RECENZIA: Iskra (Alice Broadway)

Originálny názov: Spark (2018)
Rok vydania u nás: 2019

Počet strán: 288
Vydavateľstvo: CooBoo

Väzba: brožovaná

Anotácia: Pokračovanie jedinečného fantasy románu Tinta je príbehom o odvekom klamstve a utajovanej pravde, o starých nepriateľoch a nových priateľoch. Autorka opäť vytvorila svet, ktorý sa vám dostane pod kožu. Leora musí utiecť. Do lesov, kde sa schovávajú neoznačenci – ľudia, ktorých pokožku nehyzdí ani jediné tetovanie. Leora donedávna ani netušila, že podobní ľudia existujú, a nieto, že sa medzi nich musí dostať a získať si ich dôveru. Ako má však dôverovať niekomu, o kom sa nedokáže nič dozvedieť z jeho tetovaní? Neoznačenci od nej chcú však jediné: žiadne tajomstvá, žiadne klamstvá, len čistú a nefalšovanú pravdu. A presne tú im nemôže za žiadnych okolností (ani pod hrozbou života) poskytnúť.

Iskra je druhým pokračovaním fantasy trilógie o dystopickom svete, kde si ľudia na kožu značia všetky svoje tajomstvá a životné príbehy. Hlavná postava Leora ale rýchlo zistí, že všetko nie je také dokonalé, ako sa zdá a musí bojovať o svoje prežitie, a rovnako aj o prežitie svojich blízkych.

Ak ste čítali moju recenziu na prvý diel tejto trilógie, tak viete, že som si nebola istá, čo si o ňom vlastne myslím. Zaujímavý a originálny nápad a prostredie, no slabé prevedenie. Spomínala som, že časom som sa do toho dostala a myslela som si, že druhá kniha bude pokračovať v tom lepšom duchu... no znova sa stalo to, že ma zarazil ten jednoduchý a až taký povrchný štýl rozprávania. Autorka akoby sa aj snažila do príbehu vniesť nejaké emócie a trochu umeleckosti, ale pôsobilo to veľmi nezvládnuto. Ťažko sa mi vžívalo do postáv, pretože nedostali veľa priestoru na ich vlastné príbehy a rozvoj. Najmä Leora. Myslela som, že po udalostiach z predošlej knihy bude trochu otvorenejšia a ostražitejšia, ale v podstate znova skĺzla k tomu svojmu naivnejšiemu ja. Keby bola trochu vyspelejšia, veci sa mohli o dosť urýchliť. Potom by sa ale v knihe nič nedialo, že? 😄

Čo sa ale týka pozitív, veľmi sa mi páčila zmena prostredia. Leora viac menej nasilu zavítala medzi neoznačencov - ľudí, ktorí narozdiel od obyvateľov Saintstonu, považujú tetovania za niečo nečisté a sú prirodzenými nepriateľmi označených. Leora o nich od mala počúvala samé hrôzostrašné veci o ktorých si nebola istá, či sú len rozprávky alebo sa v nich skrýva aj pravda.
Neoznačenci žijú o čosi jednoduchším spôsobom života. Veľa pracujú, vytvorili si akúsi komunitu v ktorej o všetkom hlasujú a nemajú starostu, ako ľudia za múrmi Saintstonu. Sú oveľa otvorenejší a súdržnejší, no zároveň veľmi podozrievaví a nedôverčiví k cudzincom. Leora to pre to u nich nemala ľahké, musela sa prispôsobovať ich zvykom a byť ochotná osvojiť si niektoré z ich tradícií.

artist

Čo sa mi páčilo najviac zo všetkého bolo to, že Leora mala možnosť vypočuť si rôzne príbehy z iného uhla pohľadu. Už v minulej knihe bolo jasné, že príbehy a legendy kolujúce medzi ľuďmi v tejto knižnej sérií, nie sú len obyčajnými rozprávkami. Približujú čitateľom minulosť a základy vzniku tohto sveta. Bola som za ne veľmi rada, pretože okrem nich sa nám vlastne vôbec nedostane vysvetlenie nejakého politického alebo hitorického vývoja sveta. 
Neoznačenci však majú svoje vlastné verzie, navonok veľmi podobné tým, ktoré pozná Leora, no s úplne opačnými stranami. Oni vystupujú ako tí dobrí, kým neoznačenci ako krutí a nečistí. To Leoru stavia do ťažkej pozície, pretože musí vyhodnotiť, čo je vlastne pravda a čomu by mala veriť.
Celá táto rozprávkovosť spolu s prostredím, kde sa príbeh odohráva, vnášala do príbehu takú ľudovosť a vidiecku atmosféru, čo sa mi veľmi páčilo a príbeh to obzvláštnilo.

Zmena prostredia zo sebou prináša aj kopu nových postáv. Leora sa najviac zblíži s rodinou, ktorá ju k sebe prichýli a s ktorými sa delí o dom a jedlo. Najbližšia sa jej stane Gull, dievča v približne jej veku s ktorou sa snaží skamarátiť. Ešte ťažšie to ide s jej bratom Fennom, ktorému sa Leora veľmi nepozdáva. Ich rodičia sú k nej však milí a chcú jej dať šancu.
Okrem toho sa často stretáva s členmi rady, ktorí zastupujú ľudí pri riadení spoločnosti. Niektorí sú jej naklonení, iní zase nie a Leora ich musí presvedčiť o svojej vierohodnosti. No znova sa stalo to, že takmer žiadna z postáv nemala veľmi hĺbku alebo zapamätateľnú osobnosť a bolo ťažké si ich rýchlo obľúbiť.

Keďže Leora dlho žila v klamstve ohľadom toho odkiaľ pochádza a kto je jej skutočná rodina, medzi týmito ľuďmi dostala šancu zistiť niečo viac o svojich rodičoch a svojej vlastnej minulosti. To bolo fajn, zdalo sa, že sa jej osobnosť vďaka tomu trochu vyformuje, hoci stále bola dosť rozpoltená a neistá.

Aby som to zhrnula: autorka vymyslela veľmi zaujímavý nápad, originálny svet a celkom zaujímavú zápletku. Darí sa jej do príbehu vniesť zaujímavé zvraty. Aj tu sa na konci objavil jeden taký, ktorý som vôbec nečakala. Občas sú trochu prekombinované, ale rozhodne zaujímavé. Tak isto dobre spracovala ľudovosť tohto sveta vo forme rozprávok a legiend, ktoré zároveň vysvetľujú históriu spoločnosti. ALE... to prevedenie je slabšie. Najviac to zabíja štýl rozprávania, ktorý nedokáže veľmi čitateľa vtiahnuť do deja. Sama autorka akoby mala v hlave len hrubý náčrt príbehu a nevie, ako ho vyskladať. Je to škoda, pretože inak by mala kniha veľký potenciál. Napriek všetkým nedostatkom sa ale kniha číta ľahko a rýchlo, čiže človek vôbec nemá pocit, že by s príbehom bojoval.
Takže ak vám nevadí trochu jednoduchší štýl písania a menej prepracované postavy, táto séria ponúka veľmi zaujímavý fantasy svet, ktorý rozhodne vie zaujať :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media! 

Knižku si môžete zakúpiť TU.