RECENZIA: Búrka v impériu (Sarah J. Maas)

Originálny názov: Throne of Glass #5: Empire of Storms (2016)
Rok vydania u nás: 2017
Počet strán: 656
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Dlhá cesta na trón sa pre Aelin Galathynius ešte len začala. Prisahala však, že sa svojmu kráľovstvu už nikdy neotočí chrbtom. Hlavne, ak je jediná, kto dokáže zostaviť armádu proti Temnému kráľovi a jeho beštiám. No Erawan neohrozuje Aelin len svojím vojskom, ale aj tieňmi z jej minulosti, bývalými spojencami a nepriateľmi. Na obzore sa však črtá vojna nebývalých rozmerov a Aelin sa musí rozhodnúť, koho a čo obetuje, aby zachránila svoj svet pred úplným zničením.




Je zaujímavé, ako sa veci menia. Keď som s Trónom zo skla začínala, okolo Sarah J. Maas a tejto série bolo už dávno rozpútané hotové šialenstvo. Na svete už bol druhý diel a blížilo sa vydanie tretej časti, pričom pribúdali aj nové poviedky. Ľudia si túto sériu nevedeli vynachváliť a ja som už ďalej nemohla otáľať- musela som zistiť, čo na tom všetci vidia. No a musím sa priznať, tiež som podľahla. V poslednom čase mám však pocit, že na Sarah sa z každej strany valí čoraz viac kritiky- jej štýl písania, ktorý všetci milovali je už zrazu neadekvátny, postavy sú otravné, v jej knihách je málo diverzity alebo je tam naopak natlačená nasilu... čítala som už naozaj kadečo na jej adresu. Ja osobne si myslím, že každý má právo na svoj názor a hlavne ma každý iný vkus a vyhovujú mu iné veci. Ja veľa vecí na týchto knihách doslova zbožňujem, no rovnako je dosť toho, čo ma rozčuľuje. Vždy sa snažím, aby ma názory iných neovplyvňovali a aby som si radšej vytvorila svoj vlastný. No rada by som vedela z čoho všetka tá kritika pramení. Možno to bude aj autorkinou druhou sériou. Na ňu som tiež počula veľa výhrad. To však ja posudzovať nemôžem, pretože som čítala len prvý diel, no snažím sa ku každej sérií pristupovať nezaujato.
Týmto "úvodom" som len chcela povedať, že mi príde zvláštne, ako sa názor ľudí dokáže zmeniť a že občas je ťažko rozoznať, či ide naozaj o názory jednotlivcov, alebo sa len ľudia nechajú strhnúť davom. Možno to ani nikdy nezistím a je to vlastne jedno, no mala som chuť sa vypísať, pretože o tom pri čítaní Trónu často premýšľam 😁. No a teraz sa už pustime do samotnej recenzie.

Búrka v impériu je už piatym pokračovaním série Trón zo skla, čo je aj poriadne cítiť. Postavy prešli poriadne dlhú cestu a všetko, čo sa im prihodilo, ich nenávratne zmenilo. Síce sa schyľuje k záverečnej bitke, no nemala som veľmi pocit, že by sa všetko nejako vyjasňovalo a nedokázala som celkom presne určiť, kam dej smeruje. Keď sa obzriem na prvý diel a porovnám to, čo sa vtedy dialo s tým, čo sa riešilo v tejto časti... sú to dva takmer úplne rozdielne príbehy 😅. Nielenže Aelin získala novú identitu, zmenilo sa jej postavenie v spoločnosti a dokonca sa aj úplne zmenili pomery v celej krajine... už ani vzťahy medzi postavami nie sú také isté, zmenili sa spolu s postavami. Niektoré k lepšiemu, niektoré k horšiemu... no rozhodne sa toho za tých päť dielov udialo hrozne veľa a ja nad tým ešte stále neveriacky krútim hlavou. Vždy obdivujem autorov, ktorí majú všetko premyslené, ktorí okrem hlavnej dejovej línie do príbehu zakomponujú aj ďalekú minulosť a rozoberajú aj príbehy ostatných postáv. Aj ja by som raz chcela niečo také dokázať, no keď si predstavím všetkú tú prácu za tým... fakt takých ľudí obdivujem. A myslím, že táto séria toto všetko ponúka.

Aelin a Rowan

Čo sa týka samotného deja, znova sa niekam posunul a objavilo sa veľa vecí, čo ma prekvapilo. Začiatok bol však trochu pomalší. Dostali sme síce dej podaný z viacerých perspektív, čiže to nebolo stále o tom istom, no niekedy som listovala popredu aby som našla náznak akcie, ktorú som už chcela dostať.
Aelinina cesta na trón bola ťažká a pomalá. Mala síce plán, no vyžadovalo si to hrozne veľa príprav a hlavne cestovania. Aelin so svojim malým dvorom musela kadečo prelúskať a kadekoho poraziť. Mala som pocit, že má viac nepriateľov ako priateľov, čo sa však dalo očakávať. Počas svojej cesty narazili na strašne veľa problémov, až som niekedy začala pochybovať, že všetko vyjde tak ako má. Potom sa už dej začal trochu viac rozbiehať, začal sa črtať nejaký konkrétny plán, hoci všetko bolo stále tak trochu tajomné a zamotané. Nikdy som nevedela, čo čakať a ani ako sa veci vyvinú. Mohla za to hlavne Aelin a jej tajomstvá. Veľa vecí si nechávala pre seba a nedelila sa s nimi ani so svojimi najbližšími. To ma občas trošku rozčuľovalo. Áno, je obdivuhodné, aká dokáže byť Aelin obetavá a cieľavedomá a nezlomná... no niekedy by nezaškodilo si trochu vydýchnuť a nechať aj iných ľudí, aby sa o niečo postarali. 

Kniha je bohatá na kopu skvelých postáv. Samotná Aelin, ak ju už aj niekto nemá rád, je prinajmenšom zaujímavá. Jej arogancia, ostrovtip, drzosť... áno, veľakrát ma aj rozčuľovala, občas toho bolo proste príliš... no je to naozaj komplexná postava, ktorá dokazuje, že nič nie je čierno-biele, že ľudia robia veci, ktoré neskôr ľutujú, no práve tá ľútosť a súcit sú najdôležitejšie. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa každým dielom vyvíja a ako sa menia aj jej ciele a pohnútky. 
K nej neodmysliteľne patrí Rowan, jej druh a oddaný priateľ. Nebudem sa tváriť, že ho nemilujem, už v Zrodenej z ohňa som vedela, že to tak bude, no jeho postava je jednoducho úžasná. To aký je neoblomný, oddaný no aj láskavý. A, bože, čo si tu budeme nahovárať, tak strašne sexi 😂.
K jednej z mojich obľúbených postáv vždy patril Dorian. Na ňom podobne ako na Aelin badať, ako sa hrozne zmenil. Princ, ktorého stretla na začiatku príbehu, bol nenávratne preč. To, čo všetko si vytrpel a čo musel preskákať... bolo mi ho hrozne ľúto. Mám pocit, že v tejto časti nemal toľko veľa priestoru ako by si zaslúžil, no som rada za každú zmienku o ňom.

Manon Čiernozobá

V minulej časti som si obľúbila aj Lysandru, Manon a Aediona, čo sa ani teraz nezmenilo. Lysandra sa už dávno preukázala ako veľmi oddaná priateľka a Manon zas ako badass hrdinka, ktorá sa nenechá komandovať, je občas trochu krutá no myslím, že v kútiku duše vždy vie vycítiť, čo je správne. No a Aedion je neuveriteľne oddaný aj keď občas trochu prchký. Bolo zaujímavé pozorovať napätý vzťah medzi ním a Gavrielom, ktorý sa tam zjavil.
No z jednej stránky mi v tejto knihe najviac ulahodila Elide a to z jedného prostého dôvodu- bola obyčajná. Jednoduché dievča, ktoré roky trpelo a neodhodlalo sa nijako vzoprieť. Tak veľmi vytŕčala medzi všetkými tými dokonalými drsnými postavami. Na jednu stranu je to fajn, no dookola čítať o tom, akí sú všetci neuveriteľne krásni, silní, arogantní a zocelení ťažkou minulosťou a rokmi bojov... občas to bolo únavné. Elide bola príjemným osviežením, konečne to bolo trochu iné. Tým netvrdím, že by nebola odvážna alebo svojim spôsobom silná. No bolo to v takej obyčajnej ľudskej miere a to bolo skvelé.
Pri toľkých postavách je celkom zjavné, že svoje miesto dostane aj romantika, v niektorých prípadoch dokonca erotika. Áno, odporúčanie sa zmenilo na 18+ a chápem prečo, no mne takéto scény väčšinou neprekážajú a tak mi nejak nekazili dej... hoci vzťahov tam bolo až-až. Každý po niekom spaľujúco túžil alebo túžbu v niekom vyvolával. Možno by nezaškodilo to trochu preriediť.

Množstvo postáv prináša aj veľa vedľajších dejových línií a veľa možností, ako daný človek ovplyvní celkový dej. Tým, že každá postava mala svoju minulosť, za celý život stretla veľa ľudí a kadečo zažila, navštívila mnoho kútov Eriley aj cudzích kráľovstiev, pomaly ale iste dala do pohybu veci, ktoré v tejto časti vrcholili. Všetko sa spájalo, postavy dávali spolu dokopy kúsky skladačky, ktoré sa možno predtým javili bezvýznamné. Ani Aelin na nič zo svojej minulosti nezabudla a vďaka tomu sa dočkala splateniu starých, takmer zabudnutých dlhov. Ak ste už v tejto sérií takto ďaleko, je dobré mať prečítané aj poviedky, ktoré v Česku myslím vyšli ako jeden zväzok, no u nás sú rozdelené na mini knižky. Ja som čítala len dve, no obidve mi pomohli veľa vecí pochopiť a musím si čo najrýchlejšie doplniť aj tie zvyšné.

Na celej knihe sa mi najviac páčili záverečné udalosti. Vyplávali na povrch Aelinine plány a všetko, čo si nechávala pre seba už konečne mohli vidieť aj ostatní. Posledných niekoľko kapitol bolo naplnených akciou a ja som žasla nad Aelininou vypočítavosťou a tým, aké mala všetko premyslené, hoci sa to nezdalo. Síce sa zase opakujem, ale to, ako udalosti z prvých častí nadväzujú na súčasné, ako pomaly všetko so všetkým začína súvisieť a všetko je komplikovanejšie, ako sa na prvý pohľad zdalo... no neviem, mne to príde skvelé a už len preto by som túto sériu odporúčala komukoľvek.

Aedion a Lysandra

Áno, má svoje muchy, niektoré postavy môžu byť svojím správaním trochu otravné, niektoré pasáže by mohli byť svižnejšie alebo menej rozťahané... no myslím že to, akým štýlom je podaný celý príbeh, stavba celého sveta a udalosti odohrávajúce sa v tejto sérií, ju zaraďujú medzi knihy, ktoré naozaj majú čo ponúknuť a zaslúžia si popularitu a ošiaľ.

Tak a to by bolo k Búrke v impériu všetko. Momentálne mám rozčítanú Vežu na úsvite, ktorej som sa trochu obávala, keďže sa odohráva mimo hlavnej dejovej linky, no môžem povedať, že zatiaľ sa mi veľmi pozdáva. Už sa nemôžem dočkať záverečnej časti a keby sa stalo hocičo, táto séria je u mňa naozaj vysoko a vôbec neľutujem, že som sa do nej pustila :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart! 

Knižku si môžete zakúpiť TU.