sobota 28. marca 2020

RECENZIA: Všetci sme snehové vločky (Holly Bourne)


Originálny názov: Are We All Lemmings and Snowflakes? (2018)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 384
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Šestnásťročná Olive trávi leto v tábore – Tábor Reset však nie je to taký, na aké sme zvyknutí. Chodia doň mladí ľudia s psychickými problémami. Olive nepozná strednú cestu. Buď prespí celý deň, alebo sa jej nepodarí zaspať ani v noci. Nezvláda chaos sveta naokolo ani vo svojom vnútri. 
No čo ak je to všetko inak? Čo ak je to práve ten svet, čo treba opraviť? Nie ju a jej priateľov z tábora. Čo ak sa len zmenou celého sveta dajú vyriešiť všetky problémy? Všetci sme len snehové vločky, ale aj krehké vločky vedia spustiť lavínu!



Tak toto bola fakt super kniha! Zaujímavá, vtipná, svižná a navyše sa zaoberá témou duševných chorôb, čo sa zdá byť v poslednej dobe v YA žánri veľmi aktuálne. Čítalo sa to takmer samo a bavila ma od začiatku až do konca.

Z veľkej časti to bolo vďaka hlavnej postave. Olive bola naozaj zaujímavá. Raz bola s nervami v koncoch, potom ju zas niečo totálne nadchlo a nikto ju nemohol zastaviť. Myšlienky jej lietali kade-tade a sama sa v nich občas nevyznala. Niekedy bola naozaj sympatická a v niektorých chvíľach by som ju za jej konanie najradšej prizabila. Myslím, že by ju skvele vystihovalo slovo chaos.
Zaujímavé bolo aj to, že nechcela poznať svoju vlastnú diagnózu. Bola si vedomá toho, že má nejaký problém, bojovala sama so sebou a túžila po tom, aby bola "normálna". No nechcela, aby ju onálepkovali, aby sa z nej stala len diagnóza.. to mi bolo na nej sympatické. Navyše, autorke sa podarilo naozaj autenticky zachytiť príznaky jej choroby, celé to vyznelo veľmi reálne a knihe to dodávalo na uveriteľnosti.

zdroj
Olive sa naskytne príležitosť zúčastniť sa na experimentálnej liečbe duševných porúch v novo otvorenom zariadení pre tínedžerov. Chopí sa tejto príležitosti a dúfa, že jej to pomôže. Zozačiatku som si nebola istá, či tomu naozaj verí a chce, aby jej bolo lepšie, alebo to robí skôr kvôli svojim rodičom, voči ktorým sa cítila previnilo. Z jej rodičov som mala rozporuplné pocity. Samozrejme, že ju mali radi a v tomto jej rozhodnutí ju podporovali, no pripadalo mi to skôr tak, akoby len chceli, aby sa vyliečila a oni s ňou už nemali starosti. Akoby sa starali viac o to, aby bola Olive "normálna", než reálne o ňu a o jej pocity. Potom neskôr v priebehu knihy sa to trochu zmenilo, vyplávali na povrch veci, ktoré netušila ani sama Olive a ktoré vrhali na veci iné svetlo.

Ďalším veľkým plusom bolo prostredie. Samotná Olive nevedela, do čoho ide a ja som si tiež  nevedela predstaviť tábor pre deti s psychickými poruchami. A vlastne to ani nebol tábor, skôr niečo ako luxusný rezort s dôrazom na pomoc klientom s ich duševným zdravím 😄 Ja by som sa tam cítila ako na dovolenke - nové pekné izby, dobré jedlo, krásne prostredie a množstvo aktivít... no samozrejme nemôžeme zabúdať na terapie, skupinové aktivity a liečbu. Ja osobne by som asi mala problém s rozoberaním svojich problémov pred inými ľuďmi, no na druhú stranu, musí byť fajn stretnúť sa s ľuďmi, ktorí vám rozumejú. A myslím, že nejako takto to brala aj samotná Olive. Bavilo ma sledovať jej denný program, všetky aktivity a systém, ktorí odborníci vymysleli a prispôsobili tak, aby dosiahli čo najlepšie výsledky. Občas ma normálne iritovalo, keď sa Olive rozhodla neplniť to, čo mala a radšej si našla iný program, pretože som stále rozmýšľala, čo ostatní asi tak rozoberajú 😂

Ako to už býva, všade, kde je nejaká komunita ľudí, sa skôr či neskôr začnú tvoriť nejaké skupinky. Aj Olive našla ľudí, ktorí jej boli sympatickí a s ktorými chcela tráviť čas, no aj takých, s ktorými nemala dobré vzťahy alebo si ich vôbec nevšímala. Mne bolo sympatických viac postáv, napríklad Lewis, Jamie alebo Gabriella, ktorí, podobne ako Olive, bojovali s nejakým problémom. Keďže príbeh bol rozprávaný v prvej osobe a Olive nebola práve, hm, najempatickejšia, často sa príliš nezaujímala o vnútorný svet iných ľudí, čo mi bolo trochu ľúto, lebo by som rada spoznala hlbšie aj ostatné postavy. No o každom som mala možnosť zistiť minimálne to, akou poruchou trpí, s akými každodennými problémami sa kvôli tomu musí vysporiadavať a ako vďaka tomu vidia svet.

Zaujímavé bolo aj to, aké rôzne postoje zastávali. Niektorí boli na seba príliš citliví a urážliví, mysleli si, že svet sa točí len okolo nich a ich diagnózy. Iní zapierali, že im niečo je a že ich niečo obmedzuje a najradšej by sa vrátili domov a na všetko sa vykašľali. Zopár ľudí malo tendenciu za všetko viniť seba a nahovárať si, že si za to môžu sami a tak ďalej... donútilo ma to zamyslieť sa nad tým, čo by som asi v takej situácií robila ja a aká by som bola. Vážne by ma to zaujímalo 😅

No a keď sa všetko toto spojilo - šialená a chaotická hlavná hrdinka, zaujímavé prostredie, vtipné situácie, no aj vážnejšie a hlbšie témy - vznikla naozaj pútavá a super kniha, ktorej čítanie som si užívala. Takže či už sa zaujímate o tématiku psychických chorôb alebo len hľadáte knihu, pri ktorej sa dá vypnúť a zabaviť sa, toto je určite ona 😊



Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart
Knihu si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára