sobota 28. júla 2018

RECENZIA: Drž ma, keď padám (Miroslava Varáčková)

Dátum vydania: 2017
Počet strán: 200
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Láska, rodina, priatelia. Niekedy je ťažké rozhodnúť sa správne... a tie správne rozhodnutia si vyžadujú najviac odvahy.
Kaťa, Zuzka a Ondro majú už iba otca, no toho v lotérii isto nevyhrali. Ani ako cenu útechy. Pre pijana, gamblera a klamára sú jeho deti na najposlednejšom mieste. Ondro sa s Kaťou snažia, aby malej Zuzke zabezpečili aspoň nutný základ na prežitie, kým pred učiteľmi a sociálkou zahmlievajú, čo sa doma deje. Otcov teror sa zhorší, keď sa na scéne objaví Katin nový objav. Z problémov ich dokáže dostať len pravda. Krutá, bolestivá... ale pravda. Na to však nemá odvahu ani jeden zo súrodencov. Alebo áno? Tento román je kruto realistickou výpoveďou o životoch tínedžerov a ich súrodencoch. Výpoveďou o dobe, v ktorej žijeme, no zakrývame si pred ňou oči. Lebo pozerať sa na svet cez ružové okuliare je naozaj ľahké. To však neplatí pre romány Mirky Varáčkovej.
Milujem fantasy knihy hlavne preto, že sa v nich môžem stratiť, keď mi realita príde príliš nudná alebo naopak ťažko zvládnuteľná a ja potrebujem nejaký únik. Niekedy je však dôležité prečítať si aj príbehy zo skutočného života, ktorý musíme všetci žiť bez ohľadu na to, či sa nám páči alebo nie. A táto kniha bola presne o tom- o snahe žiť svoj život najlepšie ako sa dá, aj keď nám osud do cesty vrhá prekážky a o hľadaní cesty keď už máme pocit, že nevieme ako ďalej.
Hlavnou postavou tejto knihy bola Kaťa, len šestnásťročné dievča, ktoré však žilo život oveľa staršej ženy. Musela zarábať peniaze, starať sa o domácnosť a o svoju malú šesťročnú sestru Zuzku. Veľmi často som pri čítaní zabúdala na jej vek, pretože bola veľmi vyspelá a nemyslela na nič iné len na to, ako sebe a svojim súrodencom pomôcť zvládnuť ďalší deň. Nenašla som jedinú vec, ktorá by mi na nej vadila, čo sa mi u hlavnej postavy už veeeľmi dlho nestalo. Možno len to, ako občas vŕtala do svojho brata Ondreja, ktorý pred ňou veľa vecí zatajoval, no to liezlo na nervy aj mne a tak som to vlastne chápala.
Aj vzťah medzi týmito súrodencami bol veľmi špeciálny. Sama mám staršieho brata a mladšiu sestru a tak som sa do Kati vedela celkom vžiť. Mali medzi sebou naozaj silné puto, akoby aj nie, keď museli denno-denne znášať otcov teror a v podstate sa o seba starať sami. Ondro a Kaťa boli Zuzke takmer ako rodičia a na nej bolo vidno, ako veľmi ich má rada a ako si ich váži. Zdalo sa že chápe, že pre ňu robia čo môžu a nahrádzajú jej to, čoho sa jej nedostáva u otca, preto sa snažila nikdy nerobiť scény alebo problémy. Bolo mi jej však veľmi ľúto za ťažké detstvo a veľa zlých zážitkov, ktoré mala. A Kaťa s Ondrom zas mali rovnaký cieľ- tomu druhému pomáhať čo najviac, navzájom sa ochraňovať a hlavne sa starať o mladšiu sestru. Každý však na to išiel trochu inak, čo často spôsobovalo medzi nimi konflikty, no vždy bolo jasné, že chcú pre seba len to najlepšie.
Dej bol svižný a keďže kniha nemá až tak veľa strán, veľmi dobre sa čítala a ja som ju zhltla v priebehu jedného dňa. Nedá sa povedať, že by v príbehu boli nejaké šokujúce odhalenia a zvraty, no to sa dalo čakať keďže ide o knihu z reálneho prostredia a postavy zažívali každodenné starosti. Napriek tomu som nemala pocit, že by som stále čítala o tom istom. Vždy sa niečo dialo a hoci väčšinou to boli skôr negatívne veci ako pozitívne, aj tých sa pár našlo. Takým najväčším svetlom, ktoré sa vlialo do Katinho života bol určite Marek, jej dávny kamarát z detstva. Od začiatku bol na ňu milý a aj keď netušil, čo sa u nich doma dialo, stále jej nejako pomáhal. Páčil sa mi ich vzťah, ako sa navzájom rozveseľovali a Marek bol naozaj vtipný, veľa krát som sa pri ich spoločných rozhovoroch zasmiala.
Počas čítania mi párkrát prišlo smutno keď som si uvedomila, že tento príbeh bohužiaľ nie je nijaké sci-fi, ale niečo takéto je krutá realita, ktorá niekedy postihne mnohé rodiny. Deti by si nemali takéto veci zažiť, nemali by riešiť veci, ktoré majú riešiť dospelí a nemali by sa cítiť vinné za to, že po niečom túžia. Podľa mňa je dôležité poukazovať na takéto problémy a prípadne pomôcť, keď sa nám naskytne príležitosť. Páčilo sa mi, ako to autorka poňala a že touto knihou poukázala na túto problematiku.
Knihu odporúčam každému, kto má rád príbehy zo skutočného života, komu nevadí ani trošku romantiky a hlavne tomu, kto sa chce dozvedieť niečo o silných a obetavých ľuďoch, ktorí dokážu zvládnuť každú prekážku ak sa nevzdajú a veria na šťastné konce :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára