pondelok 22. júna 2020

DOUBLE RECENZIA: Farba mágie a Ľahká fantastika (Terry Pratchett)

Meno Terry Pratchett u mňa, samozrejme, rezonovalo už dlhšie a vždy som vedela, že sa chcem do jeho kníh raz pustiť. Pred nedávnom som zakúsila takú ochutnávku jeho schopností, keď som čítala knihu Good Omens, ktorú napísali spolu s Neilom Gaimanom. Musím sa však priznať, že som ju čítala práve kvôli Gaimanovi, ktorý je už istý čas jedným z mojich najobľúbenejších autorov. Kniha bola geniálna a bolo mi jasné, že je to zásluha obidvoch autorov, no pri takomto spoluautorstve je ťažko identifikovať, ktorá pasáž je koho dielom. No potom som si prečítala dodatky ku knihe od oboch autorov a Pratchett ma už len tými pár stránkami dokázal chytiť za srdce. Vedela som, že po tom si od neho niečo stopercentne prečítam. A vtedy sa zjavil Slovart s novou edíciou Pratchettovej najikonickejšej série Úžasná Plochozem a bolo vybavené...
Prinášam vám recenziu na prvé dve časti tejto notoricky známej série, ku ktorej som sa konečne dostala!

Originálny názov: The Colour of Magic (1983)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 240
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná


Anotácia: Vitajte v úžasnom svete Plochozeme, najzábavnejšej fantasy široko-ďaleko, možno až za okrajom plochej planéty, ktorú nesie vesmírom na chrbte obrovská korytnačka! Tak ako žiadny obyvateľ magického sveta, ani Dvojkvietok nie je celkom obyčajný tvor. Okrem toho, že má viac než jeden pár očí a všade ho prenasleduje jeho až desivo oddaná agresívna Batožina, je aj prvým turistom Plochozeme. A v túžbe po dobrodružstve si to namieri rovno do Ankh-Morporku, obývaného trollmi, trpaslíkmi, upírmi či dokonca ľuďmi! Naivnému Dvojkvietkovi sa však od začiatku lepí na päty smola – vlastne celé vedro smoly, zosobnené v neschopnom čarodejníkovi, ktorý sa stane jeho nedobrovoľným sprievodcom. Práve pohroma Vetroplaš dostane totiž za úlohu vzácneho zahraničného hosťa za každú cenu ochrániť.
Farba mágie je prvým dielom kultového cyklu Úžasná Plochozem a zároveň štartuje sériu o cynickom čarodejníkovi Vetroplašovi - a jeho neuveriteľnom talente namočiť sa až po uši do každej... hm, patálie. Vychádza v reedícii s novou obálkou a starým dobrým pratchettovským humorom.


Priznám sa, zo začiatku som bola pri čítaní trochu nervózna. Hneď od prvých stránok bolo jasné, že ide o niečo úplne iné, než čo som kedy čítala. Už samotný svet, do ktorého Pratchett zasadil svoje príbehy bol úplne bizarný a nevedela som si predstaviť, kam sa bude všetko uberať. Hneď od začiatku vám autor pod nohy hádže rôzne podrobnosti o svojom magickom svete s názvom Plochozem, ktorý sa pohybuje vesmírom na chrbtoch štyroch slonov, ktoré stoja na obrovskej korytnačke s menom A'Tuin. Áno, znie to čudne. No tam sa to len začína...

Hlavnými hrdinami tohto príbehu sú Vetroplaš a Dvojkvietok (hej, aj ja som si najskôr zvykala na tie divné mená 😅), ktorí sú asi tou najhoršie zladenou dvojicou. Vetroplaš je neúspešný skrachovaný čarodejník, ktorého v mladosti vyhodili z univerzity a ktorý pozná len jedno jediné zaklínadlo, ktoré aj tak nemôže použiť. Vetroplaš netúži po ničom inom, než po relatívne pokojnom v živote vo svojom meste, ktoré je možno trochu príliš smradľavé a nebezpečné, no domov je predsa domov. Preto ho stretnutie s Dvojkvietkom odsúdi na neskutočné utrpenie. Dvojkvietok je turista z ďalekej zeme, ktorý celý život čítal o hrdinoch a rôznych úžasných magických bytostiach, no práca úradníka mu nikdy neumožnila niečo také zažiť na vlastnej koži. A tak sa raz zobral a doplavil sa do Ankh-Morporku, kde sa začala jeho neuveriteľná cesta. Ako maximálny optimista a neuveriteľne dôverčivý a naivný človek sa takmer okamžite ocitne v smrteľnom nebezpečenstve. Nechtiac sa do toho zapletie aj Vetroplaš a zrazu sa na Dvojkvietkovu radosť a Vetroplašovu hrôzu ocitnú na neuveriteľnej ceste do neznáma.

Vetroplaš
Pratchett vás hneď vtiahne do víru bizarných a komických situácii plných naozaj, ale naozaj ČUDNÝCH a šialených vecí, pri ktorých vám bude rozum zastávať a vaša fantázia sa napne do takých rozmerov, o ktorých ste určite netušili, že ich niekedy môžete dosiahnuť. Pratchett vás bude zasypávať neuveriteľným množstvom šialených a zmätočných faktov, ktorými sa však nemôžete dať odradiť, lebo za všetkým tým presakuje jeho jedinečná a fascinujúca črta, ktorá charakterizuje celú jeho tvorbu: irónia. Ten jeho ironický štýl, doslova parodické vykreslenie postáv a geniálny suchý humor tvoria ozajstné umenie. Obávam sa, že asi nedokážem vysvetliť, ako SKVELÉ sú tie jeho pichľavé poznámky a sarkastické zobrazenie postáv a sveta. Počula som, že čitatelia sa delia na dve skupiny – na tých, ktorí odhalili túto jeho svojskú črtu a chápu jeho zámer a menšiu skupinku, na ktorú je to jednoducho priveľa a nedokážu toľko bizarností stráviť. Ani si neviete predstaviť, aká som šťastná, že sa radím do prvej skupiny, pretože len čo do toho spadnete, už nie je cesty späť a ja viem, že sa nezastavím, kým neprečítam všetkých vyše 40 kníh spojených do rôznych podsérii, z ktorých sa skladá táto neuveriteľná sága ❤️

Hoci ide o jasnú paródiu na fantastiku ako takú, predsa len sú to ozajstné fantasy knihy a Pratchett vymyslel niekoľko naozaj úžasných a fascinujúcich prvkov. Veľmi sa mi páčilo napríkald to, že v tomto svete existuje oktrína, ôsma základná farba farebného spektra, ktorá sa úzko viaže s mágiou a pri ktorej ostatné farby vyzerajú len ako vyblednuté tiene skutočnej farebnosti. Samotná mágia na Plochozemi je niečo fakt originálne a veľmi prirodzene pasuje do celkovej atmosféry a rázu knihy. Strašne sa mi páčila aj Vetroplašova poznámka ako dúfa, že by raz na svete mohlo byť niečo viac ako mágia, napríklad technológia a zákony fyziky 😂

Farba mágie je skvelým úvodom do série, pretože vás doslova strhne do víru bizarností a šialeného dobrodružstva, ktoré môže nastať len keď sa spojí ufrfľaný a neochotný Vetroplaš s naivným a vysmiatym Dvojkvietkom. Budete ich milovať.

Originálny názov: The Light Fantastic (1986)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 240
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná


Anotácia: Ďalší príbeh o neschopnom čarodejníkovi Vetroplašovi z kultového cyklu Úžasná Plochozem!
Plochozem priam prekypuje nevyspytateľnou mágiou, pár nešťastníkov by o tom mohlo rozprávať. Vlastne... už nemohlo. Možno až na Vetroplaša, ktorému sa zatiaľ akoby zázrakom darí unikať nekompromisnému Smrťovi. Vďačí za to aj zaklínadlu, čo sa mu usídlilo v hlave, keď nazrel do magickej knihy Oktávo (neverte knihám, ktoré musia byť pripútané na reťazi!).
Prefíkané zaklínadlo zaliezlo do šerých zákutí čarodejníkovho mozgu a odvtedy čaká, kedy bude vyslovené. Všetko nasvedčuje tomu, že tá pravá chvíľa nastala. Plochozemi totiž hrozí zrážka so škodoradostnou červenou hviezdou a zachrániť ju môže len Vetroplaš so svojím zaklínadlom. Horšie je, že Vetroplaša naposledy videli v okamihu, keď prepadol cez okraj sveta...


Len čo som dočítala Farbu mágie, utekala som k poličke po ďalší diel. Vetroplaš a Dvokvietok sa na konci predošlej časti dostali do ďalšieho kolosálneho problému a ja som sa nemohla dočkať pokračovania ich príbehu. A rozhodne som nebola sklamaná. Čakali na nich ďalšie šialenosti, ktoré sa pre nich začali pomaly meniť na rutinu. Začala som si všímať, ako sa obaja postupne vyvíjali a formovali a ako postavy mi čoraz viac prirastali k srdcu. A to najmä Vetroplaš. Okrem nich tam bola však kopa ďalších skvelých postáv, či už sa tam zjavili len na chvíľu alebo zohrali v príbehu dôležitú rolu, no každá z nich bola niečím zaujímavá a väčšina fakt vtipná. Teraz mi asi neuveríte, keď poviem, že jednou z najcharizmatickejších postáv bol v podstate kus nábytku... ale keď si to prečítate, tak mi určite dáte za pravdu 😅😂

Ako séria pomaly napreduje, Pratchett odhaľuje čoraz viac z histórie a fungovania celého sveta. Veľmi sa mi páči, akým spôsobom to robí – tak nenútene, akoby medzi rečou, no zároveň pútavo. Hoci pridáva stále viac bizarností, všetko začína dávať väčší zmysel, až si napokon ani neuvedomíte, že čítate niečo totálne pritiahnuté za vlasy. Pretože prečo nie? Prečo by vo vesmíre nemohla plávať obrovská korytnačka s plochou planétou na chrbte, kde sa slnečné svetlo leje ako voda a žijú na nej druidi, kamenní obri a rozprávacie stromy? Hlavne keď je všetko podané s vtipom a humorom, vďaka ktorému vám bude pri čítaní neustále svietiť na tvári úsmev.

V tejto časti som si Pratchettov humor užila ešte dvakrát viac, pretože už som bola na jeho štýl zvyknutá a vedela som, že môžem očakávať len to najlepšie. A hoci využíva aj skvelý situačný humor, ktorý dopĺňa všetky epizódy, musím vyzdvihnúť najmä ten slovný. Všetky tie slovné hračky, nevinné poznámky, ktoré u mňa spôsobovali záchvaty smiechu a skvelo mierená kritika... jeho humor mi tak dokonale sadol, až mi to niekedy pripadá neuveriteľné. A v tejto súvislosti mi nedá nepochváliť prekladateľa tejto série, Vladislava Gálisa, ktorý majstrovsky pracuje s jazykom a podarilo sa mu zachovať tento slovný humor na vysokej úrovni.

Ak to je možné, táto časť mi prišla ešte ironickejšia a vtipnejšia ako tá predošlá. Jasne som si uvedomovala, ako si autor robí žarty z klasických fantasy prvkov a paroduje ich. Pripravte sa na skrachovaných hrdinov, zbabelých mágov a problémy prameniace z veľkých kultúrnych rozdielov postáv, na ktoré v knihách väčšinou nikto nemyslí. Niekedy ma skoro až šokovalo, aké sú ostatné knihy oproti týmto plné klišé a epickosti. Teda, nechápte ma zle, naozaj mám rada aktuálne fantasy knihy a niektoré bojové scény mi dokážu spôsobiť zimomriavky... no keď si predstavím, ako by ich podali Pratchett, nemôžem sa prestať smiať. Hoci píše o neuveriteľných situáciách odohrávajúcich sa v bizarnom svete plných neskutočných postáv, vyznieva to 100% reálnejšie, než akákoľvek iná fantasy kniha, akú som kedy čítala.

Musím sa priznať, že v závere som bola trochu smutná, keď mi došlo, že sa musím s niektorými postavami rozlúčiť. Ešte mám pred sebou dve ďalšie knihy, ktoré v tejto edícii zatiaľ vyšli a to Stráže! Stráže! a Muži v zbrani, čo sú ale prvé dva diely ďalšej malej podsérie tvoriacej Úžasnú Plochozem. Neviem, či sa v nich objaví Vetroplaš, Dvojkvietok alebo niektorá z iných postáv, no už teraz sa na čítanie strašne teším a čoskoro vás určite zase zahrniem svojimi premotivovanými recenziami. Tak buďte v strehu!

Za poskytnutie recenzných výtlačkov veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart
Knihy si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára