RECENZIA: V každom okamihu sme ešte stále nažive (Tom Malmquist)

Originálny názov: I varje ögonblick är vi fortfarande vid liv (2015)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 256
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná
Anotácia: Silný príbeh bývalého hokejistu Toma Malmquista o najťažších chvíľach jeho života. Tom čaká so svojou dlhoročnou partnerkou Karin prvé dieťa. Karin však náhle vážne ochorie a Tom ako v zlom sne behá podzemnými nemocničnými chodbami medzi jednotkou intenzívnej starostlivosti a neonatológiou – medzi životom a smrťou.
Kým Karin uvedú do umelého spánku, Tom jej sľúbi, že pre ňu priebeh udalostí zaznamená. Malmquist sa zároveň retrospektívne vracia k svojmu zoznámeniu s Karin, rozoberá jej vzťah s rodičmi a neschopnosť oddeliť sa od nich a žiť vlastný dospelý život. Rozpráva o ich láske a spoločnom živote pred tehotenstvom, o oslavách Silvestra so starnúcimi rodičmi, o kľúčových situáciách v svojom detstve, o otcovom alkoholizme a matkinom ťažkom rozhodovaní, či manžela opustiť.

V poslednom čase sa ku mne dostávali skôr knihy s vymyslenými príbehmi plnými fantázie a preto som na túto autobiografickú spoveď tak trochu nebola pripravená. Vedela som, že ide o silný a dojímavý príbeh, no nečakala som s akou silou a surovosťou na mňa zaútočí.

Táto kniha je veľmi autentická a napísaná bez príkras. Vedela som, že autorovi môžem ako rozprávačovi veriť, pretože nevynechával ani nepríjemné alebo neestetické súčasti života, ktoré ľudia pri písaní príbehov väčšinou ignorujú a tvária sa, že neexistujú. Všetko písal bez príkras a reálne. Napriek tomu som však mala s prvou časťou knihy trochu problém. Rozprávanie bolo veľmi chaotické, no to som dokázala pochopiť. Tom zažíval obrovský stres, celý čas bol unavený a psychický vyčerpaný a fungoval na čistom adrenalíne. Mala som však problém s tým, že Tom mi ako rozprávač neprišiel veľmi sympatický a príjemný. Často na mňa pôsobil trochu drzo a jednoducho ako človek s ktorým by som sa nechcela veľmi stýkať. Neviem, čím to bolo, či jeho prejavom alebo niečím iným, no dosť som s knihou kvôli tomu bojovala. Navyše celá prvá časť knihy opisuje len obdobie, kedy Tom trávil čas len v nemocnici pri svojej žene a čerstvo narodenej dcérke. Rozprávanie je tak plné lekárskych termínov, rozhovorov so sestričkami a v podstate takmer žiadnej intimity. Tom zo svojho vnútra veľa neodhaľuje, žije len pre daný moment, ktorý ale dlhý čas nie je vôbec príjemný. Keďže sa zameriava len na seba, svoju ženu a dcéru v ich súčasnej situácií, nevedela som nič o ostatných postavách, ich životoch a minulosti, čiže sa mi s nimi ťažko súcitilo a v podstate mi na nich nezáležalo.

zdroj

Po niekoľkých desiatkach strán sa to ale začalo meniť. Tom sa zrazu začne v spomienkach vracať do minulosti k rôznym momentom svojho života. Rozpráva o tom, ako sa spoznal so svojou ženou Karin, ako sa dali dokopy, presťahovali sa a zažívali spolu pekné chvíle. Myslel však aj na ich hádky, žiarlivostné scény a nedorozumenia. Rovnako spomínal aj na svoje detstvo, ktoré nebolo najľahšie, na svojich rodičov a ich komplikované manželstvo, na svojich kamarátov a ľudí, ktorí jeho život nejako ovplyvnili. Tieto úseky jeho života boli pomiešané a nasledovali bez zjavného systému, takže celé rozprávanie bolo trochu chaotické a neusporiadané, no to mi už neprekážalo. V každej spomienke sa vyskytlo niečo, čo mi pomohlo určiť, v ktorom roku a období sa práve Tom v danej spomienke nachádza - či ide o obdobie, keď ešte Karin nebola tehotná alebo o čas, keď už pri ňom ležala v kolíske jeho dcéra Lívia, alebo dokonca o jeho tínedžerské roky. Tieto časti ma už bavili oveľa viac a ja som sa do príbehu úplne ponorila. Autor konečne používal viac opisov, vyjadroval svoje emócie a názory, nie ako v prvej časti, kde to bola vlastne len kopa dialógov v ktorých som sa strácala.

„Ani so striedajúcimi ročnými obdobiami sa výhľad z okna vlaku nemení. Vonku je vždy atmosféra, z ktorej si pripadám prázdnejší, ale nie ľahší."

Príbeh obzvláštňuje aj prostredie. Tom pochádza zo Švédska a keďže som tam nikdy nebola a ani nečítala veľa kníh z tohto prostredia, všetko bolo pre mňa nové a zaujímavé. Páčili sa mi opisy mesta v ktorom s Karin žili, ale aj miesta v prírode, kde trávil detstvo alebo čas so svojou rodinou. 

zdroj

Ako príbeh plynie a rozbieha sa, mení sa aj autorov štýl písania. Začiatok je chaotický a pomerne jednoduchý, akoby bez hĺbky a plný zamotaných dialógov. To sa ale pomaly mení, do rozprávania vkladá viac opisov a jemných detailov, ktoré robia všetko oveľa krajším a poetickejším. Keďže v knihe spomína, že píše aj básne, všíma si rôzne malé detaily a pripisuje k nim pocity a emócie, čo vytvára krásne slovné hračky a básnické obrazy. Vďaka tomu som si ho aj viac obľúbila, pretože trochu otvoril svoje vnútro a ako čitateľ som s ním mohla viac súcitiť. Posledných pár strán bolo z celej knihy rozhodne najlepších, úplne ma strhli a dostali. Spravila som tú chybu, že som si autora vyhľadala na Googli a vtedy ma všetko tak zasiahlo a došlo mi, že je to reálne a aké strašne ťažké a depresívne to preňho muselo byť.

V každom okamihu sme ešte stále nažive je naozaj silný príbeh o tom, aký nevyspitateľný je život, ako nás formujú ľudia, ktorí sú nám blízky a o poznaní, že láska bolí. No je aj plný obyčajných životných radostí, pekných spomienok a momentov v živote jedného človeka. Ak máte chuť na niečo reálne a skutočné, ak chcete vidieť život taký, aký je v skutočnosti, so všetkými jeho ťažkými no aj radostnými stránkami, táto kniha je niečo presne pre vás.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media! 

Knižku si môžete zakúpiť TU.