streda 12. mája 2021

RECENZIA: Zaklínač #6 - Veža lastovičky (Andrzej Sapkowski)


Originálny názov: Wiedźmin #6: Wieża Jaskołki (1997)
Rok vydania u nás: 2021
Počet strán: 480
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Svet požiera neľútostná vojna. Za okenicami chalupy obrastenej machom však popolavovlasé dievča rozpráva svoj príbeh. Pri svetle sviečok šepká o kľukatej ceste bojovníčky, o ohrdnutej sirote a zlomenom srdci. Škaredá jazva na jej tvári nepristane k zeleným očiam dieťaťa. Cirilla nedokáže zaklínačovi Geraltovi a Yennefer odpustiť, že ju nechali napospas temným silám. No ona prinúti svojich nepriateľov striasť sa strachom. O jej osude nebude rozhodovať nik iný.

Čoraz viac mám pocit, že v Zaklínačovi si každý fanúšik fantasy nájde to svoje. Rôzne obludy, epické súboje, štipku romantiky, veeeľa spletitých dejových liniek, magických prvkov a komplexných politických vzťahov. Záleží už len na čitateľovi, čo podľa neho najviac funguje a v akom množstve. Viem, si predstaviť, že podľa toho, ako to autor namiešal, si každý dokáže vybrať niekoľko dielov zo série, ktoré považuje za skvelé a niektoré sa mu zas javia ako slabšie. Ako to dopadlo v mojom prípade?

Úvodné kapitoly ma strhli, pretože sa v nich miešali rôzne formy rozprávania a postupne dávali dokopy skladačku, ktorá sa začala odhaľovať v predošlých častiach. Navyše pôsobili vďaka rôznym prvkom priam až rozprávkovo a knihu som nevedela pustiť z ruky. Retrospektívne pasáže osvetľovali nedávne udalosti, ktoré sme v predošlej časti nemohli sledovať priamo, keďže najviac priestoru dostávalo Geraltovo putovanie. Tu bola zas hlavnou hviezdou Ciri, ktorá si toho naozaj veľa preskákala a ktorej život sa začal uberať nečakaným a nebezpečným smerom. Stále sme však zostali v spojení aj s Geraltom a jeho ,,družinou" prostredníctvom Blyskáčových zápiskov a dokopy tak autor vyskladal skvelé dynamické rozprávanie.

Ako sa však kapitoly nabaľovali, začali pribúdať aj rozprávači a rôzne komplikované a zamotané zápletky, ktoré síce robia z celej série úžasný komplexný príbeh, no občas... pôsobia trošku nudne. Ak sa teda, podobne ako ja, nevyžívate v zamotaných paktoch a vojenských dohodách, ak vás až tak nezaujímajú vojenské stratégie a podrobné opisy plánov vedľajších postáv, sem-tam narazíte na miesto, ktoré by ste najradšej čo najrýchlejšie preleteli, len aby ste sa dostali opäť k Ciri a Geraltovi. Týchto miest nebolo veľa, no niekedy boli pomerne dlhé a odrádzali ma od ustavičného čítania. Potom však vždy prišla nejaká ďalšia epická scéna, ktorá vo mne rozdúchala zvedavosť a ďalších pár desiatok strán som zvládla ako nič.

Veži lastovičky však nemožno uprieť to, aká je nabitá akciou. Aj pri zdĺhavejších scénach, ktoré som spomínala, sa stále niečo deje a prúdia k nám nové informácie odhaľujúce tajomstvá, ťahajúce sa celou sériou. Navyše, zaznamenala som tu obrovskú koncentráciu bojových a krvavých scén. Ak vás bavia súboje zblízka, jeden na jedného, odseknuté hlavy a prsty, toto si užijete 😆

Zo všetkého najlepšie však podľa mňa boli záverečné scény v poslednej kapitole. Pri nich som bola napätá ako struna, striedavo a smiala a otvárala ústa od prekvapenia a párkrát som musela prestať čítať, aby som si naplno vychutnala silu niektorých scén. Záver ma navyše hneď naladil na ďalší diel, keďže sľubuje viac mágie, viac tej čarovnej atmosféry, ktorá sa nesie celým príbehom a sem-tam výraznejšie zažiari. Už som Pani jazera aj začala čítať, a páni, zatiaľ to vyzerá na jednu u najlepších častí. Za chvíľu sa ozývam s recenziou aj na tú časť. Ak ste sa do Zaklínača ešte nepustili, nemôžem nič iné, než vás povzbudiť... pretože to ozaj stojí za to.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media

Knihu si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára