nedeľa 8. júla 2018

RECENZIA: Veža na úsvite (Sarah J. Maas)

Originálny názov: Throne of glass #6: Tower of dawn (2017)
Dátum vydania u nás: 2018
Počet strán: 656
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Kapitán kráľovskej gardy Chaol Westfall bol známy svojou chrabrosťou, silou a bezpodmienečnou oddanosťou korune. No všetko sa zmenilo po zničení skleneného zámku a vyvraždení jeho mužov, hoci adarlanský kráľ ušetril jeho život. Duša sa síce časom zahojí, no jeho telo je nenapraviteľne poškodené. Uzdravenie mu ponúkajú len legendy o tajomstvami opradených liečiteľoch v ďalekej krajine na južnom kontinente. Nad Erileou sa však znášajú búrkové mraky, Aelin a Dorian sa nedokážu vyhnúť ničivej vojne a ich jedinú šancu na víťazstvo držia v rukách Chaol a Nesryn a ich schopnosť presvedčiť mocných pánov juhu, aby sa pridali k vojne na severe. Južný kontinent však skrýva mnohé tajomstvá, ktoré môžu mať nečakané následky pre celý svet.

Keď som sa dozvedela, že po Búrke v impériu bude nasledovať táto časť, ktorá sa odohráva zároveň s ňou a dej nebude napredovať, mala som zmiešané pocity. Ako mnohí iní, aj ja som trochu ochladla voči Chaolovi, aj keď v prvých dvoch dieloch bol moja obľúbená postava. Tým, že sa v Búrke v impériu vôbec nevyskytoval, zostal mi len nepríjemný pocit z toho, ako sa choval v Kráľovnej v tieňoch a proste som nevedela, čo si myslieť. Navyše som túto knihu považovala len za doplnkovú, niečo ako poviedky k tejto sérií... no veľmi som sa mýlila. V tejto knihe je množstvo nových informácií a zvratov, ktoré veľmi ovplyvnia budúce udalosti a pre každého čitateľa, ktorému naozaj záleží na príbehu a chce mať z neho maximálny zážitok, je aj táto časť nesmierne dôležitá.

Medzi hlavné postavy patria najmä Chaol a Nesryn, ktorí sa vydali na Južný kontinent s misiou presvedčiť vládnuceho kagana, aby im pomohol vo vojne s valgmi a okrem toho dúfali nájsť liečiteľku, ktorá by vyliečila Chaola zo zranení, ktoré utŕžil v poslednej bitke. Ako som už spomínala, z Chaola som nebola v posledných častiach nadšená, no už len kvôli tomu som neskutočne rada, že som si túto knihu prečítala. Pomohla mi viac sa doňho vcítiť a pochopiť, prečo sa zachoval ako sa zachoval. Akoby som zabudla, koľko si toho vytrpel a keď som to všetko počula z jeho strany, ako veľmi všetko ľutoval a trpel, znova som si k nemu našla cestu.
Yrene
Na Nesryn som mala vždy taký neutrálny názor, bola som za ňu rada kvôli Chaolovi, ale nejak extra ma neoslnila. V tejto časti som si ju však obľúbila, je to fakt odvážna a oddaná postava a páčilo sa mi, ako Chaola podporovala. V istom bode príbehu sa ich cesty nachvíľu rozišli a tak sme sledovali dej očami obidvoch, pričom každý prispel do príbehu inak a zistil iné dôležité informácie, ktoré im mali pomôcť vo vojne s valgskými démonmi.
Ďalšou dôležitou postavou je Yrene, liečiteľka, ktorá Chaola ošetruje. Hneď mi prišla nejaká povedomá a tí, čo čítali poviedky aj vedia prečo. Rovnako ako aj ďalšia postava, ktorá sa v príbehu objaví a na ktorú by som si ani nespomenula. Strašne sa mi páčia tieto prepojenia a to, ako sa postavy v priebehu série znova stretávajú alebo len svojimi činmi ovlyvňujú ostatných.
Yrenin príbeh sa mi veľmi páčil, rovnako jej povaha a vzťah medzi ňou a Chaolom. Ten sa vyvíjal veľmi pomaly, miestami som si nebola istá, či sa navzájom nepozabíjajú skôr, ako skončí kniha. Je to naozaj nadaná žena a ten dar liečiteľstva bol skvelý, podobne aj prostredie Torre Cesme, miesta, kde sa zdržiavali všetky liečiteľky.
Keďže Chaol s Nesryn prichádzajú hlavne ako vyslanci cudzieho kráľovstva, stretávajú sa s celou kráľovskou rodinou Južného kontinentu, ktorí ich počas ich návštevy hostia v paláci. Sám najvyšší vládca, kagan Urus nie je v príbehu veľmi prítomný, no je jasné, že je to nesmierne mocný vládca. Vládne veľmi prosperujúcej ríši a zdá sa, že aj celkom spravodlivo. Jeho nástupcom sa stane jedno z jeho piatich detí. Najstarší je jeho syn Arghun, ktorý mi bol vrcholne nesympatický. Potom Kashin, ktorý bol fajn, nezaujímal sa o palácové intrigy a navyše bol Yreniným priateľom. Najradšej som mala Sartaqua, ktorý velil leteckej jednotke. Spriatelil sa s Nesryn a tá ho potom sprevádzala ku kmeňom rukhinov, ktorí slúžili ako letci na veľkých okrídlených stvoreniach- rukoch. Veľmi sa mi páčil opis života v kmeni a celkovo to, aký Sartaq bol.
Kagan mal aj dve dcéry- Hasar a Duvu. Hasar bola tiež dosť vypočítavá a krutá, hoci o niečo spravodlivejšia ako Arghun. Duva ma najprv nejako nezaujala, hoci neskôr sa príbeh trochu točí aj okolo nej. Kagan mal ešte tretiu dcéru Tumelun, tá však neddávno zomrela a celá rodina ju ešte oplakáva.
Vzhľadom na nové postavy pribudlo aj niekoľko nových párikov a hoci to už toho začína byť fakt veľa, zrovna tieto milujem, takže autorke odpúšťam.
(Ale vážne, ako to že každý si nájde svoju osudovú lásku a ja tu stále sedím sama? Ach, v budúcom živote si dám záležať, aby som sa reinkarnovala do tohto sveta a hádam sa usmeje šťastie aj na mňa 😅) 

Nesryn a ruk Kadara
Okrem nových postáv bolo nové aj prostredie, v ktorom sa Chaol a Nesryn ocitli. Hoci Nesrynina rodina pochádzala z Južného kontinentu, sama tam nikdy nebola. Preto celú cestu dosť prežívala a ja s ňou, pretože Antica, hlavné mesto Kaganátu, bola úžasná. Bolo to niečo úplne iné ako Rifthold alebo iné mestá kráľovstiev na severe. Antica bolo starobilé mesto, plné úzkych uličiek a trhov, ktoré každý deň ponúkali koreniny, ovocie a korenisté nápoje. Bolo tam srašne horúco, takmer vždy slnečno a všade rozvoniavali kvety a stromy. Úplne som si to vedela predstaviť a tá orientálna atmosféra ma úplne pohltila. Rovnako aj opisy paláca, ktoré svedčili o neskutočnom bohatstve celej ríše. Kaganát bol jednoducho opakom temnej a krutej Eriley, čo bolo skvelé.

Na to, koľko má kniha strán bol dej najprv trochu pomalý. Postavy si síce zvykali na nové prostredie, spoznávali nových ľudí a museli sa trochu aklimatizovať, no neuškodilo by niekoľko pasáží vynechať. Alebo pridať nejakú akciu. Každou kapitolou to už však bolo lepšie a asi v polovici sa už začali vynárať aj rôzne zaujímavé informácie a udalosti. Už som si zvykla že Sarah vie vždy niečím prekvapiť, no zase som ostala zarazená. Vyplávalo na povrch niekoľko tajomstiev a odhalení, ktoré zásadne ovplyvnia nadchádzajúcu vojnu. Navyše do seba začalo všetko pekne zapadať. To, ako činy minulosti ovplyvňujú budúcnosť je priam neuveriteľné a žasnem nad tým, ako to má autorka všetko premyslené. Každý kúsoček histórie krajín, postavy, ktoré sa najprv zdajú bezvýznamné dokážu všetko napokon zmeniť a to postupné dávkovanie informácií, ktoré do seba každým dielom zapadajú ako kúsky skladačky. Ach. Jednoducho skvelé.

Musím povedať, že tento diel ma neskutočne nakopol a už sa nemôžem dočkať pokračovania, hoci ma čaká niekoľko mučivých mesiacov, kým vyjde. Jediná moja útecha sú ešte dve poviedky, ktoré som nečítala- Vrahyňa v podsvetí a Vrahyňa proti impériu, ktoré mi dúfam trochu spríjemnia to čakanie. Každopádne sa už nemôžem dočkať finále, ktoré bude bezpochyby úplne epické!
Ak ste túto sériu ešte nečítali, na jednu stranu závidím, pretože by som chcela všetko prežiť ešte raz, akoby to bolo po prvý krát, ale na druhú stranu je to obrovská škoda, pretože tento svet je jednoducho fantastický a nikto by si ho nemal nechať ujsť :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára