Knižné poklady #1

Tak a máme tu prvú knihu z projektu Knižné poklady. Ak ešte neviete, o čo sa jedná, dočítate sa o tom TU.

Dám ti aj slnko- Jandy Nelson

1) Popíšte prečo je táto kniha vaším pokladom

Hneď ako som túto knihu začala čítať, prišla mi iná ako ostatné. Neviem či to bolo grafickým spracovaním, neobyčajným príbehom, alebo postavami... Pravdepodobne za to môže všetko dokopy.
Je to kniha, ktorú sa nebojím odporúčať kamarátom, z ktorej by som sa nehanbila citovať a ktorá rozhodne má čo povedať.

2) Aká je vaša najobľúbenejšia postava v knihe? A prečo?

Zo všetkých najviac som si obľúbila Noema. Páčilo sa mi, aký vzťah mal k umeniu a ako to ovplyvňovalo celý jeho život. Najlepšie bolo to, ako si predstavoval, že niektoré momenty zo svojho života kreslí a dáva im názvy. Veľmi to obzvláštnilo celý dej a hlavne to čitateľovi o Noemovi veľmi veľa prezradí.
Keďže dej sa odohráva v dvoch časových pásmach, nemohla som si nevšimnúť rozdiely medzi trinásťročným a šestnásťročným Noemom. Ten mladší bol nevinný, stratený, zmätený, no oveľa viac ľudský. Ten starší... no, nechápem, ako sa môže niekto až tak veľmi zmeniť. Ale aj tak stále ostáva mojím obľúbencom.

3) Máte nejakú najobľúbenejšiu pasáž v knihe? Ukážte ostatným akú a prečo (samozrejme ak by text mal spoiler, tak to predom oznámte)

Knihu som čítala už dávnejšie a teraz si nespomeniem na presnú pasáž, ale najviac sa mi páčili tie časti, kde sa Noe rozprával s Brianom, alebo kde boli spolu Noe a Jude a hrali nejakú zo svojich hier, ktoré chápali len oni... keď bolo jasné to, ako sú prepojení.
Ale aby som vám ukázala, aké krásne myšienky tam sú, našla so niekoľko pekných citátov a krátkych pasáží.

,,Kvôli tebe som sa vzdala skoro celého sveta," vravím a vojdem prednými dverami do vlastného príbehu lásky. ,,Vzdala som sa slnka, hviezd, oceánu, stromov, všetkého."

Chcem ešte niečo povedať, aby neodišiel. Je mi dobre, ten pocit je zelený ako lístie. ,,Maľujem v have," vravím. ,,Celý čas som to robil." Ešte nikomu som to nepovedal, dokonca ani Jude, vôbec neviem, prečo mu to hovorím. Doteraz som nikoho nepustil do svojho neviditeľného múzea.

,,Čo si maľoval?"

,,Teba."

Guilermo pozorne počúva, napadne mi, že možno je ten typ muža, ktorý rúca steny v ľuďoch, nie len miestnostiach, lebo rovnako ako včera mu chcem povedať viac.

Prejdem k teleskopu, pozriem sa a na hlavu sa mi zosypú všetky hviezdy. Je to ako sprchovať sa vo vesmíre. Otvorím ústa. Nechápem.

4) Rozpíšte sa o obálke knihy

Musím sa priznať, že najprv sa mi tá oranžová veľmi nepáčila. Je to jediná farba, ktorú fakt nemám veľmi v láske (bože a ja chcem ísť do Tábora polokrvných, ach...). Lenže po prečítaní knihy som na nej nemohla nájsť nič, čo by sa mi vyslovene nepáčilo a nejako ma to obmäkčilo aj čo sa týka obálky.  Páči sa mi ten citát v slnku v pravom hornom rohu a aj font, ktorým je napísaný názov. Takže nakoniec musím zhodnotiť, že je fakt vydarená :)

5) Zvyknete knihu čítať viackrát?

Zatiaľ som ju čítala len raz, ale ako tak o nej píšem, dostávam chuť znova si ju prečítať. A viem, že ma bude baviť rovnako ako pred tým, ak aj nie viac.

6) Prečo by ste knihu odporúčili ostatným čitateľom?

Pretože si myslím, že je naozaj výnimočná. Opisuje, že aj keď sa ľudia navonok menia, niekde hlboko vnútri zostávajú stále rovnakí. Rozpráva o tom, aká je tenká hranica medzi láskou a nenávisťou. Upozorňuje, že láska nás niekedy môže zničiť, no občas to stojí to za to.
Myslím, že má naozaj čo povedať a ten, kto si ju vypočuje, nebude ľutovať.