štvrtok 8. augusta 2019

RECENZIA: Nespútaný chaos #3 - Prebuď Monštrum

Originálny názov: Chaos Walking #3 - Monsters of Men (2010)
Dátum vydania u nás: 2019
Počet strán: 520
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: brožovaná

Anotácia: Todd a Viola sa ocitli uprostred vojny. Voľbu medzi tým, či sa prikloniť na stranu tyrana alebo teroristov, zatienila bezprostredná hrozba v podobe armády domorodých tlkotov valiacich sa na Nové Prentissovo, aby pomstili smrť svojich druhov. Nespútaný chaos navyše násobí vesmírna loď s osadníkmi, ktorí práve pristáli na Novom svete, aby tu hľadali nový, lepší začiatok pre svojich ľudí. Todd s Violou tak opäť musia bojovať o holý život a zároveň sami so sebou, s najťažšou otázkou: Koho by ste zachránili, ak by ste si museli vybrať medzi milovanou osobou a zvyškom planéty? Zaslúži si svet, v ktorom sa v ľuďoch prebúdzajú monštrá, vykúpenie, alebo ho čaká záhuba? Zrýchlený čas nepokojov núti hlavných hrdinov čo najskôr dospieť a čeliť osudovým rozhodnutiam v šokujúcom finále výnimočnej dystopickej trilógie Nespútaný chaos z pera uznávaného autora Patricka Nessa.

Ak je v nejakej sérií perfektne zachytená gradácia deja, tak potom v tejto. Každým dielom stúpa napätie a v závere sľubuje akciu, ktorá vždy vypukne na začiatku nasledujúcej časti. Rovnako to bolo aj v prípade záverečného dielu tejto série, kde sme vrhnutý priamo do centra diania, len pár okamihov po udalostiach v Nájdi odpoveď.
Toddovi pocit z víťazstva nad starostom dlho nevydržal, pretože sa znova ocitol v zložitej pozícií. Na mesto sa valí armáda tlkotov, ktorí chcú zničiť svojho utláčateľa - ľudskú rasu. Starosta je jediný, ktorý dokáže zorganizovať svojich ľudí a postaviť sa im, no to by ho Todd musel pustiť a znovu vystaviť nebezpečenstvu seba a Violu. Nakoniec sa však ukáže, že nemá na výber.

zdroj
Musím povedať, že takýto vývoj udalostí som nečakala a vojna s tlkotmi dodala knihe úplne nový rozmer. Skvelé bolo aj to, že okrem pohľadov Todda a Violy do knihy pribudol ďalší, a to pohľad jedného z tlkotov. Veľmi ma bavilo sledovať jeho myšlienky a pozorovať svet jeho očami. Tlkoti sú podľa mňa veľmi fascinujúci a inteligentný národ. Sú veľmi podobní ľuďom, či už stavbou tela alebo aj tým, že zakladajú rodiny, vytvárajú si sociálnu hierarchiu a komunikujú medzi sebou. Práve tá komunikácia bola zo všetkého najzaujímavejšia. Zatiaľ čo ľudia považovali šum za nejaký vírus, pre tlkotov to bol jediný spôsob komunikácie, ktorým však dokázali vyjadriť oveľa viac, než sa to dá slovami. Myslím, že ľudia by sa od nich mohli veľmi veľa naučiť a koniec-koncov, vedeli by im aj vysvetliť ako zvládať šum. Ľudia sa však aj na novom svete dopúšťajú starých chýb. Akoby sme mali v sebe zakódované odsudzovať všetko, čo je iné a mať pocit, že sme vždy nadradená rasa. A to bola aj v tejto knihe veľmi veľká chyba, na ktorú doplatilo množstvo životov.

Väčšinou mi v knihách vadí striedanie pohľadov na malých úsekoch, no tu to fungovalo veľmi dobre. Zapadalo to do toho, ako sa na tomto svete neustále šíria informácie, aké je všetko chaotické a neustále v pohybe. Neviem, či ma viac bavilo rozprávanie tlkotov, Todda alebo Violy, pretože každé malo niečo do seba a prinieslo do príbehu nejaký nový rozmer.

Celý príbeh sa nesie v atmosfére strachu a neistoty. Todd už síce zažil na vlastnej koži násilie, no vojna je niečo úplne iné. Strach, chaos a hrôza z toho všetkého, čoho bol svedkom a čo sám musel urobiť, sa mu zavŕtajú hlboko do srdca a navždy ho zmenia. Tieto jeho pocity autor zvládol zachytiť úplne perfektne a počas čítania mi často sťahovalo žalúdok od nervozity a smútku.

 „Sme také smutné tvory. Sme takí slabí, že musíme pokaziť všetko dobré. Nepostavíme nič bez toho, aby sme to nakoniec nezrúcali.
Nedohnali nás sem tlkoti.
Dohnali sme sa sem sami."
 

zdroj
Kým Todd musí dávať pozor na starostu, Viola zase cíti zodpovednosť brzdiť vo svojej priebojnosti Majsterku Coyleovú, ktorá stojí na čele Odpovede a tá má ešte stále za cieľ zničiť starostu, hoci teraz pred nimi stojí oveľa väčšia hrozba. Majsterka Coyleová sa snaží využiť situáciu tým, že sa chce ako prvá dostať k prieskumnej lodi, ktorá práve pristála nad mestom a presvedčiť ľudí v nej, aby sa pridali na jej stranu. Viole však hrá do karát to, že na lodi boli jej dvaja priatelia s ktorými trávila čas na vesmírnej stanici, kým sa neocitla na zemi. Bradley a Simone boli celkom zaujímavé postavy, najmä Bradley, ktorý sa musel vyrovnať so šumom a naučiť sa svoje myšlienky ovládať.

Todd a Viola sú znova väčšinou času oddelení a tak si o seba neprestávajú robiť starosti. Je jasné, že sú jeden pre druhého tým najdôležitejším, čo v živote majú, keďže obaja prišli o rodičov a navyše si toho spolu veľa preskákali. Najväčšie obavy má Viola z toho, že Toddovi neprospieva, že toľko času trávi so starostom a že by sa mohol pod jeho vplyvom zmeniť. Todd aj starosta sa totiž riadia heslom: Priateľa si drž blízko a nepriateľa ešte bližšie. Todd má pocit, že starostu dokáže udržať pod kontrolou a dokonca sa mu zdá, že pod jeho vplyvom sa trochu ukľudnil a už nie je taký krutý ako pred tým. Dokonca Todda naučil niekoľko trikov so šumom o ktorých sa mu pred tým ani nesnívalo. Pomaly sa ukazuje, že šum je oveľa komplikovanejší a fascinujúcejší, než sa na prvý pohľad zdá a že sa prostredníctvom neho dajú robiť nepredstaviteľné veci. Starosta si zasa uvedomuje, že Todd je jediný, kto sa mu môže postaviť a poraziť ho, preto sa s ním snaží byť zadobre. Celé je to ako taká psychologická hra, ktorú obaja neustále hrajú a celý čas nie je vôbec isté, kto napokon vyhrá.

zdroj
Ako som už spomínala, celou knihou a vlastne aj celou sériou sa nesie kopa akcie. Každú chvíľu niečo vybuchuje, niekto sa háda, bojuje, strieľa, rozhoduje sa... Navyše sa môžete tešiť na niekoľko nečakaných zvratov, pri ktorých mi nebolo všetko jedno a ktoré dodali príbehu ešte viac jedinečnosti. A ten koniec... ten ma úplne šokoval, pretože som čakala niečo trochu iné. Musím sa priznať, že mi kvapla aj nejaká tá slzička. Pri podobných sériách si nikdy nie som úplne istá, či by som privítala happyend alebo trošku realistickejší koniec, kde sa neskončí dobre úplne všetko. Viole, Toddovi a vlastne celému tomuto svetu som však priala, aby sa konečne zo všetkého spamätali, vyliečili a konečne si založili nový a šťastný život. No a to, ako to dopadlo... to budete musieť zistiť sami 😁

V závere knihy je znova bonusová poviedka, ktorá mi však pravdupovediac prišla trochu navyše,
akoby to bola len nejaká scéna, ktorú sa autorovi nepodarilo zapasovať nikde inde. Na druhú stranu sme sa však vďaka nej dozvedeli zase niečo nové o tomto svete a posledných pár riadkov potvrdilo ten šokujúci koniec.

Táto trilógia od Patricka Nessa sa veľmi rýchlo zaradila medzi moje obľúbené. Ak ste ju ešte nečítali a váhate, podľa mňa rozhodne stojí za to. Nájdete v nej originálny a zaujímavý svet, množstvo tajomstiev a zvratov, príjemné postavy a krásne myšlienky, ktoré vás donútia zamyslieť sa nad svetom. Jednoducho paráda :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart
Knižky si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára