pondelok 25. marca 2019

RECENZIA: Tu, kde bývam (Brenda Rufener)

Originálny názov: Where I Live (2018)
Rok vydania u nás: 2019
Počet strán: 280
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Sedemnásťročná Linden Rose ukrýva tajomstvo. Nemá rodinu ani domov, a tak tajne prespáva v chodbách svojej strednej školy, vďačná za každú noc so strechou nad hlavou. Jediné, čo ju drží nad vodou, je jej práca redaktorky školského blogu a najlepší kamaráti, Šunka a Seung. A, samozrejme, nádej na lepšiu budúcnosť. 
Veci sa však ešte väčšmi skomplikujú, keď jeden deň príde najobľúbenejšie dievča na škole Bea na vyučovanie s poranenými ústami. Linden začne na vlastnú päsť pátrať po tom, čo sa jej stalo, čím sa však vystavuje riziku, že na seba pritiahne pozornosť. A pozornosť je to posledné, čo nepriznaná bezdomovkyňa potrebuje.
Linden tak stojí pred ťažkým rozhodnutím - ak má pomôcť spolužiačke, musí sa znovu postaviť vlastnej minulosti, rovnako poznačenej násilím. To však znamená porušiť všetky pravidlá, ktoré si kvôli prežitiu stanovila, a nechať na povrch vyplávať dávno pochované tajomstvá.

Už dlho sa mi nestalo, že by som bola po dočítaní nejakej knihy taká zmätená. Veľa vecí sa mi páčilo, no rovnako sa v nej vyskytlo zopár drobností, ktoré mi nesadli. Pokúsim sa to rozobrať tak, aby som nezmiatla aj vás 😄

Čo sa témy týka, tento príbeh rozhodne patrí medzi tie originálnejšie v YA literatúre. Hlavná postava Linden to naozaj nemá ľahké. Mama jej zomrela a tak sa rozhodla vyhľadať svoju jedinú žijúcu príbuznú- starú mamu. Ani to však celkom nevyšlo podľa jej plánu a Linden sa zrazu ocitá bez domova. Nevedia o nej úrady ani nikto dospelý a ona sa rozhodne ukrývať. No človek sa nemôže celé dni len tak potĺkať. Musí niekde spať, umývať sa a jesť. Z Linden sa tak stáva celkom nevšedná hlavná postava, ktorá toto všetko musí nejako vyriešiť. Vo väčšej miere jej ako prístrešok a zdroj tepla a vody slúži škola, kde sa snaží večer tajne prepašovať a prespať tam. To sa jej však niekedy kvôli rôznym nepriaznivým udalostiam nepodarí a tak občas skončí vonku na lavičke alebo na bejzbalovom ihrisku. A to nie je ani zďaleka všetko, existuje celá kopa vecí, ktoré si musí Linden sama zariadiť, aby mal jej život akú-takú úroveň. Preto sa celý jej svet zmení na skrývanie sa, dodržiavanie istých harmonogramov a havne vymýšľanie výhovoriek. Musí to byť strašne únavné a neviem si predstaviť, ako by som to napríklad ja zvládala.
<3

Jej najväčšou oporou boli bezpochyby jej dvaja najlepší kamaráti Seung a Šunka. A tu sa dostávame k prvej veci, ktorú som nevedela prekusnúť a to prezývka Šunka. Viem, že je to len vec vkusu, niekomu možno takéto prezývky nevadia... ale Šunka? Veď to je strašné 😂 Celú knihu som sa pri jej zmienke ksichtila a ďakovala som Bohu za pasáže, kde ho rodičia oslovovali normálnym menom. Okrem tejto horibility bol však Šunka skvelý kamarát. A rovnako Seung. Mali s Linden taký ten vzťah, ktorý je len medzi kamarátmi opačného pohlavia- chalani ju furt podpichovali, brali ju ako "jedného z nich", no zároveň boli veľmi ochranárski a ohľaduplní.
Bolo jasné, že sú pre ňu obaja veľmi dôležití, no ich vzťah bol kvôli jej tajomstvu komplikovaný. Musí byť veľmi ťažké niečo skrývať pred svojimi najlepšími priateľmi a to duplom pokiaľ ide o niečo takéto veľké. Trochu to narúšalo harmóniu medzi nimi a Linden mala neustále pocit, že je im niečo dlžná, pretože jej často nevedomky pomáhali. Stačilo, že ju jeden z nich pozval na večeru k sebe domov, čo pre ňu znamenalo teplé jedlo aspoň jeden krát za deň, alebo ju niekam odviezli a ona tak mohla stráviť niekoľko okamihov v teple. To však malo za následok, že Linden bola priam posadnutá dlhmi a snahou všetko splatiť, a to naozaj všemožnými spôsobmi.

Trochu menej som bola nadšená z ostatných vedľajších postáv alebo teda ich vzťahu k Linden. Jasné, ide o príbeh z prostredia americkej strednej  školy ale niektoré postavy boli tak strašne klišé a Lindenine vzťahy s nimi tak povrchné... Myslím, že dievča, ktoré je nútené sa o seba starať samé vôbec nerieši také malichernosti ako občas riešila Linden. Navyše mi niektoré jej reakcie a činy pripadali úplne nelogické. Akoby každou minútou menila názory a postoje a zrazu jej záležalo na ľuďoch s ktorými predtým nemala nič spoločné.

A táto nelogickosť sa bohužiaľ netýkala len vzťahov. To, čo ma najviac miatlo a prekážalo mi, bol celkový štýl, akým bola kniha napísaná. Naozaj to neviem úplne presne definovať, ale kopa scén bola strašne mätúca a nejasná... niektoré pasáže som si musela prečítať viackrát, aby mi dávali zmysel a vo väčšine prípadov aj tak zmysel nedávali. Nevedela som si predstaviť, o čom to autorka píše a čo chce vlastne povedať. A nejde len o opis prostredia, ale aj činy postáv. Niekedy vykonávali úplne nelogické úkony, napríklad postavám "padali sánky" a "púlili oči" strašne často a v 90% v úplne nevhodných situáciách. A to ani nehovorím o postave, ktorá uprostred hádky začala citovať Kerouaca, hoci sa to k jej povahe vôbec nehodilo 😅
Musím však povedať, že asi od dvoch tretín knihy sa to oveľa zlepšilo. Možno to autorka písala už o niečo neskôr, keď už bola v procese trochu vypísaná, alebo tá časť prešla väčšou korektúrou, ale bolo to badateľne lepšie ako prvá tretina knihy. Poriadne som sa do toho zahĺbila a začala sa oveľa viac zaujímať o osudy postáv a o tom, kam príbeh smeroval. 

°°°
Veeeľkým plusom celého tohto diela je nenásilné zapracovanie niektorých ťažkých tém do príbehu. Už samotné bezdomovectvo, ktoré nie je práve najfrekventovanejšou témou v podobne ladenej literatúre, ale aj mnohé iné, ako napríklad násilie vo vzťahoch alebo homosexualita. To sa síce striedalo s občasnými banálnymi a "tínedžerskými" problémami, ale možno to bol zámer a spôsob, akým sa priblížiť čitateľom, ktorí väčšinou riešia práveže takéto malichernosti. A navyše to pomohlo autentickosti a upozornilo na to, že veľa ľudí môže trpieť ostatným rovno pod nosom a oni si to vôbec nemusia všimnúť. To, že niekto nezažiada o pomoc nemusí znamenať, že pomoc nechce. Preto by sme mali byť všímavejší a kde sa dá, tam pomôcť.

Keby som mala dať tejto knihe nejaké číselné hodnotnie, mala by som s tým fakt problém, pretože som stále zmätená (na Instagrame som svoje sympatie síce vyčíslila nejakými tými hviezdičkami, ale v mojom hodnotení to nikdy nie je to najpodstatnejšie). Jednoznačne ide o zaujímavý príbeh s netradičnou témou, obstojnými postavami a nápadmi, no aj s nejakými problematickými stránkami, ktoré sa však dajú odpustiť, keďže ide o autorkinu prvotinu. Najlepšie je však utvoriť si vlastný názor. Takže ak ste knihu čítali, budem rada, ak mi dáte vedieť, ako zapôsobila na vás :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavetľstvu Slovart

Knižku si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára