štvrtok 23. júla 2020

DOUBLE RECENZIA: Zaklínač - Posledné želanie a Meč osudu (Andrzej Sapkowski)


Originálny názov: Wiedźmin #1: Ostatnie życzenie (1993)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 360
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Prvá poviedková kniha Posledné želanie je skvelým úvodom do ságy o zaklínačovi Geraltovi z Rivie. Bielovlasý zaklínač, majster meča a umenia zabíjať, má v živote len jeden cieľ a obživu – zbavovať svet príšer. Odveké zaklínačské umenie chráni ľudstvo pred tými najodpornejšími stvoreniami. Na svojej dlhejpúti však Geralt zistí, že zlo sa často ukrýva práve v ľuďoch, intrigách a nenávisti. Zaklínač si preto vždy vyberá cestu rozumu a snaží sa v sebe zadusiť akékoľvek city. Nie vždy sa mu to však darí.



V poslednom čase sa mi nejako darí dostávať sa najmä k takým knihám, ktoré som si túžila prečítať už veľmi dlho, no vždy mi v tom niečo bránilo. Pri Zaklínačovi to bolo rozhodovanie, po akej verzii kníh siahnuť. Staršie slovenské vydanie sa ťažko zháňalo, do češtiny sa mi ísť nechcelo a originál by som s mojim jedným semestrom poľštiny asi nezvládla. A potom sa zjavili anjeli z Lindeni a AlbatrosMedia, ktorí vydali nádherné nové vydania aj s mapkou a bolo rozhodnuté.

Na prvú knihu som sa vrhla s veľkým očakávním. Táto séria je už klasikou vo fantasy žánri a tak na nej teda musí niečo byť. Prvé, čo ma prekvapilo bolo to, že prvá kniha nie je román, ale zbierka poviedok. Čo je, samozrejme, moja chyba, pretože som si to dopredu nenaštudovala. Neskôr som zistila, že aj druhý diel Meč osudu je zbierka poviedok a až tretia časť otvára pentalógiu Zaklínač. A hoci nie som veľkým fanúšikom poviedok... čítalo sa mi to neskutočne dobre. Stránky mi len tak lietali medzi prstami, ako som doslova hltala prvé príbehy o zaklínačovi Geraltovi z Rivie. Kniha obsahuje sedem poviedok, pričom poviedka Hlas rozumu je rozdelená na sedem častí a tvorí akoby také malé prológy k ostatným poviedkam. Znie to možno trochu komplikovane, ale len čo sa do toho dostanete, už vám to nebude robiť žiadny problém. Poviedky postupne odhaľujú niečo zo sveta, v ktorom sa príbeh odohráva a niečo o ľuďoch a iných tvoroch, ktoré po ňom chodia.

Geralt
Musím podotknúť, ako veľmi ma potešilo, že mi hlavná postava veľmi sadla. Väčšinou mi hlavní hrdinovia začnú veľmi rýchlo liezť na nervy a oveľa viac ma zaujímajú vedľajšie postavy. Tu bolo síce dosť veľa naozaj zaujímavých postáv, no Geralt je pre mňa zatiaľ číslo jeden. Prvá zmienka o ňom ho zobrazuje takého, akého ho vidí väčšina ľudí – mĺkveho znepokojivého cudzinca s ktorým nechce mať nikto nič spoločné. Zaklínači síce vykonávajú profesiu, ktorá ľuďom vo všeobecnosti pomáha, keďže sa najímajú na zabíjanie alebo odháňanie rôznych netvorov, no ľudia majú tendenciu zaklínačov tiež považovať za netvory. Kolujú o nich rôzne znepokojivé legendy a nikto vlastne netuší, čo všetko je na nich pravdivé. A Geralt je na prvý pohľad presne taký. Ako však príbeh napreduje a my ho máme možnosť spoznať o niečo lepšie, začína byť jasné, že to vôbec nie je také jednoduché. Áno, Geralt dokáže byť naozaj krutý a neľútostný protivník, no na druhú stranu je vždy ochotný pomôcť, je veľmi spravodlivý a drží sa svojich zásad. Navyše naozaj oceňujem, že to nie je taký ten typ postavy, ktorú autor vykresľuje ako extrémne tajomnú a večne zachmúrenú, aby pôsobila čo najmystickejšie. Geralt nebol síce extrémne výrečný, no dokázal byť naozaj trefný vo svojich poznámkach a jeho irónia a vyrývačnosť ma veľakrát naozaj pobavili. 
Veľmi mi sadol aj autorov štýl písania, ktorý je svižný a jasný. Aj bez únavných dlhých opisov dokáže veľmi pôsobivo podávať situácie, ktoré si viem veľmi živo predstaviť. Vyzdvihuje skôr jemné detaily, ktoré ale na predstavivosť veľmi silne pôsobia a čitateľa dokážu preniesť priamo do deja. Nebojí sa však opisovať ani vnútorné pocity postáv a trochu abstraktnejšie témy, ktoré dodávajú knihe na umeleckosti. 

Keďže, ako som už spomínala, ide o zbierku poviedok, namiesto kontinuálneho deja čitateľa čakajú rôzne epizódy z Geraltovho života, prevažne také, čo sa týkajú jeho profesie. Stretávame sa tak s rôznymi netvormi a bytosťami, ktoré obývajú svet. Od nechutných oblúd, ktorých mená sa ťažko vyslovujú, cez čarovné bytosti ako sú čarodejníci a elfovia, až po džina plniaceho želania... s týmito všetkými sa už Geralt dostal do kontaktu a postupne odhaľuje viac o ich schopnostiach a úmysloch. Autor však siahol aj po príbehoch, ktoré sa vám môžu zdať známe, keďže do svojho sveta zakomponoval trochu obmenené klasické rozprávky ako napríklad Kráska a zviera, Snehulienka alebo Popoluška... všetky sú však trochu pomenené a vykreslené tak trošku ironicky. Veľmi ma bavilo hľadať v jeho príbehoch takéto ukryté náznaky.

V konečnom dôsledku môžem teda zhodnotiť, že Posledné želanie je skvelým úvodom do série o zaklínačovi Geraltovi z Rivie, ktoré odhalí niečo málo z jeho minulosti, navnadí na pokračovanie a zároveň zaujme kopou epických scén a vtipných pasáží. Knihu som nevedela pustiť z ruky a hneď som sa musela vrhnúť na pokračovanie.

Originálny názov: Wiedźmin #2: Miecz przeznaczenia (1992)
Rok vydania u nás: 2020
Počet strán: 408
Vydavateľstvo: Lindeni
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Geralt z Rivie sa snaží vyhýbať ľudským nezhodám, zaujímajú ho len odmeny za hlavy príšer, aby mal na druhý deň čo jesť a kde spať. Napriek tomu ho nohy zavedú za čarodejkou Yennefer, na čo zaklínač takmer vždy doplatí. Či už sa zúčastní na love draka, pomáha šľachticovi získať si morskú pannu alebo v meste lapá bytosť, ktorá vie zmeniť podobu na kohokoľvek. Zisťuje, že nič nie je čierne ani biele. A zovšadiaľ na neho číha osud, v ktorý odmieta uveriť. Temný les dryád ho s jeho osudom nečakane spojí, a nech sa Geralt akokoľvek snaží, ujsť pred ním nemôže.



Do druhej poviedkovej knihy som sa už pustila s väčším nadšením, pretože som si na túto formu už zvykla a vedela som, čo môžem očakávať. Táto kniha je o niečo hrubšia, hoci obsahuje len šesť poviedok, takže je očividné, že sú trochu dlhšie a trúfnem si povedať, že aj prepracovanejšie. Možno je to aj tým, že už o Geraltovi čo-to vieme a hlavne už poznáme niekoľko postáv, ktoré sa objavujú aj v tejto zbierke poviedok. Postupne sa formujú vzťahy medzi postavami a ukazuje sa, ako Geralta ovplyvňujú v jeho rozhodnutiach. A keď už sme pri postavách, musím vyznať svoju lásku k jednej z nich – k Blyskáčovi. Blyskáč je Geraltov priateľ, povolaním básnik a trubadúr, ktorého prítomnosť v akejkoľvek situácii znamená zábavu. Milujem jeho nadnesený prejav, perverznosť a pohľad na svet. S Geraltom majú ako postavy skvelú chémiu, pretože sú úplne odlišní. Blyskáč v podstate nemyslí na nič iné ako na ženy, jedlo a umenie a problémy sa naňho lepia na každom kroku. Keď si ho predstavím ako niekde pobehuje s tou svojou lutnou a v hodvábnom kabátiku a skladá básne, pričom Geralt stojí niekde vedľa neho zachmúrený a praktický, vždy mi je do smiechu. Sú skvelý tím a vždy, keď naňho Geralt narazí, nemôžem sa dočkať, do čoho sa spolu zase namočia.

Okrem známych postáv, ktoré boli predstavené v prvej časti sa začína formovať aj výraznejší dej. Poviedky už nepôsobia ako epizódy vytrhnuté z niečoho väčšieho, ale navzájom do seba začínajú zapadať a vytvárať ucelený príbeh. To, čo sa v prvej časti zdalo ako niečo náhodné, na vyplnenie príbehu, má teraz v druhej časti odozvu a následky. Geralt začína vnímať osudovosť ako niečo, čo možno dokáže predurčiť jeho budúce rozhodnutia, hoci tomu sám veľmi neverí. Jasné je však to, kto sa prejavuje ako jeho priateľ a kto by mohol byť preňho potenciálna hrozba. Veľmi si užívam, ako sa tieto veci pekne postupne nabaľujú a predpokladám, že budú hrať dôležitú rolu v ďalších dieloch, ktoré už tvoria ucelený príbeh.
Blyskáč a Geralt

Som rada, že aj táto kniha si udržala vtipný ráz a humor v nej pôsobil veľmi osviežujúco. Niektoré časti sú vyslovene VTIPNÉ, napríklad na jednej scéne v štvrtej poviedke, ktorá zahŕňala morskú pannu som sa nahlas smiala a to som čítala v autobuse 😅. Rozosmieval ma aj samotný Geralt, ktorý, ako som už spomínala, často trúsi rôzne trefné a ironické poznámky, no teraz na to úplne stačili aj jeho reakcie – bavila ma jeho ufrfľanosť na niektoré situácie alebo stačilo, keď som si ho predstavila, ako stojí taký vážny a zachmúrený a okolo neho sa deje niečo bizarné. Každopádne, za toto má u mňa autor naozaj veľké plus, pretože nie je ľahké napísať dielo, ktoré dokáže očariť svojou vážnosťou a prepracovanosťou a zároveň doň vsunúť humor na úrovni.

Nechcem prezrádzať veľa z deja, keďže táto časť pripravila základ pre nasledujúce časti, ktoré už tvoria ucelenú sériu. No prezradím, že sa môžete tešiť na draky, prefíkaných meničov podôb, romantiku, Blyskáčove trefné poznámky a aj na niečo viac z tajomstvami opradeného života zaklínačov. Mňa si už Sapkowski omotal svojim príbehom okolo prsta a nemôžem sa dočkať, čo prinesú ďalšie časti.

Za poskytnutie recenzných výtlačkov veľmi ďakujem Albatros Media
Knihy si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára