RECENZIA: Čaroborci (Terry Pratchett)

Originálny názov: Sourcery (1988)

Séria: Úžasná Plochozem - Vetroplaš
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 288
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Zrodil sa čaroborec, mocný mág, ôsmy syn čarodejníka (ktorý bol sám ôsmy syn ôsmeho syna), chodiaca pohroma a atómová bomba v jednom. Takú mocnú mágiu však Plochozem neunesie a hrozí jej koniec. Čaroborcovi vzdoruje len Vetroplaš, nedoštudovaný čarodejník, ktorý už má s nedobrovoľnými súbojmi s mágiou všemožného desivého typu nejaké tie skúsenosti. Našťastie preňho aj pre nás stretáva rodenú bojovníčku Coninu, túžiacu stať sa slávnou kaderníčkou, aj začínajúceho hrdinu Nikiho Ničiteľa, ktorý sa učí jemnému umeniu, ako sa stať barbarom... z príručky.

A práve táto vydarená trojica by mala v ďalšom románe kultovej série príbehov z planéty nesenej obrovskou korytnačkou A´Tuin zachrániť svet!

Konečne je tu zase Vetroplaš! Presne toto som si povedala, keď táto kniha vyšla, pretože hoci ma Mestská stráž bavila rovnako, Vetroplaš bude mať ako postava v mojom srdci už navždy miesto a veľmi som sa naňho tešila. Na konci predošlej časti z tejto série som sa musela rozlúčiť s niektorými postavami a bola som zvedavá, ako bude Vetroplaš fungovať s nejakými novými. A, už klasicky, som vôbec nezostala sklamaná.

Vetroplaš sa už síce za posledné dve časti ako postava dosť vyvinul, no napriek tomu zostáva stále veľmi prakticky založený a z princípu odmieta vynaložiť v čomkoľvek väčšiu námahu, než je absolútne nevyhnutné. Preto mu práve nehrá do karát, keď sa na Plochozem opäť valí totálna pohroma a on sa znova nedopatrením ocitá priamo uprostred. Musím povedať, že tie jeho ufrflané a ustráchané poznámky ma stále veľmi bavia a ani by som nechcela, aby bol iný. Výrazne tak kontrastuje s ďalšími dvoma postavami, ktoré mu teraz robia spoločnosť. Conina bola dosť samostatne a nekonvenčne založená žena, ktorá nechcela nič iné, než ísť si za svojimi snami, ktoré ale celkom nekorešpondovali s jej pôvodom a očakávaniami okolia. Veľmi sa mi páčilo aj to, že vďaka nej sa prepájala táto časť s predošlými, keďže bola priamým potomkom jednej postavy z predošlej knihy. No a Niki, ďalší z Vetroplašových spoločníkov, sa snažil byť presne to, čím Vetroplaš nikdy nechcel byť – bojovníkom, hrdinom, záchrancom... no až tak veľmi mu to nešlo 😅

Potešilo ma, že hoci sa istá časť príbehu odohráva v dobre známom Ankh-Morporku, nakukli sme aj do iného kraja, trochu exotickejšieho a  vzdialenejšieho. Navyše, vďaka novému "záporákovi" bola realita čarami trochu pozmenená, a tak sme mali možnosť vidieť staré známe miesta a veci v trochu pozmenenej verzií. No klasická téma Vetroplašovho putovania a (ne)vyhýbaniu sa problémom zostala zachovaná, čo je pre mňa asi najväčšie plus. 

Počas celej vetroplašovskej série sa v príbehu sem-tam zjaví aj Smrť, jedna z mojich najobľúbenejších postáv. Tu sa tiež raz za čas mihol a priniesol do príbehu svoj suchý humor a neoceniteľne úžasnú interakciu s inými postavami. Jeho scény sú jednoducho vynikajúce a vždy, keď sa objaví, tak viem, že sa mi kniha v tom momente zapáči ešte o niečo viac. Tentoraz mu dokonca robili spoločnosť aj ďalší traja jazdci Apokalypsy – Vojna, Hlad a Mor, ktorí sa pred koncom sveta ešte zastavili na jedno v krčme, a tak si viete predstaviť, ako to asi dopadlo. Ich scény ma tiež neskutočne bavili, pretože všetci štyria aj so Smrťom sa objavili aj v knihe Dobré znamenia, ktoré Pratchett napísal spolu s Neilom Gaimanom a tam som ich tiež úplne žrala. Milujem toto prepájanie postáv, svetov a rôzne narážky na iné knihy zo série, vzbudzuje to vo mne takú neopísateľnú radosť a v tých chvíľach sa sama pre seba uškŕňam ako totálny debil 😂

To, že tento diel bol zase plný pratchettovského humoru a poznámok snáď ani nemusím zdôrazňovať. Pod čiarou už klasicky nájdete niekoľko poznámok a dodatkov, niektoré fakt zaujímavé a doplňujúce poznatky o Plochozemi a niektoré len jednoducho vtipné a trochu odveci. Každopádne, táto časť ma bavila rovnako ako predošlé, hoci mám pocit, že sa tam toho udialo trochu menej ako v prvých dvoch častiach. Vetroplaš, Conina a Niki síce nemali veľa času na oddych, no aj tak mám pocit, že nemuseli až tak splašene pobehovať po svete a všetko zachraňovať, ako predtým. Knihe však nemám vlastne čo vytknúť a už teraz sa teším na pokračovanie!

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart! 

Knihy si môžete zakúpiť TU.