RECENZIA: Havraní Chlapci (Maggie Stiefvater)

Originálny názov: The Raven Boys (2012)
Rok vydania u nás: 2016
Počet strán. 365
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: >TU<

Táto kniha ma veľmi dlho lákala. Počula som o nej od pár zahraničných blogeriek a potom vyšla v slovenčine. Napísala som si o ňu Ježiškovi, on ma vypočul a na Vianoce som ju už držala v rukách. Hneď som odložila tú, ktorú som momentálne čítala, vrhla sa na ňu a... nasledovalo veľké sklamanie. Ale len prvotné, rozhodne čítajte ďalej. Po pár stranách som ju odložila a rozmýšľala, čo sa stalo, prečo moje nadšenie tak rýchlo vyprchalo. Skúsila som to znova na ďalší deň, no dostala som sa len o kapitolu ďalej. Až keď som knihu vzala do ruky tretí krát, už som ju nepustila. Príbeh o Blue a havraních chlapcoch ma celkom pohltil a teraz môžem povedať, že prvé dva neúspešné pokusy o čítanie boli moja chyba, nie chyba knihy. Asi som nebola v dobrom rozpoložení, neprečítala by som nič, ani len svoju obľúbenú knihu. Keby som havraních chlapcov dostala o pár dní neskôr, určite by ma očarili hneď na prvýkrát :)



Teraz k samotnému príbehu. Budem sa snažiť neprezradiť z deja nič, čo by mohlo niekomu, kto to ešte nečítal, odhaliť niečo podstatné a skaziť mu tak zážitok z čítania.
V prvom rade ma uchvátila mágia v tomto príbehu. Čakala som niečo úplne iné, ale toto bolo stokrát lepšie. Nebola to taká mágia ako v iných knihách o čarodejníkoch a podobných magických veciach. Táto bola akosi čistejšia, prirodzenejšia, taká... viac uveriteľná. Keď sa teraz z okna pozerám na stromy, alebo prejdem okolo cintorína, rozhodne by som sa nečudovala, keby zažijem niečo podobné ako Havraní chlapci.

Spoznala v ňom čudné šťastie, ktoré pociťujete, keď si niečo zamilujete a ani neviete prečo, čudné šťasie, ktoré je občas také veľké, až ho vnímate ako smútok. Presne tak sa cítila, keď hľadela na hviezdy.

Čo sa týka postáv, je úplne jasné, že táto kniha je skvelá práve vďaka nim. Každá jedna má nejaký príbeh a nejakú charakteristickú vlastnosť, ktorá ju robí výnimočnou. Síce mi trošku trvalo, kým som sa do každej z nich vcítila, no keď som po poslednej strane zatvárala knihu, všetky vo mne zanechali hlboký dojem.
Najviac samozrejme Havraní chlapci. Už na začiatku mi bolo jasné, že to tak bude, ja mám jednoducho hroznú slabosť na dobré chlapčenské postavy v knihách a už len ten názov Havraní chlapci vo mne vyvolával pocit, že budú výnimoční.

Adam

Adam sa mi odzačiatku páčil. Ošumelý, chudobý oproti svojím priateľom, no tvrdo pracoval, aby to mohol všetko zmeniť.

Bol ambiciózny a vytrvalý, no nešiel cez mŕtvoly a snažil sa, aby jeho konanie negatívne neovplyvňovalo ostatných. Veľmi dobre poznal svojich priateľov, vedel odhadovať ich konanie a videl v nich len to najlepšie (alebo mu nevadilo to zlé).

Mala som z neho taký pocit, že som chcela vstúpiť do stránok a objať ho :D Asi sa mi páčil preto, lebo mi veľmi pripomínal moju najobľúbenejšiu postavu z Harryho Pottera: Remusa Lupina.

Ronan

Ronan bol ďalšia postava, pre akú mám väčšinou slabosť. Navonok drsný a drzý, no vnútri zlomený, snažiac sa zakryť svoju bolesť. Nenašla som si k nemu cestu hneď nazačiatku tak ako k Adamovi, ale rozhdne sa teším, ako sa bude jeho príbeh a charakter vyvíjať v pokračovaní.
Napriek svojmu drsnému vzhľadu a konaniu bol veľmi lojálny k svojim priateľom a myslím, že aj keď lásku až tak neprejavuje navonok, vnútri ju cíti veľmi intenzívne.

Gansey

Gansey. Zozačiatku som bola zmätená a nevedela som, čo si o ňom mám myslieť. Nenašla som na ňom nejakú charakteristickú črtu ako na Adamovi alebo Ronanovi ale ako som čítala ďalej, viac sa mi to vyjasnilo. Bol niečo ako záchranný maják pre ostatných chlapcov. Pre Adama bol vzor a jeho život cieľ ktorý chcel Adam raz dosiahnuť. Pre Ronana bol ako brat, ktorého potreboval keď sa od neho jeho vlastný brat Declan odvrátil. Noahovi jeho záujem o hľadanie siločiar pripomínal, aký je skutočný život a pomáhalo mu to vnímať realitu.
Navyše mi všetky tie drobnosti, ktoré mal rád, prišli strašne sympatické. Od jeho záľuby v pátraní a zápisníka, kde si všetko zapisoval až po byt a celé jeho zariadenie.

Noah

Noah bol odzačiatku tak trochu nenápadný, občas som zabúdala, že tam vôbec je. Potom sa však vždy nejako pripomenul, či už sympatickou poznámkou alebo hlbokou myšlienkou. A môžem vám prezradiť, že neskôr v príbehu hrá dosť veľkú úlohu.
Každopádne sa mi páčila tá jeho plachosť aj tajomnosť, to aký bol krehký, brala som ho ako mladšieho brata.

A v tom okamihu mala Blue pocit, akoby sa veci diali príliš rýchlo a ona ich nezvládala spracovať. Títo chalani mali v sebe čosi čudné a komplikované- rovnako čudné a komplikované ako ten zápisník. Ich životy boli pavučinou a ona zjavne urobila niečo, vďaka čomu sa do nej zamotala. Či už sa to niečo stalo v minulosti, alebo sa to ešte len malo stať, bolo irelevantné. 

Nečakala som, že príbeh bude písaný z rôznych pohľadov, no napodiv mi to vôbec nevadilo. Väčšinou to nemám rada kvôli tomu, že často sa rozprávač vo svojej kapitole upriamí len na seba a iné postavy vôbec nespomína. To striedanie je potom také ťažkopádne a príbeh sa vlečie. V tomto prípade to tak nebolo. Nech už príbeh rozprával ktokoľvek, vždy bola prítomná aj iná z hlavných postáv alebo rozprávač spomínal ich vzťahy a životy.

Je to presne taká kniha, ktorá vo mne vyvoláva nutkavý pocit písať a vytvoriť podobne dokonalé postavy a také sú vždy najlepšie.
Tým, že pokračovanie v slovenčine vyjde až v apríli, si Havraních chlapcov určite prečítam ešte viackrát alebo sa na čakanie vykašlem a zoženiem si originál. Každopádne sa už strašne teším, keď sa  k Havraním chlapcom a ich životom znova vrátim :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart! 

Knižku si môžete zakúpiť TU.