrytý magický svet a svojimi veľkolepými činmi ho celý zmenia. Jej príbehy sú o obyčajných ľuďoch, žijúcich v obklopení mágie, ktorá je pre nich rovnako prirodzená ako dýchanie, ktorá je akoby súčasťou prírody a sveta.

Kelpie, alebo podľa mytológie – capaill uisce, sú pre cudzincov opradené mýtmi a ťažko si predstavujú, aké je to vidieť ich naživo. Miestni ich síce poznajú lepšie, no aj tak je málo ľudí, ktorí sa odhodlajú ich chytať a následne na nich jazdiť. Spája sa s nimi mnoho povier, rituálov a starobylej mágie. Jedným z ľudí, ktorí to s kelpiami naozaj vedia, je Sean Kendrick, jedna z hlavných postáv príbehu. Sean miluje kone, či už obyčajné alebo capaill uisce, a drží rekord vo výhrach v pretekoch. Na starostlivosť o tieto krvilačné tvory má naozaj talent a zdá sa, že neexistuje kôň, ktorého by neskrotil. Ako postava bol zaujímavý, tajomný, ťažko sa mu dostávalo do hlavy a veľmi ma zaujímalo, kam sa bude jeho príbeh uberať.
Sean
Druhou z hlavných postáv je Kit Connollyová, ktorá nikdy o závody na kelpiách nestála, no napokon je nútená sa do pretekov prihlásiť. Ako prvé dievča v histórii to nemá ľahké, z každej strany naráža na posmešky a vyhrážky, no nevzdáva sa. Na Kit sa mi páčilo, aká bola tvrdohlavá a odhodlaná, no niekedy sa mi do nej naozaj ťažko vžívalo. Mala som pocit, že je neustále na niekoho naštvaná a 
príliš všetko analyzuje. Často však trúsila vtipné poznámky a tento nenápadný humor celý príbeh ešte viac zatraktívňoval. Zaujímavým motívom bol aj vykreslený vzťah medzi Kit a jej dvoma bratmi. Verne zachytila hádky a konflikty, ktoré medzi súrodencami často vznikajú, no aj vzájomnú podporu a puto, ktoré je jedinečné.

Maggie Stiefvater vie navyše krásne narábať so slovami a jej opisné pasáže sú naozaj nádherné. Majú v sebe nádych poetickosti, no nie sú násilne umelecké. Rovnako ako pri mágii v jej podaní, vie ich do textu zapracovať úplne prirodzene, a tak sa v jednej chvíli smejete na nejakej vtipnej pasáži a v druhej obdivujete krásne opisy a metafory.  Pochváliť treba, samozrejme, aj prekladateľku Gabrielu Patkolovú, ktorá odviedla vynikajúcu prácu.

Krvavé preteky sú skvelou ukážkou toho, ako napísať zaujímavý príbeh so zápletkou a sympatickými postavami v kratšom rozsahu, a predsa zachovať tú epickosť a čaro fantasy príbehov. Určite túto knihu odporúčam! ♥️


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem  vydavateľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

4 komentáre:

  1. Od Stiefvater jsem ještě nic nečetla, ale tohle mě opravdu láká :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. určite odporúčam a rovnako aj Havraních chlapcov :)

      Odstrániť
  2. Túto som zatiaľ nečítala, ale úplne súhlasím s tvojím opisom Maggienho štýlu.:3

    OdpovedaťOdstrániť