RECENZIA: Strieborný lev na oblohe (Anabel Pitcher)

Originálny názov: My Sister Lives on Mantelpiece (2011)
Rok vydania u nás: 2017
Počet strán: 222
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: TU

Táto kniha mi zase raz potvrdila, že knihy rozprávané z pohľadu malého dieťaťa majú niečo do seba.
Ani zďaleka to nie je moja prvá kniha s takýmto rozprávačom, no vždy ma to dokáže uchvátiť. Na prvý pohľad nezaujímavé a všedné veci, ktoré si dospelý človek ani nevšimne, dokažu v dieťati vyvolať búrku pocitov... je to neskutočne zaujímavé.
Rozprávačom tohto príbehu bol desaťročný Jamie. Okrem bežných problémov ako nová škola, šikanujúci spolužiak a starosť, či dostane nejaký darček na Vianoce sa musel popasovať aj z ťažšími udalosťami, ktoré sa udiali v jeho živote a kompletne ho zmenili.
Keby bol miesto Jamieho rozprávačom niekto iný, napríklad nejaké sedemnásťročné dievča, bol by to  celkom tuctový príbeh. Smrť sestry, rozvod rodičov, sťahovanie... vyše dvesto strán sebaľútosti a predvídateľného deja. No práve Jamie robil tento príbeh takým neobyčajným.

Väčšinou si potrpím na príbehy s množstvom prepracovaných postáv. Tu sme sa stretli len s Jamieho rodinou a spolužiakmi, no až tak mi to neprekážalo. A to hlavne vďaka Jamiemu. Bol veľmi zlatý, vtipný a občas dokázal povedať niečo naozaj hlboké. Kniha je vlastne plná krásnych citátov o živote a vzťahoch ale aj pekných opisov prírody.

Raz Farmerová povedala, že nikedy je príliš chladno na to, aby pršalo. Presne tak vyzeral otec. Bol príliš smutný na plač.

Ako som už spomínala, Jamie sa musel za svoj krátky život popasovať s rôznymi ťažkými životými situáciami. Tá najhoršia, ktorá ovplyvnila celý jeho život aj jeho rodinu, je strata sestry Rose. Tá zomrela pri teroristickom útoku a odvtedy už nič nebolo ako predtým. Rodičia sa s tým nemohli vyrovnať, jeho druhá sestra a Rosina dvojička sa s tým vyrovnáva po svojom a nie veľmi zdravo no a Jamie... ten sa musí tváriť, že je mu to tiež ľúto. Toto mi pripadalo najzaujímavejšie. Jamiemu Rose vlastne nechýbala, pretože keď sa tragédia stala, mal len päť rokov a ani si ju poriadne nepamätal. To však nechápe napríklad jeho otec, ktorého táto tragédia veľmi poznačila.

Ďalšou témou, ktorá je v súčastnosti celkom aktuálna a v knihe sa vyskytovala bol terorizmus a ľudia moslimského vierovyznania. Jamie vedel, že by ich mal nenávidieť, pretože ich nenávidí jeho otec, no aj tak sa jeho najlepšou kamoškou stane jeho spolužiačka moslimka. Je zaujímavé sledovať, ako sa s tým vysporiadava a ako sa v ňom bijú protichodné pocity.

V jej hlase som počul úsmev, ako keby všetky jej slová mali smajlíkov. 

Jediné, čo mi na knihe trochu prekážalo, bolo časté skákanie v časoch. Na začiatku kapitoly Jamie opisoval, čo sa práve dialo, potom v spomienkach zablúdil pár rokov dozadu a zrazu príbeh poskočil o týždeň dopredu. Ťažko sa to sledovalo a čítanie mi narúšalo neustále listovanie dozadu, či som všetko pochopila správne. Inak však knihe nemám čo vytknúť.

Je to vcelku tenká knižka, vyše dvesto stranová s veľkým riadkovaním, takže je to taká jednohubka. Zložitá téma je osviežená Jamieho pohľadom a tak sa číta rýchlo, ľahko a jednoducho. Mala som ju prečítanú za pár hodín a fakt sa mi páčila.
Odporúčam ju každému, kto má slabosť pre detské postavy, ale aj tým, ktorý ešte podobnú knihu nečítali. Naozaj to má niečo do seba a mne sa všetky také knihy páčili, napríklad Sedem minút po polnoci od Patricka Nessa alebo všetky od Johna Boyna a ten ich má fakt veľa. Dajte domu šancu a uvidíte, že neoľutujete :)

Zdvihol som zrak, zažmúril som do slnka a zbadal som šarkana letiaceho popri oblakoch, ktorý menil vietor na niečo krásne.




Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart! 
Knižku si môžete zakúpiť TU.