RECENZIA: S láskou Rosie (Cecelia Ahern)

Originálny názov: Love, Rosie (2004)
Rok vydania: 2014
Počet strán: 406
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: Brožovaná väzba
Anotácia: >>TU<<

Už dlho som nečítala nič romantické, vtipné, oddychové a pravdivé. Príliš dlho moju pozornosť zamestnávala dystópia. Ale som rada, že som sa dostala späť "do formy" práve vďaka tejto knihe.

  Zas a raz som spravila chybu, že som si najprv pozrela film a až potom sa mi do rúk dostala knižná podoba. Ale kto by odolal Samovi Claflinovi, však? :D
  Práve kvôli tomu ma niektoré udalosti zarážali, napríklad isté časové rozdiely, niekedy s rozdielom až desiatok rokov. Ale po niekoľkých kapitolách som začala na film zabúdať a sústredila sa len na knihu. Potom mi to už až tak neprekážalo.
  Ďalšia vec, ktorá ma odrádzala od čítania, bola forma. Nie som veľkou fanúšičkou kníh v neštandartnej forme- niekedy mi nesadne ani tá denníková a tá má ešte s normálnou knihou spoločné celkom dosť. Takáto forma, kde dej plynie len cez emaily, chat a listy nie je nič pre mňa. Ťažko sa mi sleduje časová línia- postava niečo rieši a vzápätí si uvedomím, že to je už dávno minulosť a prešli dva roky. A chýbajú mi opisy prostredia alebo detaily niektorých scén o ktorých by som rada vedela viac. Rada si veci predstavujem a keď sa zrazu v knihe objavila romantická scéna a ja som sa o nej dozvedela len cez krátky a stručný mail postavy, ktorá si ani neuvedomuje, že je romantická... Prepáčte, ale ako ma môže autorka o toto ukracovať? :D

Potom nastalo ticho. Veľmi čudné ticho. Pozerali sme na seba, akoby sme sa videli prvý raz. Mala som pocit, akoby sa zem prestala krútiť len kvôli nám.

  Čo sa týka postáv, celkom sa mi páčili. Rosie ako hlavná hrdinka mi bola naozaj sympatická, nikdy ma nevytáčala, čo sa mi často pri hlavných postavách nestáva. Alexa som si zamilovala ihneď (neviem, či za to môže Sam Claflin, alebo bol naozaj len taký očarujúci) a ani vedľajšie postavy neboli plytké a neboli do deja dosadené len tak, aby tam nebolo prázdno (čo veľa autorov robí a kazí to celú knihu). Každá postava mala svoj význam a nejako Rosie a jej príbeh ovplyvnila.

  Celkovo sa mi príbeh veľmi páčil a dosť ma inšpiroval. O niekoľko mesiacov budem mať osemnásť a doteraz som mala pocit, akoby to bol koniec sveta, že čas letí príliš rýchlo. Už teraz si vyčítam veľa vecí, čo som neurobila a vôbec som si neuvedomovala, že na všetko mám ešte kooopu času a že život dospelosťou nekončí. Vážne, Rosie začala poriadne žiť až vo veku, ktorý si ja predstavujem ako koniec života :D

Ako sa hovorí, jediné, čím sme si v živote istí, je smrť. Vieme s určitosťou, že sa jej nevyhneme, že smrť je súčasťou života, ale často na ňu zabúdame, a potom nás dobehne a skosí.

Keď prekusnem formu, preklad a moje vlastné maniere, celkovo sa mi kniha veľmi páčila. Mala pekný príbeh, pointu, rozosmiala ma aj dojala. Má všetko, čo má dobrá romantická a oddychová kniha obsahovať. Takže odporúčam :)