RECENZIA: Na dvore z tŕňov a ruží (Sarah J. Maas)

Originálny názov: A Court of Thorns and Roses (2015)

Rok vydania u nás: 2017

Počet strán: 424

Vydavateľstvo: Slovart

Väzba: brožovaná

Anotácia: Keď devätnásťročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, na prah jej domu dorazí nebezpečný netvor, ktorý sa dožaduje odplaty. Feyre sa razom ocitá uprostred zákernej čarovnej krajiny, ktorú pozná len z rozprávok a legiend. Až tam zistí, že jej uchvatiteľ nie je žiadny netvor, ale príslušník rasy smrteľne nebezpečných a nesmrteľných férov, ktorí kedysi vládli celému svetu. A volá sa Tamlin. Na jeho panstve si postupne uvedomuje, že ľadová nevraživosť, ktorú k nemu pociťovala, sa premieňa na spaľujúcu vášeň, čo pohlcuje všetky klamstvá a výstrahy o prekrásnom, no nebezpečnom svete férov. Férsku krajinu však zahaľuje prastarý zlovestný tieň. Feyre musí objaviť spôsob, ako ho zastaviť... inak má na svedomí Tamlina a celú férsku rasu.

***

Po prečítaní anotácie som si povedala: hm, trochu klišé, ale znie to zaujímavo. Rozhodla som sa dať tomu šancu, pretože Sarah J. Maas sa osvedčila ako skvelá spisovateľka a už aj v Tróne zo skla sme mali možnosť stretnúť sa s férmi, ktorí ma neskutočne nadchli. Potom sa sa dozvedela, že ten motív vlastne vôbec nemusí byť klišé, pretože kniha je inšpirovaná príbehom Krásky a zvieraťa, takže sa len drží predlohy. No a po prečítaní som zostala totálne vyjavená, pretože to vôbec nebolo nejaké romantické a presladené klišé. Celá kniha je dynamická, je v nej kopa akcie, krvi, no aj krásnych rozprávkových motívov, úžasných postáv... Mne osobne ulahodila hneď v niekoľkých smeroch a dúfam, že sa mi podarí vyjadriť všetko, čo si myslím a že to nakopne aj niekoho iného k tomu, aby dal tejto knihe a celej sérií šancu 😊

Prvé veľké plus, ktoré si u mňa autorka zaslúžila bolo za hlavnú hrdinku. Mojím častým problémom je, že mi takmer nikdy nesadnú hlavné postavy a potom si knihu obľúbim naozaj ťažko, aj keby mala neviem ako prepracovanú a zaujímavú zápletku. Tu sa to našťastie nestalo.

Feyre sa mi zapáčila už odzačiatku. Bola nezávislá, múdra a záležalo jej na svojej rodine, o ktorú sa musela starať. Správala sa primerane na svoj vek a jednoducho bola uveriteľná. Nebola dokonalá, mala svoje chyby a niekedy som sa pri jej názoroch a pocitoch chytala za hlavu... to všetko ju robilo ľudskou a takou reálnou. Navyše ma potešilo rozprávanie v prvej osobe, vďaka čomu som sa do Feyre mohla lepšie vcítiť.


Rovnako sú na tom aj ostatné postavy. Na tom podľa mňa závisí kvalita knihy, bez dobrých postáv u mňa nemá šancu.

Toto Sarah J. Maas zvláda skvelo a rovnako ako pri Tróne, aj tu sa môžete tešiť na kopu skvelých prepracovaných postáv. Každá má niečo do seba a je opradená nejakým tajomstvom alebo niečo skrýva. Nikto v príbehu nie je len tak, aby vypĺňal priestor, ale všetky postavy sú jedinečné osobnosti, ktoré majú v príbehu nejakú úlohu.

No a najlepšie zo všetkého je samozrejme kopa úžasných sexi chlapov, ktorí sa okolo Feyre mocú 😀

Tak napríklad Tamlin. Zviera, ktoré unieslo Feyre, jej únosca a väzniteľ, ktorý ju vytrhol zo starého života a vnútil jej život v neznámej férskej krajine, kde sa na ľudí pozerajú s opovrhnutím. Odzačiatku však bolo jasné, že sa v ňom skrýva niečo viac, že vôbec nie je taký, ako si Feyre spočiatku myslela. Jeho postava sa vyvíja celkom rýchlo, už v prvých kapitolách máme možnosť vidieť jeho svetlé stránky a dobré vlastnosti. S Feyre mali medzi sebou úžasnú chémiu a niektoré scény... no radosť čítať 😀

,,Na páse som pocítila tlak, a niečie ruky ma vtiahli naspäť do tancujúceho kruhu. Tak som sa smiala, až som myslela, že vybuchnem, a keď som otvorila oči, zistila som, že predo mnou stojí Tamlin a vykrúca ma dokola a dokola. Zo všetkého sa stala machuľa farieb a zvukov, a on bol v nej jediným objektom, ktorý ma udržiaval pri zmysloch, v mojom tele, koré žiarilo a horelo na každom mieste, ktorého sa dotkol."


Lucien bol ďalšou postavou, ktorá mi odzačiatku padla do oka. Narozdiel od tichšieho a vyrovnanejšieho Tamlina bol drzý, sarkastický a odvážny. Stále Feyre podpichoval, robil jej zle a vždy mal po ruke nejakú vtipnú hlášku. No najviac sa mi na ňom páčila jeho oddanosť Tamlinovi- svojmu lordovi a neskôr aj Feyre.

Potom tu je samozrejme aj jeden drsný a tajomný badboy, ktorý - podľa ostatných recenzií čo som čítala- opantal úplne každého, Rhysand. Sama Feyre ho opísala ako najkrajšieho muža, ktorého kedy stretla a kým Tamlin je ako slnko a jar, Rhys je noc a temnota. Rovnako sarkastický, ako Lucien, no ešte k tomu samoľúby, mrazivo elegantný, tajomný... smrteľná kombinácia. Nevyskytoval sa v knihe veľa, ale keď už sa tam objavil, pri čítaní som mala zimomriavky a chcela som sa nejako vnoriť do stránok a vrhnúť sa naňho 😀

Okrem krásnych a silných férov sme mali možnosť spoznať aj iné postavy, ktoré boli Feyre blízke a to hlavne jej rodinu- otca a sestry- Elain a Nestu. Tí boli popri dokonalých féroch trochu obyčajní, ale to je, myslím, samozrejmé. Nevybudovala som si k nim žiadny extra vzťah, hlavne kvôli tomu, ako sa správali k Feyre, no napríklad Nesta by mohla byť veľmmi zaujímavou postavou, keby dostala viac priestoru.



Ďalšou vecou, ktorá ma neustále utvrdzuje v tom, aká je Sarah J. Maas úúúžasná spisovateľka, sú nádherné opisy, ktoré dokáže vytvoriť. Či už to bola nádherná krajina férov, prechádzky lesom, alebo dokonca farby, hudba a tanec... všetko píše tak, že čitateľ to má priamo pred očami, akoby to bolo živé, akoby tam naozaj bol... fakt klobúk dole 😊

,,Odrazy z ohniska mu ihrali na maske, ohrievali zlato, rozsvecovali smaragdy. Také rôzne farby- farby, ktorých názvy som ani nepoznala, ktoré som chcela zaradiť a niečo z nich spraviť. Farby, ktoré som konečne teraz mohla objavovať."


Aj vďaka tomu som si svet férov úplne zamilovala. Je magický, plný kúziel a legiend a zaujímavých tvorov. Strašne sa mi páči to rozdelenie krajiny na dvory- Jarný, Letný, Jesenný, Zimný,  Denný, Nočný a Dvor úsvitu. Na začiaku knihy je aj mapka, ktorá pomáha zorientovať sa.

Mali sme možnosť spoznať aj nejaké férske tradície, hlavne sviatky a dokonca aj kliatby... všetko je čarovné, také rozprávkové a úplne ma to dostalo... chcem viac! 😀

Aj keď prvé tri štvrtiny knihy sa odohrávali v celkom predvídateľnej rovine, posledných cca 100 strán ma odrovnalo. Toľko prekvapení a zvratov som naozaj nečakala, príbeh zrazu začal ubiehať úplne iným smerom. A som za to fakt rada, pretože bez toho by bola dejová linka fakt trochu predvídateľná a takto dostala úplne iný šmrnc.

Čo sa týka konca, mala som pocit, že sa všetko odohralo strašne rýchlo a skončilo to dosť otvorene. Chápem, že ma to malo navnadiť k ďalším častiam, čo sa rozhodne podarilo, ale čakala som, že to skončí napínavejšie.

Takže to by bolo k mojim pocitom ohľadne príbehu a postáv všetko. Aby toho nebolo málo, aj obálka a prevedenie knihy je fantastické. Takže knihu rozhodne odporúčam a už sa sama nemôžem dočkať na pokračovanie 😍




Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart! 
Knižku si môžete zakúpiť TU.