streda 29. augusta 2018

RECENZIA: Apolónov pád #2- Temné proroctvo (Rick Riordan)

Originálny názov: Trials of Apollo- The Dark Prophecy (2017)
Dátum vydania u nás: 2018
Počet strán: 400
Vydavateľstvo: Fragment
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia: Apolónove utrpenie sa nekončí!
Všemocný boh slnka, svetla, liečiteľstva, umenia, lukostreľby, poézie, tanca a proroctiev naďalej trčí v koži smrteľníka Lestera Papadopoulosa. Z jeho nadprirodzených schopností mu nezostala ani jediné a telo nemotorného tínedžera, v ktorom sa ocitol, je len na zlosť. Diove odpustenie a svoje iesto na Olympe však získa späť, iba ak nájde straoveké zdroje proroctiev a oslobodí ich. Našťastie na to nie je sám- po boku má starého známeho Lea Valdeza, jeho draka Festusa a bývalú nymfu Kalypsó. Cesta za ďalším orákulom vedie na Stredozápad. Tam Lester objaví veci, o ktorých ako Apolón nemal ani potuchy!

Druhá časť mi, rovnako ako prvá, potvrdila niekoľko vecí a to, že Rick je geniálny spisovateľ, od ktorého by som si prečítala vyslovene čokoľvek; že vybrať Apolóna ako hlavnú postavu a rozprávača bol naozaj veľmi dobrý nápad a že Percy Jackson a všetky nadväzujúce série budú navždy mojou srdcovkou.
(odpustite takéto nadšené srdcervúce úvody, ale ja si nemôžem pomôcť.)
Kalypsó a Leo
Príbeh začína šesť týždňov po udalostiach v predošlej časti. Apolón cestuje v spoločnosti dvoch spoločníkov, ktorí sa zjavili na konci predošlej knihy- Lea Valdeza a Kalypsó. Vážne, Rick ma nemohol viac potešiť. Leo je úžasná postava, ktorá mi počas celého čítania Bohov Olympu všetko spríjemňovala. Páči sa mi, aký je vtipný a šikovný a celkovo jeho povaha mi hrozne sadla. Preto mi vždy bolo strašne ľúto, že on ako jediný zo sedmičky polobohov, ktorí ako hlavní hrdinovia bojovali proti Gai, nemal s nikým svoj "šťastný koniec." A tak keď sa na scéne objavila Kalypsó, nemohla som byť radšej. Kalypsó bola jednou z mojich obľúbených postáv už v pôvodnej Percy Jackson sérií, hoci sa v príbehu nevyskytovala veľmi dlho. Tak trochu som v kútiku duše jej a Percymu držala palce... aj keď mal Annabeth. Neviem, vždy som rozmýšľala, aké by to bolo, keby sa po ňu vrátil, keby sa po ňu NIEKTO vrátil... A zrazu sa to stalo s Leom a ja som konečne mala pokoj na duši. Takže Caleo je jednoznačne jeden z mojich obľúbených párov ❤️.

Ako som už spomínala, to, že rozprávačom tejto série je Apolón, bol neskutočne dobrý výber. Je to niečo úplne iné, pretože hoci je aj on teraz smrteľník a už nemá všetky svoje božské vlastnosti, stále je to boh, ktorý prežil už tisícročia a za svoj život stretol stovky ľudí, oblúd a iných bohov o ktorých by mohol kadečo rozprávať. A presne to sa mi na knihe páčilo zo všetkého najviac. Príbehy, ktoré my poznáme ako mýty, opisoval z pohľadu zainteresovaného. Dokonca aj nepriateľ s ktorým sa musel v tejto časti vysporiadať, bol preňho kedysi známy, dokonca priateľ. Nera s ktorým bojoval v predošlej časti, si pamätal ako zlého a surového vládcu, ktorý len ničil a tyranizoval. Tentoraz sa však stretáva s niekým, kto bol kedysi milý a zábavný mladý muž, s ktorým má spoločnú históriu. Sledoval jeho bezstarostnú mladosť, no aj jeho postupnú premenu na mocného a krutého vládcu a na človeka, akým je dnes.
Lester a Kalypsó
Rovnako stretol aj niektorých ľudí, ktorí sa k nemu v minulosti modlili a on ich prosby nevypočul a teraz videl, aké katastrofálne následky to pre nich malo. Vidno, že Apolón pomaly začína chápať, že napohľad bezvýznamní smrteľníci majú tiež svoje miesto vo svete (dokonca by on sám bez nich bol častokrát stratený) a že jeho činy, na ktoré už dávno zabudol, ovplyvňujú ľudí aj o stovky rokov neskôr. Hoci nebol dokonalým bohom a častokrát bol k ľuďom neohľaduplný, nemožno povedať, že by bol úplne ľahostajný. Raz spomenie, že už za starých ntických čias nenávidel otroctvo a mnohým otrokom pomohol.

Tým, že sa Apolónove vnímanie pomaly mení a on je oveľa ľudskejší, v mnohých situáciách mi ho bolo fakt ľúto. Veľa postáv bolo naňho fakt hnusných, akoby bolo všetko jeho vina a nemali ani kúsok rešpektu. Chápem, že to tak bolo naschvál, že mu to má dať vlastne lekciu a pomáha to tomu, že sa čoraz viac pozerá na veci ako človek, no aj tak. Zozačiatku naňho bola hnusná aj Kalypsó, ktorá mu vyčítala jej osud, keď na niekoľko tisícročí uviazla sama na ostrove a keby ju nezachránil Leo, možno by tam bola doteraz. Vyhostili ju tam bohovia a Apolón medzi nimi. Postupne sa však medzi nimi tvorilo akési puto a ich vzťah sa mi fakt páčil. Majú toho dosť spoločného, pretože obaja sú nesmrteľné byosti, ktoré o tú svoju nesmrteľnosť prišli. A ukázalo sa, že sú dobrý tím, aj keby to nikdy nepriznali.

Jednu vec som sa v smrteľnom živote naučil: úvahy o smrti sú omnoho zábavnejšie, keď ide o smrť niekoho iného."

Meg McCaffrey
Celá kniha bola nabitá akciou, pretože Apolóna, Lea a Kalypsó prenasledovali a lovili mnohí nepriatelia a obludy, ktorí sa im snažili prekaziť ich výpravu. Nikdy nemali úplne kľud, aj keď v Indianapolise našli jedno miesto, kde mohli v relatívnom bezpečí prebývať. Všetko nabralo na obrátkach, keď sa vrátila aj Meg, Apolónova spoločníčka, ktorá ho však na konci predošlého dielu viac-menej zradila. Apolón ju však má čím ďalej tým radšej a vlastne ani nemajú na výber- musia spolu prekonať niekoľko prekážok, ktoré majú dané od samého orákula v proroctve. Som rada, že sa Meg vrátila, pretože som si ju konečne trochu viac obľúbila, aj keď nepatrí medzi mojich úplných favoritov.
V príbehu sa objavili aj ďalšie známe postavy, dokonca jedna úúúplne nakonci, z ktorej som maximálne happy!

Keďže je Apolón bohom hudby, samozrejme nechýbala kopa poznámok a narážok na rôznych spevákov či kapely. Dal by sa z toho zostaviť celý playlist a občas som si aj niečo pustila alebo vyhľadala o čom vlastne hovorí. Milujem, ako to spája reálny svet s bohmi. Apolón napríklad tvrdil, že on bol nedopatrením dôvod, prečo sa rozpadli Beatles alebo že niektoré najikonickejšie koncerty boli úspešné kvôli tomu, že kapely celý čas sprevádzal na basgitare. Celý tento svet mi tak príde veľmi  uveriteľný a vôbec by mi nevadilo, keby som zistila, že je to vlastne pravda 😂.
Rovnako ma bavilo spojenie s inými kultúrami a božstvami- Apolón spomínal nejakého indického boha s ktorým sa vozil na slonoch, alebo sa zoznámil s jedným polobohom, ktorý bol vlastne potomkom afrického boha.
Apolón je aj bohom poézie a umenia a to bolo vidieť aj v štýle jeho rozprávania. Všímal si mnohé drobnosti, ktoré by iným ľuďom možno ušli a vedel ich pekne poeticky opisovať. (V tomto patrí poklona hlavne autorovi- že vie rozprávačov odlíšiť a človek tak nemá pocit, že stále číta dookola to isté).

„Jeho oči, tiež tíkovo hnedé, boli prenikavé a zlostné- krásne tak, ako môžu byť iba nebezpečné veci."

Na záver už len poviem, že táto kniha, rovnako ako všetky ostatné od Ricka, fakt stojí za to. Je plná akcie, skvelých postáv a odohráva sa v úžasnom svete, ktorý vás jednoducho očarí, verte mi. Ak vás odrádza, že neviete nič o gréckej mytológií, tak je to absolútne bezpredmetné, pretože Rick vie všetko pekne od základov vysvetliť a vy sa ani nenazdáte a zrazu v tom budete profíci.
Je to jednoducho neskutočný zážitok, ktorý odporúčam každému :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem Albatros Media
Knižku si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára