piatok, 3. novembra 2017

RECENZIA: Zlodeji snov (Maggie Stiefvater)



Originálny názov: The Dream Thieves (The Raven Cycle #2)
Rok vydania: 
Počet strán: 414
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: TU

Existujú tri typy kníh. Do prvej kategórie sa rátajú také, ktoré prečítate, odložíte na poličku a o nejaký čas si len matne spomínate, o čom vlastne boli. Druhé sú o niečo komplikovanejšie: čítanie si užívate, dokážete sa vžiť do postáv a ich príbeh sa vám v hlave uhniezdi na dlhý čas. No až tak vás to neovplyvní, proste idete ďalej a kniha sa pre vás stane príjemnou spomienkou.
A potom je tu tretí typ, ten najúprimnejší a najkomplikovanejší. Čítanie takých kníh prežívate veľmi intenzívne a keď skončíte, ste trochu iní, ako ste boli pred tým. Postavy sa pre vás stanú priateľmi, spriaznenými dušami a aj v reálnom živote na ne často myslíte. Ich svet je druhý reálny svet pre vás. Miesto, kde by ste chceli žiť a o ktorom v kútiku duše dúfate, že skutočne existuje.
Skúste hádať, ktorý typ predstavuje táto kniha (a séria).


Havraní chlapci ma dostali, ako ste sa mohli presvedčiť v recenzií na prvý diel. A druhý diel ma tiež nesklamal, hoci bol trochu iný, ako som očakávala.
Príbeh začal približne tam, kde ten predošlý skončil- niekoľko týždňov po udalosti, ktorá sa odohrala v Cabeswateri a ktorá všetko zmenila. Tú zmenu bolo cítiť vo všetkom, od Adamovho správania až po vzájomné vzťahy medzi chlapcami a Blue. Rovnako sa trochu zmenil aj štýl rozprávania- bol oveľa poetickejší a umeleckejší ako v predošlej knihe. Celá "téma" knihy sa akoby niesla v znamení snov, aj vykresľovanie reality a opisy boli popretkávané rôznymi umeleckými obrazmi a tak to celé malo taký snový nádych. Ťažko sa to opisuje, ale keď sa začítate, pochopíte o čom hovorím.

A tak snívali. Snívali a snívali a hviezdy plávali nad nimi do diaľky a mesiac sa schoval v stromoch a slnko obiehalo okolo auta.

Čakala som trochu viac akcie, no zdalo sa, že autorka sa miesto toho rozhodla zamerať na postavy. To by ani tak nevadilo, no občas sa sa dej fakt vliekol. Zachraňovali to len tie krásne poetické obrazy.
Postavy sa mi dostali pod kožu už minulý diel a keďže v tejto časti dostali ešte viac miesta, už ich nemôžem dostať z hlavy. Myslím, že každá z nich si zaslúži nejaký komentár.

RONAN
Myslím, že môžem jednoznačne povedať, že hviezdou tejto knihy bol Ronan. Najviac sme sa o ňom
dozvedeli, najviac toho zažil a všetko viacmenej smerovalo vždy k nemu. Za to som strašne rada, pretože už predtým som dúfala, že sa v ňom skrýva niečo viac, že to nie je len taká tá nasilu drsná postava, ktorej všetko na svete prekáža. Autorka odhalila veľa o jeho minulosti, jeho rodine a hlavne o tom, čo ho robí tak špeciálným: privádzať veci zo snov. To sme sa dozvedeli až na úplnom konci predošlého dielu a ja som sa odvtedy nemohla dočkať, ako sa to vyvinie. Táto Ronanova schopnosť je úžasná a milovala som scény, kedy ju využíval. Rovnako jeho názory, pohľad na svet, proste všetko... je to naozaj silná postava a som rada, že sa jej v tejto knihe dostalo toľko pozornosti.

Navonok tento ranostaj Ronan vôbec nevyzeral tak, ako sa cítil vnútri. To, čo sa nenabodlo na ostrú líniu jeho prísnych ospalých pier, sa zamotalo do neúprosných línií jeho tetovania a presiaklo mu až pod kožu.

GANSEY
Okolo neho sa to vlastne vždy všetko točí. Gansey vždy všetko schvaľuje alebo s niečím nesúhlasí, každý pri rozhodovaní myslí naňho, alebo mu ho niečo pripomína. Páči sa mi, že je akoby také malé slnko, okolo ktorého ostatní krúžia a on ich nepustí. Je to komplikovaná postava, lebo má veľa tvárí. To, ktorá sa ukáže závisí od toho, kto ju prebudí. Pre rodičov a verejnosť je Gansey dokonalý šarmantný dedič, ktorý sa zaoberá verejnými problémami a vzorne plní svoju úlohu. Pre Ronana je to brat, spriaznená duša a ten, ktorému za mnohé vďačí. Len som zatiaľ ešte celkom nezistila, kým je pre neho samého a dúfam, že v ďalších dieloch na to bude viac priestoru.

,,Kým budem preč," povedal po chvíľke Gansey, ,,vysnívaj mi svet. Niečo nové každú noc."


ADAM
Ach, Adam. Býval to môj obľúbenec, zbožňovala som ho za to, aký bol, no to sa každou kapitolou začínalo viac a viac vytrácať. Viem, že to tak bolo zámerne, že to čo sa stalo v Cabeswateri nemohlo zostať bez následkov, no je mi to ľúto. Stále však zostal zaujímavou postavou a som rada, že ku koncu sa začal trochu spamätávať. Teraz mi došlo, že čo sa Adama týka, cítim sa úplne ako Blue a úplne chápem jej pocity, ktoré ňou celý príbeh lomcovali.
Myslela som, že to bude trochu viac o ňom a tiež sa o ňom dozvieme niečo viac, no chápem, že hlavné miesto zabral Ronan a preňho už tak veľmi nezostalo.

Čo chceš, Adam?
Cítiť, že som hore, keď mám otvorené oči.




NOAH
Noaha sme si v tejto knihe užili žalostne málo, ale súviselo to s tým, ako sa správala mágia, na ktorej je závislý a všetko okolo toho. Hoci tam bol málo, vždy jeho krátke vstupy stáli za to. Chápem, že jeho postava sa už veľmi nemá kam vyvíjať, pretože jeho životná cesta skončila a on neprežíva prítomnosť a minulosť rovnako, ako ostatní ľudia. Vždy je však takým príjemným spestrením a som rada, že sa aspoň sem-tam objavil.

Pokrčil ramenami, pohľad ubolený, plecia stiahnuté do seba. Vytrácal sa. Nedalo sa povedať, že bol priesvitný. Iba bolo ťažšie spomenúť si, ako vyzeral, napriek tomu, že hľadela priamo na neho.

BLUE
Blue je v podstate v pohode postava, nejako mi nevadí, ani neohuruje. V prvej knihe bola viac-menej hlavnou postavou, teraz je to už ťažko zaradiť, pretože osudy všetkých sa dosť miešajú. Jedna vec, ktorú som však nedokázala prekusnúť, bolo jej správanie voči Ganseymu. Už od začiatku, predtým než Havraních chlapcov poriadne spoznala, mala predsudky, pretože boli bohatí a navonok bezstarostní. Myslela som, že keď už sú si takí blízki ju to prejde, no niekedy ma tie jej poznámky a povýšeneckosť neuveriteľne liezli na nervy. Napriek všetkému, čo o Ganseym vedela, mu stále musela vyhadzovať na oči jeho pôvod a hlavne majetok. Nechápem, či to bola žiarlivosť, zatrpknutosť alebo proste hlúposť, no strašne ma to štvalo.

Príbeh priniesol aj niekoľko nových postáv, napríklad Sivého muža, ktorý dosť zasahoval do deja a poriadne zamiešal kartami. Veľa priestoru dostal aj Kavinsky, tiež šttudent Aglionby, ktorý sa mi takým čudným spôsobom celkom páčil. Trochu viac sme sa dozvedeli aj o Bluinej rodine, všetkých tých tetách a sesterniciach vešticiach, ktoré chlapcom častokrát pomáhali.

Ako som už spomínala, dej nebol až taký akčný, ako som čakala, ale rozhodne sa niekam posunul. Mám pocit, že autorka to má poriadne premyslené a síce si neviem predstaviť, čo nás čaká v ďalších dieloch, fakt sa to teším.
Na záver chcem povedať už len to, že táto séria je naozaj magická a hlavne iná. Síce som ešte neprečítala až tak veľa fantasy kníh, som presvedčená, že toto len tak niekde nenájdete. Príbeh je premyslený, uveriteľný a postavy sú jednoducho úžasné. Táto séria sa rýchlosťou blesku dostala medzi moje obľúbené a dúfam, že ani ďalšie časti ma nesklamú.

Odrazu sa dole pod nimi rozprestrelo celé údolie. Aj keď už teraz mohli vidieť stovky hviezd, obloha bola stále tmavomodrá ako rozmarný ťah idealistického maliara. Hory na druhej strane údolia však boli čierne ako noc, čo obloha nebola. Tmavé a studené a tiché. A uprostred, pri ich nohách, ležala Henrietta, posiata žltými a bielymi svetielkami.

4 komentáre:

  1. Moc pěkná recenze, takhle kniha mě hodně láká a po tvé recenzi ještě více .)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som už prečítala celú túto sériu a rozhodne zostane v mojom srdci. Niektoré veci síce neboli také, ako som dúfala, no predsa len som rada, že som si to prečítala.
    Mne sa druhý diel až tak nepáčil... asi najmenej zo všetkých. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja už ju chcem dočítať, ale keďže som už začala v slovenčine, chcela by som aj ostatné časti dočítať po slovensky, no to je veeeeľa čakania :/ :'D
      ja zatiaľ môžem porovnávať len s prvým, ktorý bol podľa mňa tiež oveľa lepší... :D

      Odstrániť