piatok 11. januára 2019

RECENZIA: Kosec (Neal Shusterman)



Originálny názov: Scythe (2016)
Rok vydania u nás: 2018
Počet strán: 414
Výdavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Vo svete budúcnosti, v ktorom už neexistujú vojny, choroby ani hlad, môže človek umrieť iba tak, že ho skosí profesionálny kosec. Citra a Rowan ešte ani nedosiahli plnoletosť, no boli vybraní, aby sa stali učňami posla smrti. Desivá úloha zabrániť preľudneniu je však len začiatok. Ani dokonalý svet nie je imúnny voči nevyspytateľnej ľudskej povahe, a tak ich zrada a intrigy z najvyšších kruhov čoskoro postavia proti sebe. Ten, čo v najťažšej skúške uspeje, prežije - a podpíše tým druhému rozsudok smrti.


O tejto knihe som počula už dávnejšie, keď vyšla v originále, potom som po nej vážne začala pokukovať, keď ju vydali v Česku a keď som sa dozvedela, že bude aj u nás, rozhodla som sa na ňu (netrpezlivo) počkať. Koncom minulého roka som ju mohla konečne držať v rukách a, poviem vám pravdu, už veľmi dlho som sa tak nadšene nevrhla na nejakú knihu.

Kosec spadá do žánru dystópie, ktorý mám veeeľmi rada. Vždy ma zaujíma, ako si daný autor predstavuje budúcnosť a hlavne to pozadie, ako sa do danej situácie ľudstvo dostalo a čo tomu predchádzalo. Často sa však stáva, že tieto knihy sú si veľmi podobné, pretože je ťažké predpovedať niečo, o čom nemáme ani potuchy a vymyslieť niečo originálne. Kosec je však rozhodne výnimkou a Neal Shusterman prišiel so skvelým originálnym a zaujímavým nápadom.

Dej tejto knihy sa odohráva v ďalekej utopickej budúcnosti, v ktorej svet žije v mieri a pokoji. Ľudstvu sa podarilo nájsť liek na každú chorobu, dosiahli vrchol v medicíne aj technológií. Všetko má na starosti akási umelá inteligencia, ktorej jediným zámerom je zabezpečiť pre každého jedného človeka na zemi pohodlný život. Neexistuju vojny, hlad, zločinnosť a čo je hlavné- ani prirodzená smrť. Ľuďom sa podarilo nájsť "liek" aj na tento ľudský nedostatok. Človek môže žiť desiatky rokov a potom sa dať jednoducho omladiť a žiť znova ako mladý dospelý. Dokonca aj "smrteľné" nehody sa dajú veľmi rýchlo napraviť- človek je prevezený do oživovacieho strediska a za pár dní je ako nový. Týmto sa však zem dostáva do nerovnováhy- ľudí stále pribúda a prirodzene neubúda. Preto vzniklo špeciálne spoločenstvo, ktoré dostalo za úlohu si s týmto problémom poradiť- Spoločenstvo Koscov.

Kosci majú na starosti regulovanie počtu obyvateľstva, čiže raz za istý čas sa vyberú na "kosenie" a niekoľko náhodne vybraných ľudí znesú zo sveta. Samozrejme, nie je to len také bezbrehé zabíjanie. Kosci musia dodržiavať isté kvóty a štatistiky- brať ľudí rôzneho veku, pohlavia alebo vierovyznania. Robia to podľa štatistík toho, ako kedysi ľudia prirodzene umierali. Každý kosec má iné praktiky, iné spôsoby a rituály. Každopádne všetci túto "prácu" berú ako akési umenie, na ktoré sa treba dlho pripravovať, podstúpiť tréning a veľa študovať. No a k takýmto učňom sa pridajú aj dve hlavné postavy tohto príbehu- Citra a Rowan.

Ani jeden z nich po ničom takom netúžil, čo je vlastne prvý predpoklad toho, že sa na danú prácu hodíte. Musia podstúpiť fyzicky, no hlavne psychicky náročný tréning a osvojiť si všetky zvyky a povinnosti koscov. To zahŕňa kosecké desatoro, množstvo filozofických znalostí, tréning istého bojového umenia alebo napríklad aj znalosť použitia rôznych zbraní. Toto bola vec, ktorá ma trochu zarazila. To, ako kosci zabíjajú. Keby som si mala predstaviť budúcnosť, kde ľudia odchádzajú zo sveta len zriedkavo a kvôli udržaniu rovnováhy, predstavila by som si nejaké stredisko, kde im zabezpečia pokojný odchod zo sveta pomocou nejakých medicínskych posupov, niečo ako eutanázia. Toto však bolo niečo úplne iné.

Vráťme sa však k postavám. Som rada, že môžem povedať, že som si Citru aj Rowana obľúbila. Citra bola síce niekedy na môj vkus príliš tvrdohlavá a súťaživá, ale mala dobré srdce a úsudok. Rowan bol trochu pokojnejší a rozvážnejší, no občas sa mi zdal trochu zmätený, akoby nevedel, čo vlastne chce.
Medzi moje obľúbené postavy patril napríklad Kosec, ktorý bol ich mentorom a vybral si ich za svojich učňov. Mal skvelú osobnosť a páčilo sa mi, ako ich nenápadne "testoval", často tak nenútene, že im to ani nedošlo až kým im o tom nepovedal.

Samozrejme, že žiadne spoločenstvo nikdy nebolo a podľa mňa ani nebude dokonalé a aj v tomto napodhľad dokonalom utopickom svete sa začne niečo kaziť. Mala som isté nápady, ako by sa mohol dej vyvíjať a aké komplikácie Citru a Rowana postihnú, no zakaždým som bola veľmi prekvapená až šokovaná. Narátala som minimálne 4 veľké pre mňa šokujúce odhalenia a zvraty, čo je podľa mňa na 400 stranovú knihu dosť 😅 Vďaka tomu bol príbeh dynamický a prospieval tomu aj autorov štýl písania, ktorý bol veľmi jednoduchý a plynulý, okorenený nenútenými no hlbokými myšlienkami.

Celá kniha na mňa urobila obrovský dojem a zaradila sa madzi najlepšie, aké som kedy čítala. Celé posolstvo o smrti a ľudskej zodpovednosti ma donútilo zamyslieť sa. Je takým paradoxom, že ľudia síce porazili smrť, niečo čoho sa každý bojí, no tým, že z nej spravili výnimku a nie pravidlo, je svojím spôsobom ešte strašnejšia. Vedomie, že by ste mohli byť nesmrteľní, no jednoducho ste nemali šťastie a na vás padol ten výber, je podľa mňa oveľa hoešie ako keď je smrť niečo nevyhnutné.
No, dosť bolo filozofických úvah 😂 Jednoducho si knihu prečítajte a sami si spravte názor. Ak ste tak už spravili, určite mi dajte dolu v komentároch vedieť, ako sa kniha páčila vám, som fakt zvedavá 😊

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart
Knižku si môžete zakúpiť TU.

2 komentáre:

  1. Moc pěkná recenze :) Knihu jsem četla a musím říct, že jsem byla nadšená :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem 😊 áno, aj ja som bola, je to fakt skvela kniha!

      Odstrániť