štvrtok 14. júna 2018

RECENZIA: Tri temné koruny (Kendare Blake)

Originálny názov: Three Dark Crowns (2016)
Rok vydania u nás: 2018
Počet strán: 376
Vydavateľstvo: CooBoo
Väzba: pevná

Anotácia: Na ostrove Fennbirn sa každú generáciu narodia tri výnimočné deti- trojčatá. Tri kráľovné, tri právoplatné dedičky temného trónu. Každej koluje v žilách iná mágia. Mirabella je nebojácna elementalistka, ktorá lusknutím prstov vykreše nenásytné plamene či privolá hromy a blesky. Katharine je travička, ktorá namieša akýkoľvek jed. A naturalistka Arsinoe ovláda faunu a flóru- traduje sa, že pod jej rukami rozkvitne tá najčervenšia ruža a skrotne aj najzúrivejší lev. 
Ktorá však zasadne na temný trón? 
V deň svojich šestnástych narodenín sa musia sestry podujať na sériu nebezpečných skúšok na život a na smrť. Korunu získa tá, ktorá ostane na žive. V hre je totiž viac než len starodávny trón.

Už dlho sa mi nestalo, že by ma kniha zaujala natoľko, že by som ju zhltla celú za pár hodín... no presne to sa stalo dnes 😅
O knihe Tri temné koruny som počula už dávnejšie od zahraničných booktuberiek a keď mi prišla do cesty v slovenskom preklade, povedala som si, že ju musím mať! Skrýva v sebe zaujímavý príbeh, ktorý sa mi páčil oveľa viac, než som predpokladala a už sa nemôžem dočkať pokračovania.

Ak ste si prečítali anotáciu, viete, že príbeh sa točí okolo troch sestier, ktoré sú odsúdené na to, aby sa jedného dňa stretli vo vražednom súboji, pričom len jedna z neho vyjde živá a získa korunu. Dovtedy žijú oddelene, každá vo svojom meste obklopená mocnými rodinami, ktoré ich majú vychovávať a pomáhať zdokonaľovať sa v magických daroch, ktoré pri narodení dostali. A toto sa mi na tom celom páčilo najviac. Každá kráľovná bola iná a tým to bolo zaujímavé. Keďže sa striedali kapitoly rozprávajúce príbeh z pohľadu každej jednej zo sestier, dostalo sa nám opisu krajiny a pomerov v nej z rôznych perspektív.
Hneď na začiatku sa stretávame s Katharine, ktorá je travičkou. Zaskočilo ma, čo všetko to obnášalo a ako prebiehal jej "výcvik", ktorý jej mal pomôcť nadobudnúť odolnosť voči rôznym jedom. Musela si toho veľa vytrpieť a všetko, čo sa jej v živote odohrávalo mi prišlo veľmi bezútešné a temné, až mi jej bolo ľúto. Vyzerala byť celkom slabá a poddajná, akoby jej bolo jedno čo všetko s ňou v jej kráľovstve stvárajú. No potom sa postupne začala vykresľovať ako osoba, aj ako kandidátka na trón a celkom ma prekvapilo, ako sa to s ňou napokon vyvinulo. Za väčšinu vďačí Pietyrovi, chlapcovi z bohatej rodiny a mocného rodu Arronovcov, ktorí sa o ňu od malička starali. Pietyr jej veľmi pomohol a hoci vzťah medzi nimi mi od začiatku prišiel veľmi zvláštny, nečakala som že dopadne
tak, ako dopadol.
Druhou sestrou je Mirabella, ktorá je mocná elementalistka. Bola favoritkou medzi sestrami, pretože z nich bola najsilnejšia, no mrzí ma, že sme nedostali trochu viac ukážok jej moci. Hoci bola najmocnejšia, mne prišla najmenej zaujímavá. Neviem, čím to bolo, no nejako som si k nej nevytvorila vzťah, aj keď bola celkom láskavá k slúžkam aj priateľom... mám z nej také zmiešané pocity.
Posledná kráľovná, Arsinoe bola úplne iná ako jej sestry. Bola naturalistka, čiže by mala vedieť ovládať prírodu, no jej dar sa zatiaľ veľmi neprejavil. Naturalisti si dokážu privolať pomocníka zo zvieracích radov, ktorý sa stane ich ochrancom a spoločníkom. Môže to byť hocijaké zviera- pes, kohút, alebo vrana... Arsinoe sa však ešte ani toto nepodarilo a preto bola trochu frustrovaná. Najväčší rozdiel medzi ňou a jej sestrami však bol spôsob, akým žila. Mala som pocit, že ľudia sa k nej ani nesprávajú ako ku kráľovnej- žila medzi obyčajnými ľuďmi, obliekala sa ako oni a aj s nimi pracovala. Prakticky žila v rodine Milonovcov, po boku Jules, jej najlepšej priateľky a ochrankyne, ktorá jej mala pomáhať zdokonaľovať sa. Páčilo sa mi, aká bola, že odmietala všetky tie pompéznosti na ktoré si potrpeli ostatné kráľovné a správala sa ako obyčajné dievča. Navyše bola hrozne drzá a nebojácna a to na nej bolo strašne sympatické.
Keďže príbeh opisoval každú jednu z nich a aj ich okolie, v príbehu sa vyskytovalo strašne veľa postáv a občas som v niektorých mala chaos. Pamätala som si, že Arsinonini najlepší priatelia sú Jules, Joseph a neskôr aj Billy; že pri Mirabelle stáli Elizabeth s Bree a Katherine najviac pomáhal Pietyr... no občas keď spomenuli niekoho z jednej z rodín, u ktorých dievčatá bývali, musela som veľmi rozmýšľať, kto je kto. Skrátka toho bolo veľa. No skvelé bolo, že každá z postáv si vedela zachovať nejaký charakter a bola niečim zaujímavá...

Keďže každá kráľovná žila v inom meste, podporovali ich rôzni ľudia s rôznymi záujmami. To viedlo k množstvu intríg, ktoré jednotlivé rody splietali a k plánom, ako pomôcť svojej kráľovnej aby vyhrala a získala korunu. Atmosféra celého príbehu bola kvôli tomu taká napätá, nebolo jasné, kto mal vlastne navrch a ako to dopadne. Každá jedna sestra bola svojim spôsobom hodná toho byť kráľovnou a nedalo sa tak celkom určiť, ktoré postavy sú dobré a ktoré zlé a ktorá by mala vyhrať... doteraz mi nie je celkom jasné, ktorej som držala palce a najradšej by som bola, keby vládli všetky tri (no, aj keď Mirabellu by som možno dokázala obetovať 😅).
Okrem napätia sa mi strašne páčili aj iné veci, ktoré dotvárali celkovú atmosféru príbehu. Napríklad oslavy Beltainu, čo bola vlastne slávnosť, na ktorej mali všetky tri sestry predviesť svoje dary a potom sa navzájom pozabíjať. Na tejto oslave sa stretli všetci ľudia z celej krajiny, kde spoločne niekoľko dní oslavovali. Bývali v stanoch v údolí, zúčastnili sa spoločnej Poľovačky a potom usporadúvali hostiny. Neviem prečo, ale ja som strašný úchyl na opisy jedál a hostín v knihách a tu ich bolo až-až. Až som skoro cítila všetky tie úžasné vône a chute, ktoré autorka opisovala a neraz sa mi stalo, že som si počas čítania musela ísť zobrať niečo pod zub 😂

No a čo ma najviac dostalo bol ten koniec. Proste... wau. Mala som veľa tipov, ako sa to celé skončí, no posledných pár kapitol ma naozaj prekvapilo. Všetky tie zvraty v deji, konanie niektorých postáv...  nič z toho som nečakala a naozaj ma to nabudilo na druhý diel. Netuším, či a kedy bude preklad ďalšej časti, ale ak náhodou nebude, určite si ju prečítam aj v angličtine, pretože fakt chcem vedieť, ako to celé dopadne.

~

Tri temné kráľovné
v údolí zrodené,
priateľstvo trojičkám
nebude súdené.

Tri temné sestry
krásne ako sen,
prežiť a vládnuť
môže jedna len.

~

4 komentáre:

  1. Moc pěkně napsaná recenze :) Vypadá to vážně lákavě, už se těším až kniha vyjde i u nás :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem 😊 myslím že fakt stojí za prečítanie, tak hádam sa ti bude páčiť :)

      Odstrániť
  2. Povedala som si, že už žiadne YA po poriadnom zvážení...a v tomto prípade si hovorím nie, asi ma nezaujme, možno to bude ako všetky tie YA predtým, ktoré sa niesli v podobnom duchu, čo znamená, že boli pre mňa sklamaním - uf, ale teraz akosi nedokážem počúvať svoju hlavu :D Ja ti neviem, na jednej strane to znie parádne, ale na druhej ide o to, ako je to spracované, a to je veľmi dôležité. Každopádne si ma aj tak nalákala a počkám si, kedy bude kniha v knižnici pretože tak vlastne nič nestratím :)
    Opäť skvelá recenzia!♥^_^♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Haha, chápem že máš dilemu 😅 ja už som na YA tak nejak zvyknutá že dokážem prekusnúť takmer hocičo... hlavne ak kniha obsahuje aj skvelé postavy...
      To s tou knižnicou je fajn nápad, uvidíš ako ti sadne a či ti bude stáť za to dočítať ju :)

      Odstrániť