sobota 22. mája 2021

RECENZIA: Zaklínač #7 - Pani jazera (Andrzej Sapkowski)

 



Originálny názov: Wiedźmin #7: Pani Jeziora (1999)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 576
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Vkročte so zaklínačom Geraltom na cestu k veľkolepému záveru série. 
Niečo sa končí a niečo sa začína. Dieťa Predurčenia, princezná Cirilla je centrom minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Veža Lastovičky ju zaviedla do ríše elfov, ktorá by ju chcela zhltnúť. No ona túži len po jednom – nájsť zaklínača Geralta a zachrániť ich spoločný osud aj život, ako ho poznali doteraz. Neúprosný svet ju zocelil, aby sa v tejto chvíli postavila na jeho obranu.


    Tak toto je presne prototyp toho, ako má vyzerať dobré finále knižnej série 😍 Už prvé stránky ma doslova vcucli a knihu som nedokázala odložiť, kým som nedostala nejaké odpovede. Wau. Pokúsim sa vám bez spoilerov vysvetliť, prečo to bolo také skvelé.

    Záver predošlej časti už naznačil, že príbeh sa bude vyvíjať nečakaným a prekvapivým smerom a tomu autor prispôsobil aj štýl rozprávania. Doteraz sa v predošlých častiach sem-tam mihol nejaký netradičný rozprávač a Sapkowski načrtol, že udalosti, ktoré sa v celej sérii postupne rozuzľujú, sa stanú podkladom pre legendy, ktoré si budú ľudia neskôr rozprávať v hostincoch pri ohni. V Pani jazera je však celá kopa podobných motívov, odkazov na folklór a dokonca aj iné známe legendy. Táto rozprávkovosť podčiarkla 
tú nenapodobiteľnú atmosféru, ktorú celá séria Zaklínač vyžaruje, a tak sa pre mňa prečítanie každej ďalšej strany tejto knihy stalo veľkým zážitkom. 

    Najviac ma potešil prudký nárast magických prvkov, na ktoré som už istý čas čakala. Samozrejme, nachádzame sa vo fantasy žánri a už samotný svet Zaklínača je magický, no od začiatku sú nám podsúvané narážky na to, že príde niečo veľké, že niekto bude disponovať obrovskou mocou, ktorá môže ovplyvniť osud sveta... a naozaj to tak bolo. Tento aspekt ma prekvapil, ale veľmi, veľmi sa mi páčil a pasáže opisujúce túto magickú stránku príbehu som si nesmierne užívala. Navyše bol do príbehu veľmi pekne zapracovaný motív efektu motýlích krídel, keď napohľad bezvýznamná maličkosť rozpúta obrovskú reťazovú reakciu, ktorá vedie k veľkým veciam.

    V predošlej recenzii som hovorila o tom, ako sú v každej časti trochu inak usporiadané pomery prvkov, ktoré by mala každá fantasy obsahovať. Pri predošlej časti som mala pocit, že je do príbehu na môj vkus zakomponovaných príliš veľa rozprávačov a politických vzťahov. Musím povedať, že pri finálnej časti bolo všetko v dokonalom pomere. Politika sa namiesto intríg teraz premietla do skutočnej vojny, scén z frontu a naozaj akčných a krvavých pasáží. To vyvažoval humor, ktorý sa zjavoval aj na nečakaných miestach, ako napríklad v scénach z lazaretu, kde ošetrovala skupinka medikov ranených. O zábavu sa starali aj staré dobré postavy vyskytujúce sa v Geraltovej prítomnosti, ktoré som si veľmi obľúbila a ktoré dodávajú príbehu na dynamike a odľahčenosti.

    Celou sériou sa nesú motívy putovania, veď už samotný Geralt má v náplni práce cestovať po kontinente a zabíjať obludy. Tentoraz sme však mali možnosť navštíviť rôzne netradičné miesta, prekvapivo krásne aj znepokojivé krajiny, dokonca sme mali možnosť nahliadnuť aj do budúcnosti. Bolo cítiť, že príbeh vrcholí a celá mozaika príbehov a motívov, ktoré sa postupne nabaľovala, teraz do seba pekne zapadla. Jednoducho... wau.

    Musím sa priznať, že počas čítania som zažívala rôzne protichodné pocity. Často som sa smiala, otvárala ústa nad rôznymi epickými scénami a vzápätí sa mi tlačili slzy do očí nad osudom niektorých postáv. To som znášala asi najťažšie a boli to chvíle, keď som si musela dať pri čítaní trochu pauzu. Zároveň som pociťovala akúsi nostalgiu, keď sa vynárali niektoré postavy z prvých dielov alebo sa uzatvárali linky, ktoré sa ťahali celým príbehom. No jednoducho, táto kniha ma nenechala ani chvíľu oddýchnuť si, oči som mala neustále na stopkách a striehla na ďalšie náznaky a prípadné nadchádzajúce emotívne časti.

    No a ten koniec... páni. Prezradím, že to nie je taký klasický koniec, ani uzavretý, ani nejaký cliffhanger... má niekoľko vrstiev a priznám sa, že som ho musela prečítať viackrát, aby som si naň utvorila názor. Dokonca som prebrázdila niekoľko internetových fór, lebo mi bolo jasné, že mi mohlo niekoľko detailov uniknúť. V konečnom dôsledku to však bolo naozaj príznačné a solídne zakončenie takej komplikovanej a komplexnej série. Už teraz viem, že sa jedného dňa dám na rereading všetkých častí a poviedok, pretože toto je svet, do ktorého sa oplatí vrátiť. A verím, že pri ďalšom čítaní odhalím kopu detailov a motívov, ktoré mi unikli a že to bude o to väčší zážitok.
 
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára