streda 1. mája 2019

RECENZIA: Apolónov pád #3 - Horiaci labyrint (Rick Riordan)

Originálny názov: The Trials of Apollo #3 - The Burning Maze (2018)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 407
Vydavateľstvo: Fragment
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Kedysi mocný boh boh slnka Apolón, teraz však pubertiak Lester Papadopoulos, pokračuje v náprave svojich chýb. A Zeus mu to dáva riadne vyžrať. Poslal ho oslobodiť päť pradávnych zdrojov proroctiev z moci troch diabolských rímskych imperátorov. Navyše dopustil, aby si ho zotročilo svojhlavé polobožské dievča menom Meg! S pomocou priateľov sa Apolónovi podarilo prežiť prvé dve skúšky. Lenže teraz musí s Meg vstúpiť do zradného labyrintu a nájsť tretieho imperátora, ktorý je priamym zosobnením vraždenia, mučenia, šialenstva výstredností. Vyhnaného olympského boha čaká ten najbiednejší, najtrápnejší a najstrašnejší týždeň v jeho viac ako štyritisíc rokov dlhom živote!

Myslím, že každý z nás má autora, ktorého knihy sú preňho automatickou kúpou. Jednoducho vojdete do kníhkupectva, všimnete si meno autora a knihu si zoberiete, nehľadiac na nič. Niečím takým je pre mňa Rick Riordan, čo ste si už museli všimnúť, ak ste čítali moje predošlé recenzie na túto sériu. Asi nijaké iné knihy nevychvaľujem tak ako Rickove, ale ja si vážne nemôžem pomôcť 😅

Tretí diel série Apolónov pád opäť nesklamal a Rick nám naservíroval ďalšiu dávku akcie a prekvapení. Apolón s Meg postupujú stále ďalej, kazia nepriateľovi plány, no zároveň odhaľujú ďalšie nebezpečenstvá a nástrahy, ktoré hrozia nielen im, ale celému smrteľnému aj magickému svetu.

artist
Na scéne je ďalší imperátor, svojim spôsobom oveľa hrozivejší ako Nero a ešte zvrátenejší ako Commodus. Znova je to človek s ktorým sa Apolón už kedysi stretol, pred tisíckami rokov, keď bol ešte boh vo svojej plnej sláve. Nikdy ma neprestane fascinovať jeho pohľad na udalosti o ktorých ľudia vedia len z legiend, na slávne a veľké osobnosti, ktoré si ľudia pamätajú ešte aj dnes z dejepisu, no nevnímajú ich ako reálne osoby. O to neuveriteľnejšie to musí byť pre Apolóna, ktorý kopu z týchto ľudí poznal osobne, dokonca sa s nimi priatelil a teraz im po tisíckach rokoch čelí ako nepriateľ.

Ďalšia vec, ktorá ma neprestáva prekvapovať, je to množstvo nových mytologických postáv, ktoré Rick zakaždým predstaví v novej knihe. Čo je dosť pôsobivé, keďže kníh zo sveta Percyho Jacksona je už trinásť (plus krátke novely a crossovery). No zakaždým sa tam zjaví nejaká nová, vždy o niečo zaujímavejšia bytosť s komplikovaným príbehom, ktorý zodpovedá mytológií, no zároveň do nej Rick vloží niečo originálne a svojské.

Rovnako ma však vždy poteší, keď sa zjavia staré známe postavy, tentoraz už ako vedľajšie, no stále dôležité. Úplne na konci predošlej časti sa z ničoho nič objavil Grover, člen pôvodnej veľkej trojky, čo vyvolalo všetky staré spomienky na pôvodnú sériu. Veľmi sa mi páčilo, keď spomínal na Percyho a Annabeth, na výpravy, čo spolu absolvovali a ich priateľstvo. Rovnako sa vrátili dve postavy zo sedmičky polobohov, hlavných postáv z Bohov Olympu. Všetko toto vo mne vyvolávalo neskutočnú nostalgiu a čím ďalej tým mám väčšiu chuť dať si poriadny rereading oboch sérií.

artist
Apolón sa ako postava ďalej vyvíja, už je o niečo ľudskejší a pokornejší, než bol na začiatku tejto série. Stále je to však Apolón, jeho povaha sa ešte úplne nezmenila a vďaka tomu vzniká množstvo vtipných situácií. Myslím, že na tom mala byť táto séria postavená - na Apolónovom boji so svojou smrteľnosťou a frustráciou nad stratenými schopnosťami. To stále funguje, no zároveň sa už jeho postava dostala na novú úroveň, už to nie je len len príbeh o samoľúbom bohu a jeho zlyhaniach v koži smrteľníka, ale o tom ako rastie a uvedomuje si, čo smrteľnosť znamená. Myslím, že v tejto časti už nastala zmena Apolóna na skutočného hrdinu. A myslím, že už sa aj sám identifikuje ako jeden z polobohov.

Táto časť zaznamenáva veľký posun aj v ďalších veciach. Oproti prvej Percy Jackson sérií, ktorá bola  určená primárne mladším čitateľom a jej hlavná funkcia bola pobaviť, sa tu stretávame s oveľa vážnejšími témami a situáciami. Už som spomínala, že sa tu objavia dve postavy z Bohov Olympu a práve na nich je demonštrované, ako to je to v skutočnosti so vzťahmi medzi ľuďmi, čo môže spôsobiť odcudzenie a že nie všetky páriky sú dokonalé ako to často býva prezentované v knihách.


„Moc spôsobuje dobrákom rozpaky, nie radosť ani pýchu. Preto sa dobrí ľudia tak málokedy dostanú k moci.‟

No a navyše sa tam odohrá niečo, čo úplne rozbilo moju predstavu o tom dobrodružnom detskom príbehu, ktorý sme čítali v prvej sérií. Dokonca asi ani nie som nahnevaná, že som videla spoiler, pretože ma to trochu na ten moment pripravilo. Keby sa to stalo úplne neočakávane a z ničoho nič... neviem, či by som to zvládla. Ach... keď si na to spomeniem, ešte stále sa mi tlačia slzy do očí 😥
Posledné stránky som čítala cez slzy a... fakt je pre mňa ťažké vyjadriť, čo pre mňa celý tento svet znamená a ako vnímam tie postavy.

Už sa nemôžem dočkať ďalšej časti, pretože Rick naznačil, ktoré ďalšie postavy z originálnych sérií uvidíme nabudúce a z toho som fakt nadšená. Príbeh pomaly graduje a som si istá, že sa dočkáme epického finále, takže posledné dve knihy budú rozhodne zaujímavé.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára