Originálny názov: Neverwhere (1996)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: pevná s prebalom
Anotácia: Pod ulicami Londýna sa rozprestiera svet, o ktorom väčšina z nás nikdy nepočula. Je to svet príšer, svätcov, vrahov a anjelov, rytierov v lesklej zbroji aj bledých diev v čiernom zamate. Svet tých, ktorí doň prepadli štrbinami z nášho, horného sveta.
Richard Mayhew žil ako celkom obyčajný človek, až kým nezachránil dievča, čo sa pred ním zrazu objavilo zranené na ulici. Ani sa nenazdal a ocitol sa vo svete, o akom sa mu nesnívalo v najhorších – a ani najlepších – snoch.
Neil Gaiman sa pre mňa pomaly stáva autorom, ktorého diela môžem brať ako záruku kvality. Prvá kniha, ktorú som od neho čítala, bola Oceán na konci ulice, zvláštna zmes rozprávky a magického realizmu. Potom som nevedela odolať Severskej mytológií, ktorá bola jednoducho skvelá. Na Nikdekoľvek som sa teda naozaj tešila, pretože fantasy mi je úplne najbližšie.
Nikdekoľvek je krásna kniha (pozrite sa na tú prenádhernú obálku), ktorá ukrýva zaujímavý a magický príbeh. Hlavným protagonistom je dvadsiatnik Richard Mayhew, ktorého život už ani nemôže byť obyčajnejší. Presťahuje sa do Londýna, kde sa mu podarí zohnať byt, prácu a napokon aj snúbenicu. To najvzrušujúcejšie, čo za celý týždeň zažije je maximálne to, že nestihne do práce metro alebo si nechytí taxík. A práve on sa zhodou náhod (aj keď náhody neexistujú 😉) ocitne v tom najneobyčajnejšom a najchaotickejšom mieste na svete.
Richard nebol ani po povahovej stránke nijako výnimočný - bol celkom vtipný a milý, no nie veľmi odvážny alebo udatný. A možno práve preto sa mi na hlavnú postavu tak hodil. Nebol to taký ten nasilu hrdina, ktorý sa ocitne v novom magickom svete a zrazu tam preberá velenie a chce spasiť svet. Richard nechcel nič iné, než ísť domov. To sa však ukázalo ako takmer nesplniteľné želanie.
zdroj |
Do tajného a skrytého magického sveta Richarda zatiahlo dievča menom Dvierka (nebudem sa pristavovať pri tom, ako veľmi bojujem s menami preloženými do slovenčiny, ale chápem, že niekedy to inak nejde). Kvôli tomu, že jej pomôže, sa Richard zrazu ocitá až po uši v problémoch a je zatiahnutý do Dolného Londýna, ktorý sa rozprestiera pod tým obyčajným. A verte mi, bolo to neskutočne fascinujúce miesto. Je to spleť rôznych starých tunelov, opustených staníc metra, pivničných priestorov nemocníc a domov, kanálov... A všade žijú obyčajní ľudia, ktorí už nepatria do Londýna hore, ľudia so zaujímavými schopnosťami a aj bytosti, ktoré sa na ľudí možno podobajú, no nie sú nimi.
Nebudem klamať, zo začiatku nebolo jednoduché sa v postavách vyznať. Bolo ťažké pochopiť ich minulosť, vzťahy a ciele. Mala som v tom trochu chaos a viem si predstaviť, že by bola kniha o niečo dlhšia a mali sme tak možnosť nahliadnuť trochu viac do ich minulosti a čo-to sa o nich dozvedieť.
Aj hlavná dejová linka bola načrtnutá len tak hmlisto. Bolo jasné, že Dvierka a jej spoločníci majú akýsi cieľ, misiu, a Richard nemal inú možnosť, než sa ich držať a dúfať, že to prežije. Vydáva sa tak s nimi na výpravu po Dolnom Londýne, prepletajú sa rôznymi zvláštnymi miestami a stretávajú ich čudných obyvateľov. Veľmi sa mi páčila atmosféra celého príbehu, taká zvláštna, trochu bláznivá a nelogická. V Dolnom Londýne platili čudné pravidlá, ktoré vlastne nedávali zmysel, no všetci ich brali ako samozrejmosť. Páčili sa mi aj rôzne odkazy na mýty, legendy alebo históriu. Rovnako fascinujúce boli aj niektoré miesta, ktorých názvy vypovedali o ich charaktere. Tu sa ukazuje aj zvláštne prepojenie s Horným Londýnom - žiadny obyčajný človek sa nezamyslel nad tým, prečo sa niektoré stanice metra volajú tak, ako sa volajú. Keby sa ocitli v Dolnom Londýne, hneď by pochopili.
zdroj |
Vždy ma zaujíma, ako je možné, že si nikto z obyčajných ľudí nikdy nevšimne nič zvláštne, čo sa naokolo deje. Tu však tiež fungovali čary a triky, ktoré "smrteľníkov" odpútavajú od magických vecí v snahe držať ich od magického sveta čo najďalej. To je vo fantasy veľmi časté, v Percym Jacksonovi je to napríklad hmla, ktorá zastiera obyčajným zrak a čarovné veci mení na niečo, čo sa zdá obyčajné a neškodné. V Nástrojoch smrteľníkov sú to zase maskovacie runy a čary, ktoré celý magický svet ukrývajú. Atď. atď. Niekedy mi to príde až také nefér, veď čo ak chce niekto obyčajný len zažiť niečo čarovné? Keď si to však predstavím v skutočnosti, vždy keď vidíme niečo divné, snažíme sa to racionálne odôvodniť. Taká je asi ľudská povaha.
Každopádne, Nikdekoľvek je neskutočne zaujímavou a magickou knihou s nenapodobiteľnou atmosférou. Tá vyvažuje dejovú linku, ktorá nie je až taká prevratná a domotaná ako v iných fantasy knihách, no rozhodne má čo ponúknuť. Neil Gaiman si za svoju obrovskú predstavivosť a fantáziu naozaj zaslúži všetky tie ocenenia a ja už sa nemôžem dočkať kedy sa vrhnem na ďalšie jeho knihy.
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart!
Knižku si môžete zakúpiť TU.
Fúha, no tak teraz si ma zaručene nalákala na Neila Gaimana. Doteraz som mu nejako odolávala, no po tejto recenzii sa tuším na neho pozriem:).
OdpovedaťOdstrániťTak to som veľmi rada, podľa mňa naozaj stojí za to :)
Odstrániť