RECENZIA: Krvavá dedička (Amélie Wen Zhao)

Originálny názov: Blood Heir 1 (2019)

Rok vydania u nás: 2021

Počet strán: 440

Vydavateľstvo: CooBoo

Väzba: brožovaná

Anotácia: V Cyrilskej ríši je mágia považovaná za podradnú a nevítanú. Kto ňou vládne, je zotročený. Nik nesmie zistiť, že korunná princezná Ana ovláda krv v živých bytostiach. Ak sa chce pomstiť za vraždu otca a očistiť svoje meno, potrebuje mocného spojenca. A len jediný človek je dostatočne šialený, aby sa k nej pridal – pán podsvetia Ramson. Aj ten však hľadí najmä na svoje vlastné plány. Podľahne Ana mámeniu temného podsvetia alebo v nej zvíťazí kráľovská krv, ktorá túži po spravodlivosti?

Ach... ako začať 😅 Dopredu vás upozorňujem, že toto bude možno trochu zmätočná recenzia, lebo aj ja som zmätená. V prvom rade musím povedať, že už neurobím tú chybu, že začnem čítať nejakú knihu len kvôli hypu okolo nej, keď mám sama vnútorný pocit, že ju teraz až tak nechcem čítať. Podľa anotácie je toto totiž taká klasická YA fantasy a v čase, keď som ju začala čítať, som asi mala chuť na niečo trošku iné. V inom období by som mala možno o niečo iné pocity, ale poďme sa sústrediť na to, čo cítim teraz.

Najprv by som chcela vyzdvihnúť plusy tohto príbehu, pretože táto kniha ich mala celkom dosť. V prvom rade – prostredie. Autorka zasadila príbeh do vymyslenej krajiny, ktoré ale veľmi silne pripomínala cárske Rusko. Studené podnebie, zasnežené tajgy, vežičkovité paláce... všetky ruské reálie od prostredia cez jazykové podobnosti až po náboženstvo boli skvelé. Už pár semestrov sa na výške učím ruštinu, pričom predtým som k nej nemala nijaký vzťah a začínala som ako úplný začiatočník (naučiť sa azbuku bol horor 😅). Čím ďalej tým viac však pociťujem náklonnosť k tomuto jazyku aj ruskej kultúre a táto kniha ma touto stránkou úplne uchvátila.

Páčila sa mi aj magická stránka tohto sveta – spriaznenosť, ktorú ovládali niektorí ľudia. Spriaznenosť v podstate znamená, že ste spojení s nejakým elementom, môže to byť čokoľvek – oheň, kovy, kvety, vietor... túto entitu vedia títo ľudia ovládať ako len chcú a ich sila je pre nich životne dôležitá. Aj hlavná postava Anastacya je spriaznená, konkrétne s krvou, čo je veľmi silná spriaznenosť a aj veľmi zriedkavá. No, bohužiaľ, ani táto fascinujúca schopnosť nedokázala spraviť z Any zaujímavú postavu... čo bol kameň úrazu celej knihy.

Ana je bezpochyby môj najväčší problém... ja som ju jednoducho nedokázala vystáť 😅 Začala to celkom dobre, predstavili nám ju ako princeznú na úteku, ktorú krivo obvinili z vraždy vlastného otca, za čo sa chce pomstiť. Dalo sa pochopiť, že bola zúfalá, ocitla sa v novom prostredí a v podstate nevedela, čo presne má robiť. Potom jej však cestu skrížil Ramson, prefíkaný zločinec a postrach celej ríše. Keď s ním uzatvorí dohodu, že jej pomôže nájsť skutočného vraha jej otca, tešila som sa, že on ju trochu potiahne a prestane sa správať tak naivne. Ale nie... namiesto toho sa správala jednoducho HLÚPO, pokazila každý jeden plán, ktorý spolu vymysleli a niekedy som mala pocit, že musela ako malá spadnúť na hlavu, pretože jej činy boli tak strašne naivné až hrôza. Vždy pokazila všetko, čo sa dalo, a ešte mala tú drzosť za to obviňovať ostatných... aaaaaach bože, žiadna postava ma asi ešte tak nevytáčala ako ona 😂

Ramson bol fajn, aj keď neviem, či to bolo tým, že bol dobre napísaný, alebo len popri Ane vyzeral každý ako skvelá postava. Každopádne mal silnejšiu backstory, bol rozumný a jeho pohnútky sa dali pochopiť. Trochu ma však mrzel spôsob, akým sa autorka rozhodla rozvíjať jeho správanie voči Ane. Som rada, že táto časť nebola príliš zameraná na romantickú linku, no ja by som ešte ubrala 😅 Za mňa to bolo trochu pokazené tým, že hneď od začiatku pri interakcií s Anou mení autorka Ramsonov charakter. Keď ho Ana prvýkrát stretne, je opísaný ako väzeň so zlou povesťou, čo bolo super, je vykreslený ako zákerák a aj ju hneď podrazí... no potom tam autorka zapracovala takú tu typickú ,,nenápadnú" poznámku v štýle: ,,Ramson NIKDY nikomu nepomôže, ak z toho nič nemá, vždy rozmýšľa len racionálne a robí len to, čo je preňho najlepšie... No pri Ane sa zachová inak, ani sám nevie prečo...” Viete, čo tým myslím, však? Jednoducho mi prekáža, keď je na začiatku vyzdvihnutá nejaká vlastnosť postavy, ale HNEĎ ako stretne

druhú postavu, o ktorej od začiatku vieme, že sa ich osudy nejako prepletú, tak sa zachová inak... Bola by som radšej, keby sa ich vzťah a ich povahy rozvíjali pomalšie.

Navyše, vážne nechápem odkiaľ sa vzalo to, že Ramson si bral Anu za vzor dobra. Jeho minulosť vraj bola strašne temná, no on počas celého príbehu nikoho nezabil len tak. Pričom Ana každú chvíľu niekoho bez rozmýšľania vysala z krvi a potom ešte mala tú drzosť poučovať jeho, ako sa má zamyslieť nad svojimi činmi a vybrať si, či chce stáť na strane dobra alebo zla.

V tejto knihe by teda bolo fajn zapracovať na postavách. Anu by som buď zabila a dosadila na jej miesto niekoho iného (😂) alebo veľmi drasticky zmenila jej správanie, lebo toto bol naozaj extrém. Ramson bol fajn, sympatický a racionálny, jeho jediná chyba bola, ako ho Ana ťahala dolu. No a vedľajšie postavy by potrebovali trošku viac priestoru, pretože niektoré boli fakt zaujímavé, no nestihla som si k nim vybudovať vzťah. A to malo za následok to, že keď ich postretlo niečo zlé, bolo mi to v podstate úplne fuk, lebo mi ich osud veľmi neležal na srdci. 

Kniha sa inak čítala veľmi dobre, autorka má pekný štýl písania, dokáže do príbehu nenútene zapracovať pekné myšlienky a nestíhate sa nudiť, lebo sa vždy niečo deje. Akcia tam v podstate bola od prvej kapitoly a stalo sa tam toho toľko, že by to podľa mňa vystačilo aj na tri knihy 😂 

Zhrnula by som to teda asi tak, že ide o dobrú YA fantasy s úžasným prostredím, zaujímavým dejom, no strašnou hlavnou postavou, bez ktorej by to bolo 100000x lepšie. Takže ak sa od nej dokážete odosobniť viac ako ja, určite dajte tomuto príbehu šancu. Ja to budem musieť ešte trochu predýchať 😅 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media! 

Knihu si môžete zakúpiť TU.