Originálny názov: 40 dní pěšky do Jeruzaléma (2015)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 286
Vydavateľstvo: Bizbooks
Väzba: pevná
Anotácia: Dvadsaťdvaročný Ladislav Zibura v lete zbalil svoj život do 12 kilogramov, hodil si batoh na chrbát a vydal sa na púť do Jeruzalema. Bez mapy a orientačného zmyslu prešiel pešo 1 400 kilometrov naprieč rozpálenou krajinou Turecka a Izraela, stál pod Múrom nárekov a prežil najväčšie dobrodružstvo svojho života. Jeho cesta je príbehom plným omylov, pozoruhodných stretnutí, pľuzgierov a sparenín. Princ Ládik vám svojím nekorektným láskavým humorom dokáže, že pútnik rozhodne nemusí byť katolík, asketik ani nudný človek.
V poslednom čase ma veľmi začali zaujímať cestopisy a knihy, kde cestovanie hrá dôležitú rolu. Možno je to tým, že ja sama necestujem tak veľa, ako by som chcela a preto obdivujem ľudí, ktorí sa jednoducho zbalia a vyrazia na cesty. To bol prípad aj Ladislava Ziburu, autora tejto knihy, ktorý si jednoducho pobalil batoh a vydal sa len s minimom peňazí a bez mapy do Jeruzalema. A navyše pešo.
O tejto knihe som sa dozvedela od kamarátky, ktorá býva v Česku a tak jej je tento autor veľmi blízky. Ja som si zase nesmierne užívala knihu od slovenského autora Petra Popluhára Kde všade som (ne)zomrel a keďže zo Slovenska je to len na krok k susedom Čechom, povedala som si, že aj táto kniha by sa mi mohla páčiť. A našťastie som sa nemýlila. Podobne ako pri Popluhárovej knihe bol hlavným stavebným prvkom tohto cestopisu humor. Bolo tam množstvo scén pri ktorých som sa usmievala alebo nahlas smiala, autor každú chvíľu trúsil nejaké vtipné a trefné poznámky, ktoré robili celé rozprávanie veľmi príjemným a pútavým.
Kniha je písaná denníkovou formou, delí sa na kapitoly podľa dní, za ktoré autor dosiahol svoj cieľ. Sám spomína, že keďže ide len o trochu upravené zápisky z jeho denníka, nemožno očakávať nejakú zaujímavú zápletku s vyvrcholením ako v románoch. Podľa mňa však zažil toľko zaujímavých a bizarných situácií, že bolo niekedy ťažko uveriť, že ide o realitu a jeho rozprávanie sa ľahko vyrovnalo dobrodružným románom.
Rozprávanie obzvláštňovali aj krátke vsuvky s rôznymi faktami o Turecku a Izreali alebo s vysvetlivkami k niektorým situáciám. Čitateľ sa tak dozvie rôzne zaujímavosti, napríklad kto sú to Kurdi, čo pre moslimov znamená púť do Mekky, ale aj ako sa autor v odľahlých krajoch pripájal na internet, či riešil prolbém so záchodom.
Okrem toho, že pri čítaní takýchto kníh sa človek naučí veľa vecí o cudzích krajinách, naučí sa toho veľa aj o ľuďoch. Úplne najviac zo všetkého sa mi páčilo, ako autor opisoval pohostinnosť a otvorenosť miestnych ľudí. To, že mnohí len tak pozvali cudzinca k sebe domov, aby mu dali napiť, najesť alebo mu dokonca dovolili prespať v ich dome je podľa mňa neuveriteľné. Viete si predstaviť, že keby sa okolo vášho domu motal špinavý cudzinec a že by ste ho bez okolkov privítali u seba doma? Pre turkov to však bola samozrejmosť, jednoducho to majú v povahe. A to je podľa mňa úžasné.
Rovnako ako myšlienka, ktorá ma pri čítaní zaujala a to, že aj keď s niekým nezdieľame spoločný jazyk, aj tak máme niečo spoločné, to, že sme ľudia. Práveže mám pocit, že keď sa s niekým nevieme dohovoriť, stierajú sa všetky rozdiely, sme si bližší a tak nejak si uvedomíme, že v podstate chceme všetci v živote to isté.
Kniha je písaná denníkovou formou, delí sa na kapitoly podľa dní, za ktoré autor dosiahol svoj cieľ. Sám spomína, že keďže ide len o trochu upravené zápisky z jeho denníka, nemožno očakávať nejakú zaujímavú zápletku s vyvrcholením ako v románoch. Podľa mňa však zažil toľko zaujímavých a bizarných situácií, že bolo niekedy ťažko uveriť, že ide o realitu a jeho rozprávanie sa ľahko vyrovnalo dobrodružným románom.Rozprávanie obzvláštňovali aj krátke vsuvky s rôznymi faktami o Turecku a Izreali alebo s vysvetlivkami k niektorým situáciám. Čitateľ sa tak dozvie rôzne zaujímavosti, napríklad kto sú to Kurdi, čo pre moslimov znamená púť do Mekky, ale aj ako sa autor v odľahlých krajoch pripájal na internet, či riešil prolbém so záchodom.
Okrem toho, že pri čítaní takýchto kníh sa človek naučí veľa vecí o cudzích krajinách, naučí sa toho veľa aj o ľuďoch. Úplne najviac zo všetkého sa mi páčilo, ako autor opisoval pohostinnosť a otvorenosť miestnych ľudí. To, že mnohí len tak pozvali cudzinca k sebe domov, aby mu dali napiť, najesť alebo mu dokonca dovolili prespať v ich dome je podľa mňa neuveriteľné. Viete si predstaviť, že keby sa okolo vášho domu motal špinavý cudzinec a že by ste ho bez okolkov privítali u seba doma? Pre turkov to však bola samozrejmosť, jednoducho to majú v povahe. A to je podľa mňa úžasné.
Rovnako ako myšlienka, ktorá ma pri čítaní zaujala a to, že aj keď s niekým nezdieľame spoločný jazyk, aj tak máme niečo spoločné, to, že sme ľudia. Práveže mám pocit, že keď sa s niekým nevieme dohovoriť, stierajú sa všetky rozdiely, sme si bližší a tak nejak si uvedomíme, že v podstate chceme všetci v živote to isté.
Príbeh dopĺňali nádherné ilustrácie od Tomski & Polanski, na ktoré som sa nevedela vynadívať. Celkovo je kniha úžasne spracovaná a aj keď som ju už dočítala, často ju beriem do rúk len aby som si ju prelistovala a ešte raz sa pokochala tými krásnymi obrázkami. Tieto ilustrácie zachytávajú rôzne situácie, do ktorých sa Zibura na svojej ceste dostal, krásy krajín, cez ktoré prechádzal, ich kultúru ale aj rôzne detaily a drobnosti, ktorými si na svojej ceste krátil čas. Sú jednoducho dokonalé a už ma to donútilo vyhľadať si aj ďalšiu tvorbu od autorov a mám veľké nutkanie kúpiť si nejakú ďalšiu knihu, ktorej obálku vytvárali, pretože jednoducho nedokážem odolať 😅
Okrem tohto "peškopisu", ako ho autor sám nazýva, napísal ešte ďalšie dva, ktoré zachytávajú cestu do Arménska, Gruzínska, Nepálu a Číny. Tie sú zatiaľ len v Češtine, no veľmi si ich chcem prečítať, takže ak vyjdú v preklade, budem neskutočne šťastná a ak nie, nič sa nedeje, pretože si ich určite prečítam aj tak 😁
Okrem tohto "peškopisu", ako ho autor sám nazýva, napísal ešte ďalšie dva, ktoré zachytávajú cestu do Arménska, Gruzínska, Nepálu a Číny. Tie sú zatiaľ len v Češtine, no veľmi si ich chcem prečítať, takže ak vyjdú v preklade, budem neskutočne šťastná a ak nie, nič sa nedeje, pretože si ich určite prečítam aj tak 😁
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media!
Knižku si môžete zakúpiť TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára