RECENZIA: Normálni ľudia (Sally Rooney)

Originálny názov: Normal People (2018)

Rok vydania u nás: 2020

Počet strán: 248

Vydavateľstvo: Lindeni

Väzba: brožovaná

Anotácia:  Connell a Marianne pochádzajú z jedného malého mestečka na západe Írska, no zdá sa, že tam sa podobnosť medzi nimi končí. Connell je v škole obľúbený, zatiaľ čo Marianne je samotárka. Marianne je z bohatej rodiny, Connell vyrastal bez otca a jeho matka je upratovačka. Keď však jedného dňa nadviažu rozhovor – síce trápny, no strhujúci – spustia lavínu, ktorá navždy zmení ich životy.

Normálni ľudia sú príbehom o neprekonateľnej fascinácii, priateľstve a láske. O ľuďoch, ktorých vzájomná príťažlivosť a zároveň neznesiteľná vzdialenosť dovádzajú k poznaniu, že nemôžu byť spolu ani jeden bez druhého. Podáva svedectvo o tom, aké ťažké je zmeniť sa, stať sa tým, čo považujeme za „normálne“. A s dojímavou nehou odkrýva, ako nás život učí manévrovať v priestore medzi sexom a mocou, tendenciou zraňovať a byť zraňovaný, túžbou milovať a byť milovaný.

O tejto knihe som počula naozaj  veľa a názory na ňu sa vždy poriadne líšili. Niektorí ľudia si nedokázali zvyknúť na zvláštnu formu, ktorou je napísaná alebo čakali niečo viac z obsahovej stránky. Ja som sa zozačiatku obávala, že budem tiež patriť do tejto skupiny, pretože sa mi do tejto knihy fakt ťažko dostávalo. Potom som ale pochopila, že to bolo spôsobené mojim rozpoložením a celkovou nechuťou čítať, pretože len čo som to prekonala a do knihy sa začítala, nevedela som ju pustiť z ruky.

Táto kniha je zvláštna z rôznych dôvodov. Prvou a najočividnejšou je forma, akou je napísaná. V texte chýbajú interpunkčné znamienka, ktoré by označovali priamu reč. Celý text sa tak zlieva do jedného celku, pričom je niekedy ťažké rozoznať, či niečo postava priamo hovorí alebo si to len myslí. Čo mne osobne prišlo úžasné a dodalo to knihe nádych jedinečnosti. Navyše sa to hodilo k celkovému rázu knihy. Hlavné postavy sa často strácali vo svojich myšlienkach, filozofovali alebo viedli rozhovory, ktoré by boli pre iných možno bizarné, no pre nich mali špeciálny význam. Táto forma navyše dopĺňala to, že Marianne a Connell mali zvláštne puto, niečo, čomu rozumeli len oni dvaja. Často na seba navzájom mysleli a prehrávali si svoje rozhovory, takže niektoré dialógy sa mohli miešať so spomienkami.

Ďalšou zvláštnosťou boli samotné postavy Marianne a Connell. Ako naznačuje názov knihy, ide o obyčajných ľudí, tínedžerov, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto medzi spolužiakmi na strednej a neskôr na vysokej škole. Hoci je medzi nimi istá priepasť čo sa týka ich sociálneho postavenia, predsa si k sebe nájdu cestu. A ich vzťah je naozaj zvláštny. Connell je Marianne priam fascinovaný, no stretávajú sa potajme, pretože nechce, aby sa o nich v škole hovorilo. Marianne je zvyknutá na to, že ju všetci ignorujú, no aj tak niekedy zatúži po tom, aby sa nemuseli schovávať. Obaja k sebe navzájom niečo cítia, no nie sú si istí, či je to láska alebo len fyzická príťažlivosť a viackrát sa im do cesty postavia prekážky, ktoré nevedia prekonať a na čas ich rozdelia. No práve to, ako sa zakaždým vydali vlastnou cestou, no po nejakom čase sa zase spojili, sa mi na príbehu páčilo najviac. Obe postavy sa v priebehu knihy dosť vyvinuli a bolo zaujímavé sledovať, ako sa ich vzájomná interakcia podľa toho zakaždým menila.

„Opisuje ju v dlhých plynúcich odsekoch s priveľkým množstvom vedľajších viet, predelených udychčanými bodkočiarkami, akoby chcel vyskladať jej presnú kópiu v tlači a tým ju uchovať pre budúce skúmanie.‟

Marianne bola zaujímavá už od začiatku. V škole z nejakého dôvodu nikam nezapadala, nebavilo ju rozprávať sa o veciach, o ktorých sa rozprávali iní a doma to mala tiež zložité. Connell bol pre ňu niekým, kto ju dokázal vytrhnúť z reality, ktorú neznášala a vďaka ktorému sa konečne cítila byť dôležitá. Neskôr však pochopí, že Connell jej len otvoril dvere do sveta, kam by sa s trochu iným prístupom dostala aj sama, a že v ňom dokáže žiť aj bez neho. Všetky jej nasledujúce vzťahy a interakcie s ľuďmi sú už úplne iné, než aké boli na začiatku a sama Marianne sa dosť zmenila, najmä vo vzťahu k sebe.

Connell bol naopak zozačiatku dosť obyčajný. V škole bol populárny, nebolo preňho novinkou, že má oňho niekto záujem a viac-menej vedel, kam jeho život smeruje. Hoci to najprv vyzeralo, že to on ovplyvňuje Marianne, rýchlo sa ukáže, že to nie je také jednoznačné. Vždy, keď mu nachvíľu zmizne zo života, sa stáva úplne iným človekom, takou vyblednutou verziou seba, ktorá nevie, čo so sebou. Často na ňu myslí a vždy sa nakoniec vráti k tomu, že najlepší je, keď je s ňou. No to nie je také jednoduché a ich cesty sa často na dlhý čas rozdelia.

Ak v knihe očakávate rôzne zvraty a zápletky, asi budete sklamaní. Tento príbeh v podstate len mapuje niekoľko rokov v živote dvoch ľudí, ktorí sú spojení, no zároveň úplne sami a ktorých život sa vydáva rôznymi smermi. No myslím si, že kniha nepotrebuje zložitý a zamotaný dej, aby nám niečo povedala. Vnútorný svet postáv bol bohatší a chaotickejší, než akákoľvek zápletka, ktorá by sa mohla v tejto knihe objaviť a to úplne stačilo na to, aby vzniklo zaujímavé dielo, nad ktorým budete rozmýšľať. Mne osobne sa veľmi páčila, vyvolala vo mne mnoho pocitov a rozhodne neľutujem, že som si ju prečítala. Teraz je už len na vás, či jej dáte šancu a ak áno, čo si z nej zoberiete :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media! 

Knihu si môžete zakúpiť TU.