nedeľa 9. apríla 2017

DOUBLE RECENZIA: Trón zo Skla a Koruna z Temnoty (Sarah J. Maas)

Už dlho som po dočítaní knihy nebola takáto nadšená a horlivá napísať recenziu, tak to teraz musím využiť... a keďže je to výnimočný stav, musím použiť aj výnimočný formát a tak vám prinášam Double Review aka Práve som dočítala Korunu z temnoty a som z nej nadšená, no ešte som nepridala ani recenziu na Trón zo skla, tak to pekne spojím.
Dosť bolo obkecu, poďme na to! :D


Originálny názov: Throne of Glass (2012)

Rok vydania u nás: 2015
Počet strán: 375
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná
Anotácia: V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsaťtri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka získa späť svoju slobodu. 

Jej meno je Celaena Sardothien. Korunný princ si Celaenu na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy je zas jej pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne Celaeniných protivníkov niekto po jednom likvidovať, jej zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.


Na túto knihu som počúvala chvály vlastne odkedy vyšla, no úspešne som sa jej vyhýbala. Bola všade- na facebooku, instagrame a keďže v rýchlom slede pribúdali nové časti a poviedky, celá séria sa mi dostala do podvedomia a tam čakala, kým si na ňu spomeniem. Viem, že teraz som už pravdepodobne jediný človek, ktorý sa k nej dostal až tak neskoro, ale neľutujem to, pretože ku mne prišla v správnom čase, práve vtedy, keď som mala chuť na nejakú novú sériu, ktorú by som si zamilovala. Čakala som veľa... a aj som veľa dostala.

Najprv som čakala niečo iné- myslela som, že to bude nejaký krvák o nájomnej vrahyni bez nejakého zložitého pozadia, ale tak strašne som sa ešte nikdy nemýlila.
Sarah J. Maas vytvorila úžasný nový fantasy svet, ktorý však odhaľuje pomaly, čitateľovi ho predostiera v malých dávkach, aby si naň stihol zvyknúť a sám zatúži po nových informáciách. Veľmi pomáha aj mapka na začiatku knihy, ktorú som často využívala a prezerala si rozloženie miest a kráľovstiev v krajine Erilea, kde sa príbeh odohráva. Takisto aj tabuľka výslovnosti niektorých mien, pretože aj tie sú originálne a občas trochu zložité.
Takže najprv som si zvykala na nový svet a nechala sa uchvátiť kráľovským prostredím, kde sa odohráva väčšina príbehu. To ma veľmi potešilo, pretože po Selekcií ma neuveriteľne baví čítať o kráľoch, princoch, krásnych šatách a plesoch (tu sa však podobnosť so Selekciou aj končí, pretože kým America bojuje o princovo srdce, Celeana o svoj život)...
No a potom autorka odhalila ďalší kúštik a to mágiu, ktorá do príbehu veľmi prirodzene zapasovala. Samozrejme som to čakala, keďže ide o fantasy knihu, ale toto bolo trochu iné. Nečakajte prútiky, zaklínadlá alebo armády príšer, ale aj ten kúsok bol fakt niečo.

Postavy boli ďalšia z radu plusov, ktoré táto kniha ponúka. Už dávno som si všimla, že pokiaľ si nezamilujem postavy, dej môže byť akokoľvek prepracovaný, nezaujme ma. Sarah J. Maas to aj po tejto stránke zvládla skvelo.
Hlavná postava Celaena Sardothien bola trochu iná, ako som očakávala. Vo všetkých anotáciách je popisovaná ako chladnokrvná nájomná vrahyňa, ktorej sa všetci boja a na rukách má krv nespočetných obetí... a potom sa v paláci uráža, keď ju nepustia na ples, spriatelí sa s jedným zo svojich súperov, miluje pekné šaty a čítanie kníh... a asi práve preto sa mi páčila. Dokazuje to, že veci nie sú čierno-biele, že neexistuje čisté dobro a zlo. Áno, bola chladnokrvná a nemilosrdná, pokiaľ išlo o jej nepriateľov, no zároveň dokázala byť empatická a spravodlivá vo vzťahu k jej priateľom. Navyše to bola skutočná bojovníčka, nefňukala, nevzdávala sa... to sa mi na nej páčilo a vďaka tomu mi ako hlavná hrdinka neliezla na nervy. 

,,V knižnici stráže netreba."
Omyl! Knižnice sú predsa plné myšlienok - pravdepodobne najmocnejších a najnebezpečnejších zbraní na svete.

Hneď na úvodných stránkach sa stretávame s ďalšou kľúčovou postavou- kapitánom kráľovskej gardy Chaolom Westfallom. Chaol sa mi odzačiatku páčil- dobre vycvičený vojak, vždy si všetko premyslel a dbal na bezpečnosť. Páčilo sa mi, ako doňho Celaena vŕtala a podpichovala ho a on si silou-mocou snažil zachovať vážnu tvár a udržiavať si odstup. Bol jednoducho sympatický a aj keď zozačiatku to vyzeralo, že by Celaenu najradšej poslal späť do väzenia, vedela som, že sa v ňom skrýva čosi viac...

Dorian Havillard bol typický korunný princ so všetkým, čo k tomu patrí. Občas sa zdalo, že je trochu namyslený, čo si však v jeho postavení mohol dovoliť. Nudili ho plesy, povinnosti na zasadnutiach rady, dvorné dámy, ktoré ho neustále obskakovali... a potom ukázal aj svoju druhú stránku. Dostala ma jeho láska ku knihám, ktorú zdieľal aj so Celaenou. Snažil sa ju pochopiť, nebola preňho len nejaká otrokyňa, ktorú vytiahli z otrokárskeho tábora a ktorá by mu za to mala ďakovať. Odzačiatku sa na ňu díval inak, snažil sa ju pochopiť a fascinovala ho.

Tieto tri postavy si veľmi sadli a spolu vytvárali zaujímavú kombináciu. Ironická a tvrdohlavá Celaena, prísny a zásadový Chaol, ľahkovážny a zvedavý Dorian... samozrejme, ako to už býva, sa medzi nimi začína formovať malý milostný trojuholník, ale nie je to nič, čo by mi nejako extra prekážalo...

Celú noc ho však v snoch mátal obraz krásnej dievčiny, ktorá sa dívala na hviezdy a hviezdy jej pohľad opätovali.

Dej napredoval celkom dynamicky, každá kapitola ponúkala buď akciu, alebo nové odhalenie... a keď nie, tak aspoň zaujímavé dialógy a scény. Keď som knihu odložila, zostalo mi veľa dojmov a hlavne túžba zistiť viac o mágií a svete, v ktorom sa príbeh odohráva; dozvedieť sa, ako sa vyformuje vzťah medzi Celaenou, Chaolom a Dorianom, ale aj čo Celaenu ešte čaká... Jednoducho to bola pecka a asi naozaj nemám čo vytknúť :)


Originálny názov: Throne of Glass #2: Crown of Midnight (2013)
Rok vydania u nás: 2015
Počet strán: 392
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: TU

V pokračovaní sa hneď ocitáme uprostred akcie- Celaena sa po víťazstve v turnaji hneď vrhla do práce a vykonáva príkazy, ako kráľová dýka. Konečne sme svedkami jej vyčíňania, pretože v prvej knihe sa viac sústredila na tréning a boj so súpermi. Skutočne som sa presvedčila, že všetko čo sa o nej hovorí, je pravda: dokáže premôcť takmer kohokoľvek a keď sa na niekoho zamiera ako na svoju obeť, dotyčný nemá šancu.

Hneď v prvých kapitolách nám autorka odhalí zopár Celaeniných tajomstiev, ako to v skutočnosti je s jej službou u kráľa a to ma fakt potešilo. Tam to však rozhodne nekončí, pretože hneď v prvej polovici knihy sa dozvedáme veľa o súčastnej situácií v krajine, teda o všetkých povstaniach, terore ktorý má na starosti kráľ a o rebeloch, ktorí sa jeho moc snažia zvrhnúť. Zároveň sa objavujú nové postavy a bytosti, ktoré nám približujú magickú stránku príbehu.
No a potom v druhej polovici... páni :D Polku času som čítala s otvorenými ústami. Bolo tam toľko zvratov a toľko nových informácií, ako dokopy v Tróne zo skla. Mala som pocit, že Celaena si ani na minútu nevydýchla, každý deň niečo riešila, zažívala... To, čo sa v prvej knihe objavilo len v náznakoch tu už skutočne fungovalo a bolo to skvelé...

Zažmurkala a vražedný pokoj zmizol, nahradila ho zdrvujúca únava a ľútosť. Plecia zvesila pod váhou neviditeľného bremena, ktoré si ani nevedel predstaviť.

Neviem, ako mám všetko opísať bez toho, aby som niečo dôležité prezradila, to sa asi ani nedá, pretože všetko je pospájané a jedna zápletka vedie k druhej... Ale moja najväčšia dilema je: Ako to tá žena robí, že keď už si myslím, že všetky odhalenia a prekvapenia vyčerpala, na posledných stránkach vypustí nejakú bombu?? :D 
Záverečné kapitoly ma fakt odrovnali, neviem to opísať, už trepem dve na tri, takže toto bude asi koniec :D 
Ak ste Trón zo skla ešte nečítali, jednoducho sa zdvihnite, zožeňte si knihu a pustite sa do toho, pretože to fakt stojí za to... Amen.


Za poskytnutie recenzného výtlačku 
ďakujem vydavateľstvu Slovart! :3

2 komentáre:

  1. Ja mám z príbehu veľmi podobné pocity. Ale už mám za sebou aj trojku a štvorku, len k päťke som sa ešte nedokopala. Zrejme to spravím až v lete. Teraz som akosi viac zaujatá autorkinou druhou sériou, ktorú (ak si nečítala) určite odporúčam, lebo druhá časť je úplne dokonalá. jednotka predstavuje ešte len taký rozbeh. :D
    No určite dočítam aj toto. Ja som si najviac obľúbila postavu Doriana, už od prvej časti som ho mala rada, tak hádam to s ním autorka nedokafre.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja práve začínam s trojkou... druhú sériu som ešte nezačala, neviem sa rozhodnúť, či to mám začať čítať až keď skončím celú prvú sériu, alebo to môžem prelínať... uvidím :D

      Odstrániť