streda 5. augusta 2020

RECENZIA: Meno vetra (Patrick Rothfuss)



Originálny názov: The Name of the Wind (2007)
Rok vydania u nás: 2018
Počet strán: 648
Vydavateľstvo: Aktuell
Väzba: pevná

Anotácia: Volám sa Kvothe. Oslobodil som princezné od spiacich hlinených kráľov. Do tla som vypálil mesto Trebon. Strávil som noc s Felurian a neprišiel som o život ani o zdravý rozum. Keď ma vylúčili z univerzity, nemal som ani toľko rokov, v koľkých tam väčšinu študentov prijmú. Len vo svetle mesiaca som vstúpil na cesty, o ktorých sa iní báli rozprávať aj za bieleho dňa. Hovoril som s bohmi, miloval ženy a skladal piesne, pri ktorých trubadúri plakali. Možno ste o mne už počuli.
Takto sa začína príbeh, ktorý nemá v žánri fantasy literatúry obdobu. Príbeh Kvotha: chlapcovo detstvo v skupine potulných umelcov, roky, ktoré ako polodivoká sirota strávil v meste plnom zločinu, drzo odvážny, no predsa úspešný pokus vstúpiť do ťažkej a nebezpečnej školy mágie, aj život na úteku po vražde kráľa.
Meno vetra, strhujúci príbeh napísaný rukou básnika, je majstrovské dielo, ktoré čitateľa prenesie do tela a mysle čarodejníka. Ponúka príbeh hrdinu vyrozprávaný jeho vlastným hlasom. Je to príbeh o smútku, prežití, hľadaní zmyslu v jeho svete a o tom, ako spolu s nezlomnou vôľou, ktorá ho poháňala, stáli za zrodom legendy.

Ach, táto kniha... ťažko sa vysvetľuje, čo pre mňa znamenala pred tým, ako som sa k nej vôbec dostala a aj to, čo pre mňa znamená teraz. V podstate som ju mala vždy niekde v podvedomí, vedela som, že si ju musím raz prečítať a k tomuto presvedčeniu prispievalo aj to, že som na ňu videla len minimum zlých recenzii. Bola pre mňa opradená tajomstvom, pretože som si schválne nikdy nezisťovala o čom je, aj keď som vedela, že je to fantasy... no vraj výnimočné. Takže to, že som ju konečne držala v ruke a pustila sa do jej čítania bol pre mňa výnimočný moment. Teraz už len zostáva zhodnotiť, či stála za to. 😄

Už úvod naznačuje, že tento príbeh nie je len tak obyčajný a že ani spôsob, akým je vyrozprávaný, nie je úplne tradičný. Navyše sa veľmi rýchlo zoznámime s hlavnou postavou, ktorá je tiež všetko, len nie obyčajná. Kvothe je muž opradený tajomstvom, nepoznáme jeho presný vek, rôzni ľudia ho poznajú pod rôznymi menami a vystupuje inkognito ako hostinský v malom mestečku. Od začiatku je však jasné, že na ňom niečo je, že niečo skrýva a že to ani náhodou nie je obyčajný muž. Bola som veľmi netrpezlivá a stránky obracala ako šialená, len aby som našla ďalší kúsok nejakej informácie, ktorá by mi o ňom niečo prezradila. Nepomáhal tomu ani Bast, ktorý je Kvotheho učňom. Je jasne naznačené, že Bast o ňom vie pravdu a neskutočne ma dráždilo, že ani prostredníctvom jeho sme sa toho veľa nedozvedeli. Okrem toho ma však Bast zaujímal aj z iných dôvodov – páčilo sa mi, aký bol voči Kvothemu lojálny, ako sa oňho strachoval a celkovo jeho osobnosť mi prišla veľmi sympatická.
Kvothe


Aby som už trochu načrtla o čom vlastne kniha je, musím spomenúť aj to, ako je vlastne vyrozprávaná. Tvoria ju dve časové línie, pričom každá je rozprávaná trochu inak. Prvá zobrazuje prítomnosť, teda Kvotha, Basta a muža, ktorý Kvotha poprosil, aby mu vyrozprával svoj životný príbeh, pretože o Kvothovi toho veľmi veľa počul, tak ako väčšina ľudí. Tento človek je kronikár a Kvothe mu sľúbil tri dni svojho času, počas ktorých mu vyrozpráva svoj životný príbeh a Kronikár ich môže zapísať. Druhú linku teda tvorí rozprávanie Kvotha v prvej osobe, ktorý spomína na svoj život, vracajúc sa až k svojmu detstvu. Tieto prelínajúce linky boli pre mňa naozaj fascinujúce, pretože sa vďaka nim odhaľujú Kvothove rôzne stránky. Kvotha som na jednu stranu vnímala ako tajomného muža opradeného legendami, no na druhú som už poznala aj jeho detské ja, jeho zvedavosť a energiu, ktorá trochu kontrastovala s jeho prítomnosťou. A to ma ešte viac dráždilo, pretože som chcela počuť všetko, najmä to, ako sa dostal tam, kde práve je a ako sa zoznámil s Bastom... no bolo mi jasné, že človek, ktorý toho zažil tak strašne veľa, nedokáže svoj príbeh porozprávať na jeden raz. A preto aj táto kniha zachytáva len časť z toho, kým Kvothe je.
To, prečo je táto kniha taká výnimočná, je z veľkej časti spôsobené aj tým, ako krásne je napísaná. Toto slovo túto knihu presne vystihuje – je krásna. Cítiť, že autor si dáva záležať na každom slove, do opisov aj rozhovorov vplieta nádherné metafory a svet tvorí pomocou krásnych obrazov. V tejto knihe sa viackrát spomína, že slová majú moc a presne toto som celý ten čas cítila. Lomcovali mnou emócie a niekedy som sa musela zastaviť pri nejakej scéne práve preto, ako pekne bola napísaná. Navyše, samotný Kvothe všetko prežíva veľmi intenzívne a tak časti rozprávané v prvej osobe ma niekedy vedeli naozaj dostať. Zažil toho veľmi veľa, kopu krásnych, no aj neskutočne smutných chvíľ a ja som to všetko cítila, ako keby sedel priamo predo mnou a osobne mi všetko rozprával. Autor má fakt neskutočný talent na opisovanie emócii, ktoré som ako čitateľ sama intenzívne cítila.

Kvothe
Odhliadnuc od tohto všetkého, tento príbeh je veľmi kvalitný aj po dejovej stránke. Deje sa tam toho naozaj veľa, keďže je v nej zachytený poriadny kus Kvothovho života a všetko je podané tak, že sa kniha nedá pustiť z ruky. Uznávam však, že napriek tomu nie je až taká... akčná. Áno, je priam preplnená akciou, no autor tu nesádzal na akčné epické scény ako možno v iných fantasy knihách. Aj tie akčnejšie scény opisuje s rozvahou, pomocou toho svojho krásneho jazyka, aby sa do nich čitateľ mohol vžiť a naplno precítiť každý jeden moment. Pretože každá jedna scéna je v tomto príbehu dôležitá, nie je tam len na vyplnenie priestoru a na efekt... všetko postupne odhaľuje kúsok z fascinujúcej hlavnej postavy, ktorá toho skrýva veľmi veeeeľmi veľa. Okrem toho je veľmi dobre vybudovaný aj samotný svet. Zdá sa byť síce celkom komplikovaný a sem-tam som sa strácala v politike krajín a podobne, no veľmi sa mi páčilo, aký komplexný bol a aké miesto tam mali príbehy a legendy. Autor nezabudol ani na folklór rôznych etník, rôzne jazyky a dialekty, ktoré by sa v takomto svete určite vyskytovali... jednoducho to má fakt premyslené. Nečudo, že túto knihu písal dvanásť rokov 😅

Nechcem prezrádzať veľa z deja, lebo z vlastnej skúsenosti viem, ako sa mi to dobre čítalo, keď som o tom vedela úplné minimum. No môžem prezradiť, že sa môžete tešiť na mágiu, magické tvory, skvelé vzťahy medzi postavami, rôznorodé prostredia v ktorých sa Kvothe ocitne a hlavne naozaj skvelú hlavnú postavu, ktorej očami príbeh sledujeme z trochu iného svetla. V iných knihách totiž hlavní hrdinovia väčšinou nevedia, že sú postavami v nejakom príbehu, no Kvothe si to vlastne uvedomuje a spriada okolo seba legendy. Nie je síce jasné, či o sebe zmýšľa ako o hrdinovi, pretože neustále naznačuje, aký bol kedysi hlúpy a pochabý, no aj tak je neskutočne zaujímavé sledovať takéto rozprávanie, kde vás sám hrdina vedie za ruku a rozvíja príbeh tak, ako sám chce.

Aby som to zhrnula, Meno vetra je podľa mňa kniha, ktorá si zaslúži všetku tú chválu, ktorej sa jej dostáva. Fantasy kníh je obrovské množstvo a je veľmi ťažké vymyslieť niečo originálne, takže aj v tejto knihe nájdete nejaké prvky, ktoré ste už možno videli niekde inde... no ľahkosť, cit a umeleckosť, ktorou je tento príbeh vyrozprávaný, tomu dodáva niečo jedinečné. Tento príbeh so mnou bez pochyby zostane ešte veľmi dlho.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem PreŠkoly.sk
Knižku si môžete za skevlú cenu zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára